Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-146-2004.pdf
PDF · 122.22 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/146/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I. v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou, v právnej veci navrhovateľov: v I. rade W. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, B., zastúpený ustanoveným opatrovníkom W.. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, B., v II. rade W.. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. X, B., v III. rade F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. W.X. XXXX/X, B., v IV. rade R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, B. X-Y., Č., v V. rade T. N., nar. XX.XX.XXXX, U.. W.S. XXXX/X, B., v VI. rade X.Š. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.Y. M. XX, v VII. rade Ž. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XX, v VIII. rade X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Za B. XXXX, X., Č., v IX. rade R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, W. M.. V., v X. rade T.Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/X, B., v XI. rade F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, B., v XII. rade F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, M. Š.G., navrhovatelia v I., II., VI. až XII. rade zastúpení advokátskou kanceláriou HKP Legal, s.r.o., sídlo Sasinkova 6, Bratislava, IČO:36 727 334, proti odporcom: v 1.rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, sídlo Župné námestie 13, Bratislava, v 2. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, sídlo Pribinova 2, Bratislava, v 3. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR, sídlo Štefanovičová 5, Bratislava, v 4. rade Slovenská republika Ministerstvom hospodárstva SR, sídlo Mierova 19, Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcom v 1. až 4. Rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo 14.05.2004, doručeným tunajšiemu súdu 17.05.2004, navrhovatelia žiadali, aby súd svojim rozhodnutím uložil odporcom povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi v I. rade sumu 2.157,60 EUR (65.000,-Sk), navrhovateľovi v II. rade sumu 9.958,17 EUR (300.000,-Sk), právnemu predchodcovi navrhovateliek v II. až V. rade 5.311,03 EUR (160.000,-Sk), navrhovateľovi v VI. rade sumu 3.319,39 EUR (100.000,-Sk), navrhovateľke v VII. rade sumu 3.319,39 EUR (100.000,-Sk), navrhovateľke v VIII. rade sumu 3.319,39 EUR (100.000,-Sk), navrhovateľke v IX. rade sumu 5.974,90 EUR (180.000,-Sk), navrhovateľke v X. rade sumu 8.298,48 EUR (250.000,-Sk), navrhovateľke v XI. rade sumu 9.916,55 EUR (298.746,-Sk), navrhovateľke v XII. rade sumu 3.319,39 EUR (100.000,- Sk), titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu podľa zákona č. 58/1969 Zb.. Svoj návrh odôvodnili tým, že do tzv. nebankových subjektov s obchodným názvom HORIZONT SLOVAKIA, a.s., B.M.G. INVEST s.r.o., BDV družstvo a AGW, s.r.o. vložili finančné prostriedky na základe dobrej viery, že nebankové subjekty vykonávajú svoju podnikateľskú činnosť v súlade so zákonom.
V priebehu konania dňa 03.08.2007 zomrel pôvodne označený navrhovateľ v III. rade N. Š., nar. XX.XX.XXXX a z osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Poprad pod č.k. 9D 32/2007, Dnot 185/2007 z 12.02.2008 súd zistil, že oprávnenými dedičmi sa stali navrhovateľky v III. až V. rade.
Z výpisu obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. oddiel: Sro, vložka č.:44176/B súd zistil, že právny zástupca navrhovateľov advokátska kancelária HAGYARI, KUBOVIČ & PARTNERS, s.r.o. s účinnosťou od 15.11.2011 zmenila obchodné meno na HKP Legal, s.r.o..
Odporca v 1.rade sa k návrhu vyjadril písomne, listom z 25.04.2005, súdu doručeným 28.04.2005 s tým, že navrhovatelia investovali svoje finančné prostriedky v prospech nebankových subjektov, teda išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickou osobou a obchodnými spoločnosťami, ktoré pôsobili pri výkone svojej činnosti ako podnikateľské subjekty na základe ustanovení Obchodného zákonníka, a keďže podľa ich obchodných činností nepôsobili v oblasti finančného trhu, nepodliehali dohľadu Národnej banky Slovenska ani Úradu pre finančný trh. Poukázal nato, že neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi škodou navrhovateľa a postupom akýchkoľvek orgánov štátu. V predmetnej právnej veci sa odporca necíti byť pasívne legitimovaný. Návrh žiadal zamietnuť.
