Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/205/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom v C., D. XX, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Jánošikovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Rooseveltova 6, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., F. X, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou KRAL PARTNERS s.r.o., so sídlom v C., C. X, o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 7. septembra 2022 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. -102 zo dňa 7. septembra 2022.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (teraz Mestský súd Košice, ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 7. septembra 2022 č.k. -102 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 438,01 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 438,01 € od 2.3.2021 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady ktorej rozhodne súd samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného náhrady škody v sume 438,01 € s príslušenstvom s odôvodnením, že dňa 5.12.2020 na hranici susediacich pozemkov žalobcu a žalovaného, konkrétne na hranici pozemkov medzi F. D. X G. F. D. X, v časti žalovaným nezabezpečeného oplotenia pes bojového plemena vo vlastníctve žalovaného pohrýzol psa žalobcu, čím mu spôsobil hryzné poranenie vyžadujúce si operačný zákrok, fixáciu zlomených kostí a ďalšiu liečbu, pričom celkové náklady za poskytnutú veterinárnu starostlivosť psa žalobcu predstavujú sumu vo výške 438,01 €. Po incidente žalovaný verbálny prisľúbil žalobcovi úhradu všetkých nákladov za veterinárnu starostlivosť pre dohryzeného psa žalobcu, následne keď žalobca oznámil a preukázal žalovanému konečnú výšku týchto nákladov, žalovaný odmietal tieto náklady žalobcovi nahradiť. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne písomne vyzval žalovaného na zaplatenie nákladov na liečbu psa žalobcu, a to písomnou výzvou zo dňa 17.2.2021, ktorá je prílohou tohto návrhu. Spolu s výzvou boli žalovanému zaslané aj doklady preukazujúce vynaloženie žalovanej sumy na veterinárnu starostlivosť o zraneného psa žalobcu. Žalovaný výzvu prevzal dňa 22.2.2021, lehota na plnenie poskytnutá mu žalobcom v dĺžke 7 dní žalovanému márne uplynula dňa 1.3.2021, preto žalobca počnúc 2.3.2021 uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania zo žalovanej istiny. Dňa 12.3.2021 právnu zástupkyňu žalobcu tel. kontaktoval právny zástupca žalovaného, ktorý oznámil právnej zástupkyni žalobcu, že žalovaný odmieta uhradiť žalobcovi náklady na veterinárnu liečbu a odmieta aj akúkoľvek dohodu ohľadom tejto záležitosti. Liečebné náklady vo výške 438,01 € prestavujú škodu, ktorú žalobca utrpel tým, že tieto prostriedky vynaložiť na ošetrenie a liečbu svojho psa zo zranenia spôsobeného útokom psy žalovaného. Ako dôkaz o výške nákladov na veterinárnu starostlivosť psa po útoku psa žalovaného prekladáme 6 x príjmový doklad a 4 x doklad z lekárne, ktorých súčet je v sume 438,01 €. Žalobca o útoku psa žalovaného na psa žalobcu urobil aj oznámenie na polícii ešte v deň útoku, o čom predložil žalobca ako dôkaz Potvrdenie OR PZ v Košiciach, č.k. ORPZ-KE-OPP3-/2020-P zo dňa 5.12.2021. Ďalej ako dôkaz predložil dve fotografie, pričom foto 1 zachytáva psa bojového plemena patriaceho žalovanému a foto 2 zachytáva oplotenie medzi pozemkami na ktorom došlo k útoku. Na pravej strane foto 2 vidieť, že žalovaný zabezpečil oplotenie dreveným obložením, na ľavej strane foto 2 vidieť, že žalovaný v tejto časti oplotenie nezabezpečil proti útoku svojím psom útočného plemena, na tomto mieste nezabezpečeného oplotenia pes žalovaného napadol psa žalobcu.

