Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-98-2011.pdf
PDF · 81.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-2T/98/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Č a d c i na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.04.2012 samosudkyňou Mgr. Erikou Dodulíkovou, takto
r o z h o d o l
rozhodol:
Podľa § 285 písm.e/ Tr.por. súd
o s l o b o d z u j e
obž. Q. Z. U. Y. D. A. S. U. , nar. XX. XX. XXXX v Č., trvale bytom G. K. O. č. XXX, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Čadca č. Pv 603/11 zo dňa 29.07.2011, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.3 písm.a/, písm.c/ Tr.zák., na skutkovom základe, že:
ako otec maloletej dcéry J. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je vo výchove a starostlivosti u svojej matky X. S., trvale bytom Č., R. XXX/XX, okres Č., toho času bytom Č., R. XXXX/X, okres Č., úmyselne riadne na toto dieťa neplatil výživné v dobe od 28.03.2011 do 22.08.2011.
K vyživovacej povinnosti bol aj zaviazaný rozsudkom Okresného súdu v Čadci pod sp. zn. 5P/239/2010 zo dňa 22.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.12.2010, a to prispievať mesačne sumou 120,- € na maloletú Lindu, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa.
Obvinený za uvedené obdobie dlhuje na výživnom k rukám X. S. najmenej 600,- €.
Obžalovaný sa tohto konania dopustil po tom, čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca sp. zn. 3T/39/2011 zo dňa 11.03.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.04.2011 a obvinenému bol doručený dňa 28.03.2011, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov.
Obžalovaný v dobe, keď neplatil výživné, nebol zamestnaný, nebol evidovaný na príslušnom úrade práce, pričom tento úrad evidoval voľné pracovné miesta, z ktorých si mohol vybrať zamestnanie, nakoľko vie o tom, že má vyživovaciu povinnosť, nepoberal dávku a príspevky v hmotnej núdzi, a podľa vlastného vyjadrenia začal brigádne pracovať. Taktiež v dobe, keď obžalovaný neplatil výživné, príjem matky dieťaťa jej nepostačoval na výživu maloletej dcéry a z toho dôvodu bola odkázaná hlavne na pomoc svojej sestry, a svojho otca, ktorí ju finančne podporovali a pomáhali jej pri starostlivosti o maloletú J..
l e b o trestnosť činu zanikla
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Čadci podala dňa 29.07.2011 obžalobu na obv. Q. Z., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, 3 písm.a,c/ Tr.zák. na skutkovom základe uvedenom vo výroku rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. Z., svedkyne poškodenej X. S., svedkyne Q. D., prečítaním listinných dôkazov a mal zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Obž. Q. Z. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásil v zmysle § 257 ods.1 písm.c/, ods.3 Tr.por., že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, zároveň na otázky podľa § 333 ods.3 písm.c/,d/,f/,g/,h/ Tr.por. odpovedal: „áno.“ Prokurátorka však vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného, ktorý uviedol, že uhradil časť výživného, navrhla, jeho vyhlásenie neprijať. Taktiež poškodená X. S., vzhľadom na to, že obžalovaný jej časť výživného uhradil, navrhla vyhlásenie obžalovaného neprijať. S poukazom na tieto skutočnosti súd vyhlásenie obžalovaného neprijal a obžalovaného vypočul ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v obžalobe.
Obžalovaný uviedol k predmetu obžaloby, že je pravdou, že neplatil výživné od 28.03.2011 z dôvodu, že bol nezamestnaný. Ďalej uviedol, že má dokončené SOU, je vyučený maliar. Školu ukončil v r. 2001. Po ukončení školy pracoval najskôr brigádne asi 6 až 7 mesiacov. Potom na jeden rok odišiel do Anglicka kvôli práci. Tam bol rok zamestnaný v hydinárňach. Po roku sa vrátil zo zahraničia domov. Doma si vybavil živnosť na maliarske a pomocné stavebné práce. Podarilo sa mu nájsť nejaké zákazky, no nebol vyplatený za vykonané práce. Živnosť mal od r. 2004. Pracoval pre firmy V. O.. Tam pracoval 8 mesiacov. Riadne ho vyplácali. Mesačne mal príjem cca 18.000,- Sk až 19.000,- Sk. Nakoľko táto firma nemala pre neho už robotu, prestal vykonávať pre ňu uvedené práce. Asi po mesiaci si našiel ďalšiu prácu v stavebnej firme, kde pracoval 7 mesiacov. Vyplácali ho však nepravidelne. Niektoré faktúry mu nepreplatili. Dlhujú mu cca 40.000,- Sk. Keď žiadal, aby mu peniaze vyplatili, povedali, že ani im nepreplatili zákazku. Potom išiel do ďalšej stavebnej firmy, pracoval pre súkromnú osobu, ktorej meno nevie. Pracoval na stavebných a búracích prácach. Robil tam 6 mesiacov. Zarábal cca 16.000,- Sk mesačne. Potom si prácu nemohol zohnať, tak bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný asi 2 mesiace. Našiel si prácu na stavbe v Brne, kde pracoval 7 mesiacov. Zarábal cca 15.000,- Kč mesačne. V zime sa táto zákazka skončila a potom si dlhšiu dobu prácu nemohol nájsť. Na úrade práce však už evidovaný nebol, pretože mu sľúbili, že bude mať prácu, čo sa však nestalo. V tomto období si zrušil aj živnosť. Následne sa zamestnal od 01.09.2011 vo firme B. cz, o čom súdu predložil aj pracovnú zmluvu zo dňa 01.09.2011. Jeho príjem je 8.000,- Kč mesačne. Pracovný pomer má dohodnutý na dobu neurčitú. Za obdobie od 28.03.2011 uhradil výživné vo výške 920,- €, o čom súdu predložil aj poštové poukážky na 120,- €, 600,- € a 200,- €. Zároveň uviedol, že je ochotný uhradiť aj zvyšnú časť dlžného výživného a požiadal súd, aby mu ponechal lehotu na úhradu tejto zvyšnej časti.
Svedkyňa poškodená X. S. uviedla, že obžalovaný neplatil výživné na dcéru od 28.03.2011. V tomto období uhradil poštovými poukážkami sumu 600,- € a 120,- €. Pokiaľ ide o sumu 200,- €, ktoré mal uhradiť dňa 31.01.2012, túto sumu doposiaľ neprevzala, teda k jej rukám bolo poukázaných zatiaľ iba 720,- €. Ďalej uviedla, že počas obdobia, keď obžalovaný neplatil výživné, dcéra núdzou netrpela a to vďaka jej sestre, ktorej manžel je živnostník. Keby nebolo jej finančnej pomoci, tak nemá pre dcéru ani na antibiotiká. Ona je t.č. na materskej dovolenke. S otcom druhého dieťaťa nežije v spoločnej domácnosti, nakoľko tento pracuje v ČR, ale pravidelne jej prispieva na výživu druhého dieťaťa a taktiež jej finančne vypomáha aj pri výžive mal. J.. Súhlasí s tým, aby obžalovaný mal možnosť doplatiť jej dlžné výživné. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že prevzala sumu 200,- €, ktorú jej obžalovaný poukázal poštovou poukážkou dňa 31.02.2012 a taktiež potvrdila, že dňa 09.03.2012 jej obžalovaný uhradil výživné vo výške 400,- €, teda jej dlhuje už iba výživné za mesiac február a marec 2012. Iným spôsobom obžalovaný na úhradu výživného neprispel.
Svedkyňa Q. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je sestrou poškodenej X. S., ktorá ju požiadala, aby na hlavnom pojednávaní potvrdila, že zo strany obžalovaného nedošlo k úhrade dlžnej časti výživného za obdobie od 28.03.2011. Poškodená sa nachádza pracovne v zahraničí a jej deti sa t.č. nachádzajú u nej. Nevedela sa vyjadriť, či poškodená prevzala 200,- €, ktoré jej obžalovaný mal uhradiť poštovou poukážkou 31.01.2012. Na nasledujúcom hlavnom pojednávaní svedkyňa potvrdila, že dňa 11.04.2012 sa telefonicky informovala na Pošte Č. 022 04, kde jej bolo oznámené, že doposiaľ sa tam nenachádza poštový poukaz, ktorým by obžalovaný uhradil výživné na mal. J..
Podľa poštového poukazu zo dňa 23.12.2011 č. 251 obžalovaný uhradil k rukám poškodenej 120,- € a poštovým poukazom zo dňa 23.01.2012 č. 22 uhradil poškodenej 600,- €, poštovým poukazom zo dňa 31.01.2012 č. 3637 uhradil poškodenej 200,-€, poštovým poukazom zo dňa 09.03.2012 č. 326 uhradil poškodenej 400,- €, poštovým poukazom zo dňa 10.04.2012 č. 260 uhradil poškodenej 120,- €.
Podľa § 86 písm. a/ Tr.zák. trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný ako otec mal. dcéry J. S., ktorá je vo výchove a starostlivosti u svojej matky X. S., bol povinný platiť na mal. J. S. výživné, pričom úmyselne výživné neplatil v dobe od 28.03.2001 až do rozhodnutia súdu. Za uvedené obdobie mal uhradiť výživné celkom vo výške 1440,- €. S poukazom na výpoveď obžalovaného, poškodenej a listinné dôkazy, obžalovaný uhradil za toto obdobie 1540,- € na mal. dcéru J., pričom bolo preukázané, že neplatenie výživného nemalo trvalo nepriaznivé následky na mal. dieťa, čím obžalovaný využil ustanovenie o účinnej ľútosti v zmysle § 86 písm.a/ Tr.zák. a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Zánik trestnej zodpovednosti pre účinnú ľútosť podľa § 86 písm.a/ Tr.zák. predpokladá, že tu existovali všetky podmienky trestnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. vrátane zavinenia, a že trestná zodpovednosť zanikla až neskôr po ich splnení. Bez pochybností bolo teda preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. a trestnosť činu zanikla pre účinnú ľútosť podľa § 86 Tr.zák., na základe ktorých skutočností súd v zmysle § 285 písm.e/ Tr.por. obžalovaného oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu.
prečin zanedbania povinnej výživy
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku, cestou Okresného súdu v Čadci, ku Krajskému súdu v Žiline. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.