Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/216/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného F.. D. Š.P., trestne stíhaného pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa účinného do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. apríla 2012 , takto

rozhodol:

Podľa ( účinného do 01.01.2006) o s l o b o d z u j e Z. D. Š. Q. L. M. I. Ň. Á. P. I., F.. XX.XX.XXXX R. R. A., Q. T. H., A.. J. XXXX/XX, prechodné bydlisko Š. Č.. XX, okres Poprad, spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade zo dňa 10.12.2004, ktorá bola podaná na Okresnom súde Poprad dňa 14.12.2004, za skutok, ktorý sa mal stať tak, že

dňa 29.11.2002 vo večerných hodinách medzi 21.00 hod. až 22.00 hod. počas výkonu služby ako policajt Železničnej polície v služobnej miestnosti Oddelenia Železničnej polície Poprad pri vykonávaní osobnej prehliadky udrel poškodeného J. A., F.. X.X.XXXX otvorenou dlaňou do záhlavia, v dôsledku čoho poškodený narazil hlavou o stenu a pri odchode zo služobnej miestnosti kopol poškodeného do sedacieho svalu, chytil ho za vetrovku, čím došlo k jej roztrhnutiu v oblasti pod pazuchou, pričom týmto konaním spôsobil J. A. zranenie a to pomliaždenie mäkkých tkanív čela vľavo s krvnou podliatinou s dobou liečenia 5 - 7 dní, ktoré by si nevyžiadalo práceneschopnosť,

t e d a

v úmysle spôsobiť inému škodu vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu,

č í m m a l s p á c h a ť

trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ( účinného v čase spáchania skutku)

p r e t o , ž e

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Poprade podal dňa 14.12.2004 na tunajšom súde obžalobu na F.. D. Š. pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a)Tr.zákona a

to na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku tohto rozsudku. Súd vo veci vykonal dokazovanie z výsledkov ktorých zistil následovné.

Obžalovaný D. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa necíti byť vinným zo skutku, za ktorý je stíhaný. Poukázal na to, že obžaloba je založená na výpovedi poškodeného J. A., nevychádza z pravdivých skutočností. Vyjadril sa, že je pravdou, že kritického dňa keď bol v službe poškodeného kontroloval, bol v hliadke spolu s kolegom G. I. E. a keď zistili, že poškodený nemal žiaden cestovný lístok a spal na lavičke, vykázal ho zo železničnej stanice. Pravdepodobne mal poškodený pri sebe aj preukaz totožnosti, pretože jeho meno bolo poznamenané v hlásení. Keď kontroloval poškodeného tento bol sám. Poprel akýkoľvek fyzický incident medzi ním a poškodeným s tým, že tohoto akurát ústne vyzval na opustenie železničnej stanice. Poškodený jeho výzvu uposlúchol, keď odchádzal otočil sa k nemu, mal nejaké pripomienky, pýtal sa ho či by bol taký frajer keby bol v civile. Ďalej uviedol, že s poškodeným A.m nikdy v minulosti nemal žiaden incident, ani o takej osobe nevedel, ani s ním neprišiel do styku. Celú záležitosť súvisiacu s trestným stíhaním berie ako určitú pomstu. Doplnil, že keď kontroloval poškodeného, stále to bolo za prítomnosti ostatných členov hliadky, ani na okamih nebol s ním sám.