3. Právne vec posúdil podľa , , , , a (ďalej len ), v spojení s nariadenia vlády SR č. Vychádzal pritom z úvahy, že ustanovenie je možné použiť na objektivizovanie zodpovednosti podľa v prípadoch, ak nie je možné naisto zistiť, akú konkrétnu povinnosť škodca porušil. Považoval za potrebné skúmať, či boli naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, a to protiprávneho konanie, zavinenie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Keďže aj žalovaný tvrdil, že prevenčnú povinnosť porušil žalobca, súd sa zaoberal porušením prevenčnej povinnosti oboch strán sporu.

4. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 5.12.2020 došlo k uhryznutiu psa žalobcu psom žalovaného, a to v časti pletivového plota, kde pletivo menil žalovaný na svoje náklady (prvých 5 metrov plota od vchodu na pozemok) ešte pred dňom 5.12.2020. Sporné bolo, či došlo k porušeniu prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného, teda či žalovaný ako majiteľ psa mal urobiť opatrenia a ich urobil, resp. či žalobca neporušil svoju prevenčnú povinnosť. Nebolo sporné, že pes žalobcu sa zväčša nachádzal v časti dvora. V časti záhrady, kde došlo k útoku sa pes žalobcu zväčša nezdržiaval, keďže dvor a záhrada boli oddelené dvierkami. Psy žalovaného sa nachádzali voľne na pozemku žalovaného. Bolo sporné, či žalovaný vyzýval žalobcu na úpravu pletiva, opravu plota a sporná bola výška škody.

5. Z výsluchu svedkyne p. H. mal za preukázané, že pes žalobcu sa zväčša zdržiaval v časti dvora, kde sa zdržiaval zväčša aj žalobca, bežne sa nezdržiaval v časti, kde došlo k uhryznutiu psom žalovaného, avšak nebolo vylúčené, že pes žalobcu sa tam nachádzal a vtedy psy na seba štekali, handrkovali sa. Podľa názoru súdu žalobca prevenčnú povinnosť neporušil, plot na svojej časti pozemku pred útokom svojho psa mal zabezpečiť v prvom rade majiteľ psa, ktorý útočil. Podľa názoru súdu žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, keďže ako vlastník psa, ktorý podľa jeho slov nie je nepriateľský k ľudom, ale chráni svoje teritórium vo vzťahu k iným psom, nezabezpečil časť plota, ktorý oddeľoval jeho pozemok od pozemku suseda tak, aby pes žalobcu, ktorý sa často vyskytoval na pozemku žalobcu nebol napadnutý väčším, silnejším psom žalovaného. Nie je možné povedať, že žalovaný nemohol predpokladať uvedenú situáciu, pretože nebolo vylúčené, že pes žalobcu sa nachádza iba v časti dvora, niekedy sa nachádzal i v časti záhrady, kde došlo k uhryznutiu. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že prevenčnú povinnosť porušil žalobca tým, že svojmu psovi umožnil dostať sa do časti záhrady otca žalobcu cez otvorenú bráničku medzi dvorom a záhradou. Žalobca tým iba umožnil dostať sa psovi na inú časť pozemku jeho otca, kde sa vyskytoval zriedkavejšie.

6. Z vykonaného dokazovania, vyjadrenia žalobcu a svedka súd zistil, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti v zmysle zo strany žalovaného. Žalovaný tvrdil, že vyzýval žalobcu k oprave plota, uvedené potvrdil i svedok p. I., ktorý uviedol, že žalovaný povedal susedovi, aby opravil plot, lebo bude problém so psami. Následne plot sám žalovaný sám opravil v časti, kde následne došlo k uhryznutiu psa, avšak podľa názoru súdu žalovaný nezabezpečil plot dostatočne s ohľadom na situáciu, že na jeho pozemku sa voľne pohybuje jeho pes, pričom na pozemku suseda sa pohybuje i pes žalobcu. Súd ustálil, že z dôvodu nedbanlivostného konania či opomenutia žalovaného došlo k porušeniu ust. . Žalovaný mal vykonať rozumné a nevyhnutné opatrenia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať smerom k zabráneniu vzniku škôd. Keďže uvedené opomenul vykonať, súd ustálil, že došlo k vzniku škody. Výšku škody považoval súd za preukázanú príjmovými pokladničnými dokladmi, bločkami. Medzi vznikom škody a protiprávnym konaním existovala príčinná súvislosť, preto súd žalobe vyhovel.

