Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4P/210/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Miroslav Juričko, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matky C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, E. XXX/X, A. F., právne zastúpenej Mgr. Annou Suchou, advokátkou, so sídlom Čsl. D. XXXX/XX, A. G. F. a otca H. A., nar. XX.XX.XXXX, I. XXX v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku a návrhu otca na zmenu úpravy styku, takto

rozhodol:

I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 75 Eur mesačne na sumu 160 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 22.08.2022 opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 22.08.2022 do 30.10.2023 pre mal. A. B. vo výške 1.007,42 Eur povoľuje súd otcovi splácať v 80 Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. B.:

o Každý párny týždeň od piatku od 15:00 hod do nedele do 15:00 hod.

o Počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok od 15.07. od 10:00 hod. do 30.07. do 17:00 hod. a od 15.08. od 10:00 hod. do 30.08. do 17:00 hod..

o Počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23.12. od 10:00 hod do 28.12. do 17:00 hod a každý párny kalendárny rok od 29.12. od 10:00 hod. do 06.01. nasledujúceho roka do 17:00 hod.

o Počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od piatka od 15:00 hod do nedele nasledujúceho týždňa do 15:00 hod.

o Počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od stredy pred Veľkonočným štvrtkom od 17:00 hod do Veľkonočného utorka do 17:00 hod.

s tým, že v čase určenom ako začiatok styku je otec oprávnený maloletého vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom pripraviť a v čase určenom ako koniec styku je otec povinný maloletého v mieste bydliska matky riadne a včas odovzdať.

V. V prevyšujúcej časti súd protinávrh otca zamieta.

VI. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. -54 zo dňa 31.03.2017 vo výroku o výživnom zo strany otca na mal. A. B. a vo výroku o úprave styku otca s mal. A. B..

VII. Otec je povinný uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 567,98 Eur počnúc od právoplatnosti rozsudku, a to v mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

VIII. Matka je povinná uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy štátu vo výške 567,98 Eur počnúc od právoplatnosti rozsudku, a to v mesačných splátkach po 100,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná uhrádzať na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod hrozbou straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich.

IX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom na zvýšenie výživného spojeným s návrhom na zmenu úpravy styku k maloletému dieťaťu doručeným na tunajší súd dňa 22.08.2022 domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na maloletého A. B. A. zo sumy 75 Eur na sumu 345 Eur mesačne počnúc od podania návrhu a v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod do nedele do 18:00 hod, v čase letných prázdnin od 1.7. od 8:00 hod. do 7.7. do 18:00 hod, od. 1.8. od 8:00 hod do 7.8. do 18:00 hod. v čase vianočných sviatkov nepárny rok od 25.12. od 9:00 hod do 26.12. do 18:00 hod a párny rok dňa 24.12. od 9:00 hod do 20:00 hod., v čase zimných prázdnin v párnom roku od 30.12. od 9:00 hod do 1.1. nasledujúceho roku do 18:00 hod a v neparnom roku od 3.1. od 9:00 bod do 5.1. do 18:00 hod, v čase veľkonočných sviatkov v párnom roku od zeleného štvrtka od 9:00 hod do veľkonočného utorka do 18:00 hod., s tým, že v čase určenom ako začiatok styku je otec oprávnený maloletého vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom pripraviť a v čase určenom ako koniec styku je otec povinný maloletého v mieste bydliska matky riadne a včas odovzdať.

2. Podaný návrh matka odôvodnila tým, že od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, nakoľko maloletý mal v čase rozvodu takmer 3 roky, v súčasnosti má 8 rokov a navštevuje prvý stupeň základnej školy v Spišských Vlachoch. Náklady na trojročného maloletého boli neporovnateľne nižšie, ako sú súčasné náklady na školou povinné, osemročné dieťa, čo sa stravovania, ošatenia a výdavkov spojených s návštevou školy a krúžkov týka. Maloletý je dieťa so zdravotnými problémami; má diagnostikovanú alergiu. Z uvedeného dôvodu má matka zvýšené náklady na jeho zdravotnú starostlivosť. Priemerné mesačné výdavky na lieky a vitamíny sú 30 Eur. Od času rozvodu sa otec s maloletým nestretával v zmysle právoplatného rozsudku a teda čas určený na stretávanie s maloletým, najmä čo sa stredy týka, nedodržiaval. K styku otca so synom počas týždňa došlo, od času keď je maloletý školopovinný, len párkrát. Matka otcovi vychádzala v ústrety a otec mal možnosť vidieť maloletého mimo času určeného súdom, nie však v rozsahu väčšom, ale v rozsahu menšom.

3. Spolu s návrhom matka doručila aj potvrdenie o jej príjme zo dňa 08.08.2022, jej zamestnávateľom je Danone s.r.o..

4. Otec sa k podanému návrhu vyjadril písomne vyjadrením zo dňa 26.09.2022 v ktorom s návrhom matky nesúhlasil. Maloletý podľa vyjadrenie otca nie je sledovaný žiadnym špecialistom, nakoľko osobne konzultoval zdravotný stav maloletého s jeho pediatrom. Maloletý užíva počas roka rôzne vitamíny a voľnopredajné doplnky, s užívaním ktorých v jesennom a zimnom období súhlasí, ale je zásadne proti tomu aby mu ich matka podávala stále, počas celého roka a nebudovala mu prirodzenú imunitu. Nadobúda pocit, že maloletý začína byť na liekoch a vitamínoch závislý, neustále sa sťažuje, upriamuje pozornosť na choroby a bolesti, len aby dostal nejaký liek. Čo sa týka výdavkov na oblečenie – otec vo svojom vyjadrení uviedol, že nie raz zakúpil maloletému oblečenie a obuv, keďže sa stalo, že prišiel k nemu v oblečení, ktoré bolo buď neprimerané počasiu alebo videl, že je mu už malé a kúpil mu aj kompletnú zimnú výbavu na lyžovanie. Prispel aj nad rámec určeného výživného pred Vianocami,

na začiatku školského roka, pri zvýšených výdavkoch na krúžky maloletého ale aj počas roka. Maloletý je podľa otca ovplyvnený matkou nakoľko sa opakovane stalo, že keď prišiel pre maloletého, ten s ním odmietol ísť, lebo sa mu „práve nechcelo“ a keď apeloval na matku, aby mu dohovorila, tá sa priklonila na jeho stranu. S maloletým nemal niekedy kontakt aj celý týždeň, nakoľko maloletý pri sebe nemal buď tablet, hodiny alebo telefón alebo sa mu jednoducho nechcelo telefonovať. S maloletým sa snaží telefonovať každý deň, prostredníctvom tabletu, ktorý mu zakúpil alebo prostredníctvom mobilu. V mesiaci máj a jún 2022 maloletý nechodil do školy 6 týždňov a počas tejto doby bol v domácnosti starých rodičov v opatere prastarej mamy. Otec na matku apeloval, aby mu umožnil postarať sa o maloletého ale tá to odmietla. Dňa 25.04.2022 s matkou maloletého uzavreli Dohodu o vykonaní opatrení SPODaSK v Centre pre deti a rodiny Drak. Stretli sa 5-krát ale matke maloletého to časovo nevychádzalo. Cieľom tohto opatrenia bolo zlepšiť komunikáciu medzi rodičmi ale záujem zo strany matky bol minimálny. V júni 2022 otec absolvoval kúpeľnú liečbu, počas ktorej syna z pochopiteľných dôvodov nenavštevoval. Otec uvádza, že mu na maloletom veľmi záleží a má záujem s ním tráviť čo najviac času. Otec preto navrhuje upraviť styk s maloletým dieťaťom tak, aby bol oprávnený stretávať sa s ním každý párny týždeň, od piatka od 15:00 hod od nedele do 15:00 hod., počas Vianočných sviatkov, každý nepárny rok od 23.12. od 10:00 hod do 28.12. do 17:00 hod. a každý párny rok od 29.12. od 10:00 hod. do 06.01. do 17:00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov, každý nepárny rok od stredy pred veľkonočným štvrtkom od 17:00 hod do utorka po Veľkonočnom pondelku do 17:00 hod. V čase jarných prázdnin, každý párny rok od piatka od 15:00 hod do nedele nasledujúceho týždňa do 15:00 hod.. V čase letných prázdnin v mesiaci júl od 15.07. od 10:00 hod do 30.07. do 17:00 hod. a v mesiaci august od 15.08. od 10:00 hod do 30.08 do 17:00 hod. Čo sa týka zvýšenia výživného, otec vo svojom vyjadrení uviedol, že s výživným, ktoré navrhla matka, nesúhlasí. Výdavky, ktoré matka uviedla sú podľa otca neprimerane vysoké. Otec uviedol, že nepopiera, že došlo k nárastu výdavkov na strane maloletého ale s poukazom na jeho zdravotný stav, dlhodobú PN, výšku jeho mesačných výdavkov - nie je v jeho schopnostiach platiť tak vysoké výživné, ako to požaduje matka maloletého. Otec navrhuje, aby bolo výživné zvýšené na sumu 105 Eur mesačne. Čo sa týka jeho príjmov, je mu vyplácaná nemocenská dávka v sume 862,50 Eur mesačne a návrat do plného pracovného procesu je neistý. Medzi jeho pravidelné výdavky uviedol stravu, splátku hypotekárneho úveru v sume 506,81 Eur mesačne, Inkaso v sume 130 Eur mesačne, energie – plyn 6 Eur mesačne a elektrina 26,70 Eur mesačne, mobilný telefón v sume 45 Eur mesačne, životné poistenia v sume 49,42 Eur mesačne, kozmetika a hygienické potreby, oblečenie, obuv a ďalšie nepredvídané náklady.

5. Spolu so svojim vyjadrením otec doručil aj výplatné pásky za obdobie od augusta 2021 do februára 2022 a potvrdenie o nemocenských dávkach za obdobie od 01.01.2022 do 19.09.2022.

6. Matka doručila na tunajší súd aj potvrdenie o poistení, predpis mesačnej zálohovej úhrady za byt, rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľnosti a pozemkov na rok 2022, rozhodnutie o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie od 01.01.2022 do 31.12.2022, zmluvu o dodávke elektriny, zmluvu o úvere na bývanie a zmluvu o poistení.

7. Rodičia maloletého dieťaťa boli predvolaní aj na informatívne stretnutie rodičov, na ktorom rodičia nedokázali uzavrieť rodičovskú dohodu.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a otca, oboznámením sa so stanoviskom kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi preukazujúcimi príjmové a výdavkové pomery rodičov, taktiež vykonal znalecké dokazovanie, na základe čoho zistil tento skutkový stav :

9. Matka vo svojej účastníckej výpovedí uskutočnenej na pojednávaní dňa 29.11.2022 uviedla, že na podanom návrhu trvá. Maloletý chodí tretí rok do základnej školy. Toho času spláca úver, náklady na byt, stravu, poplatky v škole pre maloletého. Pracuje vo firme Danone s.r.o. ako obchodný zástupca a jej príjem je cca 1000 Eur mesačne. Iný príjem nemá a poberá daňový bonus a prídavok na dieťa. Jej výdavky sú splátka úveru v sume 160 Eur, splátku na dofinancovanie úveru v sume 88 Eur, poplatky za RTVS 5 Eur, poplatky za elektrinu v sume 70 Eur mesačne, poplatok za plyn 9 Eur mesačne, bytový podnik – 166 Eur mesačne, poistenie nehnuteľnosti v sume cca 79,80 Eur ročne, daň z nehnuteľnosti vo výške 20 Eur ročne, komunálny odpad vo výške 22 Eur ročne, stravné v škole vo výške cca 33 Eur, polročne platí školský klub v sume 15 Eur, ZRPŠ vo výške 10 Eur, triedny fond vo výške 10 Eur ročne, poplatky za ZUŠ boli cca 100 Eur, nakoľko mu matka zakupovala potreby na výtvarný krúžok a polročný poplatok v sume 15 Eur, maloletý navštevuje aj futbalový krúžok, kde je poplatok 15 Eur za polrok,

nákup športového oblečenia ako halovky v sume 30 Eur, kopačky v sume 40 Eur, dresy v sume 15,- Eur a kraťasy 10 Eur, ďalej je to životná poistka v sume 33,60 Eur, životná poistka maloletého v sume cca 35 Eur a ďalej je to strava, drogéria a ošatenie. Maloletý je toho času zdravý, je objednaný na vyberanie nosnej mandle a tiež má disgnostikovanú IDS – má zníženú imunitu. Školské potreby pre maloletého nakupovala matka sama, otec mal maloletému zakúpiť len lyžiarsku výbavu. Otec zakupuje ošatenie len minimálne, čo sa týka ošatenia na jeseň či zimu otec nezakúpil nič. Toho času maloletý odmietal stretávať sa s otcom, nechce mu dvihnúť telefón. Maloletý sa matke vyjadril, že už nechce ísť k otcovi nikdy, maloletý uviedol, že u otca sa necíti dobre, pretože sú tam ako vojaci. Styk otca so synom sa nerealizuje ž dva mesiace.