Svedok - poškodený J. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je bezdomovec, zdržiava sa, prípadne prespáva, na rôznych miestach, občas aj na železničnej stanici v Poprade. Obžalovaného nepozná, resp. prišiel s ním do styku len v súvislosti s danou vecou. Kritického dňa chcel cestovať do práce do Veľkej Lomnice, kde bol zamestnaný v pekárni. Pri pokladni si zakúpil cestovný lístok, vyšiel na nástupište a zbadal ako odchádza vlak, ktorým chcel cestovať. Zbadal tam výpravcu, ktorý sa snažil vypraviť ďalší vlak do Žiliny, šiel za ním a začal sa rozčuľovať ako je možné, že vypravil vlak, ktorým chcel cestovať, pričom nikto nehlásil, že takýto vlak odchádza. Keď sa rozčuľoval, po peróne prechádzala hliadka železničných policajtov, medzi ktorými bol aj obžalovaný. Keď železniční policajti videli ako sa rozčuľuje, zobrali ho do svojej miestnosti slúžiacej pre potreby železničnej polície kde ho vyzvali, aby vyložil všetko čo pri sebe má. On počúvol, na lavicu vyložil svoje veci. Ďalej mu kázali, aby sa postavil k stene, aby oprel ruky o stenu. Keď bol opretý o stenu, pristúpil k nemu obžalovaný Š., ktorý si poprezeral jeho veci, nohou mu potom roztiahol jeho nohy, prehľadal ho a po tom, čo mu povedal niečo drzé, ho tento otvorenou dlaňou udrel po hlave do oblasti záhlavia - zátylku. Vrazil hlavou do steny a rozbil si čelo. Q. sa mu podlomili kolená, ale nespadol. Z. následne ďalší policajti povedali, aby ho nechal tak. Š. ho potom vyzval aby si zobral veci, ktoré predtým vyložil a aby vypadol. W. ešte niečo hundrať, na čo mu obžalovaný povedal či sa mu niečo nepáči a nakopal ho do zadku. Chcel ho ešte chytiť za bundu, vtiahnuť ho naspäť do miestnosti, pretože už bol na odchode, vytrhol sa mu však, no pritom mu obžalovaný roztrhol bundu pod pazuchou. Obžalovaný ho už ďalej neprenasledoval. Na obžalovaného potom zakričal, že je nejaký frajer keď má na sebe uniformu. Počas celej doby boli prítomní aj obžalovaného kolegovia. Potom odišiel do nemocnice na ošetrenie. Po ošetrení v nemocnici sa vrátil na stanicu do zariadenia Pupa, kde si chcel dať pivo, opäť sa tam ukázal Š. a ďalší policajti. Š. povedal čašníčke, aby mu nič nenalievala, že má toho dosť. K žiadnemu konfliktu už potom medzi nimi nedošlo, pobral sa do hotela Európa kde vypil pivo, potom prišiel späť na stanicu, kde zaspal a ráno ho Š. opäť budil so slovami „pekár vstávaj do roboty“. K žiadnemu incidentu však medzi nimi nedošlo. Bolo mu však zle, točila sa mu hlava, preto sa vrátil naspäť do nemocnice, kde povedal, že je mu na vracanie. V nemocnici ho chceli nechať na pozorovanie, dokonca bol už aj prezlečený v pyžame, odmietol však hospitalizáciu a po tom čo mu dali nejakú injekciu, z nemocnice odišiel. Viackrát tam už nešiel, nebol ani na kontrole. Keď bol na ošetrení v nemocnici, popísal doktorovi za akých okolnosti došlo k jeho úrazu. Povedal, že ho napadol príslušník železničnej polície. Jeho meno však nevedel. Vyjadril sa, že v ten večer bol síce na obžalovaného nezlostený, zvažoval však či má na neho podávať trestné oznámenie, to napokon nepodal. Pokiaľ vie, oznámenie podával doktor. O tom, čo sa mu malo stať, rozprával svojmu vedúcemu v pekárni kde vtedy pracoval - Ľubomírovi Kostelníkovi, ktorému sa ospravedlnil, že ráno neprišiel do práce, pretože dostal bitku od železničných policajtov a že musel ísť na ošetrenie. Doplnil, že po ošetrení išiel na železničnú stanicu, kde si ľahol spať, obžalovaný ho začal budiť s posmeškom aby vstával, že má ísť do roboty, no on do roboty nešiel, ale šiel do hotela na pivo a až potom sa vybral za vedúcim ospravedlniť prečo neprišiel do práce. O incidente so Š.Q. rozprával aj ďalším osobám, ktoré v konaní boli vypočúvaní ako svedkovia, predovšetkým Ivanovi Simkaničovi. Uplatnil si nárok na náhradu škody v súvislosti s poškodenou vetrovkou, bolestné si neuplatnil.

