Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-64-2010.pdf
PDF · 87.79 KB
No categories available
35Cb/64/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti odporcovi v rade 1: H.. X. P., O. XX, O. a odporcovi v rade 2: KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 na zaplatenie 9.786,16 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.611,70 EUR a náhradu trov konania vo výške 163,50 EUR všetko do 3 dní do právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.9.2009 žiadal navrhovateľ, aby mu odporcovia v 1 a 2 rade zaplatili spoločne a nerozdielne sumu vo výške 9.786,16 EUR s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 22.3.2008 do zaplatenia a trovy konania z titulu spôsobenej škody dopravnou nehodou spôsobenej poistencovi navrhovateľa motorovým vozidlom odporcu v rade 1 poisteným u odporcu v rade 2.
V predmetnej veci Okresný súd Bratislava l vydal dňa 12.02.2010 Platobný rozkaz. Proti platobnému rozkazu podal odporca v rade 2 v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Na základe toho začal súd vo veci konať.
Návrhom zo dňa 23.5.2011 zobral navrhovateľ návrh v časti istiny späť z dôvodu, že odporca v rade 2 dňa 12.5.2011 uhradil istinu v celom rozsahu. Súčasne uviedol, že trvá na nároku v časti príslušenstva od 22.3.2008 do 11.5.2011 vo výške 8,5% ročne, ktoré kapitalizoval na sumu 2.611,70 EUR.
Uznesením zo dňa 7.9.2011 súd zastavil konanie v časti istiny a pripustil zmenu návrhu v zmysle podania navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, relácia dopravnej polície zo dňa 21.9.2009, hlásenie škodovej udalosti na vozidle zo dňa 5.10.2007, likvidačný protokol zo dňa 20.11.2007, výpis z bankového účtu navrhovateľa, výzva zo dňa 21.12.2007, písomné vysvetlenie zo dňa 15.1.2008 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
Súd mal preukázané na základe relácie dopravnej polície zo dňa 21.9.2009, že dňa 22.09.2007 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej odporca v rade 1 viedol motorové vozidlo po hlavnej ceste smerom od mesta Šamorín na mesto Senec, kedy v križovatke s vedľajšou cestou pri odbočovaní doľava na mesto Bratislava nedal prednosť oproti smerom od mesta Senec na mesto Šamorín prichádzajúcemu vozidlu poistenca navrhovateľa a došlo k čelnej zrážke medzi vozidlami. Ako príčina zrážky bolo uvedené nesprávne odbočovanie odporcu v rade 1 a nedanie prednosti v jazde protiidúcim motorovým vozidlám v oboch smeroch pri odbočovaní vľavo.
Z hlásenia škodovej udalosti na vozidle zo dňa 5.10.2007 súd zistil, že poistenec navrhovateľa ohlásil škodovú udalosť navrhovateľovi a ako škodcu označil odporcu v rade 1 poisteného u odporcu v rade 2.
Z likvidačného protokolu zo dňa 20.11.2007 súd zistil, že navrhovateľ plnil svojmu poistencovi titulom náhrady škody z havarijného poistenia sumu 294.818 Sk.
Z výpisu z bankového účtu navrhovateľa súd zistil, že navrhovateľ uhradil škodu svojmu poistencovi vo výške 294.818,-Sk dňa 21.11.2007.
Z výzvy zo dňa 21.12.2007 súd zistil, že navrhovateľ uplatnil regresný nárok vo výške 294.818,-Sk u odporcu v rade 2 s termínom úhrady do 21.3.2008.
Z vysvetlenia k uplatnenému nároku zo dňa 15.1.2008 súd zistil, že odporca v rade 2 oznámil navrhovateľovi, že po dodaní veľkého technického preukazu a zdôvodnenia koeficientu predajnosti mu bude škoda zlikvidovaná v zákonom stanovenej lehote.
Z listu zo dňa 23.1.2008 súd zistil, že navrhovateľ zaslal odporcovi v rade 2 ním požadované dokumenty.
Z odporu odporcu v rade 2 súd zistil, že tento namietol skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že škodcom je odporca v rade 1 nakoľko podľa správy polície zo dňa 2.10.2007 je uvedené, že dopravná nehoda je v stave neobjasnená.
Odporca v rade 1 vypovedal v konaní len na pojednávaní dňa 10.4.2012 kde uviedol, že trestné konanie vo veci stanovenia zodpovednosti za dopravnú nehodu nebolo do dnešného dňa právoplatne ukončené, vo veci stanovenia zodpovednosti boli vypracované tri znalecké posudky, z ktorých dva označujú ako škodcu poistenca navrhovateľa a jeden odporcu v rade 1.
Odporca v rade 2 v konaní uviedol, že plnil vo výške istiny po doručení trestného rozkazu označujúceho ako škodcu odporcu v rade 1 a na základe mimosúdnej dohody navrhovateľa a odporcu v rade 2.
35Cb 64/2010 - 70
Podľa ust. § 15, ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa ust. § 813, ods.1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že nevysporiadaným ostal po čiastočnom späťvzatí navrhovateľa len úrok z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca v rade 2 svojim plnením uznal nárok navrhovateľa čo do výšky a dôvodu a výška uplatneného úroku z omeškania a moment vzniku omeškania neboli spornými sa súd zaoberal len námietkami odporcu v rade 1, ktorý ako vinníka dopravnej nehody označoval poistenca. Súčasne uviedol, že do dňa rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o tom, že by vinníkom dopravnej nehody bol poistenec navrhovateľa. Súd zamietol návrh odporcu v rade 1 na predloženie znaleckých posudkov nakoľko sám odporca v rade 1 konštatoval ich rozpornosť a vzhľadom na skutočnosť, že zo strany odporcu v rade 2 došlo k relevantnému uznaniu žalovaného nároku jeho uhradením v časti istiny.
Podľa ust. § 323, ods. 1 ObZ ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa ust. § 323, ods. 2 ObZ za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa ust. § 407, ods. 3 ObZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Uhradením istiny odporcom v rade 2 prišlo podľa názoru súdu k platnému uznaniu dlhu a k naplneniu predpokladu, že žalovaný záväzok v časti istiny vrátane príslušenstva trval v čase uznania.
Súčasne súd konštatoval, že odporca v rade 2 zapríčinil podanie žaloby navrhovateľom tým, že dňa 15.1.2008 odoslal navrhovateľovi výzvu na doloženie písomných dokladov s prísľubom úhrady regresného nároku po ich doručení. Preukázateľne však až do podania odporu 2.3.2010 nielen že neuhradil uplatnený regresný nárok ale ani navrhovateľovi neoznámil dôvod neplnenia. Takému konaniu odporcu v rade 2 súd nemohol poskytnúť právnu ochranu.
Odporca v rade 2 svoj návrh na zamietnutie žaloby v časti istiny relevantne neodôvodnil vzhľadom na uznanie nároku v časti istiny.
Odporcovia v rade 1 a 2 sú podľa názoru súdu povinní uhradiť navrhovateľovi príslušenstvo istiny nakoľko svojim konaním zapríčinili, že navrhovateľ napriek úhrade poistného plnenia svojmu poistencovi a splneniu zákonnej náležitosti uplatnenia regresného nároku nemohol až do dňa úhrady regresného nároku odporcom v rade 2 nezákonne užívať svoje finančné prostriedky. Zo strany odporcov došlo po uvedenú dobu k bezdôvodnému obohateniu a z toho dôvodu sú podľa názoru súdu povinní znášať sankciu vo forme úroku z omeškania.. Odporca v rade 2 úhradou istiny podľa názoru súdu uznal zodpovednosť odporcu v rade 1 za škodu v celej výške. Súd neskúmal zodpovednosť odporcov za vznik
škody navrhovateľovi a zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd súčasne konštatoval, že ak odporcovi v rade 2 vznikne v budúcnosti titulom právoplatného súdneho rozhodnutia o zodpovednosti poistenca navrhovateľa za škodu spôsobenú dopravnou nehodou nárok titulom bezdôvodného obohatenia bude si tento môcť uplatniť voči navrhovateľovi v časti istiny aj príslušenstva. Do tej doby bola istina predmetom mimosúdnej dohody, na základe ktorej odporca uznal nárok navrhovateľa v celej výške istiny a preto súd nemohol rozhodnúť o príslušenstve uznaného nároku inak ako rozhodol v tomto rozhodnutí.
Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Navrhovateľ si uplatnil v konaní náhradu trov konania predstavujúcich zaplatený súdny poplatok po zohľadnení čiastočného vrátenia a súd mu tieto priznal vo vyčíslenej výške s tým, že konštatoval, že čiastočné späťvzatia návrhu v časti istiny zapríčinili svojim konaním odporcovia nakoľko v priebehu konania istinu uhradili v plnej výške.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.