Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-91-2011.pdf
PDF · 91.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/91/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: D. S., A.. XX.XX.XXXX, W. W., W. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, so sídlom Miletičova č. 3/a, 821 08 Bratislava proti žalovanému: E. I., A.. XX.XX.XXXX, W. U., U. Č.. XXX zastúpenému U.. Q. W., W. F. Č.. X, XXX XX H. o úpravu hospodárenia s vecami patriacimi do podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
Žalobu v celom rozsahu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom došlým súdu dňa 06.06.2011 a upresneným resp. zmeneným podaním došlým súdu dňa 31.10.2011 ako aj podaním urobeným počas pojednávania konaného dňa 10.04.2012 sa žalobca domáhal rozhodnutia o hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami.
Spoločnými nehnuteľnosťami sú parcely registra „C“ č. XXX a XXX nachádzajúce sa v k. ú. Jelšava a zapísané na LV č. XXX ako aj stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX, ktorých sú žalobca a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi obidvaja v podiele 1.
Žalovaný sa prostredníctvom svojho zástupcu vyjadril k žalobe podaním došlým súdu dňa 07.11.2011 (č.l. 66 - 67), v ktorom uviedol, že v zásade súhlasí s návrhom na rozdelenie užívania resp. hospodárenia s nehnuteľnosťami v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania tak, ako to uvádza žalobca, aj keď nevidí dôvod na to, aby o užívaní jednotlivých častí nehnuteľností a hospodárení s nimi rozhodoval súd. Užívanie jednotlivých nehnuteľností podľa neho bolo rozdelené už v minulosti a konflikty účastníkov konania ako spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností sa týkajú iba skutočnosti, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neprispieval a ani nemal záujem prispievať na údržbu, opravu alebo rekonštrukciu spoločne užívaných častí nehnuteľností.
Súd vo veci konal pojednávanie dňa 10.04.2012 v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti a s konaním v neprítomnosti právneho zástupcu výslovne pred začatím pojednávania o veci samej súhlasil aj sám žalobca.
Žalobca uviedol, že spoločné nehnuteľnosti sa užívajú spôsobom aký existuje teraz a aký v podstate zodpovedá aj jeho návrhu, ktorý podal na súd (s výnimkou užívania miestnosti v dome súp. č. XXX nazvanej ako špajza) už niekoľko desiatok rokov na základe dohody právnych predchodcov.
Pokiaľ ide o návrh na úpravu resp. vyjadrenie spôsobu užívania spoločných nehnuteľností a jednotlivých sietí na (v) nich sa nachádzajúcich k tomu žalobca uviedol, že žiada deklaráciu nespornosti ich užívania tak, aby bolo možné predchádzať ďalším problémom spôsobovaných tým, že žalovaný vypája elektrickú energiu z bytu č. 2, ktorý užíva žalobcov otec z dôvodu, že tvrdí, že elektrická prípojka je jeho vlastníctvom a neumožňuje ju žalobcovi, resp. jeho otcovi užívať preto, že na jej zriadenie resp. rekonštrukciu neprispeli žiadnou finančnou sumou. Žalobca ďalej na výslovnú otázku sudcu uviedol, že návrh na užívanie spoločných nehnuteľností spôsobom ako je uvedený v žalobe nepredniesol žalovanému a nebol teda predmetom rozhodovania podielových spoluvlastníkov.
Z výsluchu žalovaného E. I. rovnako vyplynulo, že spoločné nehnuteľnosti sú spôsobom ako sa žiada v návrhu na začatie konania (s výnimkou užívania špajze, ktorej užívanie chce žalobca zmeniť a užívať ju on) užívané na základe dohody podielových spoluvlastníkov urobenej právnymi predchodcami účastníkov konania niekoľko desiatok rokov dozadu. Žalovaný taktiež potvrdil slová žalobcu o tom, že spôsob užívania nehnuteľností navrhovaný v žalobe nebol s ním pred podaním žaloby prejednaný a nebol predmetom rozhodovania podielových spoluvlastníkov.
Zástupca žalovaného zároveň uviedol, že má za to, že žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu nedodržania postupu podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka, pretože žalobca návrh, ktorého sa teraz domáha súdne ako návrhu na dohodu o užívaní spoločnej veci žalovanému nikdy nepredložil.
Pokiaľ ide o právne posudzovanie veci, pre jej rozhodnutie je rozhodujúci výklad § 139 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Už z Rozboru a zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku vo veciach podielového spoluvlastníctva a stanoviska občianskoprávneho kolégia NS ČSSR zo dňa 08.03.1973, Cpj 8/72 uverejneného pod č. R 54/73 vyplýva, že dohoda spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nevyžaduje písomnú formu ani ak ide o nehnuteľnú vec. Môže byť teda uzavretá aj len ústne. Ak bola uzavretá na neurčitý čas, to znamená ak v nej účastníci neurčili aj čas jej trvania, viaže účastníkov do tých čias kým nedôjde ku zmene pomerov. Dohoda o užívaní spoločnej veci by nepochybne mohla byť uzavretá aj mlčky. Dohoda môže byť kedykoľvek zmenená novou dohodou všetkých spoluvlastníkov. V prípade podstatnej zmeny pomerov, bude ktorýkoľvek z nich aj oprávnený domáhať sa novej úpravy užívania spoločnej veci a ak by nedošlo k dohode spoluvlastníkov obrátiť sa na súd. Podstatnou zmenou okolností bude vznik okolností objektívnych aj subjektívnych, o ktorých možno odôvodnene predpokladať, že by boli mali za následok inú úpravu spoločného užívania.
