Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-299-2011.pdf
PDF · 91.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/299/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, vo veci navrhovateľky: G.. G. L., bytom C. alej 8, R., zast. Mgr. Andrejom Gunárom, advokátom so sídlom Panenská 6, Bratislava, proti odporkyni : E. F., bytom N. 9, R., zast. C.. Lukášom Machalom, advokátom so sídlom Bilíkova 3, Bratislava, o zaplatenie sumy 2.414,26.- eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa v predmetnej veci svojim návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 2.414,26.- eura, a to titulom náhrady škody. Navrhovateľka poukázala na to, že dňa 14.10.2009 spôsobili prasknuté ventily na vykurovacích telesách v byte odporkyne č. X na 2. poschodí na ulici N. X v R. vytopenie a poškodenie stavebných konštrukcii a zariadenia bytu č. X na prvom nadzemnom podlaží, ktorého vlastníkom bola navrhovateľka. Dva roky pred škodovou udalosťou bol byt kompletne zrekonštruovaný a touto udalosťou bola na ňom spôsobená škoda vo výške 2.414,26 EUR. Poškodenia bytu dokumentuje zápis a podrobný popis škody ako aj cenu stavebných prác potrebných na uvedenie bytu do pôvodného stavu uvádza aj znalecký posudok 16/2009 vypracovaný znalcom z odboru stavebníctvo, ako aj zápis z obhliadky a prejednania škody poisťovňou Allianz zo dňa 21.10.2009, ktorý je jeho prílohou. Navrhovateľka sa snažila s odporkyňou mimosúdne dohodnúť o náhrade spôsobenej škody, avšak odporkyňa neposkytla v danej veci potrebnú súčinnosť a do dnešného dňa škodu nenahradila. Odporkyňa neplnením svojich povinností podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka spôsobila škodu na cudzom majetku a odmietla ju nahradiť, čím porušila ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na obranu odporkyne navrhovateľka uviedla, že sa snažila riešiť škodovú udalosť s odporkyňou mimosúdne hneď po jej vzniku. Nakoľko však odporkyňa nebola ochotná poskytnúť potrebnú súčinnosť, až potom pristúpila k oceneniu škody na nehnuteľnosti prostredníctvom znalca, preto sa môže odporkyni zdať vypracovanie znaleckého posudku oneskorené. B.. G. D., znalec z odboru stavebníctvo, vykonal prehliadku bytu osobne a v súlade s právnymi predpismi, tak ako je to uvedené aj na strane 2 znaleckého posudku. Dňa 15.10.2009 boli podľa odporkyne v byte navrhovateľky na obhliadke pán C. R. a pán D. N., podľa ktorých byt nebol poškodený v takom rozsahu ako uvádza navrhovateľka. Prehliadka bytu uvedenými pánmi sa však podľa navrhovateľky nikdy neuskutočnila, navyše odporkyňa priznala spôsobenie škody navrhovateľke vytopením už len tým, že sama privolala likvidátora poistnej udalosti z poisťovne Allianz, pána A. A.. Taktiež namietala pravdivosť tvrdení pani X.X.XXXX, obsiahnutých v jej vyhlásení z 3.2.2012, poprela, že by pani U.mohla vedieť, či stav bytu pri preberaní zodpovedal stavu pri obhliadke a to, že si pani U. pri obhliadke nevšimla stopy po vytopení, ako to uvádza vo svojom vyjadrení, neznamená, že tam neboli. Navyše sama priznala, že od obyvateľov
vchodu sa dozvedela, že byt vytopený bol. Preto protichodné a neurčité tvrdenia pani U. nemožno považovať za hodnoverné.
Odporkyňa žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázala na to, že navrhovateľka ju vyzvala, aby uhradila škodu dňa 14.10.2009. V tomto období bol predmetný byt vo vlastníctve manželov p. Y. L. a p. G. L. (navrhovateľky). K záveru, že im bola spôsobená škoda vo výške 2 414,26 EUR zavinením odporcu dospeli na základe vyjadrenia B.. G. D., znalca v odbore stavebníctvo. Ten bol na podnet manželov L. vypracovaný na základe objednávky zo dňa 30.11.2009, teda až 47 dní po udalosti, na základe ktorej navrhovateľ predpokladá, že malo dôjsť ku vzniku škody. V znaleckom posudku sa rovnako nenachádza informácia, kedy (dátum) znalec vykonal miestnu obhliadku. Podľa jej názoru k miestnej obhliadke ani nedošlo, keďže súdny znalec vychádzal z fotodokumentácie pána A. A. zo spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa a.s.. Menovaný ako zástupca poisťovne vykonal obhliadku bytu č. X na N. 9, R., dňa 21.10.2009, a to medzi 8.11 h a 9.11 h - čo znamená, že obhliadka bytu č. X sa uskutočnila 6 dní po udalosti, na základe ktorej navrhovateľ predpokladá, že malo dôjsť ku vzniku škody. Namietala preto výpovednú hodnotu znaleckého posudku. Naviac deň po inkriminovanej udalosti, teda 15.10.2009 bolo umožnené vstúpiť do bytu č. X partnerovi odporkyne p. C. R. a jeho kolegovi p. D. G.. Obaja sa osobne presvedčili, že byt nie je poškodený v rozsahu, aký uvádza navrhovateľka. Podľa vyjadrenia oboch bolo nutné nahodiť istič na elektrické spotrebiče, keďže vplyvom vody došlo ku krátkodobému skratu na elektrickom rozvode. Parkety ani stropy poškodené neboli, voda čiastočne stekala po okraji steny v rohu miestnosti, nad ktorými sa nachádzajú výhrevné telesá odporkyne. V druhej polovici októbra 2009 bola na obhliadke bytu aj pani L.U. s partnerom, ktorá mala o byt navrhovateľky záujem, pričom podľa jej vyjadrenia si spolu s partnerom pri obhliadke bytu žiadne poškodenia nevšimli, a na nijaké poškodenia neboli upozornení ani zo strany predávajúcich manželov R., či realitnej maklérky, ktorá byt ponúkala na predaj. Byt pani XX.XX.XXXX. následne odkúpila do osobného vlastníctva, pričom fyzicky ho preberala s partnerom dňa 20.12.2009. Pri protokolárnom preberaní bytu vo svojom písomnom vyjadrení tvrdí, že tento zodpovedal stavu, v akom si ho v druhej polovici októbra 2009 prezerala na obhliadke, okrem kuchynskej linky, z ktorej boli vybraté spotrebiče, a to digestor, umývačka riadu a plynový sporák. Zároveň uvádza, že po nasťahovaní byt vymaľovali, a to z dôvodu dier v stenách, ktoré ostali v stenách po obrazoch a nábytku. Ďalej uvádza, že pri obhliadke a pri sťahovaní si nevšimli žiadne stopy po vytopení a byt bol v jednom aj druhom momente v rovnakom stave. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že manželia L. nevykonali škrabanie stropu a stien, nevykonali protiplesňový náter ani povrchovú úpravu stien maľbou a nevymenili zatopené parkety. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že nedošlo k reálnemu poškodeniu a znehodnoteniu sadrokartónového stropu, stien, ani parkiet. Tieto ostali na rovnakom mieste bez úpravy od 14.10.2009 minimálne do 21.12.2009, kedy sa do bytu nasťahovala pani U.. Navrhovateľka nepredložila doposiaľ žiadny doklad o úhrade za nákup a opravu veľkoplošných parkiet, za nákup protiplesňového náteru a vymaľovanie poškodených stien, pripadne za opravu poškodených elektrických spotrebičov. Nie je teda možné ani spravodlivé očakávať, že odporca ma za takýchto nejednoznačných podmienok povinnosť uznať akúkoľvek škodu, a samozrejme takúto fiktívnu škodu aj uhradiť.
Súd v priebehu celého konania vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Znalecký posudok znalca B.. G. D. č. 16/2009, vyhlásenie p. U. z 3.2.2011, e-mailová komunikácia medzi navrhovateľkou a realitnou kanceláriou D. U., s.r.o.
Súd v konaní nevypočul svedkov navrhovaných účastníkmi konania, nakoľko z ich výpovedí nemohli vyplynúť žiadne skutočnosti, ktoré by mali zásadný význam pre rozhodnutie súdu.
Po vyhodnotení vykonaných dôkazov, tiež vychádzajúc zo skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné súd ustálil skutkový stav veci významný pre rozhodnutie nasledovne:
Dňa 14.10.2009 došlo v byte odporkyne na 2. poschodí bytového domu na N. ul. č. X v R. k prasknutiu ventilov na vykurovacích telesách, v dôsledku čoho došlo k úniku vody a jej prieniku do bytu o poschodie nižšie, ktorého vlastníčkou bola v tom čase navrhovateľka. Následky tohto prieniku vody (vytopenia) neboli v konaní vzhľadom na dôvody zamietnutia návrhu významné. Preto bolo nadbytočné tieto
podrobne skutkovo zisťovať a je nadbytočné sa nimi zaoberať aj v súvislosti ustálením skutkového stavu veci.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka bola v čase zatečenia predmetného bytu jeho vlastníčkou (resp. spolu s manželom bezpodielovou spoluvlastníčkou), pričom koncom roka 2009 byt predala manželom D. a B.. C. U.. Taktiež nebolo sporné, že navrhovateľka sa nadobúdateľom bytu manželom U. nezaviazala vykonať v byte akékoľvek opravy. Dokonca B.. U. vo vyhlásení zo dňa 3.2.2011 uviedla, že žiadne poškodenie bytu si pri ohliadke bytu v polovici októbra 2009 nevšimli a takýto stav bol aj v čase prevzatia bytu dňa 20.12.2009, jediný rozdiel bol, že tam neboli vstavané kuchynské spotrebiče.
Žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali význam pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci z vykonaného dokazovania nevyplynuli.
Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Pre vznik nároku na náhradu škody je v súlade s citovaným ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka nevyhnutné, aby došlo k porušeniu právnej povinnosti, ďalej, aby poškodenému vznikla škoda, pričom tu musí existovať príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany škodcu a vznikom škody na strane poškodeného.
Pokiaľ chce byť navrhovateľ v konaní o náhradu škody úspešný, musí uniesť dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody. Pokiaľ v konaní nepreukáže existenciu čo i len jedného z týchto predpokladov, nemôže byť v konaní úspešný.
V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním možno konštatovať, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie jedného z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, a to skutočnosť, že došlo na jej strane k vzniku škody.
Navrhovateľka v konaní uplatňovala náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť v podobe nákladov na uvedenie jej bytu do pôvodného stavu oproti stavu pred jeho poškodením. Výšku škody navrhovateľka preukazovala predloženým znaleckým posudkom znalca B.. D. č. 16/2009, ktorý túto výšku vyčíslil na základe informácii poskytnutých navrhovateľkou a tiež na základe ohliadky poškodení bytu. Týmito skutkovými tvrdeniami navrhovateľky bol súd viazaný aj pri rozhodovaní o podanom návrhu. V tejto súvislosti možno poukázať na to, že na pojednávaní konanom dňa 10.4.2012 na osobitnú výzvu súdu v záujme upresnenia rozhodujúcich skutočností bolo zo strany právneho zástupcu navrhovateľky uvedené, že v tomto konaní žiadajú návrhu vyhovieť na tom skutkovom základe, že v dôsledku porušenia povinnosti zo strany odporkyne vznikla navrhovateľka skutočná škoda, vo výške vyčíslenej znaleckým posudkom. Poukázanie na to, že navrhovateľke vznikla v konečnom dôsledku oveľa väčšia škoda tým, že v dôsledku škody spôsobenej odporkyňou bola navrhovateľka nútená byt predať za nižšiu cenu, ako by ho predala, ak by ku škode nedošlo, vo vyjadrení k odporu uviedli len z dôvodu lepšieho dokreslenia situácie.
V prípade, ak ide o náhradu škody, ktorá poškodenému podľa jeho tvrdenia vo forme nákladov na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, je spravidla (zásadne) nevyhnutné, aby škodca peňažné prostriedky, ktoré žiada nahradiť skutočne aj vynaložil. V opačnom prípade nemožno hovoriť o náhrade vzniknutej škody, nakoľko pred vynaložením peňažných prostriedkov v takomto prípade nedochádza k žiadnemu úbytku v majetkovej sfére poškodeného, teda k vzniku škody.
V záujme objektívnosti vyslovených záverov sa žiada tiež uviesť, že preukázanie úhrady skutočných nákladov nemusí byť vždy predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody súdom. Ak však poškodený poškodenú vec scudzí pred jej uvedením do pôvodného stavu, na to, aby mohol súd poškodenému priznať náhradu takejto škody, musí poškodený v konaní vždy preukázať, že vec uviedol do pôvodného stavu a tiež to, že náklady na túto činnosť skutočne vynaložil. Bez preukázania uvedených skutočností nemôže byť poškodený v konaní úspešný. Iná by však bola situácia, ak by bol poškodený povinný na základe dohody s nadobúdateľom uviesť poškodenú vec do pôvodného stavu (aj to však nie bez ďalšieho) a za určitých okolností by ešte mohla prichádzať do úvahy škoda v podobe ušlého zisku. To však musí poškodený tvrdiť a na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný aj riadne preukázať.
V prejednávanej veci nebolo sporné, že navrhovateľka predmetný poškodený byt do pôvodného stavu sama neuviedla a pred tým, než by vykonala na byte akékoľvek opravy byt predali s manželom nadobúdateľom - manželom U.. Taktiež v konaní nebolo sporné, že navrhovateľka sa žiadnou dohodou voči nadobúdateľom bytu nezaviazala vykonať akékoľvek opravy alebo stavebné úprav. Pre úplnosť, bez zreteľa na absenciu tvrdení navrhovateľky o jej vzniku škody v podobe ušlého zisku, možno tiež uviesť, že v konaní nebolo ničím preukázané ani to, že by vytopenie predmetného bytu mal akýkoľvek vplyv na výšku kúpnej ceny, ktorá bola dohodnutá medzi navrhovateľkou a nadobúdateľkou bytu.
Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych záverov možno v nadväznosti na skutkový stav veci konštatovať, že navrhovateľke v súvislosti s vytopením bytu zo strany odporkyne, žiadna škoda nevznikla, keďže majetok navrhovateľky sa nezmenšil v dôsledku vynaloženia peňažných prostriedkov na uvedenie veci do pôvodného stavu ani iným spôsobom a v konaní nebolo preukázané (ani tvrdené navrhovateľkou) ani to, že by jej v dôsledku vytopenia odporkyňou (z jej bytu) vznikla škoda v podobe ušlého zisku pri predaji bytu. Preto súd návrh navrhovateľky pre absenciu jedného zo základných predpokladov nevyhnutných pre vznik nároku na náhradu škody (vznik škody) ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Pre úplnosť sa žiada uviesť, že súd sa v nadväznosti na dôvody zamietnutia návrhu v záujme hospodárnosti konania podrobne nezaoberal otázkami súvisiacimi s mierou poškodenia bytu navrhovateľky a na to nadväzujúcou výškou peňažnej sumy, ktorá by bola potrebná na uvedenie veci do pôvodného stavu, keďže bez zreteľa na mieru poškodenia bytu navrhovateľky nevznikol navrhovateľke voči odporkyni nárok na náhradu škody (z dôvodov už uvedených). Preto bolo nadbytočné podrobne sa týmito otázkami zaoberať aj v odôvodnení tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súde
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.