10. Na predmetnom pojednávaní predložila matka potvrdenia o platbách od otca maloletého dieťaťa, lekársku správu zo dňa 04.10.2022 z ambulancie klinickej imunológie, lekársku správu zo dňa 11.08.2022 z ušno-nosovo-krčnej ambulancie, lekársku správu zo dňa 04.10.2022 z otorinolaryngologickej ambulancie, lekársku správu zo dňa 17.06.2022 a lekársku správu zo dňa 12.10.2022 od pediatra.

11. Dňa 03.01.2023 doručil otec súdu rodný list maloletého, prepúšťaciu správu zo dňa 18.11.2022, prepúšťaciu správu zo dňa 01.03.2022, prehľad výdavkov na lieky, prehľad pohybov na bankovom účte – výživného, potvrdenie o zaplatení poplatku za vodu, pohyb na bankovom účte – platba za mobil a internet, potvrdenie o zaplatení – východoslovenská energetika, potvrdenie o zaplatení – SPP, pohyb na bankovom účte – UNIQA, potvrdenie o zaplatení – životné poistenie, pohyb na bankovom účte – splátka, pohyb na bankovom účte – poplatky za RTVS, potvrdenie o poplatkoch pre VSE, potvrdenie o poplatkoch pre Orange – televízia a internet, potvrdenie o poplatkoch pre O2 – televízia a internet, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.06.2022, poistnú zmluvu zo dňa 11.06.2022, zmluvu o bezúčelovom splátkovom úvere na bývanie zo dňa 08.11.2021, zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie zo dňa 15.10.2021, 1. priebežnú správu zo spolupráce s rodinou, 2. priebežnú správu zo spolupráce s rodinou, 3. priebežnú správu zo spolupráce s rodinou, 4. priebežnú správu zo spolupráce s rodinou a 5. priebežnú správu zo spolupráce s rodinou.

12. Otec vo svojej účastníckej výpovedí na pojednávaní konanom dňa 10.01.2023 uviedol, že býva s rodinou v rodinnom dome v Župčanoch. Jeho denný príjem je z PN cca 28 Eur a teda 830-860 Eur mesačne. Toho času je po operácii srdcovej chlopne a jeho prognóza nie je veľmi dobrá, keďže jeho srdce nezvláda záťaž. O invalidný dôchodok zatiaľ nepožiadal. Pracuje vo firme v Košiciach, ide o vodoinštalatérske práce, ako projektový manažér, kde mal príjem cca 1000 Eur mesačne. Medzi jeho výdavky partia najmä výživné v sume 75 Eur mesačne, poplatky za vodu v sume 20 Eur mesačne, poplatky za telefón operátorovi 61,84 Eur mesačne, elektrická energia 26,70 Eur mesačne, poplatok za plyn v sume 6 Eur mesačne, životné poistenie v sume 43,72 Eur mesačne, splátka za motorové vozidlo v sume 143,59 Eur mesačne, splátka úveru na dokončenie novostavby domu v sume 205,95 Eur mesačne, poplatok za RTVS v sume 6 Eur mesačne, poplatok za povinné zmluvné poistenie v sume 146,96 Eur ročne. Vlastní aj byt v Košiciach, na ktorý si vzal úver, ktorý spláca v sume 300 Eur. Toho času tam býva jeho priateľ, ktorý mu hradí náklady spojené s bytom. Tento byt si zabezpečil z dôvodu, že pracoval v Košiciach a chcel tam ostávať cez týždeň, toho času to ale nie je aktuálne a možno tento byt bude prenajímať. So synom sa toho času nestretáva, keďže odmieta k nemu chodiť. Ako dôvod uviedol, že je to možno preto, že v jeho domácnosti nie je tak rozmaznávaný ako je to u rodičov matky maloletého. S maloletým nekomunikuje, nakoľko mu jeho matka zrušila tablet. Čo sa týka stretávania, upravil len pôvodný návrh nakoľko chce, aby sa maloletý stretával so synmi jeho manželky, keďže si rozumejú. Maloletý bol rád, keď bol cez letné prázdniny v jeho domácnosti, mohol hrať futbal denne na ihrisku a behať po dedine. Maloletý je podľa tvrdenia otca rozmaznaný a nevie si zabezpečiť ani základné potreby. S matkou maloletého navštevovali psychologické poradne v Centre pre deti a rodiny Drak v Prešove, kde matka maloletého priznala, že výchovu maloletého nezvláda. Maloletý je rozmaznaný, neodkáže si nachystať sám jedlo, nemá doma žiadne povinnosti, nič sebestačné nespraví a dieťaťu sa teda páči viac tam, kde nemá žiadne povinnosti. S maloletým sa rozprával o tom, prečo k nemu nechce chodiť ale maloletý sa nevedel k tomu vyjadriť. Otec uviedol, že vo februári 2022 prispel nad rámec 40 Eur a v decembri 2021 prispel nad rámec 100 Eur, taktiež poslal matke maloletého sumu 100 Eur, keď sa jej pokazil bojler.

13. Matka doručila dňa 25.01.2023 podanie v ktorom uvádza, že považuje za nadštandardné, že otec maloletého dieťaťa vlastní trojizbový byt v Košiciach a tento dlhodobo neprenajímal. Z tohto konania

sa matke javí, že nedostatkom finančných prostriedkov ako to prezentuje otec, tento netrpel. Matka ďalej uviedla, že ak by otec nejednal so synom tak stroho a odmerane, venoval by mu aspoň viac času a vľúdnym spôsobom s ním komunikoval tak by maloletý tak ako doma, aj v jeho domácnosti pomohol, a jeho odmietanie by ustúpilo. Na navrhovanej úprave styku aj naďalej trvá, nakoľko táto odzrkadľuje aktuálny stav a navrhuje vykonať znalecké dokazovanie z odboru psychológie a vyšetriť duševný stav maloletého a to za účelom posúdenia vhodnosti návrhov rodičov ohľadne úpravy styku.

14. Otec doručil súdu dňa 03.02.2023 vyjadrenie, kde uviedol, že naďalej zotrváva na svojich vyjadreniach, podaniach a prednesoch. S maloletým chce byť v pravidelnom kontakte a aktívnym spôsobom sa chce podieľať na jeho výchove. Po jeho operácii nemohol za maloletým cestovať a preto žiadal matku, aby mu syna priviezla, ale táto to odmietla. Maloletý otcovi nezdvíhal telefón a matka mu len uviedla, že nechce s ním hovoriť a maloletého do toho nútiť nebude. Otec uvádza, že absentuje ochota matky dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o maloletého a negatívny postoj maloletého k otcovi sa nesnaží zlepšiť. Matka, namiesto toho aby maloletého pripravila na styk s otcom, úplne ignoruje akúkoľvek snahu otca o kontakt s maloletým a ani sa nepokúša maloletému akokoľvek dohovoriť. Otec je presvedčený, že stav, kedy rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom sa rovná „neumožneniu“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom a preto by takémuto rodičovi nemalo byť v zásade dieťa zverené, pretože nespĺňa morálne predpoklady na osobnú starostlivosť. Čo sa týka výšky výživného, otec súhlasí so zvýšením, a výška, nie na takú sumu ako to navrhuje matka, nakoľko je toho času na PN a má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec navrhuje zvýšiť výživné na sumu 105 Eur mesačne.