Svedok Milan Mirga na hlavnom pojednávaní vypovedal, že tak obžalovaného ako aj poškodeného pozná. S poškodeným bývali spolu v azylovom dome. O incidente medzi obžalovaným a poškodeným priame poznatky nemá, pretože žiaden incident nevidel, pamätá si však, že keď raz spolu s A. popíjali v azylovom dome, za poškodeným prišli príslušníci železničnej polície doručiť mu zásielky v súvislosti s týmto incidentom, pričom poškodený mu vtedy rozprával, že medzi nimi síce došlo k nejakému nedorozumeniu, ale že poranenia si spôsobil sám, že sa rozbehol a sám si udrel čelo. O iných poranenia mu nehovoril. Jemu to pripadalo, že zo strany poškodeného šlo o akýsi akt pomsty. Z osobnej skúsenosti vie, že poškodený by bol toho schopný, lebo aj jeho v minulosti obvinil, že ho zbil, čo však nebola pravda. Pri tomto rozhovore boli prítomní aj iní bezdomovci, ale na ich mená si nespomína.

Svedok poškodený J. A. k výpovedi svedka Milana Mirgu na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá na situáciu keď sa nachádzal na ubytovni, kde boli aj Milan Mirga a Ivan Simkanič, kedy na ubytovňu prišiel obžalovaný, ktorý ho prišiel predviesť na výsluch, čo mu pripadalo zvláštne že ho predvádza osoba ktorá je stíhaná. Keď sa ho Mirga so Simkaničom pýtali čo sa stalo, povedal im, že mal konflikt so Štefaňákom na železničnej stanici. Mirgovi rozprával, že obžalovaný mu spôsobil poranenia hlavy, nehovoril mu, že poranenia si spôsobil sám. Podľa neho sa musel Mirga pomýliť, pretože k poraneniu hlavy, ktoré mu mal spôsobil obžalovaný došlo ešte v roku 2002, pričom vo veci bol vypočúvaný až v roku 2004. V roku 2004 si sám spôsobil poranenia hlavy, kedy sa udrel touto o stôl, tieto poranenia však nijako nesúviseli s osobou obžalovaného a nikdy predtým sa o poranení čela, ktoré si spôsobil sám, nevyjadroval. Mirga si podľa neho omylom musel dať tieto dva poranenia z rôznych časových období do súvislosti. Opätovne zdôraznil, že nemal žiaden záujem poškodiť obžalovanému.

Medzi svedkom poškodeným J. A. a Milanom Mirgom bola vykonaná aj konfrontácia, aj na hlavnom pojednávaní. V jej priebehu sa svedok Mirga vyjadroval, že keď prišli príslušníci železničnej polície na ubytovňu za poškodeným, tento vtedy hovoril, že zničí Š., pretože došlo k nejakej bitke. Svedok si nevedel spomenúť či poškodený vtedy rozprával niečo o poranení čela. Ďalej uviedol, že nemôže povedať, že poškodený sa vtedy konkrétne vyjadroval, že sa Š.Q.i pomstí. K skutočnosti, či sa poškodený pred ním vyjadroval, že v súvislosti s konfliktom so Š. si niektoré poranenia spôsobil sám, svedok Mirga uviedol, že raz keď mal nedorozumenie s A., tento sa udrel hlavou o stôl a keď sa ho spýtal, že čo robí, že ho môžu kvôli nemu zavrieť, A. mu na to povedal, že môže dopadnúť ako Š.. Až potom čo súd oboznámil jeho predchádzajúcu výpoveď v ktorej uvádzal, že A. mu počas rozhovoru o incidente so Š. uviedol, že si čelo rozbil sám, potvrdil obsah tohto svojho vyjadrenia s tým, že pri tom bol aj Ivan Simkanič. To, že malo ísť zo strany A. o akt pomsty, to mu A. nerozprával, ale to si domyslel. Svedok poškodený A. v priebehu konfrontácie nesúhlasil s vyjadreniami svedka Mirgu. Uvádzal, že nikdy sa pred ním nevyjadroval, že Š. zničí, ale hovoril, že tento doplatí za to čo mu urobil, nesúhlasil s vyjadrením Mirgu, aby sa pred ním niekedy vyjadroval, že pri nedorozumení so Š. si čelo rozbil sám.

