Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-23-2007.pdf
PDF · 97.44 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/23/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Gargulovou, v právnej veci žalobcu Y. P., N..XX.X.XXXX, A. B. N.Á. M., R. XX/XX, práv. zast. JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, Hviezdoslavova č. 7, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Š. T., N..XX.XX.XXXX, A. S., R. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Jánom Rehánkom, advokátom, Letná ul. č. 47, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 3.916,88 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 916,88 eur, spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 1. 1. 2006 až do zaplatenia a trovy konania v sume 1 797,37 eur (z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 1 562,36 eur a náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu v sume 235,01 eur) na účet právneho zástupcu žalobcu, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves rozhodol vo veci účastníkov rozsudkom 1C/23/2007-84 zo dňa 18. 6. 2008.
Krajský súd v Košiciach uznesením 3Co/262/2008-103 zo dňa 29. 6. 2009 zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uložil pritom súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne V. B., prípadne vykonať aj ďalšie dôkazy, vyhodnotiť ich spôsobom uvedeným v § 132 O. s. p. a to aj s prihliadnutím na to, ktorý z účastníkov má dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno a vo veci opätovne rozhodnúť.
Súd vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Križalkoviča, (ktorý účastníkom spisoval dohodu o uznaní dlhu dňa 1. 6. 2005) a ktorý vypovedal, že dňa 1.6.2005 sa obaja účastníci dostavili do jeho kancelárie s tým, že chcú vyriešiť svoje finančné vzťahy zo spoločného podnikania a z pôžičky na auto, pričom žalobca mu k tomu doložil aj doklady, ktoré osvedčovali jeho nárok na sumu 500.000,- až 600.000,- Sk v súvislosti z obratu z podnikania a z toho titulu, že žalovaný mal hospodáriť s vecami žalobcu Pôvodná suma bola vyššia než tá, vo vzťahu ku ktorej došlo k spísaniu dohody o uznaní. Predmetom uznania dlhu bola len suma 150.000,- Sk. Vzhľadom na skutočnosť, že v tom čase nemal v kancelárii nikoho, kto by túto dohodu napísal, dohodu spísal účastníkom rukou, pričom nikto z účastníkov nenamietal, žeby dohodu uzatváral pod nátlakom a i atmosféra v jeho kancelárii bola pokojná. Obaja účastníci túto dohodu podpísali, podali si ruku a on túto dohodu opatril svojou pečiatkou. Až neskôr, a to v čase, keď začal tento súdny spor, žalovaný začal namietať, že bol na neho vyvíjaný nátlak a v tejto súvislosti žalovaný podal trestné oznámenie. Ak by žalovaný uvádzal, že k podpísaniu prehlásenia v jeho kancelárii došlo pod nátlakom, Q.. K. vypovedal, že by v takom prípade podal na žalovaného trestné oznámenie. Vylúčil teda nátlak na žalovaného, lebo sa žalovaného opýtal pri spisovaní prehlásenia, či
je všetko v poriadku, čo mu žalovaný potvrdil. Vypovedal tiež, že oboch účastníkov osobne pozná, so žalovaným si tyká a tykal si s ním aj v čase pred spisovaním prehlásenia, takže ak by bol žalovaný prišiel za Q.. K. s oznámením, že je na žalovaného vyvíjaný nátlak, takéto prehlásenie by on nebol spísal. Uviedol tiež, že má vedomosť aj o tom, že časť zo sumy, ktorú žalovaný uznal, t.j. 150.000,- Sk, žalobcovi zaplatil, takže predmetom sporu ostáva len súdom uplatnená suma pôvodne 118.000,- Sk. Vypovedal, že je na žalovanom, aby preukázal, že dlh neexistoval, ak to tak aj v skutočnosti bolo, t.j. že dlh v čase podpisu uznávacieho prehlásenia neexistoval, žalovaný klamal, čo on však nepripustil. Nevedel sa vyjadriť o aké obchody medzi účastníkmi šlo (či šlo o legálne alebo nelegálne obchody). Q.. K. pri spisovaní dohody žalobca predložil súpis listín, v ktorých boli rozpísané nejaké šperky z obchodu z W., B. N. M. a pod.- až na pár bezvýznamných položiek žalovaný voči tomu nemal žiadne výhrady, takže suma z podnikania súvisí s výplatou súm za tieto šperky. Listina o uznaní dlhu spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. V dohode je uvedené, že ide o pôžičku na auto. Predmetom uznania sú uvádzané aj šperky, v dohode je dohodnutá výška uznanej sumy a doba jej splatnosti, a to do 31. 12. 2005. Potvrdil, že ak by mal len náznak vedomosti o tom, že žalovaný koná pod nátlakom, nespísal by účastníkom takéto prehlásenie, a ani by žalobcu nezastupoval. Nepoprel, že obchody medzi účastníkmi v skutočnosti prebiehali a je nesporné, že dlh medzi účastníkmi vznikol z dôvodu obchodu s klenotmi a z pôžičky na auto.
Súd vypočul i svedkyňu V. B., ktorá sa vyjadrila, že so žalobcom žila od roku 1999 - 2000 približne do roku 2006 - 2007. Uviedla, že nemá vedomosť, že by dohoda spísaná medzi účastníkmi bola spisovaná pod nátlakom a vypovedala, že po celú dobu ich spolužitia so žalobcom mali účastníci konania veľmi dobré vzťahy. Dokonca sa žalobca vyjadroval, že žalovaný je jeho najlepším kamarátom. Potvrdila, že má vedomosť o tom, že žalobca poskytol žalovanému sumu 80 000,- Sk na kúpu auta a nevedela sa vyjadriť, že žalovaný túto sumu žalobcovi vrátil. Potvrdila, že po dobu kým bol žalobca vo väzení, žalovaný sa jej vyhrážal, aby svedkyňa si dávala na seba pozor, aby sa náhodou nestratila. V dobe, keď bol žalobca vo väzení, sprostredkovala pre žalovaného odkaz od žalobcu, že žalovaný má svedkyni prenechať obchod. Nemala vedomosť o tom, že žalovaný mal žalobcovi zaplatiť finančný obnos prostredníctvom vymáhačov. K okolnostiam spísania dohody sa nevedela vyjadriť. Uviedla, že vie o tom, že žalobca otvoril obchod a do neho dodával tovar. Vypovedala, že okrem pôžičky žalobcu v prospech žalovaného na auto nemala vedomosť o inej pôžičke. Táto svedkyňa bola prítomná pri odovzdávaní peňazí vo výške 80 000,- Sk žalobcom pre žalovaného. Popísala, ako došlo k odovzdaniu peňazí. Peniaze však pred ňou neprepočítavali, a o tom, že sa jedná o sumu 80 000,- Sk mala vedomosť od žalobcu. Nevedela sa vyjadriť, či si účastníci medzi sebou dohodli aj vrátenie peňazí. Vo vzťahu k výpovedi svedkyni E. z č. l. 73 spisu (svedkyňa E. mala vidieť listinu podpísanú žalovaným o požičaní sumy 70 000,- Sk od žalobcu a k tvrdeniu svedkyne E. na pojednávaní, že žalovaný túto sumu vrátil) sa svedkyňa nevedela vyjadriť. Vypovedala však, že táto svedkyňa jej robila žiarlivostné scény a naliehala na svedkyňu B., aby odišla od žalobcu a tiež svedkyňa B. vypovedala, že ju fyzicky napadla manželka žalovaného. Svedkyňa B. vypovedala tiež, že žalobca kupoval tovar v skladoch na bižutériu, videla o tom aj papiere, ale nevie kde sa nachádzajú. Potvrdila, že keď začínala u žalobcu pracovať v roku 1999, videla v jeho byte v igelitovej taške peniaze, v ktorej sa nachádzala slovenská mena a aj valuty. Dodala, že účastníci boli spoločníkmi v obchode na C. a v B. v zlatníctve. Tiež boli spoločníkmi v pizzerii. Podľa výpovede tejto svedkyne peniaze v igelitke zarobil žalobca v pizzerii. Túto časť výpovede svedkyne žalobca poprel a uviedol, že peniaze si priniesol na Slovensko s úmyslom začať tu podnikať.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Po takto doplnenom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je opodstatnený. Nárok žalobcu sa opiera o ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka z titulu uznania dlhu spísaného medzi účastníkmi
konania dňa 1. 6. 2005 za účasti terajšieho právneho zástupcu žalobcu JUDr. Milana Križalkoviča v jeho kancelárii.
Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť.
Uznaním dlhu nevzniká nový záväzok. Na základe neho však dochádza k zastaveniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a namiesto nej odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1). V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať.
Súd teda dospel k záveru, že dohoda o uznaní dlhu spísaná dňa 1. 6. 2005 v kancelárii JUDr. Milana Križalkoviča spĺňa náležitosti ustanovené v § 558 OZ, pretože táto dohoda je prejavom vôle oboch účastníkov o tom, že žalovaný z titulu vyporiadania obchodných vzťahov - pôžička na auto, klenoty- dlhuje žalobcovi sumu 150 000,- Sk a zaviazal sa túto sumu splatiť najneskôr do 31.12.2005. Zároveň účastníci prehlásili, že tento úkon je urobený slobodne a vážne, nie je obmedzená právna spôsobilosť a na znak toho účastníci túto listinu podpísali.
Súd nemal preukázanú skutočnosť uvádzanú žalovaným, že táto dohoda bola spísaná pod nátlakom. Vyplýva to z výpovede JUDr. Križalkoviča na č. l. 147 spisu, ktorý túto dohodu účastníkom vlastnoručne spísal. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca mal na neho vyvíjať nátlak, poslať na neho vymáhačov, súd nemal jednoznačne preukázané, pretože síce svedkyne M. E. P. D. T., t. j. manželka žalovaného vypovedali, že zo strany žalobcu mal byť na žalovaného vyvíjaný nátlak (č. l. 72 - 73). Tieto výpovede však súd hodnotí v tom smere, že D. T. je manželkou žalovaného, a teda má záujem na úspešnosti žalovaného v tomto konaní. Svedkyňa M. E. bola bývalou priateľkou žalobcu a mala konflikt so svedkyňou V. B., ktorej vytýkala, že žije so žalobcom a naliehala na svedkyňu B., aby žalobcu opustila. Na druhej strane z výpovede V. B. mal súd preukázané, že i žalovaný sa tejto svedkyni vyhrážal, keď jej oznámil, aby si na seba dávala pozor, aby sa nestratila (č.l. 174 spisu). Je teda nesporné, že vzťahy medzi účastníkmi boli minimálne sui generis a išlo o vzájomné konfliktné správania sa. Tvrdenia žalovaného o tom, že urobil na žalobcu oznámenie na polícii v dôsledku vyhrážania sa, ktoré mal vzápätí stiahnuť, ničím nezdokladoval, takže táto skutočnosť ostala iba v rovine jeho tvrdenia. Z týchto skutočností súd teda usúdil, že právny úkon - a to dohoda o uznaní záväzku uzavretá medzi účastníkmi spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu. Dohoda bola urobená v písomnej forme. Vyplýval z nej aj dôvod vzniku pohľadávky, a to vysporiadanie obchodných vzťahov (pôžička na auto, klenoty) vo výške 150 000,- Sk a bola dohodnutá presne aj doba splatenia tohto záväzku, a to do 31. 12. 2005.
Žalovaný na pojednávaní dňa 4.7.2007 potvrdil, že mu žalobca peniaze na kúpu auta poskytol, prevzal ich napriek tomu, že ich nepotreboval - č.l. 44 spisu.
