Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-292-2011.pdf
PDF · 110.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/292/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. E., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, detašované pracovisko Košice IV, na návrh matky N.. N. E., Q.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej T. X. Q. I. Y. Č.. X, za účasti otca G. W., Q.. XX.X.XXXX, W. U. T. S. Q. I. R. Č.. X, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/597/2004 zo dňa 25.4.2006 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči mal. N. E., Q.. XX.XX.XXXX, zo sumy 3.000,- Sk, t.j. 99,58 eur, od 1.5.2011 do budúcna na sumu 140,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči mal. N. za obdobie od 1.5.2011 do 31.3.2012 vo výške 244,24 eur zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. N. dňa 10.3.2011 doručila tunajšiemu súdu v rámci vyjadrenia k návrhu otca na zníženie výživného návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného na 170,- eur mesačne zo strany otca na mal. N..
Na tunajšom súde bolo pôvodne vedené konanie o návrhu otca na zníženie výživného na maloletého o ktorom návrhu súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 23P/83/2011 zo dňa 10.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2011 a v ktorom zároveň rozhodol o vylúčení návrhu matky na zvýšenie výživného na samostatné konanie.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu 12.9.2011 uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť primerane k možnostiam otca ako i k potrebám maloletého.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Výživné zo strany otca voči maloletému bolo naposledy upravované rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 27P/597/2004 zo dňa 25.4.2006, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2006 a ktorým rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do starostlivosti matky a o zaviazaní sa otca prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 3.000,- Sk mesačne a pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody súd vychádzal zo zistení, že matka dosahovala príjem 13.970,- Sk, bývala s maloletým u svojej matky, ktorá bola zamestnanou, úhrada za byt bola 7.500,- Sk mesačne, otec žil v Prahe, býval u svojej priateľky, hľadal si zamestnanie a bol dobrovoľne nezamestnaný.
Na tunajšom súde bolo vedené konanie začaté na návrh otca doručený súdu 14.2.2011, ktorým otec žiadal o zníženie výživného zo sumy 3.000,- Sk na sumu 30,- eur mesačne, v ktorom konaní rozsudkom sp. zn. 23P/83/2011 zo dňa 10.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2011, bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý.
Matka maloletého je pracovníčkou M. Š. X. - Š., u ktorého zamestnávateľa pracuje ako učiteľka, zo správ ktorého zamestnávateľa súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem matky v období od marca 2010 do februára 2011 bol 591,- eur, v období od 1.3.2011 doposiaľ tento je 569,92 eur. Matka je vlastníčkou 3-izbového bytu, v ktorom býva spolu s maloletým, úhrada za ktorý je okolo 260,- eur mesačne. Matka si hradí mesačný lístok MHD v hodnote 18,25 eur, uhrádza zároveň poplatok za internet vo výške 18,92 eur. Okrem maloletého ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Matka vo svojom písomnom podaní i výpovedi poukazovala na to, že okrem maloletého nemá iného príbuzného, čiže v prípade finančnej tiesne jej nemá kto finančne vypomôcť, v celom rozsahu je odkázaná iba na svoj príjem a na výživné platené zo strany otca na maloletého. Okrem uvedeného bytu matka iný majetok nevlastní.