15. Dňa 23.02.2023 doručil otec na tunajší súd poistnú zmluvu – UNIQA, zo dňa 20.08.2019, pohyby na bankovom účte – poistné plnenie za operačný zákrok z poisťovne UNIQA, pohyby na bankovom účte – výber hotovosti z bankomatu a čestné prehlásenie, zo dňa 22.02.2023.

16. Tunajší súd uznesením č.k. – 222 zo dňa 18.04.2023, ustanovil súdnu znalkyňu v odbore psychológia J. H. H., na účely vykonania znaleckého dokazovania a následného vypracovania znaleckého posudku. Súd uložil znalcovi uskutočniť psychologické vyšetrenie osobnostnej štruktúry otca a matky, u oboch so zameraním na schopnosť osobnej starostlivosti o maloletého, a následne nech posúdi, či sa v osobnosti otca alebo matky prejavujú určité psychopatologické rysy ich osobnosti, ktoré by vylučovali, pripadne v podstatnej miere mali obmedzovať kontakt toho ktorého z nich s maloletým, resp. ktoré by prípadne mohli mať negatívny vplyv na zdravý vývoj mal. A. B., a ak áno, u ktorého sa prejavujú, ktoré sú to a v čom konkrétne predstavujú riziko pre maloletého. Aká je možnosť sanácie týchto prejavov, a akým spôsobom. Súd týmto uznesením uložil súdnemu znalcovi aj odpovedať na položené otázky.

17. Dňa 06.09.2023 doručila ustanovená znalkyňa na tunajší súd vypracovaný znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že maloletý je vo vzťahu k predmetnej veci výrazne jednostranný, na strane matky, stotožňuje sa s jej názormi, pocity smerom k otcovi bagatelizuje, popiera čiže zvláda obranne. Matku citovo preferuje. Vzťah k otcovi je aktuálne narušený, dieťa nevie prekonať konfliktnú situáciu, v ktorej emočne uviazol, vracia sa k nej ako ku kľúčovej a určujúcej celý vzťah s otcom. Maloletý rodičov popisuje ako odlišných vo výchovných štýloch – matka je s prevahou kladných prejavov, bez hostility, s priemernou mierou požiadaviek a dostatkom poskytovanej voľnosti, tiež ale ako nedôslednú. Otca popisuje ako prísneho, málo srdečného, láskavého s veľkou mierou požiadaviek a malou mierou voľnosti. Maloletý sa horšie orientuje v emočnom svete, miestami je pre neho ťažko pochopiteľný, nerozumie motívom iných – má črty Aspergerovho syndrómu. Matka maloletého dieťaťa je bez abnormálnych čŕt, neurostabilná, introvertná, štýl prístupu k podnetom je nekonzistentný, ambivalentný s tendenciou vyhýbať sa sociálnym podnetom, otvorenosť voči prežívaniu je znížená, s malými zdrojmi k zvládaniu záťaže. Je výrazne protektívna, empatická, femínna v prejavoch výchovných postupov. V rámci jej rodičovských predpokladov znalkyňa nenašla nič, čo by ju malo diskvalifikovať. Osobnosť otca je v čase vyšetrenia duševne zdravá, bez abnormálnych čŕt. Výsledky testov ovplyvnil dlhodobý, chronický zdravotný stres, ktorý sa premieta aj do anxiozného a tenzného prežívania. Emotivita je expresívnejšia, s rýchlou emočnou odozvou najmä čo sa týka jeho ego potrieb. Prežívanie sa javí ako zúžené. Povahovo osobnostný profil je so zastúpením pasívne závislých, egocentrických čŕt, ambicióznosti, menšej schopnosti empatie, sociálnej flexibility. Sociálne správanie otca je menej zručné, skôr autoritatívne, s presadzovaním seba a svojich názorov. To spôsobuje, že sa otec neodkáže empaticky prispôsobiť situácii so synom, snaží sa presadiť subjektívne oprávnené nároky a nie je ochotný hľadať stále iné riešenia. Veľký dôraz kladie na synov novej partnerky, voči ktorým prežíva silný emočný záväzok, aj na úkor potrieb vlastného syna, hoci motívom je nerobiť rozdiely a tvoriť úplnú rodinu.

Znalkyňa v znaleckom posudku uvádza, že dôvody nerealizovania styku je kombináciou psychických faktorov a povahy na strane maloletého a vplyvom ambivalentného postoja matky na maloletého, ktorá len formálne, racionálne, je naklonená stretávaniu sa, vnútorne – emočne má k nemu výhrady. Tieto dôvody je podľa znalkyne možné odstrániť, súvisia však s ochotou matky spolupracovať a príprave dieťaťa na styk a s ochotou otca prejaviť viac empatie. Znalkyňa konštatuje, že výchovné pôsobenie matky je adekvátne, až na otázky ohľadom styku s otcom. Nevylučuje negatívne vplyvy na maloletého – matka je s maloletým v najväčšom styku a smerom k otcovi má výhrady, ktoré komunikuje so synom, hovorí o otcovi aj negatívne. Otec svoju nespokojnosť rieši menej empaticky a pripisuje ju matke, čo tiež maloletý vníma. Vzájomné stretávanie a komunikácia medzi rodičmi je zásadné vo vzťahu k vplyvu na maloletého výhľadom na to, že maloletý sa horšie orientuje v „emočnom svete“ a ak je medzi rodičmi napätie, dieťa sa tomu vyhýba. Ostať chce u matky, lebo je na ňu primárne naviazaný. Maloletý je v postoji k styku s otcom premenlivý – príčinou je najmä senzitívna povaha maloletého. Znalkyňa konštatuje, že obaja rodičia sa o maloletého vedia postarať. Matka má však viac skúseností s povahou maloletého a to ju robí kompetentnejšou vo výchove.

