Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_4C-49-2011.pdf
PDF · 95.6 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/49/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci navrhovateľky J. U., nar. XX.X.XXXX, bytom H., ul. E. č. XX, zastúpená Centrom právnej pomoci - kancelária Prešov, ul. Hlavná č. 67, Prešov, proti odporkyni R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XX v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiadnemu z účastníkov súd nepriznáva náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 01.08.2011 domáhala, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade prispievať na jej výživu sumou 25,- eur mesačne od 01.09.2011.
Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe právoplatného súdneho rozhodnutia o ústavnej starostlivosti bola umiestnená v Detskom domove Spišský Štiavnik v období od 24.06.1992 do 04.08.2008 z dôvodu zanedbávania výchovy a starostlivosti rodičov. Rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni bola nariadená ústavná starostlivosť nad jej matkou - R. Z.. Táto bola umiestnená (1988) v DÚ pre mládež v Žiline a ďalej vo výchovnom ústave v Sečiankach. U jej matky bola nariadená ústavná starostlivosť z dôvodu zanedbávania povinnej školskej dochádzky. Matka ju porodila ako maloletá dňa 12.01.1989, následne bola v OUNZ - detské oddelenie v Starej Ľubovni a na základe predbežného opatrenia bola umiestnená v Detskom domove pre deti do 3 rokov v Prešove. Po dovŕšení 19. roku veku a skončení štúdia na OUI v Spišskom Štiavniku, podľa rozhodnutia riaditeľstva Detského domova v Spišskom Štiavniku dňom 04.08.2008 jej zaniklo právo bývania v dovtedajšom ústavnom zariadení s ubytovaním pre mladistvých a musela toto zariadenie opustiť. Odišla do Domova na pol ceste v Prešove, Ďumbierska 40, Prešov. Na uľahčenie osamostatnenia jej bol dňa 04.08.2008 poskytnutý jednorazový príspevok vo výške 24.600 Sk. Túto sumu už spotrebovala. Začiatky osamostatňovania boli a sú pre ňu ťažké a nákladné aj teraz. Dňa 18.06.2008 požiadala o sprostredkovanie zamestnania ÚPSVaR v Starej Ľubovni, ktorý ju rozhodnutím zo dňa 25.06.2008 zaradil do zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Pretože je občanom v hmotnej núdzi, dňa 05.08.2008 jej rozhodnutím ÚPSVaR v Starej Ľubovni priznal dávku a príspevok v hmotnej núdzi v sume 1.740 Sk (57,76 eur) mesačne od 1.6.2008.
V období mesiacov apríl 2009 až jún 2009 mala príjem z práce vykonávanej na dohodu, ktorú mala zabezpečenú ÚPSVaR v Prešove v rámci absolventskej praxe. Jej mesačný príjem v tej dobe bol cca 165 eur. V období mesiacov február 2011 až jún 2011 mala príjem z práce vykonanej na dohodu, ktorú mala zabezpečenú ÚPSVaR v Prešove v rámci dobrovoľníckej služby. Jej mesačný príjem v tej dobe bol 185 eur.
V súčasnosti po ukončení dobrovoľníckej služby si opäť prostredníctvom ÚPSVaR v Prešove uplatňuje dávku v hmotnej núdzi od augusta 2011. Jej mesačný príjem bude takto činiť 62,50 eur.
Ďalej uviedla, že jej výdavky sú vyššie ako príjem, má zato, že vyživovacia povinnosť rodičov voči vlastnému dieťaťu predchádza suplovaniu tejto povinnosti štátom z dávok určených pre sociálne potreby. Ani jeden z rodičov sa o zabezpečovanie jej potrieb vôbec nestará, na výživné jej dlhodobo neprispievali ničím. Pretože jej rodičia neposkytovali osobnú starostlivosť a výchovu, ani vzdelanie, aby sa mohla čo najlepšie zaradiť do spoločenského života zvyšuje si kvalifikáciu. V septembri 2011 sa stane študentkou 1. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy Mladosť, Pod Kalváriou 36, Prešov. S nástupom do školy bude mať zvýšené výdaje súvisiace so štúdiom na strednej škole. Bez predmetného návrhu si nemôže uplatniť ani nárok na rodinné prídavky a iné dávky.
Keďže navrhovateľka v návrhu neoznačila správne odporcu v 1. rade a nezdokladovala, že ide o jej otca, súd ju uznesením č.k. 4C/49/2011-22 zo dňa 3.10.2011 vyzval na spresnenie a doplnenie návrhu a zároveň ju poučil ako treba doplnenie zrealizovať.
V súdom stanovenej lehote navrhovateľka uviedla, že otcovstvo k nej u odporcu v 1. rade nebolo určené a tohto odporcu vôbec nepozná. Vzhľadom na túto skutočnosť súd uznesením č.k. 4C/49/2011-27 zo dňa 20.10.2011 návrh navrhovateľky vo vzťahu k odporcovi v 1. rade odmietol.
Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, odporkyni spolu s návrhom na vyjadrenie a nariadil pojednávanie.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom zástupcu Centra právnej pomoci - kancelária Prešov, odporkyne v 2. rade, oboznámil sa s návrhom na začatie konania a listinnými dôkazmi doloženými do spisu a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľka na pojednávaní trvala na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedla, že do veku 18- tich rokov bola v Detskom domove v Spišskom Štiavniku, kde chodila do základnej školy, ale ukončila iba osobitnú základnú školu - 9.-ročnú v Spišskom Štiavniku a potom v Spišskom Štiavniku chodila na odborné učilište internátne 3-ročné, kde dostala výučný list v odbore obchodná prevádzka, služby a domáce práce. Po dosiahnutí veku 19-tich rokov odišla z detského domova a keďže nemala kde bývať, ubytovala sa v Prešove, v Dome na pol ceste. Snažila sa nájsť si prácu, avšak neúspešne, preto bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie najprv v Starej Ľubovni a neskôr v Prešove a poberala vždy sociálnu dávku. T.č. poberá tiež sociálne dávky vo výške 62,50 eur. Do školy ďalej nenastúpila, avšak keďže si nemohla nájsť prácu začala od septembra 2011 študovať /t.j. po 4-roch rokoch/ na Súkromnej strednej odbornej škole v Prešove, o čom súdu predložila potvrdenie o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že je žiačkou 1. ročníka tejto školy od septembra 2011. Do školy začala chodiť preto, aby nadobudla ďalšie vzdelanie. Výdaje má t.č. na bývanie vo výške 31 eur, ďalej dostáva sociálnu dávku 62,50 eur a sociálne štipendium zo školy 21,67 eur. Bolo jej povedané, že doklad o určení výživného musí doložiť na ÚPSVaR v Prešove, a preto podala predmetný návrh na určenie výživného zo strany matky.
Poverená zástupkyňa Centra právnej pomoci uviedla, že navrhovateľka dokladovala potvrdenie o návšteve školy, kde sa sústavne pripravuje na povolanie. Navrhovateľka vo svojom návrhu na začatie konania uviedla rozpis výdavkov a vzhľadom na to, že v súčasnej dobe žije z dávky v hmotnej núdzi a z tzv. sociálneho štipendia, ktoré jej poskytuje stredná škola, ktorú navštevuje. Podotkla, že s návštevou strednej školy nie sú spojené v súčasnej dobe žiadne poplatky za návštevu školy, čiže školné. Navrhovateľka je nútená žiť a uspokojovať svoje základné potreby z tejto dávky v hmotnej núdzi a sociálneho štipendia, čo predstavuje zhruba 83 eur. Ako navrhovateľka uviedla, iba výdavky na bývanie predstavujú 31 eur, čiže zo zvyšku - viac ako 50 eur musí uspokojovať všetky svoje nevyhnutné potreby. Z prednesu navrhovateľky vyplýva, že nie je schopná zabezpečovať svoje potreby a vzhľadom nato má zato, že vyživovacia povinnosť odporkyne, ako matky do dnešného dňa trvá.
Podaním zo dňa 19.03.2012 navrhovateľka prostredníctvom Centra právnej pomoci doručila súdu návrh na zmenu petitu žaloby, ktorým žiadala zaviazať odporkyňu prispievať jej výživným sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Túto zmenu súd uznesením na pojednávaní pripustil.
Odporkyňa v 2. rade - matka navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí. Uviedla, že je ochotná platiť navrhovateľke výživné maximálne vo výške 10 eur mesačne, pretože vyššie výživné nemá z čoho platiť. Je nezamestnaná, nikde nepracuje, opatruje svojho ťažko zdravotne postihnutého syna a poberá opatrovateľský príspevok vo výške 232 eur mesačne. Ďalej poberá prídavky na 3 mal. deti spolu vo výške 66 eur. Žiaden iný ďalší príjem nemá. Jej manžel R. Z. taktiež nikde nepracuje, je v evidencii na úrade práce. Spolu majú 3 nezaopatrené deti. Býva v A. v bytovke v 2- izbovom byte. Za bývanie neplatí nič, pretože nikto tam neplatí nič za bývanie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, trvá do času, kým dieťa neukončí štúdium. Myslí sa tým základné, stredoškolské, bakalárske alebo magisterské denné štúdium. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je časovo obmedzená. Môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik.
Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z toho dôvodu nepovažovala za relevantné napr. ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu.
Dôraz sa kladie aj na sústavnosť prípravy na budúce povolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že podaný návrh nie je dôvodný.