Na začiatku sporného obdobia bol maloletý žiakom 3. ročník základnej školy, toho času navštevuje 4. ročník základnej školy, v škole dosahuje veľmi dobré študijné výsledky, bol mu diagnostikovaný syndróm ADHD, ktorý si vyžaduje neustálu pomoc pri príprave na vyučovanie i napriek tomu, že maloletý má nadpriemerné IQ, z dôvodu uvedeného syndrómu matka s maloletým pravidelne navštevuje psychológa a psychiatra. Maloletému matka hradí poplatok za telefón v priemere po 5,- eur mesačne, uhrádza mu za obedy v školskej jedálni 20,- eur mesačne, za pobyt v školskom klube 8,30 eur mesačne. Maloletý má záujem venovať sa mimoškolským aktivitám, čo však nie je možné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rodine. V domácnosti, v ktorej žije spolu s matkou, má vlastnú izbu, ktorá, ako vyplýva zo šetrenia kolízneho opatrovníka, je riadne a účelne zariadená primerane k veku maloletého. Zároveň maloletý navštevuje športový a keramický krúžok v súvislosti s čím matka hradí ročný poplatok za športový krúžok 20,- eur a za keramický krúžok 5,- eur. S matkou predloženého klinického nálezu vypracovaného klinickou psychologičkou 25.1.2012 okrem matkou uvedených skutočností vyplýva, že maloletý vzhľadom na jeho duševný stav si vyžaduje veľa výchovnej pozornosti a zaradenie do záujmových klubov, ktoré by pomáhali spracovať zvýšenú dynamiku organizácie ega maloletého a psychologička upozornila na zvýšené náklady, pretože maloletý neustále stráca svoje osobné a školské veci, ničí oblečenie, ktoré matka musí následne dopĺňať, vyžaduje zároveň vedenie v športových aktivitách, podporu v tvorivej činnosti, čo je efektívnym doplnkom terapeutickej liečby dieťaťa.
Otec sa s maloletým kontaktuje len sporadicky, ako vyplynulo zo zhodných výpovedí rodičov, v spornom období rozhodnutia súdu vo veci otec prispel nad rámec súdom určeného výživného na potreby maloletého spolu sumou 200,38 eur, keďže okrem súdom určeného výživného vo výške 3.000,- Sk t.j v prepočte 99,58 eur, počas celého sporného obdobia prispieval na úhradu potrieb maloletého aj vyššími čiastkami, než je pôvodne súdom určené výživné a na začiatku školského roka 2011/2012 prispel maloletému čiastkou 50,- eur a vzhľadom na uvedené teda rodičia zhodne ustáli, že tieto príspevky otca nad rámec súdom určeného výživného v spornom období doposiaľ boli spolu 200,38 eur.
Otec maloletého uzavrel D. XX.X.XXXX manželstvo s Z., N.. S. a z tohto mu pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. P. W., Q.. XX.X.XXXX.
Z daňového priznania otca za rok 2010 súd zistil, že v uvedenom roku otec dosiahol príjmy 2.333,82 eur, výdavky 933,52 eur a vykázal základ dane 1.400,30 eur.
Otec ukončil svoje podnikanie ku dňu 17.2.2011, čo zdôvodňoval tým, že v rámci živnosti vykonával práce pre firmu A. Y., Y..N..K.. Y. Y. T. Y. v prospech ktorej sprostredkúval predaj zdravotníckych materiálov avšak šlo podľa jeho tvrdení o ťažko predateľný tovar, túto živnosť vykonával iba od júla 2010 a vzhľadom na problémy s predajom tovaru túto živnosť bol nútený ukončiť.
Otec poukazoval na jeho zdravotné problémy, ktoré spočívajú v tom, že trpí na diabetes mellitus I. stupňa, ktorý upravuje inzulínom aplikovaným 5-krát denne a ktorý uňho má za následok postihnutie pohybového aparátu i vnútorných orgánov, v dôsledku ktorých zdravotných problémov mal a má problém sa zamestnať, čo otec dokladov lekárskymi správami. Uviedol, že na lieky si dáva okolo 200,- eur mesačne.
Z opakovaných správ Úradu práce v Lučenci súd zistil, že otec bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie evidovaný od 17.2.2011, táto evidencia bola ukončená dňa 23.5.2011. Zo správ Úradu práce v Lučenci vyplýva, že počas evidencie na úrade práce otcovi nebola vyplácaná úradom práce žiadna dávka.
Zo správ Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava ako i pobočky Lučenec súd zistil, že otcovi neboli a nie sú vyplácané žiadne dávky v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia v spornom období.
Otec s terajšou rodinou býva v 1-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho terajšej manželky, úhrada za ktorý je 120,- eur mesačne, okrem mal, N. a mal. P. otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, má ukončenú strednú školu s maturitou a to hutnícku a vojenskú.
Z výpovede otca súd zistil, že v uvedenom období počas evidencie na úrade práce rodina otca žila v podstate z materských dávok poberaných jeho terajšou manželkou, ktoré sú jej vyplácané z Českej republiky o čom ako dôkaz predložil výpis z účtu manželky vystavený Českou sporiteľnou za obdobie od apríla do júna 2011, z ktorého vyplýva, že menovanej bola mesačne poukazovaná čiastka 7.600,- Kč.
