Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/147/2011

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Ing. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, O., zastúpená advokátom JUDr. Ivanom Mojžišom, Advokátska kancelária Mojžiš a Partneri s.r.o., so sídlom Karadžičova 8/A, Bratislava, proti žalovanému: RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., so sídlom Okočská cesta 74, Veľký Meder, IČO: 36 690 929, zastúpený advokátom Mgr. Tomášom Rybárom, Advokátska kancelária Čechová & Partners, so sídlom Štúrova 4, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalovaného proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. - 158 zo dňa 17. marca 2011, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. - 159 zo dňa 13. apríla 2011, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok spolu s opravným uznesením súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým čiastočným rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 13.08.2008, doručené žalobkyni dňa 17.09.2008, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že žalovaný ako kupujúci uzatvoril s obchodnou spoločnosťou DM Plast s.r.o., Lichardova 4, Bratislava zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej došlo k prechodu práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov k zamestnancom prevádzanej časti podniku a medzi inými takouto zamestnankyňou bola aj žalobkyňa. Následne medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k dohode o zmene pracovných podmienok, vrátane výšky mesačnej mzdy. Platobným výmerom k pracovnej zmluve č. 100 zo dňa 07.01.2008 sa žalovaný ako zamestnávateľ spolu s žalobkyňou, ako zamestnancom dohodli na zvýšení mesačnej mzdy vo výške 288.000,- Sk. Napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že žalobkyňa žiadnu prácu pre neho nevykonávala, za celé obdobie jej vyplácal vysokú mzdu vo výške 288.000,- Sk mesačne. Neobstoja preto tvrdenia žalovaného v tom smere, že žalobkyňa pre neho žiadnu prácu nevykonávala, pretože v opačnom prípade by jej nevyplácal takúto mzdu a nečakal by s rozhodnutím o okamžitom skončení pracovného pomeru do augusta 2008. Dňa 13.08.2008 žalovaný rozhodol o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyne podľa a žalobkyňa toto rozhodnutie prevzala v advokátskej kancelárii Čechová & Partners dňa 17.09.2008, kam sa dostavila na predvolanie. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa takúto zásielku, najskôr doručovanú poštou, neprevzala úmyselne, je potrebné uviesť, že pokiaľ žalobkyňa neprevezme tú - ktorú zásielku, nemôže nič vedieť o konkrétnom obsahu takejto zásielky. Je potrebné teda vyvrátiť spomínaný úmysel, keďže žalobkyňa v ďalšom sa riadne dostavila na predvolanie do advokátskej kancelárie Čechová & Partners, kde na mieste samom dňa 17.09.2008 jej toto rozhodnutie z iniciatívy žalovaného po druhý raz bolo doručené. Podľa komentára k je v danom ustanovení upravený osobitný spôsob doručovania niektorých písomností, právnych úkonov, ktoré urobil zamestnávateľ voči zamestnancom. K tomu, aby takéto právne úkony vyvolali zamýšľané právne účinky, musia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk. Doručenie je možné nielen v pracovnom čase, ale aj po jeho skončení, alebo tiež v nočných hodinách. Účinky doručenia

nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne. V predmetnom prípade je jednoznačné, že sám žalovaný nepovažoval rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru žalobkyni za doručené, keďže z jeho iniciatívy došlo k tomu, že žalobkyňa sa dňa 17.09.2008 dostavila do advokátskej kancelárie, kde jej toto rozhodnutie bolo doručené. Dôvodom tohto predvolania bolo doručenie tohto rozhodnutia žalobkyni do vlastných rúk. Žalovaný v konaní nijakým spôsobom nepreukázal, prečo bolo potrebné pristúpiť k doručeniu tejto písomnosti poštou, teda nepreukázal k tomuto momentu, keď požiadal poštu o prepravu tejto zásielky neúspešné pokusy o doručenie iným spôsobom. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd za platné doručenie rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru považuje doručenie dňa 17.09.2008. Žalovaný poukázal tiež na to, že žalobkyňa zmeškala prekluzívnu lehotu na podanie tejto žaloby. Z prezentačnej pečiatky súdu totiž vyplýva, že dňa 18.11.2008 bola podaná táto žaloba, teda bola podaná deň po uplynutí lehoty. Súd prvého stupňa šetrením zistil, že žalobkyňa svoju žalobu zaslala súdu 14.11.2008 elektronickou formou o 19-tej hodine. Nasledovali dni pracovného voľna, ako sobota 15. novembra, nedeľa 16. novembra a deň 17. novembra bol štátnym sviatkom, preto prvým dňom, kedy by elektronické podanie mohlo byť zapísané a žalobkyňa vyzvaná na doplnenie písomnou formou bol deň 18.11.2008. Vzhľadom na túto skutočnosť, že dňa 18.11.2008 na súd došlo písomné podanie, súd ako návrh zapísal dňa 18.11.2008 písomné podanie doručené žalobkyňou súdu, a nie elektronické podanie zo dňa 14.11.2008. Žalobkyňa teda svoju žalobu podala súdu v dvojmesačnej lehote. Oboznámením sa s rozhodnutím o okamžitom skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 13.08.2008 súd dospel k tomu záveru, že toto rozhodnutie má vážne formálne vady. Rozhodnutie je všeobecné, nekonkrétne, žalovaný nevymedzil konkrétne dátumovo, kedy k akému porušeniu pracovných povinností malo dôjsť, tým nie je možné ustáliť začiatok plynutia prekluzívnej lehoty, v ktorej môže zamestnanec pristúpiť k skončeniu pracovného pomeru pre konkrétne porušenie pracovnej disciplíny. Žalovaný síce tvrdí, že žalobkyňa vôbec pre jeho spoločnosť nepracovala, napriek tomu od 01.01.2008 pravidelne mesačne jej poukazoval sumu vo výške 288.000,- Sk a je nepredstaviteľné, aby spoločnosť za 9 mesiacov takúto mzdu poukazovala zamestnancovi, ktorý pre spoločnosť žiadnu prácu neodviedol. Sú irelevantné aj tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa nikdy nepracovala v sídle firmy vo Veľkom Mederi a svoju prácu nemala vykonávať na Z. X, O.. Žalovaný uznával existenciu trvania pracovného pomeru a nevie konkrétne z dochádzky zamestnancov predložiť dôkaz o tom, že žalobkyňa by mala absenciu, a to z dôvodu, že žalobkyňa do systému, ktorý sa robil elektronicky, nebola zadaná. Pokiaľ by aj mala vykonávať svoju prácu v sídle firmy vo Veľkom Mederi, žalovaný vzhľadom na tieto skutočnosti by nevedel relevantne preukázať skutočnosť, kedy mala žalobkyňa v zamestnaní absenciu, pretože ju v tomto systéme neviedol. Preto vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci dospel k tomu záveru, že žaloba žalobkyne čo do neplatnosti rozhodnutia o skončení pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 13.08.2008, ktoré jej bolo doručené 17.09.2008, je neplatné a žalobe v tomto smere čiastočným rozsudkom vyhovel.

V zákonnej lehote proti tomuto čiastočnému rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Uviedol, že žalobkyňa vykonávala pre žalovaného prácu na pozícii „prieskumník trhu“ v zmysle pracovnej zmluvy č. 100 uzatvorenej so spoločnosťou DM Plast s.r.o. zmenenej ústnou dohodou zmluvných strán, keď práva a povinnosti prešli na žalovaného v zmysle zmluvy. Hoci nedošlo k uzatvoreniu pracovnej zmluvy v písomnej podobe tak, ako to zmluva predpokladala, žalovaný sa cítil viazaný postupom dohodnutým v zmluve, a preto upravil platobným výmerom mzdu žalobkyne v súlade s pracovnou zmluvou tvoriacou prílohu zmluvy a ústne sa dohodol so žalobkyňou na zmene jej pracovnej zmluvy tak, aby korešpondovala s pracovnou zmluvou, ktorá tvorila prílohu zmluvy. Existenciu ústnej dohody potvrdzuje aj samotná dohodnutá výška mzdy, na ktorú poukazuje aj súd a ktorá je nadštandardne vysoká. Nebola by žalovaným ani žiadnym porovnateľným zamestnávateľom dojednaná na dobu neurčitú a bola dohodnutá len dočasne, ako súčasť dojednaní v zmluve. Vzhľadom na fakt, že žalobkyňa žiadnu prácu pre žalovaného nevykonávala a pokusy žalovaného o preukázanie výkonu akejkoľvek práce v prospech žalovaného boli neúspešné, žalovaný pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Nespochybňuje, že pracovná náplň žalobkyne nevyžadovala jej prítomnosť na pracovisku počas celej pracovnej doby, naopak uznáva, že výkon jej práce mal byť uskutočňovaný vo veľkej miere mimo pracoviska žalovaného, a že sa značne odlišoval od výkonu práce bežného administratívneho zamestnanca. Avšak aj zamestnanec na pozícii žalobkyne, ktorý si výkon práce v zásade organizuje sám, je povinný preukázať zamestnávateľovi výsledky svojej práce a najmä mu ich sprístupniť, a teda aj sa za týmto účelom pravidelne dostavovať na pracovisko. Žalovaný v priebehu súdneho konania namietal, že žalobkyňa si dlhodobo neplnila svoje pracovné povinnosti a na preukázanie

