Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_17C-271-2011.pdf
PDF · 100.33 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/271/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci navrhovateľa : Orange Slovensko, a.s., so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi : Peter S., nar. XX.X.XXXX, X. XXX, X., štátny občan SR, o zaplatenie 867,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti istiny o zaplatenie 105,46 € z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.6.2008 číslo A 3607143 čl. 2 bod 2.5 v časti: „v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka, najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 497,91 €. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný zaplatiť Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti „ je ako neprijateľná n e p l a t n á .
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.3.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 867,12 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne z dlžnej sumy od 18.12.2009 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodňoval tým, že s odporcom uzatvoril dňa 8.2.2008 Zmluvu o pripojení č. A3607143, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky. V zmysle uvedenej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporcovi mikroprocesorovú kartu SIM, ktorá odporcovi umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom.
Pri uzavretí Dodatku k zmluve č. A3607143 odpredal odporcovi mobilný telefón Nokia 6120 classic za kúpnu cenu 16,27 eur. Tým že odporca riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za obdobie 8/09-10/09 porušil zmluvné povinnosti a v zmysle dodatku k zmluve (časť následky neplnenia si zmluvných povinností) je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur. Navrhovateľ zaslal odporcovi dňa 3.12.2009 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. Odporca na výzvu reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 6,84 eur. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, a to počnúc dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, t.j. od 18.12.2009.
Zo strany tunajšieho súdu bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené vydaním platobného rozkazu č.k. 8 Ro 106/2011-27 zo dňa 10.10.2011. Vzhľadom k tomu, že sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo
odporcovi doručiť zákonom predpísaným spôsobom, súd ho samostatným uznesením pri aplikácii ustanovenia § 173 ods. 2 O.s.p. zrušil.
V priebehu konania navrhovateľ podaním zo dňa 10.4.2012 zobral návrh v časti istiny 105,46 € späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, nakoľko odporca uhradil dňa 10.1.2012 sumu 70,46 € a dňa 10.3.2012 vo výške 35,- €. Zotrval na úhrade zostatku istiny vo výške 462,91 eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 568,37 € od 18.12.2009 do 9.1.2012; zo sumy 497,91 € od 10.1.2012 do 9.3.2012; zo sumy 462,91 € od 10.3.2012 do zaplatenia.
Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to Zmluvou o pripojení č. A3607143 zo dňa 8.2.2008 a jej Dodatkom zo dňa 14.6.2008 „Výmeny 2008“ (čl. 7-13 spisu), pokusom o pokonávku zo dňa 3.12.2009 s doručenkou (čl. 14-15 spisu), rozpisom jednotlivých faktúr (čl. 16-18 spisu), Všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko a.s. poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (č.l. 19 spisu), dokladmi o úhradách odporcu (čl. 43 spisu) a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam:
Navrhovateľ ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii uzatvoril s odporcom dňa 8.2.2008 Zmluvu o pripojení č. A3607143 s kúpou mobilného telefónu Nokia 6120 classic za zľavnenú kúpnu cenu 16,27 eur so záväzkom odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov a platiť paušálne mesačne prinajmenšom sumu 15,76 eur. Účastníci dohodli aj zmluvnú pokutu 497,91 eur okrem iného aj za nezaplatenie splatnej ceny služby bez ohľadu na dĺžku doby do uplynutia doby viazanosti.
Odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie 2009/08 sumu 27,37 eur; 2009/09 sumu 43,09 eur; 2009/10 sumu 6,84 eur spolu vo výške 77,30 eur a navrhovateľ podľa zmluvných podmienok uplatnil zmluvnú pokutu v celkovej výške 497,91 eur a pokusom o pokonávku zo dňa 3.12.2009 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej pohľadávky do 17.12.2009.
Z dokladov predložených odporcom súd vzal za nesporné, že odporca pohľadávku uhradil platbami dňa 10.1.2012 vo výške 70,46 €, dňa 10.3.2012 vo výške 35,- € a následne dňa 10.4.2012 vo výške 35,- €.
V predmetnom konaní navrhovateľ teda uplatňoval zaplatenie celkom sumy 867,12 eur špecifikovanej ako cenu služby vo výške 369,21 eur a nárok na zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur.
S prihliadnutím na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým je súd viazaný, konanie v časti o zaplatenie istiny 105,46 eur zastavil pri aplikácii ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
V občianskom konaní sporovom, ktoré je viazané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný návrhom (§ 153 ods. 2 O.s.p.). To znamená nielen neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku, ale aj viazanosť takzvaným skutkom, t.j. žalobnými tvrdeniami (§79 ods. 1 O.s.p.), inými tvrdeniami (§ 101 ods. 1 O.s.p.) o právne významných skutočnostiach, z ktorých navrhovateľ vyvodzuje uplatnený nárok.
Podľa ustanovení § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa ustanovení § 120 ods. 3 O.s.p. ak neoznačí účastník dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, vychádza súd pri zisťovaní skutkového stavu z dôkazov, ktoré boli prevedené.
