Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_15CoP-9-2012.pdf
PDF · 79.09 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. W., nar. XX. X. XXXX, bytom B. C., ul. S. č. XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov M. W., nar. XX. X.. XXXX, trvale bytom B. C., ul. S. č. XX a V. K., nar. X. X.. XXXX, bytom B. C., ul. S. č. XX, o zvýšení výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 4 P 146/2011-82 zo dňa 14. 12. 2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o zastavení konania v časti.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5 C 85/2010 zo dňa 26. 10. 2010 vo výroku o výživnom tak, že výživné zo strany matky pre maloletého W. zvýšil zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne od 1. 9. 2011 s tým, že matka je povinná výživné zasielať vždy do 15-eho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám otca. Dlžné výživné za obdobie od 1. 9. 2011 do 30. 11. 2011 vo výške 30 Eur povolil matka uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 15 Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a v časti zvýšenia výživného od podania návrhu do 31. 8. 2011 konanie zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo skutkového zistenia, že o výške výživného na maloletého W. bolo naposledy určené rozvodovým rozsudkom vo veci 5 C 85/2010 zo dňa 26. 10. 2010 zo strany matky sumou 100 Eur mesačne a výživné na maloletú R. zo strany otca bolo určené sumou 150 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29. 11. 2010. V čase tohto rozhodnutia výživného pracoval otec ako mestský policajt v Starej Ľubovni a jeho priemerný mesačný príjem v roku 2010 bol 775,82 Eur. Z tohto príjmu platil pôžičku vo výške 53,87 Eur, za telefón 45 Eur, za poistku pre deti 10,05 Eur, za životnú poistku sumu 33,19 Eur, za poistenie pre prípad straty zdroja príjmov 7,17 Eur a okrem toho zaplatil za palivové drevo 196,35 Eur, za jeho dovoz 45 Eur, za odpad 59,86 Eur, daň z nehnuteľnosti 35,05 Eur a daň za psa 10 Eur. Matka v čase poslednej úpravy pracovala vo firme Panasonic a jej príjem v roku 2010 bol 580,19 Eur. Platila pripoistenie práceneschopnosti vo výške 7,61 Eur, pôžičku v sume 99,25 Eur, hypotekárny úver 84,32 Eur, životné poistky 37,71 Eur, internet 14,70 Eur, kredit do telefónov detí 7 Eur a za svoj mobil asi 25 Eur. V súčasnosti otec pracuje naďalej ako policajt a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 770 Eur. Spolu so synom býva v rodinnom dome a výdaje na bývanie predstavujú sumu 100 Eur mesačne. Matka naďalej pracuje vo firme Panasonic s priemerným mesačným príjmom 620 Eur. Spolu s maloletou dcérou býva v podnájme v trojizbovom byte v B. C., kde výdavky na bývanie uhrádza v sume 290 Eur mesačne. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 62 ods. 1 až 4, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Zdôraznil, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov a pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti ako aj majetkové pomery rodičov. Konštatoval, že maloletý W. má 15 rokov a je žiakom 1. ročníka strednej školy, býva na internáte, za ktorý otec uhrádza mesačne sumu 80 Eur. Školné platí otec 690 Eur ročne. Nepoprel, že výdaje súvisiace so zabezpečovaním potrieb maloletého dieťaťa sú vzhľadom na jeho vek vysoké, avšak zároveň poukázal na to, že o výživnom bolo rozhodnuté v októbri 2010, pričom matka má tiež náklady na výživu dcéry, ktorá dovŕši vek 18 rokov a tiež je študentkou strednej školy. Konštatoval, že u matky došlo k zvýšeniu jej príjmu, avšak aj napriek tomu príjem otca je vyšší asi o 150 Eur mesačne, preto v jej možnostiach a schopnostiach nie je uhrádzať výživné požadované otcom. Životnú úroveň otca považoval za vyššiu ako životnú úroveň matky vzhľadom na ich pomery bývania. Za dôvodné považoval zvýšenie výživného iba o sumu 10 Eur, čo by znamenalo, že matka by sa podieľala na vyčíslených nákladoch maloletého W. (220 Eur) v polovici. Z uvedeného dôvodu aj návrh na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, keďže predmetné konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec. Mal za to, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že doteraz zistený stav neobstojí, pretože sú tu iné dôkazy, ktoré súd nevykonal a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo právne zdôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ Občianskeho súdneho poriadku. Namietal, že matka nepredložila dôkazy o svojom príjme a tiež daňové priznanie predložila bez prvej strany, čo spochybňuje obdobie, za ktoré je vyhotovené. Za nepravdivé považoval to, že matka platí za prenájom bytu svojmu ujovi uvádzanú sumu, teda zmluvu o nájme považoval za účelovú a nepravdivú. Podľa neho má matka pravdepodobne ďalší príjem, keďže náklady vyčíslila na sumu 1170 Eur a príjem má 810 Eur, teda rodina by jej musela prispievať sumou 360 Eur, čo považoval za nepravdepodobné. Nespokojnosť vyslovil otec aj s tým, že súd nevzal do úvahy, že matka zobrala zo spoločnej domácnosti všetku bielu a čiernu techniku, teda on musel zakupovať práčku, mikrovlnu rúru a potrebuje ešte chladničku. Mal za to, že prvoradou povinnosťou rodičov je zabezpečiť potreby detí, preto by matka mala zvážiť svoje výdavky, napríklad výdavky na podnájom, pokiaľ je spolumajiteľkou dvoch nehnuteľností, alebo by mala obmedziť užívanie mobilov. Tiež by malo byť umožnené synovi študovať na škole, ktorá ho zaujíma a na ktorej má aj dobré študijné výsledky.Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť v celom rozsahu, resp. tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 11. 1. 2012. Tvrdenia otca považovala za nepravdivé, keďže zo spoločného domu bola vyhodená a s dcérou si zobrala iba osobné veci. Otcovi ostal nový dom, auto a všetko jeho vybavenie, pričom ona musí platiť hypotéku vo výške 172 Eur. Zdôraznila, že za to, že môže zatiaľ dôstojne bývať a žiť, vďačí len svojej rodine. Nepoprela, že jej vedľajší príjem za rok 2010 bol asi 600 Eur, avšak výdavky boli ešte vyššie. Poukázala na nezodpovedný prístup otca vo vzťahu ku konaniu pred rozvodom manželstva a aj po rozvode, kedy si narobil dlhy svojim ľahkovážnym a nezodpovedným konaním. Zdôraznila, že aj výživné vo výške 100 Eur platí len s podporou rodiny, pričom na výchovu 18 ročnej dcéry, ktorá študuje a ktorá má zdravotné problémy, potrebuje veľa finančných prostriedkov.
Opatrovník maloletého W. sa k odvolaniu otca vyjadril podaním zo dňa 12. 1. 2012. Poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a navrhol rozsudok potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd o odvolaní rozhodol postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred vyhlásením.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Len vo vzťahu k odvolacím námietkam otca je potrebné uviesť, že osobné a majetkové pomery na strane oboch rodičov sa nijako podstatne od poslednej úpravy výživného nezmenili. K zmene pomerov došlo len na strane maloletého W., ktorý začal navštevoval strednú školu dňom 1. 9. 2011. Keďže v súlade s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine má dieťa právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ostávalo na zvážení rodiča, do ktorého starostlivosti bol maloletý W. zverený, či štúdium na súkromnej škole zodpovedá životnej úrovni oboch rodičov a či takúto školu si môže dovoliť. Otcom dieťaťa v konaní neboli namietané nepravdivé údaje zo strany matky o jej príjme, preto v tomto smere nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní vychádzal z toho, že príjem matky zodpovedá skutočnosti a správne súd prvého stupňa z tohto príjmu vychádzal pri svojom rozhodnutí. Pokiaľ otec namieta, že matka zobrala zo spoločnej domácnosti techniku, tak tieto skutočnosti nemajú vplyv na určenie výšky výživného, ale sú súčasťou konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žiada sa len uviesť, že pokiaľ rodičia maloletých detí prestanú viesť spoločnú domácnosť a spolu bývať, tak musia rátať s tým, že vzniknú náklady súvisiace so zariadením, resp. čiastočným zariadením samostatných domácností. Nebolo preukázané tvrdenie otca, že náklady na bývanie zo strany matky sú uvádzané účelovo, preto nebolo možné zohľadniť ani túto odvolaciu námietku otca. Odvolací súd považoval za primerané zvýšenie výživného na sumu 110 Eur, keďže k podstatnej zmene pomerov nedošlo aj na strane povinnej osoby, teda na strane matky. Preto bol rozsudok, okrem výroku o zastavení konania, potvrdený ako vecne správny v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže predmetné konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.