7. Súd nevykonal dokazovanie navrhovaným znaleckým posudkom ohľadom mechanizmu vzniku zranení, povahy zranení a dôvodnosti, resp. účelnosti vynaložených nákladov, a to jednak z dôvodu, že vykonanie takého dokazovania v rozsahu predpokladaných nákladov okolo 200 € nepovažoval za hospodárne a efektívne s ohľadom na výšku škody. Súd bol názoru, že nie je možné vykonať znalecké dokazovanie z bločkov, príjmových pokladničných dokladov, čo nakoniec uviedol aj znalec, ktorý požadoval lekársku dokumentáciu, fotodokumentáciu zranení.

8. Súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania ako príslušenstva pohľadávky, keďže žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.3.2021 do zaplatenia. Keďže súd je viazaný petitom návrhu, nepriznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa vzniku škody, ale tak ako si žalobca v žalobe uplatnil.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s ods. l, 2 tak, že žalobcovi voči žalovanému súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobca bol v spore plne úspešný. Súd v spore nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa , a a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11.1. Žalovaný namietal záver súdu o jeho porušení zákonnej povinnosti v zmysle . Poukázal na to, že plot oddeľujúci pozemky patrí otcovi žalobcu, a preto považuje za nesprávny skutkový záver, že žalovaný nedostatočne zabezpečil plot, z ktorého dôvodu (jeho nedbanlivostného konania) malo dôjsť k porušeniu ust. . Má za to, že bolo povinnosťou otca žalobcu vykonať primerané zabezpečenia a opatrenia na predchádzanie a zamedzenie vzniku škôd. Upriamil pozornosť na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na oboch pozemkoch, t.j. aj na jeho pozemku, aj na pozemku otca žalobcu sa pohybovali psy. Namietal konštatovanie súdu, že plot mal zabezpečiť pred útokom svojho psa v prvom rade majiteľ psa, ktorý útočil, pretože podľa jeho názoru z vykonaného dokazovania nevyplynul záver, ktorý zo psov vlastne útočil, keď každý zo psov (žalobcu aj žalovaného) sa pohyboval po svojom pozemku. Má za to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by jeho pes vnikol na susediaci pozemok. Poukázal aj na výpoveď svedkyne C. H., ktorá uviedla, že pes žalobcu vbehol rovno do záhrady a rovno sa rozbehol k plotu a že psy sa handrkovali, pričom si dieru v plote nevšimla. 11.2. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, aké poranenia a v akom rozsahu utrpel jeho pes, keďže nepredložil ani lekársku správu o ošetrení psa a súd vychádzal iba z pokladničných dokladov. 11.3. Podľa odvolateľa žalobca si nepočínal v súlade s , keď poznal situáciu, vedel o technickom stave plota aj o pohybe psov na susednom pozemku, avšak napriek tomu do záhrady vpustil svojho psa. Keby takto nekonal nedošlo by k žiadnej udalosti (žalobca nevykonal dostatočný dohľad nad svojím psom). 11.4. Zdôraznil, že napriek tomu, že plot patril otcovi žalobcu a nie jemu, vynaložil nad rámec svojich povinnosti ako sused starostlivosť o plot, keď ešte pred údajnou škodovou udalosťou sám prispel na opravu predmetného plota (poukázal na listinné dôkazy predložené v konaní a to ohlásenie drobnej stavby a oznámenie mestskej časti Košice Džungľa a výpoveď svedka H. I., ktorý potvrdil, že vyzýval vlastníka plotu na jeho opravu ešte pred uvedenou udalosťou). Žalovaný má za to, že neporušil žiadnu svoju prevenčnú povinnosť a závery súdu považuje za iluzórne, svojvoľné a nepreskúmateľné, pričom v nedostatočnom a nepreskúmateľnom odôvodnení rozsudku vzhliadol dôvody porušenia jeho práva na spravodlivý proces.