Svedok Ivan Simkanič na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pozná tak obžalovaného ako aj poškodeného. O incidente medzi nimi vie len z rozprávania samotného poškodeného, ktorý mu rozprával o tom, že Š. ho v minulosti viackrát vyhodil zo stanice keď bol v podnapitom stave a že sa má za to pomstí. Nevie posúdiť, či A. dostal od Š.a obuškom., lebo pri tom nebol, môže však povedať toľko, že samotný A. mu rozprával, že sám si vrazil čelom o stenu, aby sa mu pomstil, aby to mohol na neho nahrať. O týchto skutočnostiach mu A. rozprával možno po roku, po dvoch. Potvrdil, že bol svedkom toho, že Š. ako príslušník železničnej polície prišiel za A. do azylového domu s tým, aby mu doručil nejakú zásielku, A. tam však vtedy nebol, tak isto tam nebol prítomný ani Mirga. Nebol svedkom žiadnej udalosti, aby za prítomnosti A. a Mirgu sa v azylovom dome stretli s obžalovaným Š.. Až po návšteve Š. sa A.Á. chválil, že si čelo narazil sám a že Š. dostal do problémov. V prípravnom konaní vo svojich výpovediach výslovne prehlásil, že A. mu nikdy nehovoril, že chce potopiť policajta. Povedal mu len o tom, že mal incident s policajtom, neuviedol ani to, či malo ísť o železničného, mestského policajta, prípadne policajta policajného zboru. Nehovoril nič o tom, že by poškodený niekedy tvrdil, že zranenia ktoré sú kladené za vinu obžalovanému si tieto spôsobil sám. K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach uviedol, že tieto vysvetliť nevie, že je z toho Talian, že všetko to bolo už dávno. Zdôraznil však, že A. mu vyslovene povedal, že potopí Š.. Podľa neho je možné, že mu A. niečo také povedal až potom čo bol vypočutý v prípravnom konaní. A. mu hovoril o tom, že si vrazil sám hlavu o stenu na železničnej stanici preto, že Š. ho mal predtým udrieť obuškom keď mal zvracať. Skutočnosť, že si tieto poranenia spôsobil sám mu A. rozprával v parku na stanici, kde mala byť aj Viera Janíková. Milan Mirga pri tom nebol.

Z obsahu konfrontácie vykonanej na hlavnom pojednávaní medzi svedkom poškodeným J. A.K. a medzi svedkom Ivanom Simkaničom vyplynulo, že svedok Simkanič počas nej tvrdil, že poškodený sa chválil, že utopí Š. a že si sám udrel fľaškou po hlave, resp. sám si udrel čelo. Poškodený v priebehu konfrontácie poprel, že by niekedy takýmto spôsobom sa vyjadroval pred svedkom.

Svedkyňa Viera Janíková na hlavnom pojednávaní konanom vypovedala, že raz keď sedela na lavičke a popíjala A. jej počas rozhovoru povedal, že mal nejaký konflikt s obžalovaným a že si sám rozbil hlavu. O aký konflikt malo ísť ona nevedela. Nevie o tom, že by A. jej mal hovoriť aj to, či bol zbitý zo strany Š.. Kto každý bol pri tomto rozhovore si nepamätá, lebo bola opitá. Keď sa rozprávala s A., vtedy ešte opitá nebola. S A.Á. sa o tom rozprávala iba raz, nevie pred akou dobou došlo k takémuto rozhovoru. Poškodený s jej tvrdeniami nesúhlasil.

