Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cb-14-2012.pdf
PDF · 85.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Cb/14/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: K. A.Á., nar.X.X.XXXX, bytom G., T. Š. XXXX/X, obchodné meno Vladislav Machálek s miestom podnikania 695 01 Hodonín, Veľkomoravská 3901, IČ 46 218 416, Česká republika zastúpený Mgr.Stanislavom Králikom, bytom 695 01 Hodonín, Masarykovo náměstí č.22, Česká republika proti odporcovi: Ľ. L., nar.XX.X.XXXX, bytom X., D..O..E. XXX/XX, obchodné meno Ľudovít Frťala Stavebné materiály s miestom podnikania 956 05 Radošina, Piešťanská 2, IČO 33 129 061, zastúpený JUDr.Máriom Bednárikom, bytom 831 01 Bratislava, Jahodová 7 o zaplatenie 3.592,54 eura s prísl. takto:
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.592,54 eura s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 12.6.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.592,54 eura s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 12.6.2010 do zaplatenia z dôvodu, že na základe rámcovej kúpnej zmluvy č.SK 36/2010 zo dňa 10.6.2010 dodal odporcovi tovar priamo do miesta jeho podnikania, ktorý následne fakturoval faktúrou č.910207 zo dňa 10.6.2010 splatnou dňa 11.6.2010 na sumu 3.592,54 eura , pričom odporca tovar riadne prevzal a doposiaľ faktúru nezaplatil.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil z dôvodu, že mal pohľadávku vo výške 3.560,56 eura voči synovi navrhovateľa , s ktorým sa dohodol , že uvedenú pohľadávku vyrieši dodávkou tovaru a on si nikdy u navrhovateľa tovar neobjednával , ale jednal s jeho synom , ktorý ho vlastne uviedol do omylu. O dodaný tovar ani nemal záujem, ale bol rád, že sa takýmto spôsobom vyrieši dlh syna navrhovateľa a že bude mať aspoň tovar miesto peňazí. Potvrdil, že bol pri preberaní tovaru a bolo v kompetencii p.D., aby tovar prevzala a potvrdila jednotlivé doklady a taktiež potvrdil, že s navrhovateľom nikdy nejednal o započítaní dodávky tovaru na pohľadávku jeho syna.
Svedok D. A. , ktorý je synom navrhovateľa potvrdil, že jeho firma má dlh voči odporcovi, ale nevie presne v akej sume. S odporcom sa bavil o dodávke šamotu a bolo mu nadiktované jeho množstvo a následne bola urobená cenová ponuka a on potom tieto údaje aj s kontaktom na odporcu postúpil svojmu otcovi a viac sa o vec nezaujímal. Odporca si zrejme myslel, že otcova firma mu dodá tovar cez jeho slovenskú firmu a asi to takto aj pochopil. Je možné, že v minulosti sa bavili s odporcom o tom, že jedným zo spôsobov vyriešenia dlhu by mala byť dodávka tovaru, ale toto sa nezrealizovalo. Dňa 10.6.2010 otcova firma dodala tovar a on si nie je vedomý, že by sa s otcom bavil o svojich finančných problémoch a
konkrétne o dlhu voči odporcovi. Zo začiatku bola taká alternatíva vyriešiť dlh voči odporcovi dodaním materiálu od firmy jeho otca, avšak táto alternatíva sa nedotiahla do konca a ustúpil od nej, pretože aj tak by za tovar musel zaplatiť otcovi. Nevedel vysvetliť, z akých dôvodov posunul objednávku otcovi, ale zrejme preto, že vtedy nemal hotovosť. Je možné, že odporca mu volal, keď dostal faktúru za dodávku tovaru a on sa vyjadril, že sa to pokúsi dať na poriadok , čím myslel, že to urobí tak, aby všetky strany boli spokojné , avšak v tom čase nemal hotovosť, a pokiaľ by mal peniaze, tak by dlh buď zaplatil odporcovi alebo otcovi.