18. Matka k záverom znaleckého posudku doručila písomné vyjadrenie v ktorom uviedla, k dôvodu nerealizovania styku – vplyv ambivalentného postoja matky, matka uviedla, že vždy podporovala styk otca s maloletým a to aj v čase, keď maloletý otca už odmietal. Maloletý ako dôvodu uvádzal, že otec s ním nekomunikuje, nevenuje mu pozornosť a správa sa chladne a teda akákoľvek jej snaha o udržiavanie styku otca so synom bola márna. Matka uviedla, že je pre maloletého najväčšou istotou a oporou a nechce aby maloletý stratil jej dôveru a preto maloletého do styku s otcom nenúti. Ak by otec zmenil, svoj spôsob jednania s maloletým, sám maloletý bude mať záujem sa s otcom stretávať.

19. K znaleckému posudku sa dňa 25.10.2023 vyjadril aj ustanovený kolízny opatrovník, kde uviedol, že sa plne stotožňuje so závermi znaleckého posudku. Vzťah medzi oboma rodičmi je aj naďalej komplikovaný, čo sa týka hlavne ich vzájomnej komunikácie. Matka v snahe ochrániť dieťa, už odmieta s otcom komunikovať ohľadom ich stretávania sa, s odôvodnením, že nechce syna k ničomu nútiť. Obaja rodičia by si mali uvedomiť, že pokiaľ bude medzi nimi pretrvávať napätie a nevraživosť, to všetko sa bude prenášať aj na ich syna, ktorý je ešte vo veku, kedy sám nevie všetky tieto informácie a situácie v sebe usporiadať. Dieťa to prežíva svojím spôsobom, nevie sa s tým sám vysporiadať a možno nechce ublížiť matke tým, že ona bude doma sama a on bude musieť ísť k otcovi. Obaja rodičia sú schopní zabezpečiť maloletému riadnu starostlivosť, obaja majú na to aj vhodné podmienky, preto odporúča súdu, aby stretávanie sa otca so synom, vzhľadom na dlhšiu dobu nerealizovania stretávania sa, realizovalo po dobu asi troch mesiacov v mieste bydliska maloletého, bez prítomnosti matky v čase, na ktorom sa obaja dohodnú. Po uplynutí obdobia odporúčame súdu, aby upravil stretávanie otca so synom v takom rozsahu, aby boli rovnomerne a rovnocenne rozdelené obom rodičom voľné dni (prázdniny, sviatky, víkendy) v priebehu celého roka.

20. Zo spisu sp.zn. je zrejmé, že dňa 20.10.2023 vydal Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní o výkon rozhodnutia k mal. A. B. uznesenie č.k. – 29, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého, s účinnosťou od 25.10.2023 v trvaní dvoch mesiacov je otec oprávnený stretávať sa s maloletým A. B. každý kalendárny týždeň v roku v stredu, v čase od 14:30 hod. do 15:30 hod., v priestoroch Centra pre deti a rodiny A. G. F., H. XX, A. F..

21. Na pojednávaní dňa 07.11.2023 matka doplnila, že maloletý toho času navštevuje 4. ročník Základnej školy vo Spišských Vlachoch. Jej výdavky sa od poslednej výpovede nezmenili – zvýšil sa len poplatok za školský klub z 15 Eur na 30 Eur polročne. Maloletý navštevuje aj futbalovú akadémiu a CVČ, kde je poplatok 25 Eur polročne. Matka uviedla, že jej bola navýšená hrubá mzda na 1.148 Eur. Maloletý sa stretol s otcom podľa uznesenie o neodkladnom opatrení v Centre pre deti a rodiny Spišské Vlachy, kde došlo k ich stretnutiu. Stretávanie majú určené na týždňovej báze. Maloletý podľa matky, spočiatku odmietal ísť na stretnutie ale na stretnutie išiel, na druhý deň v škole sa učiteľke mal maloletý rozplakať, kvôli tomu, že už do Centra nechce chodiť, čo jej telefonicky oznámila učiteľka.

22. Na predmetnom pojednávaní bol vypočutý aj otec maloletého ktorý doplnil, že toho času je na materskej dovolenke s príjmom cca 1100 Eur až 1200 Eur. Má aj pracovný úväzok, a to jednu hodinu denne, kedy dochádza do Košíc do svojej kancelárie, a jeho príjem z tejto činnosti bol minulý mesiac 52 Eur. Čo sa týka stretnutia s maloletým, otec mal z toho dobrý pocit. Začiatok tohto stretnutia bol podľa otca ťažký, na každú jeho otázku odpovedal jednoslovne, nebol však konfliktný a odpovedal kladne.

Stretnutie trvalo dlhšie z toho dôvodu, že maloletý chcel byť v miestnosti s ním dlhšie. Otec taktiež uviedol, že začal hradiť výživné v sume 105 Eur mesačne a to bezprostredne po predchádzajúcom pojednávaní.

23. Dňa 20.10.2023 Sociálna poisťovňa, pobočka Košice doručila na výzvu súdu, odpoveď z ktorej vyplýva, že otec maloletého je poberateľom invalidného dôchodku od 31.03.2023, do 07.02.2023 bol poberateľom nemocenských dávok, je poberateľom materských dávok a to do 23.11.2023.

24. Súd na zistený skutkový stav aplikoval tieto ustanovenia právnych predpisov a vec takto posúdil:

25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých ).

30. Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých a opatrenia MPSVaR SR č. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2023 suma alebo úhrn súm 122,77 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.

31. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 1.7.2023 predstavuje čiastku 36,80 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

34. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. ( o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

35. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

36. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

37. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

39. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

40. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

42. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

43. Podľa článku 4 Základných princípov , (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

44. Podľa , (ďalej len ako „CMP“) , v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého.

45. Podľa 121 , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

46. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je dôvod na zvýšenie výživného v dôsledku zmeny pomerov, rovnako má zato, že vzhľadom na vek maloletého je rovnako dôvodné rozhodnúť o zmene úpravy styku.

47. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie v uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených

potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotnému rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

48. Súd k určeniu vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa zo strany povinného rodiča vo všeobecnosti uvádza, že vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečiť pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden zo základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, t.j. deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou ale tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako bežného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča, a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možnosti a majetkových pomerov. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti.

49. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón apod. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, poistiek, či telefónneho paušálu. Cieľom ustanovenia o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

50. Súd pri preskúmaní existencie zmeny pomerov dospel k záveru, že zmenu pomerov možno konštatovať u maloletého ako aj u otca. V prípade maloletého došlo od poslednej úpravy výživného

k nástupu na základnú školu. Je nespochybniteľné, že s nástupom na prvý stupeň vzdelávania u maloletého dieťaťa sú vždy objektívne spojené zvýšené náklady na takéto dieťa. Maloleté dieťa sa dostáva na vyšší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady ktoré doposiaľ spravidla neexistovali. Náklady na maloleté dieťa tak podľa zistenia súdu objektívne vzrástli a to jednak pokiaľ ide o bežné výdavky na školu, ako aj jednorazové na začiatku školského roka, jednak aj pokiaľ ide o náklady na jeho bežné oblečenie, obuv, kultúrne vyžitie a v neposlednom rade aj hygienické potreby, berúc tiež na zreteľ jeho vek. Súd vo vzťahu k zvýšeniu výživného u maloletého pristúpil aj v zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorej súd pri konštatovaní zmeny pomerov na strane oprávneného dieťaťa je povinný vždy prihliadať aj na vývoj životných nákladov, ktorý nastal od poslednej úpravy, ktorou bolo dieťaťu priznané výživné zo strany povinného rodiča. Je všeobecne známou skutočnosťou, že životné náklady oproti obdobiu, v ktorom sa rozhodovalo o poslednej úprave výživného (prvý kvartál roku 2017) pre maloleté dieťa stúpli a preto súd musel brať túto okolnosť tiež na zreteľ, náklady na bežný každodenný život vzrástli, stúpli ceny energií a potravín. U otca naopak nastala zmena pomerov spočívajúca v tom že sa medzičasom oženil, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, jeho preukázaný príjem sa oproti dobe predchádzajúcej úpravy zvýšil. Otec pri poslednej úprave výživného rovnako pracoval v trvalom pracovnom pomere, v čase predchádzajúcej úpravy výživného pracoval vo firme Kúpeľňové štúdio v Prešove s pravidelným mesačným príjmom 750 Eur. V súčasnej dobe pracuje vo firme PROFI-INSTAL, s.r.o., s počiatočným dosahovaným príjmom cca 1000 Eur, od 19.02.2022 do 30.09.2023 bol dlhodobo PN, poberal nemocenskú dávku cca 891,20 Eur, v období mesiaca február 2023 až máj 2023 vykonával prácu s príjmom v hrubom 490 Eur v mesiaci február, 808,66 Eur v mesiacu marec, 700 Eur v mesiaci apríl a 315 Eur v mesiaci máj. V období mesiacov máj až september z dôvodu zmeny pracovného pomeru na skrátený úväzok 1 hodiny denne poberal príjem v hrubom, v mesiaci máj 64,40 Eur, jún 101,20 Eur, 96,60 Eur v mesiaci júl, 105,80 Eur v mesiaci august a 96,60 Eur v mesiaci september, súčasne od 12.05.2023 do 23.11.2023 mu bola vyplácaná dávka materské. Opätovne by na základe dohody so zamestnávateľom by mal nastúpiť na plný pracovný úväzok. Súčasne je otec čiastočný invalidný dôchodca, s priznanou výškou invalidného dôchodku 376,60 Eur. U matky nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť. Vzhľadom na uvedené, súd preto konštatuje, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že podaný návrh je z dôvodu zmeny pomerov dôvodný.

51. Pokiaľ ide o výživné zo strany otca, hľadiskami určujúcimi rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Je potrebné zdôrazniť, že výživné má zabezpečiť približne také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Primeraná hranica výživného je daná pritom samou spotrebnou povahou výživného, v ktorej je potrebné uspokojovať aj rozumné ďalšie potreby dieťaťa nad hranicu základných potrieb, pokiaľ ich uspokojovanie dovoľujú možnosti a schopnosti povinného rodiča. Pri ustálení výšky výživného je nutné vziať do úvahy aj priamu starostlivosť o dieťa, ktorá sa jeho vekom mení, ako aj na rozsah stretávania sa povinného rodiča s dieťaťom.

52. V rámci rozhodovania o výživnom pre maloletého A. B. bolo potrebné prihliadnuť tak na jeho základné potreby nevyhnutné pre jeho riadny rozvoj a vývin (strava, ošatenie, bývanie, zdravotná starostlivosť, náklady na školu), ale aj na potreby rozvíjajúce duševnú stránku, vzdelávacie, športové aktivity a pod.

53. Matka maloletého je zamestnaná vo firme Danone, s.r.o. s príjmom 1050 až 1200 Eur a daňový bonus. V začiatkoch roka sa im však aj vyplácajú bonusy za výsledky predaja. Poberá prídavky na maloletého deti 60 Eur mesačne. Obýva 3 a pol izbový byt v jej výlučnom vlastníctve, mesačne spláca úver 160 Eur, dofinancovanie úveru 88 Eur, elektrickú energiu 70 Eur, plyn 9 Eur, uhrádza bytovému podniku 166 Eur, hradí poistenie nehnuteľnosti 79,80 Eur. Raz ročne uhrádza daň z nehnuteľnosti 20 Eur a poplatok za komunálny odpad 22 Eur.

54. Ďalšie náklady matka uviedla: životná poistka 33,60 Eur a strava do domácnosti 200-250 Eur.

55. Otec maloletého pracuje vo firme PROFI-INSTAL, s.r.o.. Jeho príjem za obdobie posledných dvoch rokov pozostával zo mzdy vo výške cca 1000 Eur, nemocenskej dávky 830 -860 Eur ako aj materskej dávky vo výške 1100-1200 Eur. Podľa jeho vyjadrenia pracuje od mája 2023 na skrátený pracovný úväzok na dobu jednej hodiny denne, po ukončení poberania materskej dávky nastúpi na pracovný

pomer na plný úväzok. Je poberateľom invalidného dôchodku, vo výške 376,60 Eur. Je ženatý, býva s manželkou v rodinnom dome vo vlastníctve manželky. Majú spoločnú vyživovaciu povinnosť. Manželka je v súčasnej dobe dobrovoľne nezamestnaná, kvôli tvrdeným zdravotným problémom.

56. Ďalšie náklady otec uviedol: Ďalšie mesačné náklady otec uviedol: telefón 61,84 Eur, cestovné do práce, plyn 6 Eur, životné poistenie 61,84 Eur, splátku za motorové vozidlo 143,59 Eur, kde je dlžníkom K. B., PZP motorového vozidla 146,96 Eur, kde je dlžníkom K. B., časť poplatku za elektrickú energiu za prečerpávaciu stanicu 26 Eur, úver na dokončenie novostavby 205,95 Eur, kde je dlžníkom K. B.. Je vlastníkom 3izbového bytu v Košiciach s rozlohou 80 m2, ktorý prenajíma známemu z Ukrajiny, úver na tento byt vo výške cca 300 Eur uhrádza nájomca, neuhrádza už preto žiadne ďalšie nájomné. Výživné na syna hrádza po 75 Eur mesačne od marca 2023 vo výške 105 Eur mesačne, nad rámec výživného prispel vo februári 2022 sumou 40 Eur, v decembri 2021 sumou 100 Eur.

57. Maloletý A. B. je žiakom 4. ročníka Zákaldnej školy. Na maloletého A. B. matka vyčíslila náklady: na stravu, pôvodne 33 Eur mesačne, v tomto školskom roku jednorazový vstupný poplatok/kaucia 34,50 Eur, školský klub 30 Eur /polrok/6 Eur mesačne, triedny fond 10 Eur ročne/1 Eur mesačne, strava v domácnosti 200-250 Eur, poplatok za futbalovú akadémiu pri CVČ 25 Eur /polrok/5 Eur mesačne, poplatok za výtvarný krúžok pri ZUŠ 25 Eur /polrok/5 Eur mesačne. Nemá zdravotné problémy. Za odôvodnené mesačné výdavky tak súd považuje výdavky na voľnočasové aktivity, spolu 267 Eur/ mesačne vrátane nákladov na stravu.

58. Výdavky súvisiace s bývaním a stravou u matky a maloletého tak predstavujú spolu 495 Eur (70 Eur elektrická energia, 9 Eur plyn, 166 Eur úhrada nákladov v súvislosti s užívaním bytu + 250 Eur strava do domácnosti) delené dvaja členovia domácnosti = 247,50 Eur na jedného člena domácnosti.

59. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletého, z mesačného príjmu matky vrátane daňového bonusu a štátnych sociálnych dávok, zohľadnil jej mesačné výdavky v súvislosti s bývaním, stravovaním, hygienickými potrebami, splácaním úveru.

60. Vo vzťahu k výdavkom otca súd uvádza, že v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, má plnenie vyživovacej povinnosti prednosť pred uspokojením jeho vlastných potrieb, čo znamená, že až potom, ako zabezpečí výživu svojich detí, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb (telefónne paušály, splácanie vlastných úverov a úverov jeho manželky, na nehnuteľnosť a motorové vozidlo, ktoré v čase poslednej úpravy výživného nemal). Čo sa majetkových pomerov otca týka, súd musí poznamenať, že je vlastníkom 3izbového bytu v Košiciach, ktorý prenajíma a ktorý podľa jeho tvrdenia nevyužíva na produkovanie zisku, pričom ako dôvod uvádza pomoc manželom z Ukrajiny, jeho manželka je v súčasnej dobe bez akéhokoľvek príjmu. Výdavky otca zodpovedajú nesporne rovnakej životnej úrovni ako matka, obaja sú vlastníci nehnuteľnosti (bytu), na ktorý obaja splácajú úver, majú obdobný príjem. Čo sa zdravotného stavu otca týka, je čiastočným invalidným dôchodcom, jeho pracovná schopnosť je znížená, nie však úplne vylúčená, na druhej strane je uvedené neschopnosť kompenzovaná priznaným invalidným dôchodkom, v súčasnej dobe vo výške 376,60 Eur. Tomuto zodpovedá aj skutočnosť, že síce v súčasnej dobe pracuje na skrátený pracovný úväzok, avšak uvedené je z dôvodu tvrdených zhoršeného zdravotného stavu manželky, ktorá pre zdravotnú indispozíciu nemôže venovať plnohodnotne starostlivosť o ich spoločné maloleté dieťa, preto ju nahradzuje na tzv. rodičovskej dovolenke. Pracovný úväzok otca má byť čoskoro obnovený na pôvodný rozsah. Je teda zrejmé, že otec bude schopný dosahovať pôvodnú výšku príjmu aj vzhľadom na svoju zdravotnú indispozíciu. Primárne súd totiž skúma možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

61. Zhrnujúc uvedené, berúc do úvahy zásadu rovnosti životnej úrovne každého dieťaťa so životnou úrovňou rodičov, ktorá predchádza hľadisku odôvodnených potrieb dieťaťa, odvolávajúc sa zároveň na súdnu prax a judikatúru, v zmysle ktorej i odôvodnené potreby dieťaťa by mali mať istú hranicu, má teda súd zato, že priznaná výška výživného na mal. A. B. v sume 160 Eur mesačne primerane zodpovedá potrebám maloletého, ale predovšetkým aj možnostiam a schopnostiam otca ako povinného z vyživovacej povinnosti, zohľadňujúc jeho pracovné možnosti, zdravotných problémov kompenzovaných invalidným priznaným invalidným dôchodkom, ako aj ďalšou vyživovacou povinnosťou, kde pri úhrade svojich odôvodnených výdavkov bude mať dostatok finančných prostriedkov na úhradu výživného ako aj svojich osobných potrieb. Súd preto s poukazom na príjmové a výdavkové pomery otca konštatuje,

že objektívne je v majetkových možnostiach a schopnostiach otca hradiť určené výživné a to počnúc odo dňa začatia súdneho konania na základe návrhu matky, t.j. dňa 22.08.2023, kedy konštatovaná zmena pomerov už existovala, platobné miesto platenia výživného zo strany otca u maloletého ostalo nezmenené, a to k rukám matky, rovnako tak deň zročnosti výživného 15. deň.

62. Preto súd návrh matky v prevyšujúcej časti nad sumu 160 Eur u mal. A. B. zamietol, nakoľko majetkové pomery otca už neodvodňujú ho zaviazať k matkou požadovanému výživnému ako aj odôvodneným potrebám maloletého.

63. Pokiaľ súd priznal zvýšené výživné počnúc dňom 22.08.2022 (t.j. od doručenia návrhu na súd), z dôvodu, že zmena pomer už existovala v čase doručenia návrhu na súd. Týmto vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie 22.08.2022 do 30.10.2023 na mal. A. B. vo výške 1007,42 Eur. Nedoplatok súd vyčíslil za dané obdobie ako súčin sumy novourčeného zvýšeného výživného 160 Eur a doposiaľ judikovaného, zročného výživného v sume 75 Eur mesačne, teda nedoplatok za dané obdobie predstavuje sumu nedoplatku na výživnom 85 Eur za mesiace september 2022 – október 2023, spolu 14 mesiacov po 85 Eur a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac august 2022 zodpovedajúcej 10 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 22.08.2022 do 31.08.2022, čo predstavovalo čiastku 2,74 Eur na deň (t.j. 85 Eur / 31 dní x 10 dni). Súd pri určovaní dlhu na výživnom vzal v úvahu že otec od mesiaca marec uhrádza výživné v sume 105 Eur, čím za dané obdobie 7 mesiac súd zohľadnil úhradu nad rámec 30 Eur.

64. Súd zároveň s poukazom na určil otcovi splácať dlžné výživné v 80 Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným, zaviazal ho uhradiť dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného od doručenia návrhu, s riadnym uhradením dlhu v dobe 1 roka, ktorá doba splácania dlhu sa javí súdu ako odôvodnená vzhľadom k výške určeného dlhu a odôvodneným výdavkom otca. Úhrada dlžného výživného určeným spôsobom je podľa názoru súdu v možnostiach a schopnostiach otca aj v súlade so záujmom maloletého.