Svedok Jozef Mráz na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je kolegom obžalovaného, nevedel sa však vyjadriť k skutočnostiam súvisiacim s danou trestnou vecou s tým, že osoba poškodeného je bezdomovcom, ktorý sa zdržiaval a prespával na železničnej stanici s tým, že takéto osoby sa skontrolujú raz, aby bol prehľad o koho sa jedna, následne sa vykonajú príslušné opatrenia. Predpokladá, že obžalovaný s ktorým chodil spolu v hliadke, vedel o koho ide. V prípravnom konaní vypovedal, že kritického dňa bol síce spolu v službe s obžalovaným a kolegom Gallom, avšak vzhľadom na časový odstup si už na predmetnú vec nepamätá. Z úradného záznamu z výkonu služby zo dňa 30.11.2002 však vyplýva, že v čase o 21.00 hod. kontrolovali poškodeného. Z akého dôvodu túto kontrolu u neho vykonali to už nevie. On osobne poškodeného nepredvádzal do služobnej miestnosti nachádzajúcej sa na železničnej stanici, pretože nebol zákonný dôvod na jeho predvedenie. Určite by bol spísaný úradný záznam o predvedení takejto osoby. Po oboznámení sa s obsahom tejto výpovede na hlavnom pojednávaní svedok na nej zotrval. Doplnil, že k predvádzaniu osôb do služobnej miestnosti dochádza vtedy, ak kontrolovaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť, prípadne nemá pri sebe doklad totožnosti, alebo ak sa dopustí výtržnosti. Doplnil, že poškodeného pokiaľ stretával na stanici, tento sa správal slušne. K osobe obžalovaného doplnil, že nemá žiadne informácie o tom, aby tento mal nejaké problémy v práci v súvislosti s výkonom služby. Keď vykonávali spolu služby, žiadnu agresivitu neprejavoval.

Svedok Ján Gallo na hlavnom pojednávaní uviedol, že je bývalý kolega obžalovaného. Ich vzťahy boli len kolegiálne. Vie, že jeho výpoveď má súvisieť s nejakým bezdomovcom na ktorého meno si už nespomína. Tak isto si nespomína aj na okolnosti súvisiace s danou trestnou vecou. V prípravnom konaní si tak isto nevedel spomenúť na udalosti súvisiace so skutkom. Poukázal na to, že z úradného záznamu ktorý bol spísaný z výkonu služby vyplynulo, že vykonali kontrolu osoby obžalovaného, nepamätá si však či počas služby a kontroly došlo k nejakému incidentu s touto osobou. Doplnil, že na predvedenie tejto osoby do služobnej miestnosti nebol dôvod, nakoľko jeho totožnosť zistili, o čom svedčí spísaný úradný záznam. V prípade ak by takáto osoba bola predvádzaná, musel by byť spísaný aj záznam o predvedení.

Svedok MUDr. Ján Tamaš na hlavnom pojednávaní sa nevedel vyjadriť k okolnostiam na ktoré bol vypočúvaný s tým, že si nepamätá na ošetrenie poškodeného, musel by mať k dispozícii dokumentáciu. V prípravnom konaní vypovedal, že dňa 29.11.2002 v čase po 22.00 hod. prišiel na ošetrenie poškodený J. A., ktorý uvádzal že v čase medzi 21.00 - 22.00 hod. bol fyzický napadnutí policajtmi železničnej polície a že si udrel hlavu o stenu. Objektívnym nálezom u poškodeného bolo zistené pohmoždenie mäkkých tkanív na čele vľavo veľkosti v priemere 1,5 cm. Žiadne iné traumatické zmeny neboli zistené. Vzhľadom na uvádzané bolesti v mieste pohmoždenia bolo vykonané neurologické vyšetrenie s negatívnym výsledkom na základe čoho bol pacient prepustený z ambulancie. Z dokumentácie neurologickej ambulancie vyplynulo, že 30.11.2002 sa pacient opäť dostavil pre závrate, bola mu doporučená hospitalizácia na traumatologickom oddelení na ktorú sa však z nezistených príčin nedostavil.

Ďalší svedkovia Marek Černický, Ján Malec, Juraj Glatz, všetko príslušníci Železničnej polície Poprad, ktorí vykonávali tiež službu v dňoch 29.11. - 30.11.2002 sa nevedeli bližšie vyjadriť k okolnostiam v danej trestnej veci s tým, že si ani nepamätajú aby niečo vážnejšie počas predmetnej služby sa odohralo. Tak isto svedkovia Ondrej Simkanič a Pavol Gavura nevedeli k skutku nič bližšie uviesť.