Pri rovnakej právnej úprave podielového spoluvlastníctva a rozhodovania pri nezhodách podielových spoluvlastníkov ako je v slovenskom Občianskom zákonníku Najvyšší súd ČR vo veci sp. zn. 22Cdo/2613/2000 judikoval, že: „rozhodnutie súdu podľa § 139 ods. 2 vety druhej Obč. zákonníka je konštitutívnej povahy, to znamená, že je z hľadiska hmotného práva právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik hmotnoprávneho vzťahu s účinkami ex nunc, pretože až týmto rozhodnutím nastane žiadaná zmena právneho stavu. Z rozhodnutia podľa § 139 ods. 2 vety druhej Obč. zákonníka - výroku súdu - preto musí byť zjavné, že sa ním nahradzuje to, čo chýba k dosiahnutiu väčšiny hlasov, či k dosiahnutiu dohody o spornom právnom úkone, ktorého chce žalobca v rámci hospodárenia so spoločnou vecou docieliť. Ide teda o nahradenie chýbajúceho prejavu vôle spoluvlastníka, ktorý ho odmieta urobiť, čím bráni tomu, aby sa sporný právny úkon hospodárenia so spoločnou vecou stal perfektným a účinným. Žalobca domáhajúci sa rozsudku, ktorým by súd rozhodol o nezhode podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou by teda žalobným petitom mal navrhovať nahradenie chýbajúceho prejavu vôle spoluvlastníka. Vo výroku rozsudku, ktorého sa však žalobca domáhal chýba akákoľvek zmienka o žalovanom nesúhlasiacom spoluvlastníkovi a tak na určovacej žalobe, ktorú teda žalobca zvolil preto nemohol byť naliehavý právny záujem.“
V súdnej praxi bol zároveň prijatý záver, že práva a povinnosti z dohody podielových spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci nezanikajú smrťou osôb z tejto dohody povinných alebo oprávnených a môžu byť
súčasne so spoluvlastníckym podielom prevedené na právnych nástupcov účastníkovej tejto dohody (Zborník IV. str. 356).
Z vyššie uvedených záverov súdnej praxe pre danú vec vyplýva, že v tomto prípade žalobný návrh zodpovedá ust. § 80 písm. c) O.s.p. (návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem) a rozsudok, ktorým by mu bolo vyhovené by bol rozhodnutím deklaratórnej povahy, t.j. takým, v ktorom judikované práva a povinnosti nastupujú na miesto tvrdeného a neistého, avšak už pred rozhodnutím vzniklého nároku hmotnoprávneho s účinkami ex tunc. Nezodpovedá teda požiadavke zákona na rozhodnutie podľa § 139 ods. 2 veta druhá Obč. zákonníka. Na určovacej žalobe, ktorú žalobca zvolil preto nemôže byť naliehavý právny záujem (rovnako Najvyšší súd ČR sp.zn. 22 Cdo/ 2613/2000).
To, že sa žalobca nedomáha vydania konštitutívneho rozhodnutia vyplýva aj z jeho osobných prejavov prenesených na pojednávaní konanom dňa 10.04.2012, v ktorých uviedol, že vyhovením jeho žalobe v časti týkajúcej sa úpravy spoločných nehnuteľností by bol deklarovaný doterajší stav užívania (s výnimkou špajze, kde sa domáha iného užívania), čím by sa súdne tento stav potvrdil a rozsudok by tento stav preukazoval.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu na tejto časti žaloby je teda prvotnou príčinou jej zamietnutia. Ďalej je však treba uviesť, že žaloba nespĺňala podmienky prejednania žaloby podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka. Rozhodovanie podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou nepredstavuje zákonom stanovený formalizovaný postup ale zhodu či nezhodu pri riešení určitej vecnej otázky. O tom, že táto otázka sa stala predmetom spoločného rozhodovania majú byť všetci spoluvlastníci informovaní pri zachovaní možnosti sa vyjadriť a konečné rozhodnutie ovplyvniť (Najvyšší súd ČR sp.zn. 28Cdo 770/2008).
Z toho vyplýva, že žalobe podľa § 139 ods.2 Obč. zákonníka musí predchádzať rozhodovanie spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci v snahe dosiahnuť väčšinu resp. v prípade rovnodielnych spoluvlastníkov dosiahnuť dohodu o návrhu niektorého spoluvlastníka týkajúceho sa užívania spoločnej veci.