Odporca v 2.rade sa k návrhu vyjadril písomne listom z 01.04.2005, súdu doručeným 06.04.2005 s tým, že žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že Úrad finančnej správy kriminálnej polície prezídia PZ sa venoval činnosti nebankových subjektov od roku 1999. Od začiatku roku 2000 preveroval podozrenia zo spáchania trestného činu. Poukázal na ďalší postup v rámci ktorého od 23. 10. 2000 zaslal úrad finančnej polície niekoľko dožiadaní na daňový úrad. Dňa 26. 03. 2003 bola Krajskej prokuratúre v Košiciach zaslaná analýza spisového materiálu dotýkajúceho sa činnosti Horizont Slovakia, o.c.p., a.s., a B.M.G. Invest s.r.o., odpoveďou ktorej bolo uloženie zabezpečenia ďalších podkladov vo veci. Na pracovnom stretnutí dňa 18. 06. 2001 bolo konštatované, že zatiaľ nie je možné začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. Bolo žiadané tiež daňové riaditeľstvo o spoluprácu v súvislosti s uskutočnením daňových kontrol. Následne dňa 04. 02. 2002 B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. uzavreli svoje pobočky a vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci neoprávneného podnikania. Do tohto času neobdržal úrad finančnej polície žiadne hlásenie od slovenských peňažných ústavov alebo iných povinných osôb o skutočnostiach odôvodňujúcich podozrenie vo vzťahu k činnosti AGW, s.r.o., tieto sa týkali len údajného prepojenia tejto spoločnosti s osobou F.. L. a nesprávneho vykonávania sprostredkovateľskej činnosti, čo sa však operatívnym odhaľovaním nepotvrdilo a po uzavretí B.M.G. Invest s.r.o. a Horizont Slovakia, o.c.p., a.s. bol 15. 02. 2002 založený operatívny spis aj vo vzťahu k AGW, s.r.o. Táto spoločnosť bola tiež preverovaná pracovníkmi kriminálnej polície OR PZ Košice II, rozkazom ministra vnútra zo dňa 05. 04. 2002 bol zriadený špecializovaný tým za účelom preverenia podozrenia z trestnej činnosti a dňa 16. 07. 2002 bolo vznesené vyšetrovateľom KUV PZ v Košiciach obvinenie proti konateľovi AGW s.r.o. Úrad finančnej polície začal tiež preverovanie na základe vlastných operatívnych poznatkov dňa 12.3.2002 spoločnosti D.V.P. - Družstvo vzájomnej pomoci Nitra na základe zákona č. 367/2000 Z.z., dňa 2.4.2002 bol založený operatívny spis a dňa 12.8.2002 bol zaslaný na Krajský úrad vyšetrovania PZ Nitra návrh na začatie trestného stíhania a dňa 28.10.2002 začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci. Vo vzťahu k Sporoinvest, a.s. začal úrad finančnej polície dňa 4.5.2001 operatívne odhaľovanie na základe vlastných operatívnych poznatkov, spoločnosť vznikla 2.4.2001 a v tom období začala masívnu reklamu k získaniu nových klientov, dňa 27.8.2001 bol založený operatívny spis, boli vypočuté osoby, zároveň boli preverené aj dcérske spoločnosti, dňa 26.2.2002 bol podaný návrh na začatie trestného stíhania proti predsedovi predstavenstva a dňa 8.3.2002 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu a 18.3.2002 bol spracovaný plán vyšetrovania. Útvary PZ, ktoré sa podieľali na preverovaní činnosti nebankových subjektov využili všetky prostriedky a možnosti, ktoré mali k dispozícii, štát nemôže niesť zodpovednosť za konanie fyzických osôb, ktoré napriek upozorneniam napr. z tlače uzavreli s nebankovými subjektmi záväzkové vzťahy a zverili im dobrovoľne svoje peňažné prostriedky.