uvedených skutočností navrhoval vypočuť svedka p. Z. Z., konateľa spoločnosti, ale súd prvého stupňa k jeho výsluchu nepristúpil, pričom nevykonanie navrhovaného dôkazu ničím neodôvodnil. Mzdu v danom období vyplácal dobrovoľne, napriek vedomosti o nevykonávaní práce, keďže hľadal zmierne riešenie situácie s žalobkyňou ako osobou, ktorá bola bývalou konateľkou a zakladateľkou právneho predchodcu žalovaného. Je nemysliteľné, aby sa súd vôbec nezaoberal otázkou, akú prácu žalobkyňa pre žalovaného vykonávala a vyslovil názor, že žalobkyňa prácu pre žalovaného vykonávala, nakoľko jej žalovaný vyplácal vysokú mzdu vo výške 288.000,- Sk mesačne. Súd sa taktiež žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že ako uznávajú obe strany, došlo k ústnej zmene pracovnej zmluvy žalobkyne, čím však v konečnom dôsledku došlo k zmene jej trvania na dobu určitú, ktorá uplynula dňa 31.12.2010. Dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, a to nevykonávanie žiadnej práce zo strany žalobkyne pre žalovaného je jasný a určitý, v zmysle a nie je možné ho zameniť s akýmkoľvek iným dôvodom, nakoľko je z neho nepochybné, že žalobkyňa pre žalovaného nevykonávala v priebehu roka 2008 žiadnu prácu. Taktiež je jasne a určito uvedený druhý dôvod a to, že žalobkyňa sa nedostavovala do práce ani raz v priebehu roka 2008. Žalovaný nepovažoval za zmysluplné uvádzať v okamžitom skončení pracovného pomeru každý jeden deň konkrétne, nakoľko z formulácie okamžitého skončenia pracovného pomeru jasne vyplýva, že žalobkyňa nebola v práci ani jeden deň v roku 2008. Je toho názoru, že vytýkané formálne vady okamžitého skončenia pracovného pomeru nemajú oporu v zákone a súd samotné okamžité skončenie pracovného pomeru nesprávne právne posúdil. V priebehu konania jasne uviedol, že žalobkyňa nebola do dochádzkového systému zaevidovaná z dôvodu, že tento elektronický systém bol zavedený v priebehu februára 2008 a na registráciu do takéhoto systému bola potrebná osobná prítomnosť zamestnanca, nakoľko systém funguje na základe odtlačku ruky a pre neprítomnosť žalobkyne nebolo možné ju do dochádzkového systému zaevidovať. Žalovaný v priebehu súdneho konania vo svojich podaniach zo dňa 23.02.2009, ako aj zo dňa 09.03.2011 navrhol ako svedka vypočuť p. A. Q., personalistku žalovaného, za účelom preukázania skutočnosti, že žalobkyňa sa v priebehu roka 2008 ani raz nedostavila na pracovisko, a taktiež ku skutočnosti, že žalobkyňa nebola vedená v dochádzkovom systéme žalovaného. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo zaslané žalobkyni ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „Do vlastných rúk“ dňa 18.08.2008. List žalovaného bol dňa 19.08.2008 uložený na pošte, pričom žalobkyňa si tento v priebehu odbernej doby nevyzdvihla a dňa 09.09.2008 bol zaslaný naspäť žalovanému, ktorý ho prevzal dňa 11.09.2008. Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného teda v súlade s ust. v znení neskorších predpisov skončil dňa 11.09.2008. Vo svojom vyjadrení zo dňa 09.03.2011 žalovaný jasne uviedol dôvody, pre ktoré pristúpil k náhradnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni. S týmito dôvodmi sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani ich nebral do úvahy. Počas celého súdneho konania sa nezaoberal otázkou, prečo žalovaný pristúpil k náhradnému doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvedený list, a to okamžité ukončenie pracovného pomeru, žalovaný odovzdal žalobkyni osobne iba z dôvodu, aby bola žalobkyňa informovaná o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru a tieto jej boli aj osobne vysvetlené, hoci pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dňa 11.09.2008. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 01.07.2010 domáhal toho, aby súd v prípade, ak by rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne taktiež rozhodol v súlade s ust. o skončení pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že vzájomné vzťahy žalovaného a žalobkyne sú vážne narušené viacerými spormi, ktoré vedie žalovaný s žalobkyňou, resp. s jej rodinnými príslušníkmi, a taktiež zohľadňujúc skutočnosť, že viaceré indície naznačujú, že žalobkyňou je majetkovo, resp. personálne prepojená na obchodné spoločnosti vykonávajúce konkurenčnú činnosť k hlavnej činnosti žalovaného a že žalobkyňa komunikuje so zamestnancami žalovaného spôsobom poškodzujúcim legitímne záujmy žalovaného ako zamestnávateľa a teda má za to, že nie je od neho spravodlivé požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával. Súd vo svojom čiastočnom rozsudku zo dňa 17.03.2011 k tejto žiadosti sa vôbec nevyjadril a žalovaný je toho názoru, že takáto jeho žiadosť je neoddeliteľne spojená s rozhodnutím súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobkyne, a preto týmto opomenutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle ust. .

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, ( ), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo ( ) prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ( ) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením je

potrebné zrušiť ( ). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne ( posledná veta ).

Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané žalobkyni listom žalovaného zo dňa 13.08.2008, doručené žalobkyni dňa 17.09.2008 a náhrada mzdy.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktorý mu priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi), a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdom tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 13. marca 2003).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého svojím postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru. Vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru pre oboch účastníkov, v praxi by sa mal tento dôvod uplatňovať len vo výnimočných prípadoch, keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca po uplatnení výpovede ešte zamestnával počas výpovednej doby.

Je potrebné, aby zamestnávateľ dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu.

V prvom rade bolo potrebné posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným žalobkyni spĺňa náležitosti, je jasné a určité a až potom sa zaoberať tým, či tvrdenia uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru sú pravdivé, a či intenzita porušenia pracovnej disciplíny bola taká, že bolo dôvodným pristúpiť k takémuto skončeniu pracovného pomeru.

Na to, aby bolo možné posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom treba zistiť, či nastali také právne skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť vymedzený tak, aby bolo zrejmé, ktorý dôvod bol uplatnený, ale aj aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní ho zamestnávateľ vidí, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Aj keď zachovanie lehôt uvedených v je predpokladom platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie sú okolnosti rozhodujúce z hľadiska tohto ustanovenia nevyhnutné pre skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na riadne vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je vždy potrebné, aby tento obsahoval tiež údaj o tom, kedy tento dôvod vznikol, prípade kedy sa o ňom zamestnávateľ dozvedel, pokiaľ aj bez týchto údajov je nepochybné, prečo bol so zamestnancom ukončený pracovný pomer.

Odvolací súd je toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného je síce po skutkovej stránke určité a zrozumiteľné, a je možné z neho dôvodiť, z akého dôvodu došlo zo strany žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, avšak už nie je zrejmé kedy sa mala žalobkyňa dopustiť takéhoto konania, nakoľko i keď ide o pokračujúce konanie, nie je jasný začiatok konania žalobkyne, ktoré by zakladalo dôvod ukončiť pracovný pomer okamžitým skončením pracovného pomeru. Vymedzenie času, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode, pre ktorý chcel ukončiť pracovný pomer nie presne časovo vymedzené, nedá sa vyvodiť ani zo samotných dôvodov, keď táto okolnosť je dôležitá pre určenie toho, či zo strany zamestnávateľa bola dodržaná dvojmesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru od okamihu, kedy sa o dôvode dozvedel.

Preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa potrebné formálne náležitosti a už tento dôvod postačuje na to, aby súd žalobe žalobkyne vyhovel.

K ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd udáva, že vzhľadom na vyššie uvedený záver je bezpredmetným sa zaoberať tým, či žalobkyňa prácu vykonávala, resp. nie. Vzhľadom na dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru by žalovaný mal nielen preukazovať dôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ale aj žalobkyňa by mala preukázať vykonávanie práce, čo sa však nestalo. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že za daného zisteného skutkového stavu, pokiaľ žalovaný žalobkyni vyplácal mzdu od februára 2008 vo výške 288.000,- Sk mesačne, zrejme prácu vykonávala, resp. pokiaľ nie, už vtedy mal pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou. Takéto konanie žalovaného je nepochopiteľné a neobstojí ani jeho tvrdenie o tom, že nechcel vyhrocovať konflikt s žalobkyňou. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o dôvod skončenia pracovného pomeru je na žalovanom, rovnako aj to, že medzi účastníkmi došlo k zmene pracovnej zmluvy. Tu mal odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa za preukázané iba to, že k zmene pracovnej zmluvy síce došlo, avšak iba čo sa týka výšky mesačnej mzdy žalobkyne. Z uvedených dôvodov preto výsluch konateľa žalovaného a pani Q. by výsledok konania neovplyvnil a vzhľadom na formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru by ich výpoveď bola nehospodárna.

Podľa (ďalej aj ), písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

Citované ustanovenie je kogentné, ktoré uprednostňuje priame doručovanie pred doručovaním poštou. Súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal aj s tvrdením žalovaného o nedodržaní lehoty na podanie žaloby, pričom dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný o tom, prečo pristúpil k doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru poštou (žalobkyňa nereagovala na výzvy žalovaného, vyhrotená situácia s žalobkyňou, nemal vedomosť, kde sa žalobkyňa zdržiava, že by bolo nespravodlivé požadovať od žalovaného, aby za účelom osobného doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru cestoval do bydliska žalobkyne, resp. do miesta, kde sa zdržiava) nie sú takými, pre ktoré by nebolo možné doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni osobne (zvlášť ak sa do advokátskej kancelárie dostavila). Takýto pokus žalovaný ani nevykonal, preto odvolací súd rovnako považuje okamih doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru dňom 17.09.2008.

Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú mu zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Výnimkou je, ak súd rozhodne, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V tomto prípade sa pracovný pomer medzi zamestnávateľom a zamestnancom skončí na základe súdneho rozhodnutia. Domáhať sa v tomto smere rozhodnutia súdu bude na zamestnávateľovi. Toto právo môže uplatniť podaním samostatného návrhu na začatie konania alebo

uplatnením vzájomného návrhu v konaní o náhradu mzdu ( ). Naliehavý právny záujem na takomto určení zamestnávateľ nemusí preukazovať.

Súd prvého stupňa nepostupoval správne, pokiaľ sa nevysporiadal s návrhom žalovaného v zmysle na určenie, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Súd prvého stupňa zrejme návrhu žalovaného nevyhovel, nakoľko vo výroku rozhodnutia rozhodol o tom, že pracovný pomer naďalej trvá, avšak svoje rozhodnutie vo výroku nevyslovil a ani nezdôvodnil, a nie je zjavné, z akého dôvodu nevyhovel takémuto návrhu žalovaného. Z tohto dôvodu je jeho rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné.

Keďže súd prvého stupňa sa dopustil už vyššie uvedeného procesného pochybenia, keďže neodôvodnením rozhodnutia podľa , podľa vyššie uvedeného kritéria, spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, došlo tým k odňatiu možnosti konať pred súdom, čím boli splnené predpoklady, aby odvolací súd s použitím ustanovenia napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa posúdi, či sú tu dôvody, pre ktoré by mohol súd rozhodnúť v zmysle návrhu žalovaného podľa , resp. prečo nie a vo veci opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie náležite v súlade s ust. odôvodní.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.