12.1. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a náležite odôvodnený preto navrhol, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. 12.2. Procesnú obranu žalovaného založenú na prenesení vlastnej zodpovednosti na žalobcu považuje za pomýlený názor vychádzajúci z úvahy, že plot, ktorý oddeľuje pozemky je plotom otca žalobcu a preto bolo jeho povinnosťou vykonať primerané zabezpečenie a opatrenia na predchádzanie vzniku škôd. Žalobca zdôraznil, že práve žalovaný si zadovážil psa, ktorý dokáže takto útočiť a spôsobiť zranenia, zlomeniny inému psovi, je preto jednoznačne prevenčnou povinnosťou žalovaného ako vlastníka psa zabezpečiť svoj dvor tak, aby jeho pes neprenikol, nepresiahol na dvor žiadneho suseda.

12.3. Zároveň poukázal na skutočnosť, ktorá vyplynula z vykonaného dokazovania, že časť plota v ktorej došlo k útoku psa žalovaného na psa žalobcu vymenil práve žalovaný. V tejto súvislosti vyjadril názor, že žalovaný si uvedomoval svoju povinnosť zabezpečiť svoj pozemok a v zadnej časti dvora zabezpečil ploty dreveným debnením, naproti čomu nezabezpečil aj prednú časť plota od cesty, kde práve došlo k útoku. Žalovaný vymenil inkriminovanú časť plota, na ktoré dal pletivo, ktoré však nebolo dostačujúce. 12.4. Považuje za zrejme, ktorý pes útočil, a to pes žalovaného pretože poškodeným je pes žalobcu, ktorý utrpel zranenia a zlomeniny, a zároveň to potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa C. H.. Žalobca má za to, že preukázal relevantnými dokladmi aj výšku škody. 12.5. Zdôraznil, že dvor aj záhrada, na ktorej došlo k útoku psa žalovaného, sú uceleným pozemkom vo vlastníctve otca žalobcu a pes žalobcu tak nebol vypustený mimo pozemku otca žalobcu ani na verejný pozemok ani na pozemok vo vlastníctve žalovaného, či iného suseda. Nemožno od neho požadovať, aby držal psa v zadnej časti dvora len preto, že žalovaný si zadovážil útočného psa a nezabezpečil adekvátne plot aj v prednej časti svojho pozemku. Žalovaný ako vlastník má poznať svojho psa, jeho povahu a má predvídať jeho schopnosť či tendenciu takto zaútočiť a spôsobiť závažné zranenia, teda má plniť prevenčnú povinnosť podľa a zabezpečiť, aby jeho pes nemal žiadnu možnosť presiahnuť cez plot, alebo cez plot niekomu ublížiť.

13. V odvolacej replike a duplike strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (, , ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil. 16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 07. novembra 2023 o 09.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 31.10.2023 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

17. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa , , , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

18. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Rozhodnutiu súdu v napadnutom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

21. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery. 22. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalovaného.

23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje ( ) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:

23. Podstatou odvolacích námietok žalobcu bolo ne/správne posúdenie porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle stranami sporu, resp. tretích osôb, t.j. posúdenie kto porušil svoju povinnosť takým spôsobom, že v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla škoda (poškodenie zdravia psa žalobcu, ktoré si vyžiadalo ošetrenie a stým spojené finančné náklady).