Odporca v 3. rade sa k návrhu vyjadril písomne, listom z 11.04.2005, súdu doručeným 18.04.2005 s tým, že zákon o investičných spoločnostiach č. 248/1992 Zb., podľa ktorého odporca vykonával dozor nad investičnými spoločnosťami, bol zrušený a nahradený zákonom číslo 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní, s účinnosťou od 1.1.2000. Podľa tohto zákona zhromažďovať peňažné prostriedky od
verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom mohli len správcovské spoločnosti a výkon dozoru vykonával Úrad pre finančný trh. V súvislosti s kompetenciami Úradu pre finančný trh, odporca namietal nedostatok pasívnej legitimácie v konaní. Ďalej poukázal, že podľa zák.č. 385/1999 Z.z. správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov.
Investičné, podielové fondy aj správcovské spoločnosti vykonávajú svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov (akcie, podielové listy) investorom, ktoré reprezentujú investície týchto investorov. Výpis z obchodného registra spoločnosti B.M.G. INVEST s.r.o. potvrdzuje, že tento subjekt nevykonával činnosť, ktorú je podľa zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť, resp. správcovská spoločnosť. Uvedený subjekt vykonával činnosť na základe zmlúv o tichom spoločenstve, resp. zmlúv o pôžičke. Pri uzatváraní záväzkového vzťahu si každý sám musí zvážiť a preveriť riziká. Zmluvy o pôžičke sa uzatvorili v zmysle § 657 a 658 Občianskeho zákonníka, na základe slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán.
Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že navrhovatelia dobrovoľne vstupovali do záväzkovo-právnych vzťahov s tzv. nebankovým subjektom. Mali vedieť, že nejde o investičnú spoločnosť, pretože nemala základné imanie 20 mil. Sk a označenie investičná spoločnosť (alebo skratku i. s., a. s.) v obchodnom názve. Tieto dve základné podmienky (okrem iných) zákon stanovil pri vzniku investičných spoločností. Navrhovatelia si dostatočne nepreverili obchodné spoločnosti s ktorými sa rozhodli podieľať na podnikaní, preto musia znášať nepriaznivé následky svojich rozhodnutí a neprenášať ich na štát.
Odporca robil určité opatrenia, ktoré mali chrániť občanov pred prípadnými rizikami investovania prostriedkov do tzv. nebankových subjektov spočívajúce vo vypracovaní nových zákonov, prísnejšie upravujúcich spôsob podnikania v oblasti investovania financií. Odporca vypracoval materiál s názvom Návrh opatrení na zamedzenie podnikania subjektov, ktoré poskytujú služby ekvivalentné bankovým bez príslušného povolenia, v ktorých vkladateľ nie je adekvátne chránený pred rizikom podvodu a defraudácie. Návrh opatrení prerokovala a schválila vláda SR uznesením 12.1.2000.
V roku 2000 uskutočnil odporca v rámci programu PHARE vysvetľovaciu kampaň s cieľom oboznámiť verejnosť s investičnými možnosťami na finančnom trhu s osobitným dôrazom na riziká investovania do tzv. nebankových subjektov.
Odporca podal podnety na Generálnu prokuratúru SR a Úrad finančnej polície Policajného zboru SR týkajúce sa oznámenia skutočností o podozrení zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania.
Na základe uvedených dôvodov považoval odporca návrh za neopodstatnený a navrhol ho zamietnuť.