Zo znaleckého posudku MUDr. Zdenka Holešovského, znalca z odboru zdravotníctva, odvetvia traumatológie vyplýva, že poškodený utrpel ľahké poranenia, prechodného charakteru, nevyžadujúce si špeciálnu lekársku liečbu. Poranenie si práceneschopnosť nevyžaduje. Doba liečenia je do 5 - 7 dní, kedy sa malá krvná podliatina v oblasti čela u poškodeného sama vstrebe. Iné poranenie okrem pomliaždeniny mäkkej časti čela vľavo s krvnom podliatinou zistené nebolo. K mechanizmu vzniku poranenia sa vyjadril, že k tomuto mohlo dôjsť tak ako to uvádza poškodený, no na druhej strane, poranenie mohlo vzniknúť aj pri páde poškodeného na zem, údere inou osobou do čela, nárazom čelom o stenu, ale aj náhodným udretím sa čelom napr. o zárubňu. Nedá sa jednoznačne ani potvrdiť, ani vylúčiť či poranenie mohlo vzniknúť použitím fyzického násilia.

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom zápisníc o konfrontácii, zápisnice o vyšetrovacom pokuse s fotodokumentáciou, lekárskych správ, služobného záznamu, výpisu zo zoznamu kontrolovaných osôb, charakteristík a registra trestov obžalovaného a poškodeného. Zo správy sociálnej poisťovne súd zistil, že poškodený v čase skutku, ktorý súvisí s trestným stíhaním obžalovaného, bol zamestnancom spoločnosti LK Tatry s.r.o. Veľká Lomnica, ktorej predmetom činnosti okrem iného je pekárenská výroba. V súvislosti s tvrdeniami poškodeného o tom, že nasledujúci deň po vzniku poranenia nenastúpil do práce a túto okolnosť oznamoval svojmu vedúcemu Ľubomírovi Kostolníkovi, súd vykonal opatrenia za účelom zabezpečenia ďalších dôkazov v tomto smere, z oznámenia bývalého zamestnávateľa poškodeného však zistil, že tento už nedisponuje výkazom o pracovnej dochádzke z predmetného obdobia a tak isto, že svedok Ľubomír Kostolník dlhodobo, či už v prípravnom konaní ale aj aktuálne, býva a pracuje v Anglicku. Z vyjadrenia poškodeného v tomto smere však vyplynulo, že uvedenému svedkovi mal tento povedať iba to, že do práce neprišiel z toho dôvodu, že dostal bitku od železničných policajtov a že musel ísť na ošetrenie. Takýmto spôsobom mal ospravedlňovať svoju neprítomnosť v práci, aj keď v skutočnosti, vzhľadom na jeho ďalšie tvrdenia, obžalovaný ho budil do práce, do ktorej však nešiel ale šiel radšej na pivo.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, súd konštatoval, že existujú dve skupiny dôkazov, z ktorých jedna je v neprospech obžalovaného a ďalšia potvrdzuje jeho obranu. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje samotný poškodený J. A.. V zhode s jeho výpoveďou je aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva, ktorým bolo potvrdené, že poranenie ktoré u neho bolo zistené, mohlo vzniknúť spôsobom tak ako to popisuje. Na druhej strane však zo samotného znaleckého posudku vyplýva, že nie je vylúčený aj iný mechanizmus vzniku tohto poranenia, či už vlastným konaním poškodeného, alebo náhodným pádom, alebo náhodným úderom, a teda že poranenie nemuselo výlučne vzniknúť použitím fyzického násilia. Z výpovede svedka MUDr. Tamaša, ako aj z podanej lekárskej správy vyplýva, že u poškodeného bolo konštatované poranenie s tým, že poškodený uvádzal, že toto mu spôsobil príslušník železničnej polície. V prospech tvrdení poškodeného je aj skutočnosť, že nebol to poškodený, ktorý podával vo veci trestné oznámenie, ale že k trestnému stíhaniu došlo na základe podnetu lekára, ktorý ošetril poškodeného a ktorý v tomto smere podal oznámenie na políciu. Aj v tomto smere je však potrebné doplniť, že je všeobecne známa povinnosť lekára takýto podnet podávať v prípade, pokiaľ poranenie malo byť spôsobené konaním inej osoby. K osobe obžalovaného súd zistil, že tento v minulosti bol dvakrát súdne trestaný a to dokonca aj pre trestnú činnosť obdobného charakteru, v súčasnosti sa však na neho hľadí ako na netrestaného a vo všeobecnosti je tento, či už z miesta bydliska, alebo zamestnávateľa, hodnotený kladne. Z ďalšej skupiny dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané, je potrebné konštatovať, že tieto tvrdenia poškodeného nepotvrdzujú a dokonca v určitom smere ich vyvracajú s tým, že zo strany poškodeného išlo o akt pomsty voči obžalovanému z titulu plnenia jeho služobných povinností. Vypočutí svedkovia Mráz, Gallo, príslušníci železničnej polície, ktorí spoločne s obžalovaným vykonávali službu v čase keď sa mal stáť skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, vypovedali, že je pravdou, že poškodeného počas služby kontrolovali, popreli však, aby tento bol predvádzaný do služobnej miestnosti, kde konaním obžalovaného malo byť poškodenému spôsobené poranenie s tým, že na takéto predvedenie nebol dôvod, a pokiaľ by k takému predvedeniu došlo, musel by o tom byť spísaný záznam. Takýto záznam súčasťou spisového materiálu nie je, v spise sa však nachádza úradný záznam z výkonu služby zo dňa 30.11.2002, z ktorého obsahu vyplýva, že v čase okolo 21.00 hod. bol kontrolovaný poškodený. Pokiaľ by súd vychádzal z úvah, že záznam o predvedení poškodeného účelovo nebol spísaný, potom na druhej strane je potrebné konštatovať, že je nelogické, aby bol spisovaný úradný záznam o kontrole osoby poškodeného, pokiaľ by na strane svedkov bola daná snaha obžalovanému pomôcť. Z tvrdení uvedených svedkov ďalej vyplývajú také skutočností, ktoré vylučujú aby obžalovaný mohol spôsobiť poškodenému poranenie. Vypočutí svedkovia Ivan Simkanič, Mirga, Janíková, svedkovia,

ktorí pochádzajú z rovnakej komunity ako poškodený, vo svojich výpovediach opakovane, ale aj počas konfrontácií so samotným poškodeným, popreli tvrdenia poškodeného v tom smere, že tento sa im zdôveril o tom, že obžalovaný mu spôsobil poranenie, a dokonca vypovedali, že poškodený sa im chválil, že poranenie si spôsobil sám s tým, aby dostal obžalovaného do problémov, aby sa mu pomstil. Poukázali aj na vlastné negatívne skúsenosti s poškodeným. K osobe poškodeného súd zistil, že tento v minulosti bol opakovane súdne trestaný, najmä pre násilnú a majetkovú trestnú činnosť, v registri trestov má celkovo 12 záznamov, pričom naposledy bol odsúdený v roku 2010 pre násilnú trestnú činnosť k dlhodobému nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Sklony poškodeného k páchaniu trestnej činnosti tak isto predstavujú určitý faktor, ktorým je jeho hodnovernosť spochybňovaná.

S prihliadnutím na takéto zistenia, vzhľadom na vykonané dôkazy, aplikujúc zásadu in dubio proreo, potom súd dospel k záveru, že vykonaným dôkazmi nie je možné dostatočne a spoľahlivo konštatovať, že skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie sa stal, a preto obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože vykonané dôkazy v prospech obžalovaného výraznou mierou spochybňujú hodnovernosť tvrdení poškodeného.

O nárokoch poškodených J. A. a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. Bratislava, súd v tomto rozsudku nerozhodol, pretože už v priebehu dokazovania s týmito nárokmi sa vysporiadal tak, že poškodených do trestného konania s nárokom na náhradu škody nepripustil, lebo vzhľadom na skutočnosť, že škoda mala byť spôsobená v rámci plnenia služobných povinností príslušníkom železničnej polície, podľa všeobecne záväzných predpisov takúto zodpovednosť za škodu má priamo organizácia, u ktorej bol obžalovaný v služobnom pomere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.