Tvrdenie právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 4.7.2007 na č.l. 43 o tom, že peniaze požičané žalobcom na kúpu auta žalovaný žalobcovi vrátil v priebehu roka 2005 súd nemal preukázanú a v tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na hodnotenie výpovede svedkyne M. E. vykonané vyššie.
V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa výpovede svedkyne B. žila svedkyňa E. so žalobcom pred ňou, pričom podľa dokladov na č.l. 49 spisu bolo auto žalovaného kupované 14.3.2003, teda v čase, kedy svedkyňa E. už so žalobcom nežila.
Tvrdenie žalovaného o tom, že mu dlh z titulu klenot nevznikol, protirečí výpovedi svedkyne T. F. na č.l. 82-83. Táto svedkyňa bola zamestnaná u žalovaného, predávala v oddelení klenot a bižutérie. Vypovedala, že tovar sa ťažko predával, bol uskladnený v krabiciach a odovzdala ho žalovanému.
Napokon žalovaný na č.l. 44 potvrdil, že od žalobcu prevzal tovar - bižutériu. Nepreukázal však, že za tento tovar žalobcovi zaplatil.
Doklady na č.l. 39 spisu a k tomu viažúci sa doklad na č.l. 42 spisu o platbe žalovaného za žalobcu pre firmu M. sú za rok 2006, teda za obdobie po uplynutí doby, kedy mal podľa dohody o uznaní žalovaný dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť. I v súvislosti k tejto sume zaplatenej žalovaným za žalobcu vzniesla právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 26.3.2008 kompenzačnú námietku - č.l. 72 spisu.
Súd však túto námietku nezohľadnil s poukazom na to, že v zmysle ustanovenia § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie, pričom pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa. Formu tohto prejavu zákon nepredpisuje, ale nesmie odporovať ustanoveniam § 34 a nasl.
Žalovaný však žiadnym spôsobom nezdokladoval, že jeho kompenzačná námietka je zročnou pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi, nepreukázal ani existenciu úkonu žalovaného smerujúceho voči žalobcovi v smere, ktorú svoju pohľadávku a v akej výške započítava, preto súd kompenzačnú námietku nezohľadnil a pohľadávku z tohto titulu nezapočítal.
Na základe týchto skutočností konštatujúc, že žalovaný nepreukázal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy vzniknutej z titulu uznaného záväzku.
Žalobca žiadal priznať i úrok z omeškania. S použitím § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi i zákonný úrok z omeškania počnúc od 1.1.2006, t.j. od doby, kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím § 149 ods. 1 O. s. p. Žalobca bol v konaní úspešný. Vznikli mu trovy za zaplatený súdny poplatok z návrhu vo výške 235,01 eur (7 080,- Sk) a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 562,36 eur, ktoré právny zástupca žalobcu vyčíslil v zmysle § 9 a násl. Vyhlášky 655/2004 Z.z. zo základnej sadzby tarifnej odmeny zo sumy 3 916,88 eur, sumou 1 234,53 eur (6 úkonov po 141,09 eur, 3 úkonov po 35,27 eur a jedného úkonu po 282,18 eur, k tomu režijný paušál v zmysle § 15 a 16 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. v celkovej výške 67,44 eur - 3 úkony v roku 2007 po 5,91 eur, spolu 17,73 eur, 2 úkony po 6,31 eur za rok 2008 v sume 12,62 eur, 2 úkony po 7,21 eur za rok 2010 v celkovej výške 14,42 eur, 1 úkon po 7,41 eur za rok 2011 a 2 úkony po 7,63 eur v roku 2012, spolu 15,26 eur). Trovy právneho zastúpenia tak celkovo činia 1 301,97 eur, k tomu 20 % DPH vo výške 260,39 eur, takže celková výška trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 1562,36 eur a spolu so zaplateným súdnym poplatkom trovy konania činia 1 797,37 eur. Súd preto zaviazal žalovaného ako neúspešného účastníka v konaní na úhradu týchto trov, a s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 8 O. s. p. súd osobitne vyjadril výšku trov právneho zastúpenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.