Medzičasom otec absolvoval opatrovateľský kurz a začal pracovať ako opatrovateľ v Rakúsku prostredníctvom sprostredkovateľskej firmy z Lučenca, ktorej firme hradil pôvodne províziu 1.000,- eur ročne a 3.5.2011 mu vzniklo v Rakúsku živnostenské oprávnenie v rámci Rakúska na vykonávanie opatrovateľskej činnosti. Z tejto činnosti udával príjmy za turnus 550,- až 570,- eur pri dohodnutej odmene za 1 deň turnusu 57,- eur. Otec v priebehu konania predložil potvrdenia o vyplácaných mu odmenách za jednotlivé turnusy, ktoré začal absolvovať 27.4.2011 za ktorý turnus mu bola vyplatená odmena 898,- eur, za ďalší turnus od 25.5. do 3.6.2011 mu bola vyplatená odmena 798,- eur, od 17.6. do 8.7.2011 1.197,- eur, od 22.7.2011 do 5.8.2011 789,- eur. Následne otec vyhotovil sumár pokiaľ ide o jeho príjmy z uvedenej činnosti v roku 2011, z ktorého vyplýva, že od začiatku tejto činnosti do konca roka dosiahol príjmy 7.805,- eur, uhradil odvody a platby agentúram spolu vo výške 2.403,44 eur, takže jeho čistý príjem za uvedené obdobie bol 1.401,56 eur, jeho manželka z titulu vyplateného jej materského 200,- eur mesačne mala ročný príjem 3.360,- eur a zároveň mala príjem z brigád a zastupovania 1.924,50 eur za uvedený rok 2011, ktoré príjmy a výdavky otec dokladoval fotokópiami listinných dôkazov s výnimkou príjmov jeho manželky, vrátane potvrdenia vystaveného príslušnými rakúskym orgánom o tom, že otec zaplatil v roku 2011 odvody na poistenie do sociálnej poisťovne živnostenského podnikania so sídlom v Rakúsku v celkovej výške 1.213,44 eur.
Na Slovensku otec podal daňové priznanie z ktorého vyplýva, že jeho základ dane bol 4.361,05 eur pri vyčíslených príjmoch 9.290,82 eur a výdavkoch 4.929,77 eur, vychádzajúc z výpovedí otca a z jeho vykonaného zúčtovania príjmov za rok 2011 založených do spisu priemerný mesačný čistý príjem otca v roku 2011 bol 675,- eur od 27.4.2011 do konca kalendárneho roka.
Z výpovede otca súd ďalej zistil, že otec v januári 2012 zaplatil svojej sestre časť pôžičky vo výške 25.000,- Kč, a to z ušetrených peňazí, pričom úspory vznikli tým, že jeho manželka brigádnicky zarábala a on ku koncu roka dostal určité vianočné bonusy z rodín, u ktorých v roku 2011 pracoval formou vianočných darčekov a z dôvodu zmeny pôvodnej pracovnej agentúry došlo u neho aj k zníženiu poplatkov pre agentúru z 1.000,- eur ročne na 700,- eur ročne. Manželka otca od 1.2.2012 nastúpila do pracovného pomeru otec poukazoval na to, že jeho príjem nie je istý v prípade, že napríklad dôjde k úmrtiu jeho pacienta a podobne a hrozí reálne obdobie, kedy by mohol byť bez pacienta a teda bez príjmu. Navrhoval určiť výživné na maloletého z jeho strany vo výške po 130,- eur mesačne.
Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Lučenci súd zistil, že otec je od 13.5.2010 vlastníkom auta Škoda Octavia, na ktorom aute je exekútorská blokácia.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca voči maloletému zvýšil od 1.5.2011 do budúcna na 140,- eur mesačne, keďže dospel k záveru, že súdom stanovené výživné je primerané ako k potrebám maloletého tak i k zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov a predovšetkým primerané k pomerom na strane povinného rodiča t.j. otca maloletého, keďže vzhľadom na vykonané dôkazy súd dospel k jednoznačnému záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, ktoré zmeny pomerov nastali predovšetkým na strane maloletého, ktorý v čase ostatnej úpravy výživného navštevoval materskú škôlku, v súčasnosti je žiakom základnej školy a teda na jeho strane došlo k podstatným zmenám pomerov spočívajúcim v náraste jeho odôvodnených potrieb, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ako i súvisiace s jeho vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, a to už samotným uplynutím doby viac ako 3 rokov od poslednej úpravy výživného, ktorá skutočnosť je sama o sebe dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, ako i v dôsledku nástupu maloletého do základnej školy, potreby dieťaťa sa jednoznačne zvýšili aj v súvislosti so zdravotným problémom maloletého t.j. diagnostikovaním mu syndrómu ADHD, ktorý, ako vyplýva z matkou predložených dokladov, vedie k potrebe zamestnávania maloletého v krúžkoch, zvyšujú sa výdavky na dieťa v dôsledku strácania vecí, poškodzovania oblečenia a podobne. Zmena pomerov nastala na strane matky maloletého nárastom jej priemernej mesačne čistej mzdy s porovnaní s jej príjmom v čase ostatnej úpravy výživného o v priemere 100,- eur, pričom na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému formou osobnej starostlivosti oň. Podstatné kvalifikované zmeny pomerov nastali na strane otca dieťaťa v súvislosti s tým, že otec sa medzičasom oženil a z manželstva mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom z uvedeného na strane otca je teda nesporné, že vzhľadom na to, že žije v spoločnej domácnosti s terajšími členmi svojej rodine v podstate jeho výdavky na domácnosť sa znížili, keďže na týchto je povinná primerane
sa podieľať jeho terajšia manželka, ďalšou zmenou pomerov na strane otca je tá skutočnosť, že od 27.4.2011 otec začal pracovať ako opatrovateľ v Rakúsku na základe živnosti a teda v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného sa od uvedeného dátumu výrazne zvýšili jeho príjmy, keďže v čase ostatnej úpravy výživného otec podľa vykonaného dokazovania nemal žiadne preukázateľné príjmy a bol dobrovoľne nezamestnaným, hľadal si prácu, teda je nesporné, že v súčasnosti, keď sa zamestnal je jeho príjem neporovnateľne vyšší a vlastne zvýšenie jeho príjmov predstavuje výška ním dosahovaného zárobku, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol tento jeho zárobok vo výške 0,- eur. Zároveň pri určovaní výšky výživného súd vychádzal i zo zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na zistené skutočnosti, že otec na začiatku sporného obdobia t.j. v marci 2011 bol evidovaný na úrade práce a nedosahoval žiaden príjem, od 1.3.2011 súd mal za to, že napriek zmeneným pomerom na strane maloletého tu neboli pomery na strane otca, ktoré by mu umožňovali platiť zvýšené výživné, preto čo sa týka návrhu matky za obdobie od 1.3.2011 do 30.4.2011 v tejto časti súd návrh matky zamietol a zároveň zamietol i návrh matky v časti, v ktorej žiadala výživné zvýšiť na sumu 170,- eur mesačne.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.5.2011 do 31.3.2012 k vzniku dlžného výživného voči maloletému vo výške 244,24 eur ( t.j. rozdiel medzi pôvodne súdom určeným výživným 3.000,- Sk čo je 99,58 eur a novostanoveným výživným 140,- eur, čo je 40,42 eur mesačne za 11 mesiacov sporného obdobia = 444,62 eur mínus rodičmi zhodne uvedené príspevky otca na potreby maloletého v spornom období vo výške 200,38 eur, čo je rozdiel 244,24 eur), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že ak otec mal dostatok finančných prostriedkov na vrátenie časti pôžičky svojej sestre vo výške 25.000,- Kč v januári 2012, pričom mal vedomosť o tom, že prebieha toto konanie o zvýšení výživného z jeho strany na maloletého, mal takéto finančné prostriedky prednostne použiť na hradenie vyššieho výživného v prospech maloletého a aj z uvedeného dôvodu otcovi nebolo povolené vzniknuté dlžné výživné k rukám matky uhradiť v splátkach.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.