Svedkyňa D. D. uviedla, že je zamestnaná u odporcu , pričom vykonáva kancelárske práce a v jeho neprítomnosti ho zastupuje. So súhlasom odporcu objednáva tovar a tento aj preberá a podpisuje dodacie doklady, čiže dodací list a CMR. Pri dodávke tovaru od navrhovateľa odporca nebol prítomný a ona potvrdila a podpísala dodací list ako aj CMR. Na rámcovej kúpnej zmluve sa nachádza jej podpis a tiež do tejto ešte dopisovala identifikačné údaje za odporcu. Takéto kúpne zmluvy sa podpisujú buď na začiatku roka alebo pri začatí novej spolupráce a ona ich tiež podpisuje buď s povolením odporcu alebo v jeho neprítomnosti. U navrhovateľa ani jeho syna nikdy tovar neobjednávala a s nimi bol v kontakte iba odporca. Faktúra od navrhovateľa za dodaný tovar bola riadne zaúčtovaná.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov D. A. a D. D. ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že navrhovateľ ako fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského zákona dodal odporcovi, ktorý je tiež podnikateľom zapísaným v živnostenskom registri , dňa 10.6.2010 stavebný materiál v hodnote 3.592,54 eura , na ktorý bola vystavená faktúra č.910207 dňa 10.6.2010 s dátumom splatnosti 11.6.2010 a zároveň pri prevzatí tovaru pracovníčka odporcu D. D. potvrdila navrhovateľovi aj dodací list a medzinárodný nákladný list a taktiež za odporcu podpísala rámcovú kúpnu zmluvu č.SK 36/2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa. Odporca faktúru č.910207 v lehote splatnosti nezaplatil a preto sa navrhovateľ súdnou cestou domáhal od odporcu zaplatenia sumy 3.592,54 eura spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania s poukazom na všeobecné obchodné podmienky, v ktorých je táto sankcia uvedená.
Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa §-u 411 ObZ predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 443 ods.1 ObZ kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je mu dodaný tovar odovzdaný.
Podľa § 447 ObZ kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomné kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 359 ObZ proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.592,54 eura spolu s úrokom z omeškania je podaný dôvodne a to v celom rozsahu. Je nesporné, že navrhovateľ na základe predchádzajúcej objednávky odporcu dodal odporcovi stavebný materiál bližšie špecifikovaný vo faktúre, ktorá bola vystavená po dodaní tovaru a odporca tovar riadne prevzal a nenamietal žiadne vady tovaru, avšak vystavenú faktúru v lehote splatnosti neuhradil. Odporca v konaní namietal, že dodávku tovaru považoval za spôsob vyriešenia dlhu syna navrhovateľa a teda sa domnieval, že týmto spôsobom došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok so synom navrhovateľa. Pokiaľ ide o započítanie, tak je možné vykonať ho buď jednostranným právnym úkonom alebo dohodou a podľa názoru súdu v tomto prípade by prichádzalo do úvahy iba započítanie dohodou, keďže išlo o pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi a odporcu voči D. A., avšak odporca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal uzavretie takejto trojstrannej dohody o započítaní svojej pohľadávky voči D. A. s pohľadávkou navrhovateľa voči nemu. Ustanovenie § 580 OZ upravuje iba započítanie pohľadávky medzi veriteľom a dlžníkom, teda v tomto prípade by muselo ísť o vzájomné pohľadávky medzi navrhovateľom a odporcom a taktiež ustanovenia § 358 až 363 ObZ upravujú podmienky pre započítanie jednostranným úkonom , ktorý je však možný len pri vzájomných pohľadávkach veriteľa a dlžníka, teda navrhovateľa a odporcu a až ustanovenie § 364 ObZ umožňuje dohodou strán započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky , čo by zrejme nevylučovalo uzavretie trojstrannej dohody o započítaní , pričom pre takúto dohodu zákon nevyžaduje písomnú formu, avšak vzhľadom na charakter takejto dohody by bolo vhodnejšie započítanie realizovať formou písomnej dohody. Pokiaľ dohoda nebola uzavretá písomne, tak na odporcovi zostalo dôkazné bremeno, aby preukázal svoje tvrdenia o uzavretí dohody o započítaní. Samotný odporca však vo svojej výpovedi (č.l.28) potvrdil, že