Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/165/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. Č. XXXX, XXX XX X., v zastúpení opatrovníčkou M. K., zamestnankyňou Okresného súdu Senica, a otec H. K. nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, B., Č., právne zastúpený: JUDr. Ján Pekar, advokát, Potočná 191/39, 909 01 Skalica, o návrhu navrhovateľky: V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. Č. XXXX, XXX XX X., o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné matky na mal. V. zo sumy 681,- Sk mesačne na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 1.9.2011. Nedoplatok na výživnom na mal. V. za čas od 1.9.2011 do 31.3.2012 v sume 23,73 eur je matka p o v i n n á zaplatiť k rukám starej matky dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. V. zo sumy 3000,- Sk mesačne na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 1.4.2012.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č.k. -48 zo dňa 25.6.2007 v časti výšky výživného rodičov na mal. V..

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka podala dňa 30.08.2011 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného na maloletú tak, že žiadala zvýšiť výživné matky na maloletú zo sumy 681,-Sk mesačne na sumu 30% zo sumy životného minima mesačne s účinnosťou od 01.09.2011 a výživné otca na maloletú zo sumy 3.000.- Sk mesačne na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011. Navrhovateľka je starou matkou maloletej V.. Svoj návrh navrhovateľka odôvodila tým, že rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -48 zo dňa 25.06.2007 bola maloletá V. zverená do jej náhradnej osobnej starostlivosti, pričom matke maloletej bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 681,-Sk mesačne a otcovi maloletej bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 3.000,-Sk mesačne. Maloletá bola v tom čase žiačkou I. stupňa ZŠ. Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -84 zo dňa 18.03.2008 bola matka maloletej pozbavená spôsobilosti na právne úkony celkom a navrhovateľka bola ustanovená jej opatrovníčkou. Od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba, pričom podstatne vzrástli potreby maloletej a výživné a výživné, ktoré bolo rodičom maloletej určené nepostačuje pokrývať jej potreby. Maloletá je žiačkou 7. triedy základnej školy, má astmu.

Otec sa k návrhu vyjadril písomne, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom navrhovateľky na zvýšenie výživného na sumu 180 eur mesačne nesúhlasí, nakoľko na maloletú prispieva nad rámec určeného výživného, okrem výživného platí v značnom rozsahu ďalšie výdavky maloletej na zabezpečenie jej potrieb. Otec vyjadril obavy, že výživné určené na maloletú nebude používané výlučne na zabezpečenie potrieb maloletej. Otec uviedol, že súhlasí so zvýšením výživného na sumu 120 eur mesačne.

Kolízny opatrovník ani opatrovníčka matky sa k návrhu nevyjadrili.

Kolízny opatrovník ani opatrovníčka matky sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli naň riadne predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili, o odročenie nepožiadali. Súd preto s použitím ustanovenia vec prejednal v neprítomnosti kolízneho opatrovníka maloletých detí a opatrovníka matky, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy..

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletej, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu , rozsudkom , správami ÚPSVaR Senica a soc. poisťovne Senica, potvrdeniami o príjmoch a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. -48 zo dňa 25.06.2007 bola maloletá V. zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom matke maloletej bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 681,-Sk mesačne a otcovi maloletej bola uložená povinnosť platiť výživné v sume 3.000,-Sk mesačne.

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -84 zo dňa 18.03.2008 bola matka maloletej pozbavená spôsobilosti na právne úkony celkom a navrhovateľka bola ustanovená za jej opatrovníčku, ktorá je oprávnená nesvojprávnu zastupovať iba v bežných veciach.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľka býva v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve. V spoločnej domácnosti býva s mal. vnučkou V. a dcérou V., matkou maloletej, ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľka je zamestnaná v F. W. B., n.o., X., kde jej čistá mesačná mzda je vo výške 306 eur. Navrhovateľka poberá vdovský dôchodok 200 eur mesačne, invalidný 140 eur mesačne a prídavok na zverené dieťa 22,54 eur mesačne + príspevok 10,21 eur mesačne. Iné príjmy nemá. Maloletá momentálne navštevuje 7 ročník ZŠ v Gbeloch. Pokiaľ ide o záujmové krúžky, maloletá tieto nenavštevuje. Zdravotný stav maloletej je dobrý, občas má problém s astmou. Inak zvýšené výdaje so zdravotným stavom maloletej nemá. Matka maloletej poberá invalidný dôchodok vo výške 240 eur mesačne. Iné príjmy nemá. S maloletou nemá žiadne výchovné problémy. Navrhovateľku rešpektuje a poslúcha. V škole dosahuje dobré výsledky. Otec sa o maloletú zaujíma, prispieva na maloletú nad rámec platenia bežného výživného. Výživné má uhradené riadne a včas. Nedoplatok nemá. Taktiež sa s maloletou pravidelne stretáva. Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že súhlasí s tým, aby mu bolo zvýšené výživné na sumu 130 eur s účinnosťou od 1.4.2012. Otec maloletej býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve, kde žije spolu s jeho priateľkou. Otec maloletej je SZČO. Podniká v oblasti CR. Príjem má pohyblivý. Priemerne mesačne zarába od 20 000 do 30 000 Kč. Iné vyživovacie povinnosti nemá. O maloletú sa pravidelne zaujíma. Prispieva nad rámec bežného výživného. Prispieva na úhradu jednorazových výdajov. Z potvrdenia o výške príjmu navrhovateľky súd zistil, že je zamestnaná v F. W. B., N..Y.., X., kde jej čistá mesačná mzda je vo výške 306 eur.

