Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-855-2008.pdf
PDF · 79.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-4Er/855/2008
Uznesenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vo veci exekučného konania oprávneného Orange Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35697270, proti povinnému L. X., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR, B. 21XX/XX, V. R. nad L., o vymoženie 249,70 Eur s prísl. t a k t o
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín dňa 8.11.2005 obdržal žiadosť súdneho exekútora JUDr. Soni Majkútovej so sídlom v Senici o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 3.10.2005.
Okresný súd Trenčín poveril súdneho exekútora JUDr. Soňu Majkútovú so sídlom v Senici poverením č. 5309*012444 zo dňa 12.12.2005 vykonaním exekúcie.
Dňa 7.3.2012 súdny exekútor JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková, PhD. zastupujúci súdny exekútor JUDr. Soni Majkútovej so sídlom v Senici zaslal súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f, Exekučného poriadku. Tento návrh sa doručil súdu dňa 9.3.2012 a súčasne si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 35,52 Eur. Taktiež súdu v prílohe doručil návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f, Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa 22.12.2011 zomrel.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané. Aplikovať toto ustanovenie prichádza do úvahy v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Jedinou podmienkou je to, aby sa tak stalo po vydaní exekučného titulu (dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané). Zánik práva je potrebné zisťovať v hmotnoprávnych ustanoveniach jednotlivých zákonov, a to najčastejšie v ustanoveniach Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Ak však vymáhaný nárok zanikol splnením až po začatí exekučného konania (doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi), nie je to dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Exekučného poriadku a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak súdny exekútor po začatí exekučného konania vymáhanú pohľadávku vymohol, exekúcia sa týmto
2
vymožením končí bez osobitného rozhodnutia súdu. Tieto zásady platia aj v prípade, ak v priebehu exekučného konania došlo k čiastočnému plneniu alebo vymoženiu. Taktiež, ak povinný počas exekúcie vykoná čiastočné plnenie, nie je to dôvodom, aby exekučný súd exekúciu čiastočne zastavoval. Ale ak nastane situácia, že je medzi oprávneným a povinným sporné, či došlo k čiastočnému plneniu, alebo ak súdny exekútor aj po čiastočnom plnení vykonáva exekúciu v rozsahu, akoby čiastočné plnenie nenastalo, je to dôvod na čiastočné zastavenie exekúcie súdom, avšak v zmysle ustanovenia § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, pretože exekúcia sa vykonáva v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie pohľadávky oprávneného. Zánik vymáhaného práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (a to najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka). Najčastejšie sa bude jednať o zánik vymáhaného práva dohodou podľa § 570 Občianskeho zákonníka alebo započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Je treba poznamenať, že okolnosť, ktorou je zánik vymáhaného nároku, je aj dôvodom, aby exekučný súd vyhovel námietke proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku. Ak teda povinný námietku proti exekúcii nepodá, môže neskôr kedykoľvek podať z uvedeného dôvodu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie, na rozdiel od námietok proti exekúcii, však nemá odkladný účinok na vykonanie exekúcie.
Povinný počas exekúcie dňa 22.12.2011 zomrel, teda došlo k strate spôsobilosti byť účastníkom konania. Súd by v konaní pokračoval s dedičmi povinného v takom rozsahu, v akom na neho prešli záväzky poručiteľa.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel, v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku súd môže exekúciu zastaviť aj vtedy, keď to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
3
4Er/855/2008-12
EX 1637/2005
Povinný zomrel počas exekúcie, a to dňa 22.12.2011. Oprávnený svoje dispozičné oprávnenie vyjadril návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 22.2.2012, v ktorom uviedol, že žiada zastavenie exekúcie. Na
základe tejto skutočnosti, súd ďalej nevykonával úkony smerujúce k tomu, kto sú poručiteľovi dediči príp. či povinný zomrel majetný alebo nemajetný. Nakoľko povinný zomrel a s prikliadnutím na dispozičné oprávnenie oprávneného súd exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie tunajší súd rozhodol tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko vo vzťahu k § 203 ods. 1 EP súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 M Cdo 16/2005, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „§ 196 a § 197 ods. 1 EP určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne - ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 EP).“ Z uvedeného teda vyplýva, že pre záver o zavinení treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou treba rozumieť opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil. Súd na strane oprávneného nezistil žiaden z dôvodov uvedených v § 203 ods. 1 EP. Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 3.10.2005 bol podaný dôvodne. V tejto exekučnej veci oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, a nakoľko povinný zomrel tunajší súd exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Oprávnený je zaviazaný na úhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Za zavinenie je možné považovať iba zavinenie v procesnom význame zodpovednosti. Pri zastavení exekúcie zavinením oprávneného musí byť splnená aj podmienka, že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pod zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobili zastavenie exekúcie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 12/2004 zo dňa 22.12.2004).
Taktiež k hore uvedenému poukazujem na právny názor, ktorý vyjadril Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 256/2008 zo dňa 7.8.2008, citujem: „V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, že „počas trvania exekúcie som musel znášať z vlastného majetku hotové výdavky, ktoré počas exekúcie vznikli a po vykonaní exekúcie som dôvodne očakával ich náhradu, ako aj odmenu, ktorá mi priznaná nebola“, ústavný súd poznamenáva, že samotná skutočnosť pripúšťajúca v konečnom dôsledku vznik situácie, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo
4
zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (IV. ÚS 38/08)“.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom ( § 374 ods. 4 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.