Zo spisu č.k. Nc 503/89 súd zistil, že rozsudkom v tejto veci bola u mal. J. U. nariadená ústavná výchova. Okrem iného u dieťaťa bola diagnostikovaná porucha reči, pre tieto problémy sa učila pomerne ťažko o čom hovoria správy detského domova. Navrhovateľka navštevovala Špeciálnu základnú školu v Spišskom Štiavniku. Rozsudkom č.k. P 20/89-105 bola zo strany matky terajšej navrhovateľky určená vyživovacia povinnosť k vtedy maloletej dcéra J. vo výške 500,- Sk /16,60 eur/ mesačne od
01.06.1999. Výška výživného zo strany matky bola naposledy upravovaná v roku 2006 rozsudkom č.k. 4P/18/2006-21 na sumu 645,- Sk mesačne a výživné doposiaľ súdom nebolo zrušené.
Z predložených listinných dôkazov ako aj zo správ vyžiadaných súdom vyplýva, že navrhovateľka ukončila Odborné učilište internáte v Spišskom Štiavniku v odbore služby a domáce práce a po dovŕšení 19. roku veku jej dňom 04.08.2008 zaniklo právo bývania v dovtedajšom ústavnom zariadení. Dňa 18.06.2008 požiadala o sprostredkovanie zamestnanie Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni /ďalej ÚPSVaR/ a dňa 25.06.2008 bola zaradená do zoznamu uchádzačov o zamestnanie. Dňa 05.08.2008 jej bola priznaná dávky a príspevky v hmotnej núdzi v sumu 1.740,- Sk +57,76 eur mesačne a to od 01.06.2008. Od apríla 2009 do júna 2009 pracovala na dohodu o vykonaní práce v rámci tzv. absolventskej praxe a jej príjem bol 165 eur. Ďalej od februára 2011 do júna 2011 mala príjem z práce vykonávanej na dohodu a jej príjem bol 185 eur mesačne.
T.č. si opäť požiadala o dávku v hmotnej núdzi od augusta 2011, ktorú poberá vo výške 62,50 eur, ale jej výdavky sú oveľa vyššie, preto žiada o výživné od matky. Zároveň sa rozhodla študovať a od septembra 2011 je žiačkou 1. ročníka Súkromnej strednej odbornej školy v Prešove. Navrhovateľka má vek 23 rokov.
Dotazom na uvedenú školu súd zistil, že navrhovateľka 17.06.2008 ukončila odborné učilište internátne v Spišskom Štiavniku, odbor obchodná prevádzka, služby a domáce práce a zároveň dostala výučný list v uvedenom odbore. Toto vzdelanie, keďže je odborné /osobitná škola/, neumožňuje pokračovať ďalej v štúdiu. Potrebné je uviesť aj to, že navrhovateľka nemala ukončené ani základné vzdelanie - základnú školu.
Preto navrhovateľka 06.05.2010 ukončila kurz na získanie základného vzdelania na ZŠ Prešov. T.j. musela si urobiť základné vzdelanie - kurzom. Od 01.09.2011 ju prijali na odbor hostinský trojročného učebného odboru, kde po ukončení získa ďalší výučný list a stredné odborné vzdelanie.
Súd s poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia je toho názoru, že u navrhovateľky nejde o sústavnú prípravu na budúce povolanie, keďže odborné učilište ukončila v júni 2008 a až v septembri 2011 sa rozhodla znova študovať a získať výučný list v inom odbore na súkromnej strednej odbornej škole. /t.j. po troch rokoch/ Medzitým bola v evidencii na úrade práce, kde poberala sociálne dávky a tiež pracovala na základe dohody o vykonaní práce.
T.č. má vek 23 rokov a jej ďalšie štúdium bude znova ukončené len výučným listom, aj keď v inom odbore, ale nejde o získanie vyššieho stupňa vzdelania.
Vychádzajúc aj zo správ detského domova, kde bola umiestnená, navrhovateľka má rečové a vyjadrovacie problémy, čo napokon zistil aj súd na pojednávaní, a teda nebolo preukázané, že bude reálne môcť pokračovať v štúdiu za účelom získania maturity.
Návrh sa javí aj ako účelový za účelom možnosti poberania sociálneho štipendia, kde musí škole dokladovať rozhodnutie súdu, že si uplatnila výživné aj od rodičov. Navrhovateľka poberá sociálne dávky od štátu už od roku 2008 doposiaľ. V danej veci je taktiež potrebné uviesť, že vyživovacia povinnosť zo strany jej matky - odporkyne doposiaľ nebola rozhodnutím súdu zrušená. Odporkyňa taktiež nepracuje, má ďalšie tri vyživovacie povinnosti a žije iba z príspevku za opatrovanie ťažko zdravotne postihnutého syna.
Vzhľadom na uvedené súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporkyňa ako úspešný účastník by mala právo na náhradu trov konania ale žiadne trovy jej nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnila, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.