Z výsluchu ako žalobcu tak aj žalovaného zhodne vyplynulo, že v danom prípade takýto návrh zo strany žalobcu nebol daný, teda nebola splnená podmienka existencie sporu, o ktorom možno hovoriť iba vtedy, ak by sa v rámci rozhodovania podielových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou dohoda nedosiahla, pričom nemožno hovoriť o tom, že dohoda sa nedosiahla v prípade, ak návrh užívania veci, ktorého sa dožaduje jeden z rovnodielnych spoluvlastníkov nebol druhému rovnodielnemu spoluvlastníkovi prednesený. Zároveň treba v tejto prejednávanej veci akcentovať aj to, že žalobca a žalovaný ako rovnodielni spoluvlastníci zhodne uviedli, že o stave užívania spoločných nehnuteľností ako sú užívané dnes bolo rozhodnuté už ich právnymi predchodcami pred niekoľkými desiatkami rokov. Je teda zrejmé, že táto dohoda bola uzavretá na neurčitý čas a jej zmeny sa možno domáhať iba vtedy, ak došlo k podstatnej zmene pomerov, za ktorých sa takéto rozhodnutie urobilo (táto zmena tvrdená nebola), čo samozrejme nebráni tomu aby sa spoluvlastníci novou dohodou aj bez plnenia podmienky podstatnej zmeny pomerov dohodli na novom užívaní predmetu spoluvlastníctva. V danom prípade žalobca netvrdil podstatnú zmenu okolností, vychádzal iba z toho, že špajza dlhodobo užívaná žalovaným stavebne prilieha k bytu užívanom žalobcom a preto by bolo vhodné, aby aj túto špajzu mohol užívať on.
Závery prezentované k tejto časti petitu sú v podstate uvedené aj v uznesení Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 15Co 93/2011 - 50 zo dňa 14.04.2011, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie medzi účastníkmi konania, kde z opisu návrhu žalobcu (navrhovateľa na vydanie predbežného opatrenia) na str. 2 vyplynulo, že domová nehnuteľnosť sa skladá z viacerých budov, ktoré navrhovateľ s odporcom užívajú na základe ústnej dohody tak, že jednotlivé budovy majú rozdelené a užívajú ich samostatne. Zároveň krajský súd na str. 3 tohto uznesenia uvádza, že z návrhu navrhovateľa vyplýva, že medzi účastníkmi konania existuje dohoda o užívaní určitých vydelených častí nehnuteľností (bytov).
Čo sa týka druhej časti petitu, v ktorej sa požadovalo aby súd uložil žalovanému strpieť vybudovanie tlakovej kanalizácie, predmetná forma žaloby bola taktiež už riešená súdnou praxou. Najvyšší súd ČR vo veci sp. zn. 22Cdo/2649/2005 uviedol, že žaloba na strpenie práva hospodárenia so spoločnou vecou druhým podielovým spoluvlastníkom nemôže byť úspešná, ak o oprávnenosti k takémuto výkonu práva nebolo dosiaľ kladne rozhodnuté podielovými spoluvlastníkmi v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zákonníka alebo rozhodnutím súdu, ktorým by bol nedostatok chýbajúceho prejavu vôle nesúhlasiaceho spoluvlastníka nahradený.
Je zrejmé, že vybudovanie prípojky kanalizácie prechádzajúcej cez spoločnú nehnuteľnosť je rozhodovaním o nakladaní so spoločnou vecou. V danom prípade je zrejmé a nebolo to ani tvrdené, že by o takejto otázke bolo kladne rozhodnuté či už rovnodielnymi podielovými spoluvlastníkmi alebo súdom, ktorý by ich nedohodu nahradil svojím rozhodnutím, preto samotná táto skutočnosť vedie k zamietnutiu žaloby aj v tejto časti.
Treba uviesť, že tak ako vyplynulo z konania, podstata sporov rovnodielnych spoluvlastníkov ako účastníkov konania sa týka požiadaviek žalovaného na náhradu časti sumy vynaloženej ním na vybudovanie resp. rekonštrukciu elektrickej prípojky. Treba uviesť, že obrana žalobcu proti takejto požiadavke a s ňou spojených mu nepríjemností spôsobovaných žalobcom pri užívaní spoločnej veci sa nerieši žalobou podľa § 139 ods. 2 Obč. zákonníka a zároveň treba uviesť, že v prípade ak niektorý zo spoluvlastníkov má dojem, že iný spoluvlastník neoprávnene zasahuje do jeho užívacích práv sú takéto situácie aj medzi spoluvlastníkmi kryté ustanovením o vlastníckych resp. negatórnych žalobách v zmysle § 126 Obč. zákonníka.
Je teda zrejmé, že žalobca svojou žalobou nepostihol problémy, ktoré chcel riešiť a zvolil teda nesprávnu formu žaloby, ktorej z dôvodov v odôvodnení vyššie uvedených nebolo možné vyhovieť.
V konaní úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal a preto mu súd ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 2 vyhotoveniach na Okresný súd Revúca, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.