Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11CoP-31-2011.pdf
PDF · 79.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/31/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. XXX a I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletému, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 14. februára 2011, č.k. 6P/121/2010-38 v časti zvýšenia výživného, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zvýšil výživné otca na maloletého I. zo sumy 120 eura mesačne na sumu 130 eura mesačne s účinnosťou od 16.12.2010, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Skalica, č.k. 6P/36/2010- 33 zo dňa 06.10.2010 v časti výšky výživného otca na maloletého I. a zároveň zamietol návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým I.. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 25 ods.1 a 2, § 26, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. l, § 75 ods. l, § 76 ods. l, § 77 ods. l, § 78 ods.3 Zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) a § 163 ods. 2 O.s.p., keď po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia na strane povinného, t.j. otca v časti určenia výživného. Jeho priemerný mesačný príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil, a to o sumu 110 eura mesačne, čím došlo k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia na strane povinného, t.j. otca. Pri ostatnej úprave výživného dosahoval otec príjem priemerne vo výške 591,- eur netto, pričom jeho aktuálny priemerný mesačný príjem činí 701,- eura mesačne. Súd prvého stupňa zároveň podotkol, že zvýšenú časť príjmov otca tvorí práca nadčas, ktorú otec vykonáva na úkor svojho voľného času, pričom túto mu do budúcna nemusí zamestnávateľ už umožňovať. Na strane matky od poslednej úpravy neboli zistené žiadne zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, keď táto je stále na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume 164,22 eur mesačne a k tomu poberá prídavky na dve maloleté deti, a to na každé vo výške 21,99 eur. Ani na strane maloletého I. od poslednej úpravy nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, keď tento sa nachádza v celodennej starostlivosti matky, škôlku doposiaľ nenavštevuje, naďalej pretrvávajú zdravotné problémy, ktoré boli deklarované už v čase ostatnej úpravy výživného. Na strane maloletého I. nastala jediná zmena súvisiaca s jeho zdravotným stavom, a to potreba očného a zubného ošetrenia, ako i nákup s tým súvisiacich lekárskych pomôcok. Tu však prvostupňový súd poukázal na tú skutočnosť, že výdaje v tomto smere boli jednorazového charakteru (nákup okuliarov, ošetrenie vyrazeného zuba) a v budúcnosti
bude výdaj spočívať zväčša len v cestovných nákladoch a to dochádzaním maloletého na preventívne lekárske kontroly, preto túto zmenu pomerov na strane maloletého súd nevyhodnotil, ako podstatnú, odôvodňujúcu samú o sebe zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Súd považoval za dôvodné zvýšenie výživného zo sumy 120 eura na sumu 130 eura mesačne od 16.12.2010, t.j. od podania návrhu na súd, keď súd za podstatnú zmenu pomerov, odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako bolo vyššie uvedené, považoval nárast príjmu na strane otca, zároveň však zohľadnil to, že zvýšená časť príjmu otca tvorí práca nadčas, ktorú otec vykonáva na úkor svojho voľného času, a taktiež pri zohľadnení doby len 4 mesiacov, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného. Matkou požadované zvýšenie výživného na sumu 200,- eura mesačne prvostupňový súd vyhodnotil ako zvýšenie, ktoré matka maloletého I. nedokázala zdôvodniť zvýšenými potrebami maloletého oproti poslednej úprave výživného. V danej veci prvostupňový súd rozhodoval o novej zmene úpravy styku otca s maloletým v podobe jeho zúženia na základe návrhu matky a dospel k záveru, že nie je dôvodné pristúpiť k zmene predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, ktorým bolo upravené právo styku otca s dieťaťom a návrh matky v tejto časti zamietol. Od poslednej úpravy styku otca s maloletým I. uplynula doba len 4 mesiacov, čo je veľmi krátka doba na zhodnotenie a stanovenie záverov, že otec negatívne vplýva na výchovu maloletého I.. V konaní bolo preukázané, že maloletý I. sa na stretnutiach s otcom teší, spoločne trávia čas prechádzkou, prípadne hrou na detskom ihrisku. V konaní nebolo preukázané tvrdenie matky, že by otec negatívnym spôsobom vplýval na výchovu maloletého I. (neslušné gestá, na ktoré matka poukazovala, mohlo dieťa v danom veku pochytiť aj od iných detí), naopak otec mal záujem prehlbovať vzájomný citový vzťah k maloletému, venuje sa mu, zakúpil si automobil, aby mohol za maloletým pravidelne dochádzať. Doposiaľ upravený styk otca s maloletým I. v rozsahu 4 hodín každú nepárnu sobotu je skutočne rozsahom minimálnym, preto prvostupňový súd dospel k záveru, že v prípade pozitívneho vplyvu na maloletého bude do budúcna na mieste, skôr rozšíriť styk otca s maloletým I., ako ho zužovať.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie, čo do zvýšenia výživného, matka, ktorá navrhla zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti tak, že bude vyhovené jej návrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu, t.j. otcovi bude uložená povinnosť platiť na výživu maloletého I. sumu 200 eura mesačne od 16.12.2010. Odvolanie podala z dôvodov § 205 ods. 2 O.s.p. písm. c) d) a f), a to že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 164,22 eura a okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej R. A., nar. XX.XX.XXXX. Okrem rodičovského príspevku poberá ešte rodinné prídavky na dve deti, a to na každé dieťa 21,99 eura, pričom jej manžel je zamestnaný v spoločnosti INA Skalica, s.r.o. a jeho čistý príjem je 495 eura mesačne. Na strane otca maloletého sa zmenili pomery k lepšiemu v tom zmysle, že je schopný platiť výživné vo väčšej miere, keď tento je zamestnaný v spoločnosti INA Skalica, s.r.o., kde jeho priemerná mesačná mzda predstavuje 701 eura t.j., od poslednej úpravy výživného stúpla o 110 eura mesačne. Okrem toho si zakúpil automobil, čiže jeho životná úroveň sa zvýšila, čo by sa malo odzrkadliť aj vo výške výživného. Maloletý I. má 4 roky, nevyžaduje si špeciálnu starostlivosť, ale javí sa ako hyperaktívne dieťa, pričom navštevuje s ním psychologickú ambulanciu, kliniku detskej logopédie a očnú ambulanciu DFN Bratislava.
Kolízny opatrovník ako aj otec maloletého I. sa vyjadrili k podanému odvolaniu matky v tom smere, že navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa i obsah spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny.
Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 6T/121/2010 je zvýšenie výživného otca na maloletého I., nar. XX.XX.XXXX, ako aj zmena úpravy styku otca s maloletým I., nar. XX.XX.XXXX. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvého stupňa, ktorým bolo zvýšenie výživné otcovi na maloletého I. zo sumy 120 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 16.12.2010.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkový zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Správny bol postup súdu prvého stupňa, ktorý porovnal pomery a okolnosti, z ktorých sa vychádzalo pri ostatnej úprave výživného, s pomermi a okolnosťami v čase nového rozhodovania o výživnom, na základe čoho dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, pričom na strane výživou povinného rodiča t.j. otca došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie v rozsahu 10 eura, pričom bolo potrené zohľadniť najmä skutočnosť, že od posledného rozhodnutia o výživnom do rozhodovania súdu prvého stupňa uplynula extrémne krátka doba 4 mesiacov. Súdu prvého stupňa nie je možné vytýkať žiadne pochybenia, ktoré by mali za následok rozhodnutie vo veci zvýšenia výživného vo väčšom rozsahu, keď tento sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami matky dieťaťa a keďže táto ani v odvolaní neuviedla žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť, odvolací súd tak poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.