Okrem povinnosti tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1. O.s.p.) majú účastníci dôkaznú povinnosť, tj. povinnosť označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení. Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú.
Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci a obsahom Zmluvy a Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 761,66 eur s príslušenstvom zamietol.
Súd je toho názoru, že podmienka, že odporca cenu služby špecifikovanej vo výške 369,21 € nezaplatil riadne a včas (tj. v lehote splatnosti) musí byť nielen tvrdená, ale aj v konaní nepochybne preukázaná a nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno, neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.
V konaní na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá vyššie uvedená Zmluva o pripojení, pričom zmluvné povinnosti (článok 6 - platiť cenu za poskytnuté Služby) ku plneniu ktorých sa odporca zaviazal si nesplnil. Zo strany navrhovateľa bol označený a preukázaný dôkaz faktúrami za zúčtovacie obdobie 2009/08 na sumu 27,37 eur; 2009/09 na sumu 43,09 eur; 2009/10 na sumu 6,84 eur teda spolu za služby vo výške 77,30 eur. Iný dôkaz k tvrdenej skutočnosti navrhovateľ nepredložil. V časti o zaplatenie ceny služieb odporca k pohľadávke navrhovateľa na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za špecifikované zúčtovacie obdobie predložil dôkaz o úhradách spolu v sume 140,46 eur tj. nad rozsah vyúčtovanej ceny služby a súd túto skutočnosť vzal za nesporne preukázanú.
Vo zvyšnej časti uplatňovaného nároku navrhovateľa na zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 298,91 eur (369,21 € -77,30 €) súd návrh navrhovateľa zamietol a dospel k záveru, že odporca ako dlžník má povinnosť z platného záväzku zaplatiť cenu služby (§494 Občianskeho zákonníka) do výšky preukázaného vyúčtovania, pričom v konaní žiaden iný relevantný dôkaz navrhovateľom o vyúčtovaní ceny služby a jej nezaplatenie zo strany odporcom predložený nebol. V konaní nebolo preukázané porušenie povinností na strane odporcu nad rozsah celkovej nezaplatenej sumy 77,30 eur vyplývajúce z uzatvoreného právneho vzťahu, ktorá skutočnosť vyplýva i z pokusu o pokonávku. V danom prípade teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností nezaplatenie ceny telekomunikačných služieb za špecifikované zúčtovacie obdobie v sume 298,91 eur. Vzhľadom na to, že nastalo omeškanie odporcu s plnením záväzku vo výške 77,30 eur dňom 17.12.2009 a v časti uplatňovaného úroku z omeškania, ktorým navrhovateľ zotrval na úhrade zostatku istiny spolu s príslušenstvom špecifikovaným v podaní zo dňa 10.4.2012 súd i v časti uplatňovaného príslušenstva (úroku z omeškania) návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko v konaní bolo preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu nad rozsah zaplatenia ceny za dodané služby.
Podľa § 53 ods. l a ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie IV.ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrobu poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
V prejednávanej veci bolo predmetom konania nielen zaplatenie ceny služby, ale aj zaplatenie zmluvnej pokuty vyplývajúcej z dodatku k zmluve o pripojení, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako vyplýva z § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade navrhovateľ zmluvnou pokutou zabezpečoval poskytnutie mobilného telefónu zn. Nokia 6120 classic, ktorého akciová cena predstavovala sumu 16,27 eur a zmluvná pokuta v danom prípade predstavovala sumu 497,91 eur, čo predstavuje neprimerané zvýhodnenie navrhovateľa na úkor odporcu. Odporca porušil zmluvu v druhom roku zmluvného vzťahu a teda sa môže javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Podstatným je to, že takto dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporcu a aj ostatných spotrebiteľov k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ ako dodávateľ vôbec nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Ustanovenie § 544 a 545a Občianskeho zákonníka nevylučuje možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s platením peňažného záväzku. Umožňuje však dojednanie, ktorým výšku zmluvnej pokuty je možné vyjadriť aj percentuálnou čiastkou v závislosti na dĺžke doby porušenia povinností. Súd nevidel však riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa.
Súd poukazuje aj na to, že slovné spojenie uvádzané v Dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 2.5. v časti - v prípade porušenia niektorej z povinnosti Účastníka, “najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny ... vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, je neakceptovateľné a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je potrebné zdôrazniť, že zmluvná pokuta na nezaplatenie splatnej ceny služby vo výške 497,91 eur a ktorá nezahrňuje intenzitu porušenia povinností je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V zmysle vyššie citovaných ustanovení súd v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu (§ 153 ods. 3 O.s.p.) vysloví, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľná a preto z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie zo zmluvnej pokuty a preto i v tejto časti návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na celkový výsledok konania, konanie v časti zastavené pre správanie sa odporcu po podaní návrhu a v prevyšujúcej časti neúspech navrhovateľa, keď v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný v danej veci odporca, ktorý si trovy konania neuplatnil a preto súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).