24. Podľa , je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 25. V zmysle cit. ust. je každý povinný zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať a ktorý - objektívne posudzované

- je spôsobilý zabrániť či aspoň čo najviac obmedziť riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku. Ak si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne a postihuje ho za to - za splnenia aj ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu podľa . Podľa ustálenej súdnej praxe zodpovednosť majiteľa psa za škodu spôsobenú psom sa posudzuje podľa obidvoch ustanovení a to z hľadiska jeho potrebného dozoru nad chovaným psom. Aj tu platí všeobecne predpokladané jeho zavinenie s možnosťou vyvinenia sa v zmysle , ak preukáže, že škodu nezavinil a že si škodu spôsobil buď poškodený sám alebo tretia osoba alebo že škoda vznikla takou náhodou, pre ktorú on sám nevytvoril podmienky (napr. rozsudok býv. NS SSR z 25.5.1979 uverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 5/1981).

26. Vlastník psa (prípadne osoba, ktorej vlastník psa zveril) je povinný o psa sa starať takým spôsobom, aby zabezpečil ochranu okolia, najmä ostatných osôb. Pokiaľ nevykoná potrebné opatrenia, ktorými by minimalizoval možné nevhodné, či škodlivé chovanie psa a prípadné negatívne následky takého chovania, možno konštatovať, že nezabezpečil ochranu ostatných osôb, hoci mohol predpokladať, že pes môže pod vplyvom konkrétnych okolností zmeniť svoje chovanie a byť dokonca útočný a agresívny. Majiteľ by mal predpokladať, že môže dôjsť k neprimeranému a nebezpečnému chovaniu psa a mal by byť na takúto situáciu pripravený tak, aby ju zvládol. Pokiaľ sa totižto niekto rozhodne k chovu psa, je potrebné, aby sa zoznámil so všetkým, čo s jeho chovom súvisí a je povinný vždy sa postarať o to, aby predchádzal možnej škode, spôsobenej zvieraťom a plnil tak svoju prevenčnú povinnosť danú mu zákonom. Obsah prevenčnej povinnosti u chovateľa (majiteľa) psa znamená aj vykonanie takých opatrení, aby sa pes nedostal mimo chovného priestoru, respektíve aby nemal dosah na ľudí a zvieratá za plotom chovného priestoru. Musí tak chovný priestor- svoj pozemok zabezpečiť aj za pomoci prostriedkov (takým spôsobom), ktoré by inak situácia nevyžadovala.

27. V predmetnej veci súd prvej inštancie pri posudzovaní zodpovednosti žalovaného ako majiteľa a chovateľa psa uvedené zásady výkladu všeobecnej prevenčnej povinnosti týkajúcej sa chovateľov zvierat bez akýchkoľvek pochybností dôsledne aplikoval a ustálil správny záver o jeho zodpovednosti, keďže si nesplnil svoju povinnosť zamedziť dosahu psa cez oplotenie jeho pozemku a zo svojej zodpovednosti sa nevyvinil, lebo nepreukázal, že povinnosť zabezpečiť splnenie tejto povinnosti mala iná osoba.

28. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k porušeniu zákonnej povinnosti v zmysle zo strany žalovaného, nakoľko plot na svojej časti pozemku pred útokom svojho psa mal zabezpečiť on ako majiteľ psa, ktorý útočil. Podľa názoru súdu žalovaný porušil prevenčnú povinnosť, keďže ako vlastník psa (ktorý podľa jeho slov chráni svoje teritórium vo vzťahu k iným psom), nezabezpečil časť plota, ktorý oddeľoval jeho pozemok od pozemku suseda tak, aby pes žalobcu, ktorý sa často vyskytoval na pozemku otca žalobcu nebol napadnutý väčším, silnejším psom žalovaného. Odvolací súd sa s uvedeným záverom plne stotožňuje.