s navrhovateľom nikdy nejednal o započítaní dodávky tovaru na pohľadávku jeho syna a taktiež ani z výpovede svedkov D. A.P. a D. D. nevyplýva uzavretie dohody o započítaní , pretože svedok D. A. uviedol, že sa síce v minulosti bavil s odporcom, že jedným zo spôsobov vyriešenia jeho dlhu mala byť dodávka tovaru, ale toto sa nezrealizovalo a svedkyňa D. D. nemala o započítaní žiadnu vedomosť a iba potvrdila, že faktúra od navrhovateľa za dodaný tovar bola riadne zaúčtovaná . Pokiaľ by mal súd aj za preukázané, že odporca a D. A. sa dohodli na vzájomnom započítaní svojich pohľadávok formou dodávky tovaru zo strany otca D. A. - navrhovateľa (z výpovede svedka D. A. takáto možnosť vyplýva, keďže tento uviedol, že chcel dať vec do poriadku tak, aby všetky strany boli spokojné, avšak v tom čase nemal hotovosť a pokiaľ by mal peniaze, tak by dlh zaplatil buď odporcovi, alebo otcovi ) , tak na takejto dohode by musel participovať aj navrhovateľ , ktorého by sa dohoda výsostne týkala , avšak navrhovateľ žiadnu takúto dohodu nepotvrdil a aj samotný odporca uviedol, že s navrhovateľom nikdy nejednal o započítaní. Okrem toho podľa názoru súdu tvrdenie odporcu o započítaní pohľadávok vyvracia aj tá skutočnosť, že v čase keď mu bol navrhovateľom dodaný tovar, t.j. dňa 10.6.2010 ešte nebola splatná pohľadávka odporcu voči synovi navrhovateľa v celom rozsahu , pretože faktúra č.109011 na sumu 1.113,88 eura bola splatná až dňom 16.6.2010 (§ 359 ObZ).
Súd mal na základe uvedených skutočností za preukázané, že nedošlo k zániku pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi na základe dohody o započítaní, pričom táto pohľadávka vznikla na základe riadneho obchodného vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom z titulu uzavretia kúpnej zmluvy, keď navrhovateľ dodal odporcovi tovar podľa jeho objednávky (§ 409 ods.1 a § 411 ObZ) , umožnil odporcovi nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru tým, že mu ho odovzdal a odporca tovar prevzal (§ 443 ods.1 ObZ), avšak odporca nesplnil svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar (§ 447 ObZ) a preto súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.592,54 eura spolu s úrokom z omeškania považoval v celom rozsahu za dôvodný.
Uzavretie kúpnej zmluvy potvrdzujú jednotlivé doklady predložené navrhovateľom (rámcová kúpna zmluva č.SK 36/2010 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami, faktúra č.910207 spolu s medzinárodným nákladným listom a dodacím listom) ako aj výpovede účastníkov a svedkyne D. D., z ktorých vyplýva, že uvedená svedkyňa ako pracovníčka odporcu bola splnomocnená na všetky úkony v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy a prebratím tovaru (§ 13 a nasl. ObZ). Z uvedených dôvodov súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.592,54 eura spolu s 0,05 % denným úrokom z omeškania od 12.6.2010 do zaplatenia v zmysle § 365 ObZ , nakoľko odporca ako dlžník sa dostal
do omeškania s úhradou faktúry č.910207 dňom 12.6.2010 a preto je podľa § 369 ods.1 ObZ povinný zaplatiť úroky z omeškania dohodnuté v zmluve (čl.7 ods.4 Všeobecných obchodných podmienok navrhovateľa tvoriacich neoddeliteľnú súčasť rámcovej kúpnej zmluvy) a to vo výške 0,05 % denne z dlžnej istiny.
Pokiaľ odporca namietal, že jeho obchodný vzťah s navrhovateľom bol realizovaný v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a teda nepožíva právnu ochranu (§ 265 ObZ) , tak podľa názoru súdu je v tomto prípade uvedená námietka právne irelevantná, pretože odporca nepreukázal porušenie týchto zásad zo strany navrhovateľa , nakoľko tento si riadne splnil povinnosti predávajúceho a o prípadnej možnosti započítania pohľadávky jeho syna nemal žiadnu preukázateľnú vedomosť a preto nie je možné návrh zamietnuť kvôli uvedenej námietke, pretože v opačnom prípade by bolo navrhovateľovi znemožnené zákonným spôsobom sa domôcť zaplatenia pohľadávky za dodaný tovar.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania a to vo výške 100 % s poukazom na § 151 ods.7 OSP s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia sa rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .