Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-3489-2009.pdf
PDF · 79.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/3489/2009
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného N. - Krajské V. K. I. H., H. X, XXX XX H., F.: XX XXX XXX proti povinnému X. Š., J.. XX.X.XXXX, J. G. W. XX, XXX XX H., zast. opatrovníčkou Máriou Lackovou, tajomníčkou Okresného súdu Košice II vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola, Jantárová 30, 040 01 Košice pod spis. zn. Ex 3069/2009 o vymoženie pohľadávky vo výške 16,59 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e,
oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Jantárová 30, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 50,51 Eur, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 27.2.2012 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok") s odôvodnením, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 53,18 Eur.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.
Preto súd preskúmal podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie vrátane jeho príloh a zistil, že súdny exekútor dňa 19.1.2010 vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené opatrovníkovi povinného do vlastných rúk. V rámci exekučného konania boli následne preverované majetkové pomery povinného, pričom bolo zistené, že povinný sa v mieste svojho trvalého bydliska nezdržuje, pričom susedia povinného nepoznajú. Boli zrealizované zrážky z dôchodku, ale pretože suma dôchodku nie je vyššia ako suma, z ktorej je možné vykonávať zrážky, Sociálna poisťovňa - ústredie zrážky nebude vykonávať. Nebol zistený žiadny iný majetok vo vlastníctve povinného, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Lustráciou na príslušnom dopravnom inšpektoráte bolo
zistené, že povinný nevlastní motorové vozidlo, preverovaním vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v centrálnom registri nehnuteľností bolo zistené, že povinný nevlastní nehnuteľnosti ani podielovo, nie je poberateľom mzdy, nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie a ktorý by bol exekučne postihnuteľný, nie je spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti, nie je evidovaný v živnostenskom registri, a teda ďalšie vymáhanie pohľadávky by bolo neúspešné a nehospodárne.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška") súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Jednotlivé úkony exekučnej činnosti boli exekútorom špecifikované nasledovne:
1/ § 14 ods. 1 vyhlášky:
- odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie....................................................33,19 Eur
2/ § 22 ods. 1 vyhlášky:
- náklady spojené so zavedením a vedením exekučného spisu......................................2,23 Eur
- poštovné.......................................................................................................................8,90 Eur
Spolu bez DPH............................................................................................................44,32 Eur
20% DPH......................................................................................................................8,86 Eur
SPOLU S DPH............................................................................................................53,18 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v platnom znení ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o
spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v platnom znení súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v platnom znení v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky boli súdnym exekútorom vyčíslené v súlade s vyhláškou.
Súd sa však nestotožňuje s vyčíslením náhrady hotových výdavkov súdnym exekútorom v položke ad 2/. Súd totiž náklady spojené so zavedením a vedením exekučného spisu považuje len za náklady a výdavky, ktoré musí znášať súdny exekútor a ktoré sú už v zmysle ust. § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a nie je ich možné priznať duplicitne. Preto súd krátil súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov o 2,23 Eur.
Trovy súdneho exekútora teda predstavuje:
1/ Odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie..................................................33,19 Eur
2/ Náhrada hotových výdavkov......................................................................................8,90 Eur
20% DPH zo sumy 42,09 Eur.........................................................................................8,42 Eur
Spolu............................................................................................................................50,51 Eur
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.") proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.