Odporca v 4. rade sa k návrhu vyjadril písomne, listom z 15.04.2005, súdu doručeným 20.04.2005 s tým, že namietal, že by malo ísť o klamlivú reklamu. Nebankové subjekty mali v čase reklamy v predmete svojej činnosti zapísané také činnosti podnikania, ktoré nevylučovali vysoké zisky, nešlo o reklamu tak, ako to vymedzuje zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame, ale o verejnú výzvu za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov od verejnosti, s cieľom tieto finančné prostriedky následne investovať. Nebankové subjekty tiež nevykonávali kolektívne investovanie, nepôsobili v oblasti finančného trhu, keď prijímali peňažné prostriedky od verejností a investovali ich do rôznych oblastí podnikania, nepodliehali dohľadu Úradu pre finančný trh ani NBS. Išlo o súkromnoprávny vzťah medzi fyzickými osobami a obchodnými spoločnosťami resp. družstvom v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, štát nemôže zakázať vstupovať fyzickej či právnickej osobe do záväzkového vzťahu, každý si musí zvážiť a preveriť riziko, ktoré vyplýva z uzavretých zmlúv o tichom spoločenstve či pôžičke, išlo zo strany navrhovateľky o špekulatívny zámer s úmyslom získať neprimerané finančné zisky. Išlo o obchodné záväzkové vzťahy, a teda navrhovateľku nebolo možné považovať za spotrebiteľa v zmysle
zák. č. 634/1992 Zb. Ministerstvo hospodárstva nie je nadriadeným orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie, a preto nemôže zasahovať do jej nezávislosti v rozhodovacej a kontrolnej činnosti. Namietal splnenie zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu. Návrh žiadal zamietnuť.
Navrhovatelia v I. až XII. rade a ani odporcovia v 1. až 4. rade sa na pojednávanie nedostavili, doručenie mali riadne vykázané. Navrhovatelia boli vypočutí príslušnými dožiadanými súdmi, preto o termíne pojednávania boli len informovaní. Odporca v 2. rade svoju neúčasť ospravedlnil písomne, súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Ostatní odporcovia svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd podľa § 101 ods.2 a § 119 O.s.p. konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľov, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ v I. rade.
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 24.04.2001 na strane dlžníka je B.M.G. INVEST s.r.o. a na strane veriteľa navrhovateľ v I. rade, ktorý požičal dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000,-Sk na dobu viac ako 1 rok a dlžník sa ich zaviazal vrátiť s dohodnutým ročným úrokom 37,00% .
Navrhovateľ v II. rade
Z návrhu súd zistil, že v zmluvách o tichom spoločenstve z 28.08.2001 v týchto na strane podnikateľa je HORIZONT SLOVAKIA, a.s. a na strane tichého spoločníka navrhovateľ v II. rade, ktorý vložil do podnikateľskej činnosti podnikateľa spolu 300.000,-Sk a podnikateľ sa ich zaviazal vrátiť tichému spoločníkovi s podielom na zisku 39,50% ročne z výšky vkladu.
Právny predchodca navrhovateliek v III. až V. rade.
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 11.01.2002 je na strane dlžníka HORIZONT SLOVAKIA, a.s. a v zmluve o pôžičke z 11.01.2002 je na strane dlžníka B.M.G. INVEST, s.r.o. a právny predchodca navrhovateliek v III. až V. rade na strane veriteľa, ktorý požičal dlžníkom finančné prostriedky spolu vo výške 160.000,-Sk s tým, že ich dlžníci za dohodnutých podmienok vrátia veriteľovi s dohodnutým ročným úrokom 37,00% .
Navrhovateľ v VI. rade.
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o tichom spoločenstve z 21.01.2002 je strane podnikateľa AGV s.r.o. a na strane tichého spoločníka navrhovateľ v VI. rade, ktorý vložil do podnikateľskej činnosti podnikateľa sumu 100.000,-Sk s tým, že za dohodnutých podmienok ich podnikateľ vráti tichému spoločníkovi s podielom na zisku 30,60% ročne z výšky vkladu.
Navrhovateľka v VII. rade
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 25.01.2002 je na strane dlžníka SPOROINVEST, a.s. a na strane veriteľa navrhovateľka v VII. rade, ktorá požičala dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk s tým, že za dohodnutých podmienok ich dlžník vráti s 38,00% úrokom ročne.
Navrhovateľka v VIII. rade
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 25.01.2002 je na strane dlžníka B.M.G. INVEST, s.r.o a na strane veriteľa navrhovateľka v VIII. rade, ktorá požičala dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000,-Sk s tým, že za dohodnutých podmienok ich dlžník vráti s 37,00% úrokom ročne.
Navrhovateľka v IX. rade
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 01.02.2002 je na strane dlžníka B.M.G. INVEST, s.r.o a na strane veriteľa navrhovateľka v IX. rade, ktorá požičala dlžníkovi finančné prostriedky a za dohodnutých podmienok ich dlžník vráti s 37,00% úrokom ročne.
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 01.02.2002 je na strane dlžníka AGW s.r.o. a na strane veriteľa navrhovateľka v IX. rade, ktorá požičala dlžníkovi finančné prostriedky za dohodnutých podmienok.
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 01.02.2002 je na strane dlžníka SPOROINVEST, a.s. a na strane veriteľa navrhovateľka v IX. rade, ktorá požičala dlžníkovi finančné prostriedky za dohodnutých podmienok a ich dlžník vráti s so 40% úrokom ročne.
Navrhovateľka v X. rade
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 13.09.2001 je na strane dlžníka HORIZONT SLOVAKIA, a.s. a na strane veriteľa navrhovateľka v X. rade, ktorá požičala dlžníkovi finančné prostriedky za dohodnutých podmienok.
Navrhovateľka v XI. rade
Z návrhu súd zistil, že v zmluvách o tichom spoločenstve zo 17.01.2002 a 27.03.2001 je na strane dlžníka B.M.G. INVEST, s.r.o a na strane veriteľa navrhovateľka v XI. rade, ktorá požičala dlžníkovi finančné prostriedky a že za dohodnutých podmienok ich dlžník vráti.
Navrhovateľka v XII. rade
Z návrhu súd zistil, že v zmluve o pôžičke z 31.03.1999 je na strane dlžníka B.M.G.INVEST, s.r.o. a na strane veriteľa navrhovateľka v XII. rade, ktorá požičala dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 100.000,- Sk a za dohodnutých podmienok ich dlžník vráti s 37,00% úrokom ročne.
Z výpisu obchodného registra oddiel:Sro, vložka č.:5644/V súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach uznesením pod č.k. 5K 12/02-125 zo dňa 3.9.2002 bol na majetok dlžníka B.M.G. INVEST s.r.o. vyhlásený konkurz.
Z výpisu obchodného registra oddiel:Sro, vložka č.:10929/V súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach uznesením pod č.k. 3K 452/02-39 zo dňa 20.1.2002 bol na majetok dlžníka AGW spol. s r.o. vyhlásený konkurz.
Z výpisu obchodného registra oddiel:Sa, vložka č.:809/V súd zistil, že Krajským súdom v Košiciach uznesením pod č.k. 4K 18/02-41 zo dňa 28.05.2002 bol na majetok dlžníka HORIZONT SLOVAKIA a.s., vyhlásený konkurz.
Z výpisu obchodného registra oddiel:Dr., vložka č.:346/S súd zistil, že Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením pod č.k. 39-24K 48/02-1189 zo dňa 05.12.2002 bol na majetok dlžníka BDV družstvo vyhlásený konkurz.
Podľa § 18 ods.1 zák. číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenských organizácií uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.
Podľa § 18 ods.2 zák. číslo 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal plnenia titulom náhrady škody, preto súd skúmal, či boli splnené súčasne tri predpoklady pre priznanie takéhoto nároku, t. j.
