Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-74-2011.pdf
PDF · 91.29 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/74/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: B. U., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch dieťa rodičov: L. M., G.. XX.XX.XXXX, K. R. XXXX/X, O.Ť., U. A. Q. O. U., G.. XX.XX.XXXX, K. O. M. XX, U. A., o na návrh matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd zvyšuje výživné otca k mal. B. zo sumy 40 eur na sumu 60 eur mesačne od 10.10.2011, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.10.2011 do 31.03.2012 v celkovej sume 114,19 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur po dobu 11 mesiacov a 12. mesiac v sume 4,19 eur spolu s bežným výživným k rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok počínajúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/10/2010-42 zo dňa 30.06.2010 v časti o výživnom na mal. B..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka ( matka mal. dieťaťa ) sa návrhom doručeným súdu dňa 10.10.2011 domáhala zvýšenia výživného otcovi na maloletého z 40 eur na 300 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že maloletý začal chodiť do materskej škôlky, ona sa presťahovala s dieťaťom do podnájmu do 1-izbového bytu a od 01.10.2011 je evidovaná ako nezamestnaná a v čase návrhu poberala len podporu v nezamestnanosti.
Matka na návrhu trvala, prejavila ochotu súhlasiť s zvýšením výživného na minimálne 150 eur. Otec súhlasil so zvýšením výživného, ale vzhľadom na jeho aktuálne majetkové pomery na 60 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch rodičov, potvrdením o výdavkoch dieťaťa v materskej škôlke, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. 9P/10/2010ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
Naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom OS Piešťany č. k. 9P/10/2010-42 zo dňa 30.06.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.08.2010. Bola schválená rodičovská dohoda na výživné pre dieťa 40 eur. Matka mala vtedy netto mesačný príjem 380 eur, bývala v spoločnej domácnosti s svojou matkou v podnájme a prispievala jej na bývanie200 eur mesačne. Mal. B. bol zdravý. Otec bol od 1.1.2009
nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny a poberal sociálne dávky 118 eur mesačne. Býval sám v rodinnom dome v osobnom vlastníctve. Ani jeden z rodičov okrem B. iné deti nemali.
V súčasnom období ani jeden z rodičov svoj osobný stav nezmenili, ani jednému z nich nevznikla ďalšia vyživovacia povinnosť.
Matka je od 1.10.2011 nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny v Piešťanoch. V období od 10/2011 do 1/2012 poberala dávky v nezamestnanosti nasledovne: v 10/2011 v sume 328,90 eur, v 11/2011 v sume 318,30 eur, v 12/2011 v sume 328,90 eur, v 1/2012 v sume 328,90 eur. Po spriemerovaní ide mesačne o sumu 326,25 eur, ktorú súd kvalifikoval ako príjem matky za toto obdobie. Naposledy ( od 01.07. 2011 do 30.09.2011 ) bola zamestnaná v riadnom pracovnom pomere v Billa, s. r. o. a v skúšobnej dobe bola prepustená dohodou. Matka odôvodnila skončenie pracovného pomeru v Bille z dôvodu, že musí vodiť dieťa do škôlky a pracovná doba jej preto u zamestnávateľa nevyhovovala. Matka poberá mesačne rodinné prídavky na dieťa v sume 20,01 eur. Otec jej platí výživné riadne po 40 eur mesačne, ale nič naviac mu nedáva. V súčasnosti žiadala o dávky v hmotnej núdzi, ale zatiaľ o žiadosti nebolo rozhodnuté. V čase určenia výživného 40 eur bývala v spoločnej domácnosti s jej matkou v podnájme v Piešťanoch v 3-izbovom byte. Po odsťahovaní sa jej matky s jej druhom a bratom do podnájmu do 2-izbového bytu vo Vrbovom, matka B. si našla podnájom v menšom 1-izbovom byte v Piešťanoch, kam sa k 01.09.2011 presťahovala. V podnájme býva len s mal. dieťaťom. Podľa slov matky keďže jej matka sa z Piešťan odsťahovala, nemá jej kto vodiť dieťa ráno do škôlky. Jej mesačné výdavky spojené s bývaním vrátane energií predstavujú sumu 220 eur. Podľa vyjadrenia matky si v súčasnosti na nájom požičiava. Matka nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by jej bránili hľadať si zamestnanie. Je vyučená ako cukrárka. V súčasnosti je nezamestnaná a v čase, keď je dieťa v škôlke si matka buď hľadá prácu alebo je doma. Nepracuje nikde ani na dohodu.
Otec je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce, soc. vecí a rodiny od 01.07.2011, poberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi 118,30 eur mesačne. Podľa slov otca i keď bol nezamestnaný, chodil si brigádne privyrobiť na stavbách, lebo musí platiť mesačne poplatky s bývaním i výživné. Od 24.01.2012 si založil živnosť s predmetom podnikania prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Podľa tvrdenia otca mal v januári 2012 príjem cca 100 eur, čo odôvodnil zimným obdobím a že sa v oblasti stavebníctva nerobila celý mesiac. Za február 2012 by mu mala byť vyplatená sumu 500 eur. Okrem B. iné vyživovacie povinnosti nemá. Tak ako pri poslednom rozhodovaní o výživnom, aj v súčasnosti býva sám v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom. V rodinnom dome má i záhradu, ale na predaj nepestuje žiadne plodiny. Otec nemá žiadne vzdelanie a podľa jeho tvrdenia to mu bráni pri hľadaní si práce. Nemá zdravotné problémy. Poplatky s bývaním v dome má za elektrinu 46,98 eur mesačne ( od januára 2012 ide mesačne o sumu 57 eur ). Ročne platí domovú daň 31,87 eur ( po prepočte ide mesačne o sumu 2,65 eur). Platí výživní na B. mesačne po 40 eur. T.j. jeho mesačné výdavky s bývaním a výživné predstavovali do decembra 2011 sumu 89,63 eur a od januára 2012 po zvýšení poplatku na elektrinu ide mesačne o sumu 99,65 eur. Spláca sumu 500 eur po 50 eur mesačne i iné vypožičané peniaze.
Mal. B. chodí od septembra 2011 do škôlky v Piešťanoch a matka je rada, že sa jej podarilo škôlku vybaviť. Nemá zdravotné problémy. Jej mesačné výdavky s škôlkou sú 8,30 eur za školné, denne strava 1,27 eur ( pri 20 dňoch v mesiaci ide mesačne o sumu 25,40 eur), týždenne mu platí korčuľovanie 1 euro ( za mesiac ide o 4 eurá), na rok mu platila pracovné zošity za 4 eurá ( pri desiatich školských mesiacoch ide mesačne o sumu 0,40 eur), rodičovský poplatok mesačne 7 eur. Tieto výdavky mesačne predstavujú sumu 45,10 eur. Podľa vyjadrenia matky ba maloletý chcel hrať hokej, ale ona nemá na to financie.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 1 rok a 2 mesiace ( počítajú do podania návrhu matkou v októbri 2011 ), ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa i na strane jej rodičov. Súd zistil, že B. úmerne veku vyrástol, nemá zdravotné problémy, od septembra 2011 začal chodiť do materskej škôlky s čím matka mesačné výdavky v sume 45,10 eur. ďalšie výdavky sú samozrejme so stravou dieťaťa a oblečením. Súd prihliadal na to, že otec si plní vyživovaciu povinnosť riadne a včas po 40 eur mesačne, ale naviac na dieťa nič nedáva.
Čo sa týka rodičov, ani jeden z rodičov nezmenil svoj osobný stav, nevznikla im ďalšia vyživovacia povinnosť. Matka je od 1.10.2011 nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, nemá zdravotné problémy a je vyučená ako cukrárka. Posledné zamestnanie ukončila v skúšobnej dobe dohodou, lebo jej časovo nevychádzalo, lebo nemohla ako vodiť dieťa ráno do škôlky a jej matka už nebýva v Piešťanoch, aby jej pomohla. V období 10/2011-1/2012 poberala podporu v nezamestnanosti v priemere mesačne po sumu 326,25 eur, rodinné prídavky 22,01 eur a výživné 40 eur od otca dieťaťa. V súčasnosti je jej príjmom výživné 40 eur a rodinné prídavky 22,01 eur a o jej žiadosti na poberanie sociálnych dávok ešte nebolo rozhodnuté, keďže si žiadosť mohla podať až po skončení jej nároku na podporu v nezamestnanosti. Napriek takémuto príjmu matka nikde nepracuje ani len brigádne počas času čo je dieťa v škôlke, tento čas trávi doma či hľadaním si zamestnania a podľa jej slov si peniaze požičiava na nájom. Od otca dieťaťa žiada výživné v sume 300 eur mesačne, resp. minimálne 150 eur mesačne. Výdavky s bývaním má v súčasnosti 220 eur, pričom v čase posledného rozhodovania o výživnom matke na bývanie prispievala sumou 200 eur, t.j. výdavky s bývaním má o 20 eur vyššie. Čo sa týka otca, tento bol od 1.7.2011 nezamestnaný, evidovaný, odkázaný na sociálne dávky poberané mesačne po 118,30 eur. Popri tom pracoval i brigádne a privyrobil si na zaplatenie mesačných poplatkov s bývaním a výživného. Od 24.1.2012 je vedený ako živnostník, začal podnikať v oblasti pomocných stavebných prác. V februári 2012 by mala byť podľa jeho slov vyplatená za prácu sumu cca 500 eur. Nakoľko je otec len v začiatkoch svojich podnikateľských aktivít, nepodniká viac ako rok, nedá sa presne špecifikovať mesačný otcov príjem z podnikateľskej činnosti. Preto súd vychádzal a za dôveryhodné vyhodnotil tvrdenie otca, že by jeho mesačný príjem mal byť cca 500 eur a túto sumu si ako jeho príjem ustálil. Súd prihliadal na to, že aj keď by otec nezačal podnikať ako živnostník, nemá žiadne zdravotné problémy ktoré by mu bránili hľadať a nájsť si zamestnanie a tobôž, keď nemá vzdelanie a vie vykonávať pomocné stavebné práce. A ani nemá v starostlivosti žiadne maloleté dieťa, o ktoré by bolo potrebné sa starať. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne ale nie v žiadanej sume 300 eur. Súd má za to, že výživné má slúžiť pre potreby dieťaťa a nie pre uspokojovanie potrieb matky, ktorá je síce teraz nezamestnaná, ale vyučená ako cukrárka bez zdravotných problémov, ktoré by jej bránili nájsť si zamestnanie. V konečnom dôsledku suma 300 eur je pre 5,5 ročné zdravé dieťa neprimeraná. Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh matky je podaný dôvodne vzhľadom na vyššie už uvedené odôvodnenie. Súd prihliadal pri tom na to, že obaja rodičia prispievajú na výživu B. podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, pričom
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z toho vyplýva, pokiaľ matka chce dať dieťa na krúžok ako je pr. hokej ( ako uvádzala), treba brať ohľad na to, či jej dovoľuje jej životná úroveň dieťaťu takýto krúžok financovať resp. či vzhľadom na pomery otca je možné na tento krúžok žiadať finančné prostriedky od otca. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadal na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Preto i návrhu vyhovel, ale výživné zvýšil o 20 eur berúc terajší príjem otca. Sumu výživného 60 eur považuje súd v súčasnom období za primeranú veku a hlavne odôvodneným potrebám dieťaťa, aj pomerom zisteným na strane oboch rodičov. Súd vychádzal z toho, že obaja rodičia sa podieľajú na výžive dieťaťa rovnakou mierou. Teda ak otec bude prispievať mesačne sumou 60 eur, matka bude prispievať tou istotu sumou, tým pádom bude mať matka spolu 12 0 eur mesačne pre výživu a výchovu 5 a pol ročné zdravé dieťa. Súd prihliadol i na skutočnosť, že časť potrieb maloletého matka hradí z prídavkov vyplácaných na dieťa. Otec síce uvádzal i svoje výdavky na splácanie pôžičiek, ale súd na tieto tvrdenia neprihliadal, lebo výživné na dieťa má prednosť pred akýmikoľvek výdavkami rodičov.
Nakoľko súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 10.10.2011 a prihliadajúc na to, že otec mesačne platí na dieťa riadne výživné 40 eur, má nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 10.1.02011 do 31.03.2012 v celkovej sume 114,19 eur (výpočet: Za pomernú časť mesiaca október 2011 a to od 10.1.0 do 31.10. mal zaplatiť z zvýšenej sumy 20 eur sumu 14,19 eur /pri výpočte súd vychádzal z toho, že mal zaplatiť za 22 dní z 31 dní mesiaca /. Za mesiace november 2011 až marec roku 2012: 5 x 20 eur=100 eur. Celkový nedoplatok 114,19 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur po dobu 11 mesiacov a 12. mesiac v sume 4,19 eur spolu s bežným výživným. Súd povolil otcovi nedoplatok splácať z dôvodu, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného na deti.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).