Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-116-2011.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/116/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcov: 1. JUDr. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. I. XX, B., 2. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, Q. a 3. M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX, všetci zastúpení JUDr. Pavlom Kolenčíkom, advokátom, P. J. Šafárika 15, Šaľa, proti žalovaným: 1. K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Z. XXX/X, V., 2. A. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/XX, K., 3. F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, Z. a 4. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. K. XXXX/X, E., všetci zastúpení JUDr. Petrom Belovičom, advokátom, P. Pázmáňa 3, Šaľa, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 26C/164/2010 - 109 zo dňa 27. januára 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1., 2. a 3. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1., 2., 3. a 4. náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 145,70 eur k rukám ich advokáta do 3 dní.
odôvodnenie:
Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa títo domáhali určenia, že právny úkon vyhlásenia o vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe je absolútne neplatný. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcom 1. až 3. uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným 1. až 4. náhradu trov konania vo výške 905,23 eur do 3 dní k rukám ich právneho zástupcu.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 80 písm. c) O.s.p., keď dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podľa názoru súdu skutočnosť, že predmetnému konaniu predchádzalo na súde, v súčasnosti už právoplatne skončené, konanie sp. zn. 6C/28/2004, predmetom ktorého bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zhodným s nehnuteľnosťami v tomto konaní medzi tými istými účastníkmi konania, nezakladá prekážku rozhodnutej veci a nedáva dôvod na zastavenie predmetného konania z dôvodu existencie neodstrániteľnej prekážky konania, nakoľko z obsahu uvedeného spisu vyplynulo, že petit žaloby nie je totožný ani z hľadiska formálneho, ani z hľadiska ním sledovaných právnych účinkov so žalobným návrhom v tomto konaní (v konaní sp. zn. 6C/28/2006 žalobcovia žiadali určiť, že vlastníkmi nehnuteľností zhodných s ich špecifikáciou v tomto konaní sú žalobcovia). Súd ďalej poukázal na to, že existencia naliehavého právneho záujmu, resp. jej preukázanie je jedným z hlavných predpokladov toho, aby sa súd žalobou v merite veci zaoberal. Uvedená zákonná podmienka nie je samoúčelná, nakoľko plne korešponduje s jednou z hlavných zásad občianskeho súdneho konania v podobe potreby predchádzania vzniku
a odstránenia právnej neistoty v právach a v právnych vzťahoch účastníkov. Súd sa plne stotožnil s názorom vysloveným právnym zástupcom žalovaných s poukazom na ustálenú judikatúru, konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cdo 49/2003, kde súd dospel k záveru, že len v prípade, ak reálne existuje stav objektívnej právnej neistoty a zároveň vyriešenie určitej otázky určovacou žalobou, znamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva alebo právneho vzťahu, je daný naliehavý právny záujem. Predmetný prípad podľa názoru súdu vykazuje skôr opačnú charakteristiku, nakoľko aktuálne čo do vlastníckych vzťahov k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam existuje stav právnej istoty vzhľadom na to, že ako vlastníci príslušných nehnuteľností sú v evidencii zapísaní žalovaní 1. až 4., pričom žalobcovia 1. až 3. sa žalobou domáhajú, aby právny úkon, v zmysle ktorého sa právna predchodkyňa žalovaných 1. až 4. stala vlastníčkou uvedených nehnuteľností, bol vyhlásený za neplatný (súd nevyhlasuje v danom prípade za neplatnú notársku zápisnicu, ale právny úkon, ktorý ňou bol osvedčený, čomu jeden z alternatívne formulovaných petitov zodpovedal), v ktorom prípade by sa dosiahol taký právny stav, že ako vlastníčka sporných nehnuteľností by bola zapísaná t. č. už nebohá A. B., zomr. XX.XX.XXXX. Uvedený stav by podľa názoru súdu rozhodne neprispel k právnej istote práv a právnych vzťahov, pričom podstatnou v uvedenej súvislosti bola tá skutočnosť, že i v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, právne postavenie žalobcov by sa žiadnym spôsobom nezmenilo, a teda spornosť práv a právnych vzťahov sa nevyrieši. Argument žalobcov, že následne by mali možnosť podniknúť ďalšie právny postupy a úkony (napr. obnova konania sp. zn. 6C/28/2006 bez konkrétneho uvedenia dôvodu obnovy), ktorých relevanciu a najmä úspešnosť súd nemal dôvod riešiť, nakoľko by to bola prejudikácia rozhodnutia, resp. rozhodnutí, za účelom dosiahnutia právneho stavu, aby boli ako spoluvlastníci uvedených nehnuteľností vedení žalobcovia, neobstojí. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nemal za preukázanú danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby, nemal dôvod zaoberať sa ďalšími argumentmi a meritom veci. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešným žalovaným priznal právo na náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 905,23 eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ich názoru prvostupňový súd nepostupoval správne, keď po zistení skutkového stavu nemal za preukázanú existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na veci. Nesprávnosť postupu prvostupňového súdu bola zapríčinená tým, že prvostupňový súd si mylne vyložil judikát - rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cdo 49/2003, v ktorom sa okrem iného hovorí, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Podľa ich názoru existuje v danom prípade na ich strane stav objektívnej právnej neistoty, ktorý spočíva v tom, že oni - z hľadiska súkromného práva - nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v ich žalobe, a teda - z hľadiska objektívneho premietnutia takéhoto súkromného práva v evidencii na to určenej - nie sú ani zapísaní ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností v príslušnom katastri nehnuteľností. Poukázali na to, že všetky podmienky uvedené v predmetnom judikáte sú v tomto prípade explicitne splnené. Nesprávny bol názor prvostupňového súdu o tom, že predmetný prípad vykazuje skôr opačnú charakteristiku, nakoľko aktuálne čo do vlastníckych vzťahov k predmetným nehnuteľnostiam existuje stav právnej istoty, a to preto, že ako spoluvlastníci príslušných nehnuteľností sú v evidencii zapísaní žalovaní 1. až 4. Nesprávny je z toho dôvodu, že stav právnej istoty musí existovať na strane žalobcov, čo je preukázané tým, že podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Keďže žalobcovia sú v tomto konaní aktívne legitimovaní, pričom oni sa domáhajú meritórneho rozhodnutia vo veci, je povinnosťou súdu skúmať stav právnej istoty na ich strane. Rovnako považovali za nesprávny názor prvostupňového súdu o tom, že pokiaľ by žalobe vyhovel a napadnutý právny úkon by vyhlásil za neplatný, čím by sa obnovil pôvodný právny stav, v dôsledku čoho by bola ako vlastníčka nehnuteľností uvedených v žalobe vedená A. B., by tento nový právny stav rozhodne neprispel k právnej istote práv a právnych vzťahov. Následkom takéhoto rozhodnutia by sa údajne právne postavenie žalobcov žiadnym spôsobom nezmenilo, a teda spornosť práv a právnych vzťahom by sa nevyriešila. Podľa ich názoru, práve rozhodnutím prvostupňového súdu o neplatnosti právneho úkonu - vyhlásenia o vydržaní zo dňa 04.03.1997 by sa vyriešila spornosť práv a právnych vzťahov. Takýmto rozhodnutím by sa právne postavenie žalobcov zmenilo tak, že by sa obnovil pôvodný právny stav, v dôsledku čoho by bola ako vlastníčka uvedených nehnuteľností vedená A. B. a následne by sa žalobcovia mohli domáhať určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam právne relevantným spôsobom.
K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili žalovaní, ktorí navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - účastníci konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26C164/2010 je určenie, že právny úkon - vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe je absolútne neplatný.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalobcom uložené spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným náhradu trov konania.
Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a veci správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym závermi súd prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcov a vzhľadom na to, že títo ani v odvolacom konaní neuviedli žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď súd prvého stupňa správne podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. vo veci úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 145,70 eur s nasledujúcou špecifikáciou: 1 úkon právnej služby po 114,- eur, režijný paušál v sume 7,41 eur a DPH v sume 24,28 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. odvolací súd žalobcom uložil zaplatiť priznanú náhradu trov konania advokátovi žalovaných.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.