65. Týmto rozhodnutím súd súčasne zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. – 54 zo dňa 31.03.2017 vo výroku o určení výživného zo strany otca na maloletého A. B..

66. Čo sa podaného návrhu matky na zmenu úpravy styku týka, spojeného s protinávrhom otca na zmenu úpravy styku s maloletým, dospel k záveru, že rovnako aj zmena úpravy styku je dôvodná.

67. Súd sa vo vykonanom dokazovaní zameral hlavne na zisťovanie pomerov účastníckymi výpoveďami, šetrením pomerov zo strany kolízneho opatrovníka, ktorý aj uskutočnil pohovor s maloletým ale hlavne znaleckým dokazovaním. Úprava styku otca s maloletým bola naposledy upravená rovnako v rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. , v zmysle ktorého je otec oprávnený sa s mal. A. B. stretávať každý kalendárny týždeň v stredu od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod., v čase letných prázdnin od 1.7. od 8:00 hod. do 7.7. do 18:00 hod., od 1.8. od 8:00 hod. do 7.8. do 18:00 hod., v čase vianočných sviatkov nepárny rok od 25.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod. a párny rok dňa 24.12. od 9:00 hod. do 20:00 hod., v čase zimných prázdnin v párnom roku od 30.12. od 9:00 hod. do 1.1. nasledujúceho roku do 18:00 hod. a v nepárnom roku od 3.1. od 9:00 hod. do 5.1. do 18:00 hod., v čase veľkonočných sviatkov v párnom roku od zeleného štvrtka od 9:00 hod. do veľkonočného utorka do 18:00 hod. s tým, že otec si maloletého vyzdvihne a matke ho odovzdá v mieste bydliska matky. Styk sa má realizovať bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Doterajšia úprava styku otca osobitne cez týždeň v rozsahu hodín nezodpovedá režimu maloletého dieťaťa navštevujúceho školské zariadenie, so školskými povinnosťami ako aj voľnočasovými aktivitami. Súd má teda zato, že zmena styku, tak ako to zhodne navrhli aj otec aj matka, počas bežného roka len počas víkendov je menej obťažujúca pre maloleté dieťa ako aj otca, ktorý býva v značnej vzdialenosti od bydliska maloletého. Uvedená úprava styku otca s dieťaťom nesporne zohľadňovala týždenný režim dieťaťa. Čo sa týka osobitnej úpravy styku otca s maloletým počas sviatkov a prázdnin, súd má zato, že návrh otca zohľadňuje lepší záujem maloletého v tom smere, že obsahuje širší rozsah stretávania cez sviatky a prázdniny, ako matkou podaný návrh. Nesporne vzhľadom na rastúci vek dieťaťa je širší styk na prospech budovania vzťahu otca s maloletým. Súd rovnako zohľadnil pri svojom rozhodovaní ďalšiu podstatnú skutočnosť, že otcom navrhovaný styk korešponduje so stykom maloletých detí manželky otca, ktorým sa docieľuje vzájomné trávenie voľného času a budovanie vzájomných väzieb medzi nevlastnými súrodencami. Tu treba uviesť, že súd má za to, že uvedený styk

je primeraný veku dieťaťa ale že predovšetkým je v záujme dieťaťa. Na druhej strane súd zdôrazňuje, že v čase vyhlásenia tohto rozsudku nie je takto upravený styk skutočne realizovateľný, vzhľadom na narušenú vzťahovú väzbu otca so synom, ktorá skutočnosť bola nesporná v konaní. K dôvodom súd musí konštatovať, že sú jednak na strane otca ale hlavne na strany matky. Súdny znalec v podanom znaleckom posudku síce konštatuje, že výchovné pôsobenie matky je adekvátne, ale na druhej strane vytýka, až na otázky ohľadom styku s otcom, kde dokonca nevylučuje negatívne vplyvy na maloletého – matka je s maloletým v najväčšom styku a smerom k otcovi má výhrady, ktoré komunikuje so synom, hovorí o otcovi aj negatívne. Otec zas svoju nespokojnosť rieši menej empaticky a pripisuje ju matke, čo tiež maloletý vníma. Vzájomné stretávanie a komunikácia medzi rodičmi je zásadné vo vzťahu k vplyvu na maloletého výhľadom na to, že maloletý sa horšie orientuje v „emočnom svete“ a ak je medzi rodičmi napätie, dieťa sa tomu vyhýba. Súd má však zato, že vzhľadom na začaté konanie o výkon rozhodnutia, kde už aj medzičasom bolo vydané neodkladné opatrenie zabezpečujúce obnovenie vzťahových väzieb maloletého za prítomnosti tretej osoby a postupne dôjde k obnoveniu vzťahových väzieb do tej miery, že styk otca s maloletým bude realizovaný ako to bolo v predchádzajúcom období, avšak už aj v širšom rozsahu. Súd má teda zato, že otcom požadovaný návrh na zmenu úpravy styku zohľadňuje najlepší záujem maloletého a preto mu vyhovel.

68. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

69. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

70. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

71. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Z uvedeného vyplýva, že účastníci si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (napr. súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia a pod.).

73. Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

74. Podľa , súd môže účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

75. O trovách štátu súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov. V predmetnom konaní vznikli štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním trovy štátu za znalecké dokazovanie vo výške 1135,95 Eur, ktoré platil štát, avšak ktoré navrhla matka, otec nemal výhrady voči tomuto znaleckému dokazovaniu. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie, kedy sa nerealizoval styk otca z dôvodu odmietania otca synom. Predmetom znaleckého dokazovania bolo bližšie zistiť dôvody, prečo dochádza k odmietania otca synom. Išlo teda o úkon, ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletého dieťaťa, aby sa po odbornej stránke ustálilo, akým spôsobom a v akom rozsahu sa má realizovať styk otca s maloletým a nájsť príčinu odmietania otca synom. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade uvedených trov podieľal rovnakou mierou, teda v polovici. Otec maloletého má tohto času príjem z pracovnej činnosti, je poberateľom invalidného dôchodku a dávky materská. Matka maloletého je toho času takisto riadne zamestnaná. Súd tak dospel k záveru, že na strane oboch účastníkov nie sú dané predpoklady na ich oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

76. Súd preto otca rovnako aj matku zaviazal na úhradu trov štátu, každého vo výške 567,98 Eur, ktorá suma predstavovala polovicu sumy súdnej znalkyni priznaného znalečného.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach. ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.