Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-26C/29/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Zuzanou Husovou v sporovej veci žalobcu: JUDr. I.. L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XX, XXX XX Q., zast. BARKOCI law firm, s. r. o., IČO: 47 247 916, so sídlom: Námestie slobody 28, 811 06 Bratislava proti žalovanej: V. N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: P. Š. J., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti - pozemku nachádzajúcemu sa v katastrálnom území: D., obec: Q.-D., okres: Bratislava II, parcela registra "C" parc. č. XXXX/XX o výmere 2948 m2, druh pozemku: orná pôda, zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie D., okres Bratislava I., obec Q.-D. a vyporiadava ho tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu (podiel 1/1). II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 9 830,00 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.04.2021 sa žalobca domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. V žalobe uviedol, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, parcely registra "C", parc. č. XXXX/XX, o výmere 2948 m?, druh pozemku orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie D., Okres Bratislava II, obec Bratislava mestská časť D. (ďalej aj "nehnuteľnosť"). Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti vo veľkosti podielu 2/3 a žalovaná vo veľkosti podielu 1/3. Žalobca uviedol, že nehnuteľnosť nijako neužíva a neužíva ju ani žalovaná. Aj napriek tomu, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, vlastnícke právo k nehnuteľnosti nevykonáva ani jedna strana sporu. Žalobca však má záujem pozemok, resp. časť, ktorá mu prislúcha, využívať. Snažil sa o mimosúdne riešenie, avšak bezúspešne. Navrhol spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením parcely na dve časti, ktoré zodpovedajú spoluvlastníckym podielom strán sporu, a to vo výške 983 m2 a 1 965 m2 v zmysle priloženého geometrického plánu (č. l. 34).

2. Súd doručoval žalovanej žalobu spolu s prílohami, procesným poučením a výzvou na vyjadrenie na adresu uvedenú v žalobe, avšak následne zistil, že táto adresa, ktorá je zapísaná aj na liste vlastníctva, nie je úplná a neobsahuje ulicu, ani súpisné či orientačné číslo. Súd zisťoval prostredníctvom Registra obyvateľov, ako aj Úradu hraničnej a cudzineckej polície, či žalovaná má na území Slovenskej republiky trvalý alebo prechodný pobyt, prípadne povolený pobyt, avšak bezúspešne. Súd prvej inštancie následne dopytom adresovaným Veľvyslanectvu Spojených štátov amerických (ďalej aj "USA") zisťoval adresu, prípadne akékoľvek ďalšie informácie o žalovanej. Z odpovede na č. l. 97 vyplýva, že veľvyslanectvo

nemá možnosť vyhľadávať alebo overovať adresy občanov na území a to z dôvodu zákona o ochrane súkromia. Osoby je možné vyhľadávať cez internet. Súd lustroval žalovanú aj cez web stránky, ktoré veľvyslanectvo odporučilo a následne doručoval žalobu spolu s prílohami, procesným poučením a výzvou na vyjadrenie aj na takto zistenú adresu, pričom obálka sa vrátila späť s poznámkou, že adresát je neznámy. Súd napokon doručil žalovanej žalobu, ako aj ďalšie podania na úradnej tabuli súdu. Ďalej súd prvej inštancie konštatuje, že ani prípadné doručovanie cestou dožiadaného súdu v USA by, vzhľadom na výsledky predchádzajúcich pokusov o doručenie zrejme nebolo úspešné, nakoľko súd doručoval žalobu na známu adresu, resp. adresu, ktorú zistil, avšak nie je zrejmé, kde sa žalovaná zdržiava.

3. Súd vec prejednal na pojednávaniach dňa 05.09.2023 a 07.11.2023. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

4. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. súd zistil, že k nehnuteľnosti existuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, ako to v žalobe uviedol žalobca. Skutkové tvrdenia žalobcu zostali v konaní nepopreté, a preto nesporné.

5. Z listinného dôkaz Odhad trhovej hodnoty ceny pozemku vyhotoveného spoločnosťou SALE Reality Bratislava s. r. o., IČO: 46 346 252, so sídlom: Rozmarínova 31, 821 04 Bratislava dňa 11.09.2023 súd zistil, že samostatnú časť pozemku vo vlastníctve žalovanej by ponúkli na predaj za sumu v rozpätí 6 727,70 Eur až 9 830,00 Eur.

6. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení:

7. V zmysle , , , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

8. V zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom v čase podania žaloby, v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

9. Podľa Z. zo niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení účinnom v čase podania žaloby, ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5 000 m2, ak ide o lesný pozemok.

10. V zmysle , , za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve. Ustanovenie neurčuje len výpočet spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ale zároveň stanovuje aj záväzné poradie, v ktorom treba skúmať možnosť jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov a prichádza do úvahy len tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Ako druhý spôsob zákon stanovuje prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Druhý spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však prichádza do úvahy len v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné.

Posledným spôsobom je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku podľa veľkosti podielov, ktorý možno aplikovať vtedy, ak vec žiaden zo spoluvlastníkov nechce a preto ju nemožno prikázať do vlastníctva jednému z nich za primeranú náhradu (o tento prípad v prejednávanej veci nejde).

13. Nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve strán sporu je na liste vlastníctva zadefinovaná druhom pozemku - orná pôda a nachádza sa mimo zastavaného územia obce, preto spĺňa definičné znaky poľnohospodárskej pôdy podľa Z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné aplikovať ustanovenia právneho predpisu upravujúce opatrenia proti drobeniu pozemkov. Len pre úplnosť súd dopĺňa, že v čase podania žaloby zákon zakazoval rozdeliť jestvujúci pozemok na pozemok menší ako 2 000 m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok, aktuálne zákon zakazuje deliť poľnohospodársky pozemok tak, aby vznikol pozemok menší než 3 000 m?. Prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva teda neprichádzal do úvahy, nakoľko tomu bráni kogentná právna úprava.

14. Podaním zo dňa 20.09.2023 žalobca navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva a zaviazal ho vyplatiť žalovanej hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu. Súd prvej inštancie o tomto návrhu procesne nerozhodoval, nakoľko aplikujúc ustanovenie nejde o zmenu petitu, avšak konštatuje, že zrušeniu podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu žalobcom navrhnutým spôsobom nič nebránilo. Žalobca riadne preukázal skutkový stav, existenciu podielového spoluvlastníctva, aj cenu pozemku, resp. hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovanej o veľkosti 1/3 z celku a navrhol, aby ho súd zaviazal zaplatiť odplatu na hornej hranici ceny podielu uvedenej v listinnom dôkaze na č. l. 129.

15. Pre rozhodnutie o tom, komu zo spoluvlastníkov bude spoločná vec prikázaná do vlastníctva sú v ustanovení zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V danom prípade je z výpisu z listu vlastníctva zrejmé, že väčší podiel v parcele zo spoluvlastníkov má žalobca, ktorému patrí podiel vo výške 2/3. Zo sporových strán jedine žalobca prejavil záujem o prikázanie celého pozemku do jeho vlastníctva. Primeranou náhradou sa rozumie príslušný podiel všeobecnej ceny z celého podielového spoluvlastníctva, ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej celej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Z listinného dôkazu Odhad trhovej ceny pozemku, ako aj priloženej inzercie vyplýva cena spoluvlastníckeho podielu, pričom odhad bol vyhotovený bezprostredne pred vyhlásením rozsudku, zohľadňuje teda aktuálny stav cien nehnuteľností. Cena pozemku zostala nepopretá. Lehotu na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel súd žalobcovi určil v zmysle do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s jeho návrhom a zohľadňujúc výšku odplaty. Spôsob úhrady primeranej náhrady za podiel v prospech žalovanej je v dispozícii žalobcu.

16. V nadväznosti na skutkový stav ustálený vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že v predmetnej veci sú splnené zákonné predpoklady na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu.

17. Súd spoluvlastníctvo k pozemkom vyporiadal spôsobom podľa návrhu žalobcu, a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej sumu náhrady ako navrhoval žalobca v žalobe. Vzhľadom na zásadu úspechu žalobcovi vznikol podľa nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Keďže žalobca sám navrhol, aby súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna strana sporu nemá na ich náhradu nárok, znamená to, že si náhradu trov konania neuplatňuje a súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestský súd Bratislava IV v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.