29. Na uvedenom závere nič nemení ani žalobcom uvádzaná skutočnosť, že vyzýval žalobcu(resp. jeho otca) k oprave plota dôvodiac, že bude problém so psami. Z uvedeného naopak vyplýva, že žalovaný si bol vedomí tohto problému a potreby zmeny kvality oplotenia, aby nedošlo ku kontaktu psov.

30. Aj odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o tom, že žalovaný mal ako majiteľ psa, ktorý si podľa jeho vlastných slov chráni svoje teritórium, urobiť všetky potrebné opatrenia, aby jeho pes nemal kontakt s osobami a psami na susedných pozemkoch a nemohol tak spôsobiť žiadnu ujmu a škodu. Teda bolo jeho povinnosťou zabezpečiť oplotenie celého chovného priestoru (celého pozemku) tak, aby jeho pes nemal dosah na veci, ľudí a aj zvieratá mimo chovného priestoru. Na uvedenom nič nemení poukaz žalovaného, že majiteľom plota(tak ako bol pôvodne vyhotovený) je otec žalobcu, nakoľko v prípade ak by žalovaný nemal psa, ktorého správanie si vyžaduje zvýšené nároky na kvalitu plota, postačoval by akýkoľvek plot, ba dokonca nie je nevyhnutné, aby medzi pozemkami bol akýkoľvek plot (ak to majiteľovi vyhovuje). Zvýšené nároky na uvedený plot boli spôsobené len vlastnosťami žalovaným chovaného psa.

31. Správna je aj úvaha, že žalovaný mohol predpokladať uvedenú situáciu, pretože nebolo vylúčené, že pes žalobcu sa nachádza aj v časti záhrady, kde došlo k uhryznutiu. Aj podľa odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného, že prevenčnú povinnosť porušil žalobca tým, že svojmu psovi umožnil dostať sa do časti záhrady otca žalobcu cez otvorenú bráničku medzi dvorom a záhradou (kde sa vyskytoval zriedkavejšie), nakoľko nemožno obmedzovať suseda- a jeho návštevy tým spôsobom, že majú svoj pohyb (vrátane pohybu svojich zvierat) prispôsobovať potrebám majiteľa susedného pozemku (žalovaného), a to z akýchkoľvek dôvodov. Otec žalobcu a s jeho súhlasom aj žalobca a jeho pes majú právo zdržiavať sa na ktorejkoľvek časti pozemku neobmedzene.

32. Nebolo možné akceptovať názor odvolateľa, že žalobca si nepočínal v súlade s , keď poznal situáciu, vedel o technickom stave plota aj o pohybe psov na susednom pozemku, avšak napriek tomu do záhrady vpustil svojho psa. Je nespornou skutočnosť, že plot bol vymenený (vymenil ho práve žalovaný), pričom nemožno prehliadnuť tú skutočnosť, že práve žalovaný opravil (vymenil) plot v časti, kde následne došlo k uhryznutiu psa, a tak sa žalobca (a jeho otec) mohol dôvodne spoliehať na to, že žalovaný urobil opatrenie, ktoré je potrebné (dostatočné). Ukázalo sa však, že žalovaný nezabezpečil plot dostatočne. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný mal vykonať rozumné a nevyhnutné opatrenia, ktoré od neho možno spravodlivo požadovať smerom k zabráneniu vzniku škôd.

33. Nedôvodná je aj námietka žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, aké poranenia a v akom rozsahu utrpel jeho pes, keďže z predložených dokladov vyplýva aké ošetrenie psa bolo vykonané a aká je výška škody preukázaná príjmovými pokladničnými dokladmi, bločkami.

34. Už vôbec neobstojí námietka, že nebolo preukázané, že zranenie spôsobil práve pes žalovaného, nakoľko uvedené jednoznačne vyplynulo z výpovede svedkyne C. H..

35. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 v celom rozsahu potvrdil vrátanie správneho výroku o náhrade trov konania.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa spojený s a , . Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, tak ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

37. Krajský súd v Košiciach rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).