Zo správy ÚPSVaR Senica súd zistil, že navrhovateľka poberá štátnu sociálnu dávku prídavok na zverené dieťa, ktorý bol od 01.01.2011 do 31.12.2011 vo výške 22,01 eur mesačne a od 01.01.2012 je vo výške 22,54 eur mesačne, štátnu sociálnu dávku opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti na dieťa, ktorý bol od 01.01.2011 do 31.08.2011 vo výške 7,11 eur mesačne a od 01.09.2011 je vo výške 10,21 eur mesačne. Navrhovateľka nie je poberateľkou dávky ani príspevku pomoci v hmotnej núdzi. Matka maloletej nie je poberateľkou dávky ani príspevku pomoci v hmotnej núdzi.

Zo správy Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že navrhovateľka v 01/2011 poberala invalidný dôchodok vo výške 165,19 eur a vdovský dôchodok vo výške 63,24 eur, v 02-12/2011 poberala invalidný dôchodok vo výške 163,50 eur a vdovský dôchodok vo výške 62,60 eur, v 01/2012

poberala invalidný dôchodok vo výške 171,99 eur a vdovský dôchodok vo výške 65,87 eur, v 02/2012 poberala invalidný dôchodok vo výške 168,90 eur a vdovský dôchodok vo výške 64,70 eur. Iné dávky jej vyplácané neboli. Matke maloletej bol do 15.03.2012 vyplácaný invalidný dôchodok, vyplácanie invalidného dôchodku je t.č. zastavené z dôvodu zmeny adresy výplaty dôchodku.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho

rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného bol dôvodný v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že u maloletej došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloletú. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávnenej v súvislosti s jej prechodom na vyšší stupeň školského systému. Maloletá pri poslednej úprave výživného navštevovala 1. stupeň ZŠ, v súčasnosti je už žiačkou 7. ročníka ZŠ, teda navštevuje druhý stupeň ZŠ. V súvislosti s prechodom maloletých detí na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na ich výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj maloletých detí. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Zdravotný stav maloletej je dobrý, občas má však problém s astmou. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Príjem otca je podľa jeho vyjadrenia pohyblivý. Priemerne mesačne zarába od 20.000,- do 30.000,- Kč. Iné vyživovacie povinnosti nemá. O maloletú sa pravidelne zaujíma. Prispieva nad rámec bežného výživného. Prispieva na úhradu jednorazových výdajov. Po dohode s navrhovateľkou súhlasil so zvýšením výživného na sumu 130 eur mesačne. Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, pričom súd prihliadal i na to, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku, pričom naposledy stanovená výška výživného nedosahuje minimum, ktoré je povinný platiť každý rodič. Z toho dôvodu súd zvýšil výživné na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (), čo v súčasnosti predstavuje sumu 26 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum ( Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle , sumy uvedené v (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi zo sumy 3000,- Sk mesačne na sumu 130,- eur mesačne s účinnosťou od 1.4.2012 tak, ako sa otec maloletej so starou matkou dohodli, keďže otec prispieval na výživu maloletej i nad rámec bežného výživného a matke zo sumy 681,- Sk mesačne na sumu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, s účinnosťou od 1.9.2011 teda tak, ako žiadala navrhovateľka - stará matka dieťaťa. Vzhľadom na zvýšenie výživného matke od 1.9.2011, vznikol matke nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.9.2011 do 31.3.2012 v sume 23,73 eur, ktorý je matka povinná zaplatiť k rukám starej matky dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok predstavuje 3,39 eur mesačne (26-22,61), t.j. 3,39 eur za 7mesiacov od 1.9.2011 do 31.3.2012 prestavuje sumu 23,73 eur.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, vzhľadom k tomu, že konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len opatrovníčka matky a kolízny opatrovník, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Navrhovateľka, otec maloletej a právny zástupca otca sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, - f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )