Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41CoE-76-2012.pdf
PDF · 84.86 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/76/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, ul. Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Advokátska kancelária so sídlom 811 09 Bratislava, ul. Pribinova č. 25, proti povinnému Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. G., ul. N. č. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu 821 08 Bratislava, ul. Záhradnícka č. 60, o vymoženie 1.262,70 Eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1263/2006-49, IČS: 6106215086 zo dňa 14. februára 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 4Er/1263/2006-66, IČS: 6106215086 zo dňa 05. mája 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4Er/1263/2006-49, IČS: 6106215086 zo dňa 14. februára 2011 v znení opravného uznesenia č. k. 4Er/1263/2006-66, IČS: 6106215086 zo dňa 05. mája 2011 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp.zn. EX 10559/08 na základe poverenia vydaného Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. 5601 021445 zo dňa 18.09.2006 zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „Exekučný poriadok“) v spojení s ustanovením § 45 ods.1 písm. b/, c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rozhodcovskom konaní“). O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich je povinný súdnemu exekútorovi v sume 271,17 Eur uhradiť oprávnený. Súd rozhodol o zastavení exekúcie v nadväznosti na ustanovenie § 52, § 53 ods. 1,2, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a zákona č. 258/2001 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a aplikoval pri právnom posúdení tohto vzťahu okrem vnútroštátnej právnej úpravy i právnu úpravu európskeho spoločenstva, konkrétne Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), pričom súd prezentoval v odôvodnení uznesenia aj právne názory vyplývajúci z ustálenej judikatúry Súdneho dvora ES (C-76/10, C-240/98 až C-244/98, C-168/05, C-243/08) dotýkajúce sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Poukázal aj na to, že citovaná smernica bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku, je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy. Uviedol, že neprijateľnou podmienkou je rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve o revolvingovom úvere, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, pričom rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, pričom z hľadiska formy je rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy. Dodávateľ v nej dokonca
uviedol konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by výlučne spory rozhodoval. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom.
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu opierajúce sa o Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách oprávnený uviedol, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire, t.j. v rámci „európskeho práva“ majú len nepriamu záväznosť. Pre jednotlivé členské štáty spoločenstva sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho poriadku. V danom prípade bola predmetná smernica do právneho systému SR implementovaná a slovenský súd ju preto nemôže používať ako prameň práva. V odvolaní spochybňuje dôvody, pre ktoré exekučný súd exekúciu zastavil, keď súd považoval uzavretú zmluvu medzi oprávneným a povinným za zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Oprávnený poskytol úver na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Tento druh zmlúv má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak podľa mienky odvolateľa uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa právny režim uzavretej zmluvy o úvere spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, tento nevyžaduje, aby v zmluve o úvere bola ako podstatná náležitosť dohodnutá o.i. aj ročná percentuálna miera nákladov. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, oprávnený s poukazom na jej dojednanie obsiahnuté v bode 17 VPPÚ uviedol, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Navyše existenciu rozhodcovskej doložky a jej súladnosť s právnym poriadkom Slovenskej republiky skúmal sám rozhodcovský súd po začatí rozhodcovského konania. Oprávnený ďalej namietal, že súladnosť exekučného titulu so zákonom bola predmetom skúmania exekučným súdom pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a súd v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, keď udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené nesúhlasil ani s výrokom, ktorým súd zaviazal oprávneného na náhradu trov konania. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil.
Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že nie je kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov konania exekučného konania a ani preskúmať obsah exekučného titulu. Preto nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, odvolaniu sudca nemienil vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým aj právnym zdôvodnením napadnutého rozhodnutia. Rovnako ako okresný súd oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere zo dňa 28.09.2005 (č. l. 42 spisu), ako aj Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 45 spisu), ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka zastáva názor, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere (s prihliadnutím na účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári) podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ku dňu uzavretia zmluvy. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľskom úvere upravuje úverovú zmluvu v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že snaha použiť pri zmluve podporne Obchodný zákonník, naráža v danom prípade na prednosť Občianskeho
zákonníka a vykonávacích predpisov k nemu, s poukazom aj na ustanovenia zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy, konkrétne § 2 písm. a/ a b/ definujúcich zmluvné strany a z ustanovenia § 6 zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Zmluvu o úvere navyše možno nesporne považovať za spotrebiteľskú zmluvu definovanú podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Pokiaľ oprávnený namietal, že exekučný súd založil a odôvodnil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva, keď aplikoval ustanovenie smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť, odvolací súd poukazuje na článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z čl. 6 cit. smernice je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.
Odvolacia námietka oprávneného, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskumávacej právomoci, keď opätovne po vydaní poverenia skúmal súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, a to aj v štádiu, kedy už exekúcia prebieha, neobstojí. Súd môže v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Súd bol nielen oprávnený ale zároveň povinný posúdiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Tento právny názor plne zodpovedá záverom obsiahnutým v judikáte Súdneho dvora (ES) vo veci Pohotovosť C-76/10 zo dňa 16.11.2010. Súdny dvor v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej poskytovateľom úveru so spotrebiteľom. Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. Ani predošlé vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je prekážkou res iudicata, veci už raz právoplatne rozhodnutej, pretože poverenie pre súdneho exekútora nemá charakter súdneho rozhodnutia.
Odvolací súd sa zaoberal preskúmaním rozhodcovskej doložky v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Na základe námietok uvedených v odvolaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z obsahu rozhodcovského rozsudku a predmetnej zmluvy je zrejmé, že oprávnený od počiatku sledoval koncipovaním rozhodcovskej doložky (bod 17. Všeobecných podmienkach poskytovania úveru) to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom (§ 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku), keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Ak je rozhodcovská doložka súčasťou formulárových zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou
doložkou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).
Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je správny a správne je aj rozhodnutie o zastavení exekučného konania, avšak na základe nesprávneho zákonného ustanovenia, keďže v danom prípade mal súd aplikovať ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať
Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na rozhodcovskej doložke, ktorá platne uzatvorená nebola, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že súd nemal zaviazať oprávneného na náhradu trov konania, lebo súd prvého stupňa postupoval správne, keď o trovách exekúcie rozhodoval podľa § 200 ods. 2 a podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a na náhradu trov súdneho exekútora zaviazal oprávneného, ktorý procesne zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil exekučný titul vydaný nepríslušným orgánom
Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov X: X.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné