Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-477-2008.pdf
PDF · 95.37 KB
No categories available
10Er/477/2008
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., IČO: 35792752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava proti povinnému: M.. N. W., Y. B.. Z..XXX/XX ,XXX XXKráľovský W., Š. A. H., Z..Č..: XXXXXX/XXXX Š. XXX/XX, XXX XX Č. P. X., P.: XX.XX.XXXX, o návrhu na zastavenie alebo čiastočné zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a túto zastavuje.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného JUDr. Gustávom Retom, rozhodcom so sídlom v Bratislave zo dňa 11.12.2003, podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dňa 16.04.2008.
Okresný súd v Trebišove poverením č.5811 039415* zo dňa 30.04.2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Exekútorský úrad Bratislava.
Podaním zo dňa 04.11.2010, ktoré bolo Okresnému súdu v Trebišove doručené dňa 12.11.2010 súdny exekútor podal na preskúmanie exekučného titulu, podnet na zastavenie , alebo čiastočné zastavenie v konaní Ex 173/08, ktoré bolo začaté na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie Ex 173/08-1, zo dňa 27.03.2008. Oprávnený bol vyzvaný na vyjadrenie , kde uviedol, že podnet súdneho exekútora je všeobecný , neurčitý a nekonkrétny. Navrhujú preto , aby exekučný súd na podnet súdneho exekútora ako neopodstatnený neprihliadal.
Vymáhaným nárokom v tomto exekučnom konaní je aj právoplatne priznaný nárok a to zaplatenie pohľadávky. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 780,05Eur ( 23 500,00Sk) spolu s prísl -suma 31,40Eur ( 946,00Sk),suma 896,23Eur(27000Sk), trovy konania 49,79Eur( 1500Sk), súdny poplatok za vydanie poverenia 16,60Eur(500Sk) a trovy exekúcie.9,00% ročným úrokom od 03.06.2010 až do dňa zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 EUR, a to všetko do troch dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku .
Vzhľadom na omeškanie žalovaného, ako dlžníka, so splácaním svojich Zmluvných záväzkov , sa podľa článku 13 Zmluvy a v zmysle ustanovenia §565 Občianskeho zákonníka stala splatná celá istina úveru. V súvislosti s omeškaním žalovaného so splácaním Zmluvných záväzkov, vznikol žalobcovi, v zmysle ustanovení článku 14 Zmluvy, aj nárok na sankcie v podobe zmluvných pokút. Žalobca v návrhu poukazoval na skutočnosť, že zaslal žalovanému štyri upomienky spolu s dvoma pokusmi o zmier pred začatím súdneho konania na ktoré žalovaný nereagoval.Na podporu svojích tvrdení žalobca predložil ako dôkaz Zmluvu o revolvingovej pôžičke č. 32250-11031 zo dňa 3.6.2003.
Súd preskúmal návrh súdneho exekútora na odklad a zastavenie exekúcie a zistil, že na takéto rozhodnutie nie sú splnené podmienky.
Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 36 ods. 1 z. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len Ex. por.), exekučné konanie sa začína na návrh.
Podľa § 36 ods. 2 Ex. por. exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Podľa § 28 ods. 1 Ex. por. exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.
Podľa § 38 ods. 2. Ex por. oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Podľa § 57 ods. 1 a 2 EP Exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)
e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodovať o začatí exekučného konania, jeho priebehu a skončení exekučného konania, priznáva zákon oprávnenému. Oprávnený teda rozhoduje o tom, kedy začne exekučné konanie a teda aj o tom, kedy exekučné konanie skončí.
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa §45 ods. 1zákona č. 244/2002Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a.) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b.) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1písm.b) alebo c).
Podľa ust. v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu preto posudzovať, či rozhodcovský nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval.
Právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.32250-11031 zo dňa 3.06.2003, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu
rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL , kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak , prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť , aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z ustanovenia §44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní, či je exekúcia navrhovaná v takom rozsahu, ktorý stačí na uspokojenie oprávneného a či právo nie je prekludované.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v rozhodcovskom konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Asturcom Telecomunicaciones SL.
Na návrh niekoľkých sťažovateľov Ústavný súd SR posúdil súlad takéhoto postupu s Ústavou Slovenskej republiky a nezistil porušenie zákona, či ústavy všeobecnými súdmi. Napr. v uznesení zo dňa 24.02.2011, sp. Zn. IV. Ús 55/2011-19 uviedol, že „Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým ( t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru ), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádza v čl. 17. - Riešenie sporov - Všeobecných zmluvných podmienok predmetnej Zmluvy o úvere v bode 18.2. je uvedené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s touto Zmluvou o úvere č.32250-11031 budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v jednoinštančnom písomnom rozhodcovskom konaní pre jedným z uvedených rozhodcov. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere spočíva na žalobcovi.
V čl. 17.2.1 sú menom, priezviskom a sídlom uvedení traja rozhodcovia pred ktorými bude s konečnou platnosťou v písomnom rozhodcovskom konaní rozhodnuté spory, nezrovnalosti a nároky.
Táto rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strán delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnúť novy kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ust. §53ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka absolútne neplatná.
Súd posúdil uvedenú doložku ako nepriateľnú podmienku, pretože praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je faktický odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pre súkromným rozhodcovským súdom, ktorý si oprávnený predformuloval v zmluve a na výbere ktorého spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie subjektu na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv oprávneného.
Súd zastáva názor , že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovaniu sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnúť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý.
Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami ,a to v neprospech spotrebiteľa( dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu( a to či už z nevedomosti
alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom -podmienkou.
Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia sa strany zmluvných strán, rozhodcovská doložka obsiahnutá v úverovej zmluve bola v čase uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou podľa §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Podľa §200 ods.2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie rozhodne aj o tom , kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti.
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd .
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.