Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-17-2012.pdf
PDF · 80 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5P/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: L. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom O. H., J. N. XXXX/X-XX, bývajúca v V., V. XXXX/XX, proti žalovanému: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom O. H., J. N. XXXX/X-XX, t.č. bývajúci v H. XXX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobou podanou na tunajší súd 29.02.2012 žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného - jej bývalého manžela prispievať na jej výživu sumou 5,- eur mesačne, počnúc od 01.02.2012, vždy do každého 15. dňa v mesiaci k jej rukám. Odôvodnila ju tým, že jej manželstvo so žalovaným bolo rozvedené tunajším súdom 23.05.2011. Je nezamestnaná, evidovaná na odbore služieb zamestnanosti v Dolnom Kubíne. Keďže je bez finančných prostriedkov, je jej vyplácaná dávka a príspevky v hmotnej núdzi. Jej finančná situácia nie je priaznivá a nemá príjem, ktorý by jej zabezpečil v dostatočnej miere životné podmienky.
Žalobkyňa v písomnom vyjadrení doručenom súdu faxom 10.04.2012, ktorým ospravedlnila svoju neprítomnosť na pojednávaní 11.04.2012, zároveň doplnila, že so žalovaným nemá dobré vzťahy po rozvode a jeho brat M. sa jej aj naďalej vyhráža a ona nemá nič spoločné s tým, čo o nej rozpráva. Jej mesačné výdaje sú: nájom 250,- eur, energia 70,- eur, strava, oblečenie, hygiena 150,- eur a príjmy: 60,- eur výživné, 22,55 eur prídavky, 9,14 eura výplata za 02/2012. S jej výdajmi jej vypomáha priateľ, ktorý nežije s ňou v domácnosti, ale chodí na víkendy, a to čiastkou 200,- eur, len kým bude poberať dávku v hmotnej núdzi, ktorú zatiaľ nepoberá. Iný príjem nemá.
Žalovaný na pojednávaní 11.04.2011 žiadal žalobu zamietnuť. Vypovedal, že to, čo sľúbila žalobkyňa v rozvodovom konaní, z toho nič nesplnila. Naďalej pokračovala v braní pôžičiek, a to aj na ich postihnutého syna Z.. Vie, že má pracovať načierno niekde v Ružomberku a myslí si, že aj preto neprišla na dnešné pojednávanie. Ich syn Z. dostal príspevok zo sociálneho 200 000,- Sk na kúpu auta - šlo o Renault Thaliu a žalobkyňa toto auto založila ako zábezpeku na pôžičku, ktorú brala od InDevel Žilina. Aby to auto zachránil, ešte on musel zaplatiť 5 splátok po niečo cez 78,- eur. Tiež zobrala na syna pôžičku z Pohotovosti a Providentu. Je to strašné čo robí. Momentálne sa syn nachádza pri ňom v H. cez víkendy a cez týždeň je v škole v Dolnom Kubíne, kde ho vozí. Je živnostníkom. Teraz už 4 mesiace nepracuje, lebo nie je práca. Rysuje sa mu však práca v Poľsku. Dúfa, že to bude už čoskoro. Obáva sa
definitívnej straty bytu, na adrese ktorého má trvalý pobyt, kde v súčasnosti býva ich syn Z.. Na tomto byte je už veľa dlhov, či už na nájomnom, lebo nestíha platiť a sú na ňom aj záložné práva v súvislosti s pôžičkami, ktoré brala žalobkyňa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu z 23.05.2011 č. k. 5C/6/2011-121 právoplatným 15.06.2011. Žalobkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnania na ÚPSVaR v Dolnom Kubíne od 11.01.2011 do súčasnosti. Nevznikol jej nárok na dávku v nezamestnanosti, ako je to zrejmé z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Dolný Kubín z 29.02.2012 č. 5147-2/2012-DK. Má uzavretú dohodu o pracovnej činnosti od 27.02.2012 na dobu neurčitú v rozsahu 10 hodín týždenne, pri dohodnutej hodinovej odmene 1,88 eura, z ktorej jej čistý príjem za mesiac február 2012 predstavoval 9,14 eura.
Podľa § 72 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZoR") rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Z odôvodnenia rozvodového rozsudku vyplýva, že jednou z vážnych príčin rozvratu vzťahov účastníkov boli vážne finančné problémy rodiny, ktoré spôsobila svojim konaním v rozhodujúcej miere žalobkyňa braním viacerých pôžičiek resp. úverov prevažne z nebankových subjektov, uzatváraním poistných zmlúv na mená svojich rodinných príslušníkov bez ich vedomia, neplatením úhrad za byt, hoci disponovala s účtom, na ktorý chodievala výplata žalovaného a tiež mimomanželský vzťah žalobkyne trvajúci aj v čase rozvodu manželstva. Súd tiež konštatoval, že aj keď k rozvratu manželstva prispel určitou mierou aj žalovaný, jeho konanie vo vzťahu k zabezpečeniu potrieb rodiny bolo podstatne zodpovednejšie než správanie žalobkyne.
Podľa § 72 ods. 2 ZoR, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.
Podľa § 72 ods. 3 ZoR príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.
Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 ZoR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby boli dve samostatné a v zásade rovnocenné skutočnosti. Jednak to, že žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť uplatneného nároku, teda svoju neschopnosť sama sa živiť, pre ktorú by mala byť odkázaná na výživu žalovaného - jej bývalého manžela, ako predpokladu pre priznanie uplatneného výživného. Takúto neschopnosť bez ďalšieho nepreukazuje len to, že žalobkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Žalobkyňa, na ktorej v danom smere spočívalo dôkazné bremeno, nepreukázala, že po tom, ako sa stala nezamestnanou, sama vyvíjala potrebnú aktivitu pre to, aby sa mohla zamestnať a týmto spôsobom získať prostriedky na uspokojovanie svojich najzákladnejších životných potrieb. Zo žaloby nie je zrejmé ani to, z akých dôvodov sa mala stať nezamestnanou - či to bolo z vôle jej posledného zamestnávateľa alebo z jej vôle a aký bol konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru,
teda či si situáciu, v ktorej sa má nachádzať, nespôsobila svojim konaním sama alebo sa tak malo stať z objektívnych dôvodov. Okrem uvedeného dôvodu by priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela zo strany žalovaného v prospech žalobkyne odporovalo dobrým mravom s ohľadom na príčiny rozvratu manželstva. Tie boli totiž v rozhodujúcej miere vyvolané správaním (konaním) žalobkyne, ktorá mala už v čase rozvodového konania mimomanželský vzťah a aj v súčasnosti má priateľa a ktorá spôsobila (bez preukázania akceptovateľných dôvodov takéhoto jej konania) neuváženým braním často značne predražených pôžičiek a aj právne nedovoleným konaním, vážne finančné problémy nielen sebe, ale aj žalovanému a ich postihnutému synovi, v ktorom konaní podľa žalovaného mala žalobkyňa pokračovať aj po rozvode manželstva, prečo je veľmi reálny predpoklad, že účastníci prídu o ich spoločný byt.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi, ktorému by zásadne s poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p. prináležalo právo na ich náhradu, právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný sa svojho práva na náhradu prípadne vzniknutých trov voči žalobkyni výslovne vzdal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O. s. p.).