a) existencia škody ako nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
b) nesprávny úradný postup orgánu štátu,
c) príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Podľa názoru súdu, navrhovatelia nepreukázali naplnenie žiadnej z podmienok zodpovednosti štátu, podľa citovanej právnej úpravy. Vznik škody je jedným zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu podľa hmotného práva, a na navrhovateľoch ležalo dôkazné bremeno, že im vznikla škoda. Túto zákonnú podmienku mali navrhovatelia preukázať najneskôr v dobe, keď súd o uplatnenom nároku rozhodoval. Nie všetci navrhovatelia vedeli s istotou, či si uplatnili svoje pohľadávky voči dlžníkom v konkurznom konaní, ktoré nie sú doposiaľ ukončené. Preto podľa názoru súdu, až keď budú vyčerpané všetky zákonné možnosti na uspokojenie nárokov navrhovateľov, bude možné konštatovať či škoda vznikla, a ustáliť výšku škody. Navrhovatelia teda nepreukázali počas konania, že im vznikla škoda vo výške, ktorú si návrhom uplatnili. Vzhľadom na tento právny základ, návrh je podaný predčasne.
Napriek uvedenému právnemu názoru, pre ktorý súd návrh zamietol, zaoberal sa i ostatnými náležitosťami nároku podľa citovaného zákonného ustanovenia § 18 zák.č. 58/1969 Zb., nesprávnym úradným postupom a príčinnou súvislosťou medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.
Zákon číslo 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Nesprávnym úradným postupom podľa citovaného ustanovenia § 18 zákona číslo 58/1969 Zb. môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. K nesprávnemu úradnému postupu štátneho orgánu môže dôjsť pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje ako i v rámci rozhodovacej činnosti.
Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
Podľa čl. 2 ods.2,3 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemôže nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
Podľa § 2,3 ods.1 zákona č.248/1992 Zb. o investičných spoločnostiach a investičných fondoch, investičná spoločnosť a investičný fond sú právnické osoby, ktoré podnikajú v zhromažďovaní peňažných prostriedkov na základe verejného návrhu na uzavretie zmluvy a v prípadoch ustanoveným týmto zákonom aj bez verejného návrhu na uzavretie zmluvy s cieľom ich investovania do majetku na základe obmedzenia rozloženia rizika ( ďalej len „ kolektívne investovanie „ ) spôsobmi ustanovenými týmto zákonom.
Činnosť uvedenú v § 2 ods. 1 nesmú vykonávať iné osoby než investičné spoločnosti a investičné fondy.
Podľa § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá citovaného zákona, investičná spoločnosť zhromažďuje peňažné prostriedky predajom podielových listov a vytvára z nich podielové fondy. Investičný fond zhromažďuje peňažné prostriedky fyzických osôb a právnických osôb upisovaním alebo vykonávaním akcií.
Podľa § 37 ods. 4 citovaného zákona, ak ministerstvo financií zistí, že neoprávnená osoba vykonáva činnosť, ktorá je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať investičná spoločnosť alebo investičný fond, zakáže jej vykonávanie tejto činnosti a uloží je pokutu až do výšky 25 000 000,- Sk.
Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromažďovať peňažné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovská spoločnosť sa zapisuje do obchodného registra.
Podľa § 60 ods. 1, písm. a), c) zák. č. 385/1999 Z.z. o kolektívnom investovaní v znení účinnom do 01.11.2000, štátnemu dozoru ministerstva podlieha činnosť vykonávaná správcovskými spoločnosťami, investičnými spoločnosťami a investičnými fondmi vytvorenými podľa doterajších predpisov.
V prejednávanej veci mohli odporcovia pri výkone štátneho dozoru v rámci svojej kompetencie zakázať ako neoprávnenej osobe vykonávať činnosť, ktorú podľa tohto osobitného zákona môžu vykonávať iba investičné spoločnosti alebo investičné fondy, čo znamená, že by muselo ísť nepochybne o zhromažďovanie peňažných prostriedkov spôsobmi ustanovenými týmto zákonom, a teda predajom podielových listov alebo upisovaním alebo vydávaním akcií. O takýto spôsob činnosti však zo strany dlžníka, v zmysle predložených zmlúv nešlo. Z uvedeného vyplýva, že inú činnosť, tzv. uzatváranie zmlúv o pôžičke, resp. o tichom spoločenstve nebolo v právomoci odporcov zakázať. Nemohla preto táto nečinnosť zo strany odporcov založiť z ich strany nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním ich právomocí vymedzených zákonom. Kompetenciu odporcov v tomto ohľade nemožno zakladať ani rozšírením výkladu príslušných zákonných ustanovení aj na prípady v ňom výslovne neuvedené a tým konštituovať doposiaľ neexistujúcu povinnosť odporcov.
