Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-78-2005.pdf
PDF · 75.83 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/78/2005
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Marka Rusa, Exekútorský úrad Revúca, Železničná 257/19, Revúca pod EX 61/2005 na návrh oprávneného G. F. E., Š..P.., C.: XXXXXXXX, O. F. X, V. V. právne zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Halajom, Advokátska kancelária v Revúcej, Remeselnícka 315/9, Revúca proti P. P., F. F. E. D., F. O. X., C.: XX XXX XXX, P. F. XXXX/X, F. O. X. o zaplatenie 521,54 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Dňa 5.4.2005 bola na tunajší súd doručená žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre vymoženie 15712,- Sk s príslušenstvom na základe rozhodnutia Platobného rozkazu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.: 12Rob 291/2004 zo dňa 29.9.2004.
Súd vydal dňa 12.4.2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 15.712,- Sk, trovy konania 785,- Sk, trovy právneho zastúpenia 2.960,- Sk, poplatok za vydanie poverenia 500,- Sk, poplatok za overenie listín 48,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekúcii 1.350,- Sk, trovy exekúcie.
.
Dňa 24.2.2012 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.
Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že spoločnosť bola vymazaná dňa 5.11.2010 na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7K 15/2005-716 zo dňa 25.11.2008.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd z takto zisteného stavu mal preukázané, že povinný bol vymazaný z obchodného registra po začatí konania, teda nemôže mať právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony. Nedostatok právnej subjektivity v zmysle § 19 Občianskeho súdneho poriadku je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Nemožno ho odstrániť ani opravou podľa § 44 Exekučného poriadku, pretože nejde o vadu podania, ktorá by spočívala v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Neprichádza do úvahy ani zámena alebo zmena účastníkov konania podľa § 37 Exekučného poriadku. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 21,88 eur.
Súd poukazuje na to, že exekúcia bola vyhlásená za neprípustnú a zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože tu bol iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, a to že povinný bol vymazaný z obchodného registra, že nemá právnu subjektivitu ani spôsobilosť na právne úkony, jedná sa o nedostatok právnej subjektivity podľa § 19 O.s.p. a o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť ani opravou podľa § 44 EP.
Z cit. § 203 ods. 1 EP vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie súd môže oprávnenému uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, ale len vtedy, ak sú preto splnené súčasne dve podmienky, a to že ide o trovy, ktoré oprávnený potreboval na účelné vymáhanie nároku a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že oprávnený pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie nemohol ani pri náležitej starostlivosti predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra, čím stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, čo je neodstrániteľnou podmienkou konania a v exekučnom konaní preto nie je možné s ním ďalej pokračovať, preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať a v
tomto prípade k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že povinný počas konania stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti.
Treba uviesť, že z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý je výnimkou zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu, či oprávnený nejakým spôsobom zavinil zastavenie exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanovení práva procesného a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Pod zavinením oprávneného podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba preto rozumieť také porušenie procesných predpisov z jeho strany, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v prípade, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.
V rámci výkladu § 203 ods.1 Exekučného poriadku podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy, nemožno preto zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie bez splnenia (taxatívne upravených) podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia. Taktiež nie ej možné oprávnenému uložiť náhradu trov exekúcie ani v zmysle § 203 ods.1 Exekučného poriadku keďže exekúciu súd zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku potom ako došlo k jej vyhláseniu za neprípustnú.
Dôvod zastavenia exekúcie sa musí premietnuť do výroku o trovách exekúcie. Jediným dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je výmaz povinného z obchodného registra.
Oprávnenému trovy exekúcie nevznikli a na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1 alebo 2 Exekučného poriadku nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností o trovách exekúcie rozhodol tak, že ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.