Na druhej strane Ústava garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá. Vo svetle týchto ustanovení potom bolo umožnené obchodným spoločnostiam vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním zmlúv o pôžičke, či tichom spoločenstve. Týmto, v súlade s princípom zmluvnej autonómie a rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov, navrhovateľka dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s obchodnou spoločnosťou a na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno- právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.
Súd ďalej konštatuje, že podľa zákona č. 385/1999 Z.z. v období od 01.01.2000 (účinnosť zákona ) do 01. 11. 2000 ( účinnosť zákona č. 329/2000 Z.z. o Úrade pre finančný trh ) bola daná kompetencia odporcu podľa § 62 ods. 4 zák. zakázať vykonávanie činnosti, ktorú je podľa tohto zákona oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť alebo depozitár, pričom činnosť ako predmet zákona ( § 1 písm. b)) bola vymedzená v § 5 ods. 1 pokiaľ ide o správcovskú spoločnosť ako zhromažďovanie peňažných prostriedkov na základe verejnej výzvy na účel ich investovania do majetku vymedzeného týmto zákonom ( § 11) a z takto zhromaždeného majetku vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov, a teda ani v tomto prípade nezodpovedá činnosť spoločností HORIZONT SLOVAKIA, a.s., B.M.G. INVEST s.r.o. AGW spol. s r.o. a BDV družstvo, za činnosti zverejnenej zákonom správcovskej spoločnosti.
Podľa § 2 ods. 1, § 26 ods. 3 zák. č. 21/1992 Zb. o bankách v znení účinnom do 10. 11. 1999, bez povolenia pôsobiť ako banka nesmie nikto prijímať vklady, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 2b) Bez povolenia pôsobiť ako banka nikto nesmie poskytovať z vkladov úroky, ktoré sú nákladom podľa osobitného predpisu. 2b) napríklad § 59, 223 a 673 Obchodného zákonníka.
Pokutu podľa odseku 1 písm. a) môže Národná banka Slovenska uložiť aj fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré porušili ust. § 2,3 alebo 16. Môže im uložiť aj opatrenia na nápravu protiprávneho stavu.
V danom prípade nebankové subjekty pôsobili t.j. podnikali na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovali do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami uzatváraním zmlúv o pôžičke a o tichom spoločenstve, ktoré
sú uvedeným ustanovením vylúčené z prípadov prijímania vkladov bez povolenia pôsobiť ako banka. Nebola preto daná kompetencia Národnej banky Slovenska zasiahnuť voči nebankovým subjektom, keďže uzatváranie zmlúv bolo mimo rámca dozoru Národnej banky Slovenska.
Čo sa týka existencie príčinnej súvislosti medzi nečinnosťou odporcov a vznikom škody, táto absentuje. Nakoľko škoda navrhovateľom nevznikla uzavretím zmlúv s nebankovými subjektmi, kedy im vznikla len vymožiteľná pohľadávka a škoda im vznikne až v dôsledku neschopnosti nebankových subjektov tieto pohľadávky uspokojiť, teda až v dôsledku nevymožiteľnosti týchto pohľadávok, ktorá však nemá príčinu v nečinnosti orgánov štátu, ale v nepriaznivej finančnej situácii nebankových subjektov . Pokiaľ by došlo k zákazu činnosti nebankových subjektov, to ešte samo o sebe neznamená, že pohľadávky navrhovateľov z uzavretých zmlúv by boli uspokojené.
Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Hoci odporcovia boli v konaní úspešní, súd im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od
doručenia na tunajšom súde, písomne, pätormo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.