Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8C-303-2011.pdf
PDF · 105.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/303/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: P. L., B. F. XX, B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 1.857,93.- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
Súd žalovanému ani vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa v prejednávanej veci svojou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.857,93.- eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 uzavretej medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. VÚB, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa X.X.XXXX Zmluvu k úverovému účtu, k číslu zákazníka XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám
- občanom. Na základe uvedenej Zmluvy Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla žalovanému úver. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. So žalovaným nebolo dohodnuté predĺženie konečnej splatnosti úveru.
Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.857,93 EUR (58.610,43 Sk), ktorá pozostávala z istiny 1.336,79 EUR (40.272,14 Sk), riadneho úroku 516,26 EUR (15.552,85 Sk), ostatného príslušenstva a poplatkov 91,48 EUR (2.755,93 Sk) a úroku z omeškania 0,98 eura (29,52 Sk) v súlade s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca Všeobecná úverová banka, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný k dnešnému dňu uhradil len časť z tejto dlžnej sumy vo výške 87,58.- eura. Okrem istiny si žalobca v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, počnúc dňom 9.12.2006, t.j. dňom nasledujúcim po dní účinností postúpenia pohľadávky. Za rozhodujúci dátum pre určenie základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska,
resp. Európskej centrálnej banky navrhovateľ považuje deň 14.04.2007, t.j. deň nasledujúci po dátume splatnosti tak, ako je uvedený vo výpise z Účtovných kníh peňažného ústavu.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Nedostavil sa ani na pojednávanie vytýčené na termín 10.4.2012, na ktoré bol predvolaný. Preto súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a vo veci rozhodol na základe listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku a z tohto dôvodu žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žiadal tiež, aby súd žalobcu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.
V nadväznosti na vznesenú námietku premlčania žalobca namietal, že vedľajší účastník nemôže sám vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o procesný, ale o hmotnoprávny úkon. Takúto námietku môže ako účastník hmotnoprávneho vzťahu vzniesť jedine dlžník, teda žalovaný.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2006 s prílohou, Zmluva o úvere, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám občanom, Výpis z účtovných kníh VÚB, a.s. s prílohou a pokus o zmier.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd skutkovo ustálil, že VÚB, a.s. poskytla žalovanému na základe zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa X.X.XXXX úver - flexipôžičku v sume 45.000,- Sk, pričom žalovaný tento úver nesplácal riadne a včas, v dôsledku čoho VÚB, a.s. úverovú zmluvu vypovedala. Na základe úverovej zmluvy vznikol VÚB, a.s. voči žalovanému nárok na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, pričom celková dlžná suma 1.857,93.- eura pozostávala z istiny z istiny 1.336,79 EUR (40.272,14 Sk), riadneho úroku 516,26 EUR (15.552,85 Sk), ostatného príslušenstva a poplatkov 91,48 EUR (2.755,93 Sk) a úroku z omeškania 0,98 eura (29,52 Sk). Nebolo sporné, že z tejto sumy žalovaný uhradil časť vo výške 87,58.- eura. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa X.XX.XXXX postúpila VÚB, a.s. túto pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Žalovaný doposiaľ zvyšok dlžnej sumy neuhradil.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť i úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (s účinnosťou do 14.01.2009).
Keďže žalovaný doposiaľ dlžnú sumu istiny žalobcovi, no ani jeho právnemu predchodcovi (VÚB, a.s.) neuhradil v čase vyhlásenia rozsudku mal žalobca voči žalovanému právo na jej zaplatenie.
Súd sa však musel vysporiadať s otázkou premlčania, nakoľko vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol v konaní námietku premlčania.
V prvom rade sa so zreteľom na námietky žalobcu musel vysporiadať s otázkou možnosti (práva) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vzniesť účinne v konaní námietku premlčania. V tomto smere súd dospel k záveru, že vedľajšieho účastníka na strane žalovaného mohol v prejednávanej veci účinne takúto námietku vzniesť, a to s poukazom na nasledovné :
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Vychádzajúc z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. možno konštatovať, že vedľajší účastník je s výnimkou dispozície s okruhom účastníkov alebo predmetom konania oprávnený na vykonanie všetkých úkonov, ktoré je oprávnený v konaní vykonať účastník na ktorého strane stojí. Je pravdou, že námietka premlčania ako taká je svojou povahou námietkou hmotnoprávneho charakteru (z čoho vychádza literatúra, na ktorú v tejto súvislosti poukázal žalobca) a na právne úkony, ktoré majú za následok zmenu obsahu právneho vzťahu (práva) je zásadne oprávnený len účastník tohto vzťahu, ktorým vedľajší účastník nesporne nie je. Ak by sme však spornú otázku posudzovali len z tohto hľadiska a nepripustili by sme vznesenie hmotnoprávnej námietky vedľajším účastníkom v konaní pred súdom , malo by to za následok významné oklieštenie, či znefunkčnenie samotného inštitútu vedľajšieho účastníka v konaní. Naviac treba poukázať na to, že čo sa týka iných námietok v konaní pred súdom, ktoré sú hmotnoprávneho charakteru (vychádzajú z hmotného práva), tie vedľajší účastník nepochybne je oprávnený v rámci obrany vznášať. Ako príklad možno uviesť námietku neplatnosti právneho úkonu, ktorý je základom pre vznik uplatneného nároku a tiež obranu spočívajúcu v tvrdení, že došlo k zániku uplatneného práva. Pokiaľ je potom prípustné zo strany vedľajšieho účastníka vznášať v rámci obrany v konaní v prospech účastníka, na ktorého strane vystupuje, iné námietky hmotnoprávneho charakteru, niet dôvodu v prípade vedľajšieho účastníka nepripustiť za rovnakých okolností možnosť vznesenia námietky premlčania. Napokon treba poukázať aj na to, že pokiaľ je námietka premlčania vznesená v rámci obrany v konaní pred súdom, nemá rýdzo hmotnoprávny charakter, no (už z povahy inštitútu premlčania, ktorého uplatnenie má relevanciu iba v súvislosti s konaním pred súdom) v jej prípade možno hovoriť ako o procesnom inštitúte. Na to, aby v hmotnom práve upravené premlčanie práva vyvolalo predvídané právne následky v sfére hmotnoprávneho vzťahu, je nevyhnutné, aby premlčanie bolo uplatnené v konaní pred súdom, keď námietka premlčania vznesená mimo súdneho konania v praktickom živote nevyvoláva tie následky, ktoré sú týmto inštitútom sledované (definitívna nemožnosť priznať premlčanému právu súdnu ochranu).
Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom súd dospel k záveru, že vedľajší účastník je oprávnený vzniesť v konaní pred súdom v rámci obrany v prospech účastníka, na ktorého strane vystupuje, účinne aj námietku premlčania uplatnených nárokov.
Keďže v prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného účinne vzniesol v konaní námietku premlčania uplatnených nárokov, súd sa touto námietkou vecne zaoberal. Dospel pritom k záveru, že táto námietka bola vznesená dôvodne.
Ako to vyplynulo z vykonaných dôkazov a ako z toho vychádza aj samotný žalobca v žalobe, k zosplatneniu celého úveru došlo dňom 13.8.2005, kedy sa stala splatnou celá uplatnená pohľadávka. Nasledujúcim dňom potom začala plynúť premlčacia doba ohľadne uplatnenej pohľadávky, pričom v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka táto lehota uplynula dňa 14.8.2008.
Keďže žaloba v prejednávanej veci bola súdu doručená až dňa 27.9.2011 stalo sa tak až po márnom uplynutí premlčacej doby. Keďže sú teda uplatnené peňažné nároky premlčané a vedľajší účastník toto premlčanie namietol, súd nemal inú možnosť, než žalobu z tohto dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
V prípade žalovaného, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný boli splnené všetky predpoklady na to, aby mu súd priznal náhradu trov, ktoré mu v konaní vznikli. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Iná však bola situácia v prípade vedľajšieho účastníka.
Je pravdou, že vychádzajúc zo zásady úspešnosti boli so zreteľom na výsledok konania v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci splnené predpoklady na to, aby mal vedľajší účastník podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Vedľajší účastník totiž v konaní vystupoval na strane žalovaného, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo vo všeobecnosti vytvára predpoklady pre priznanie náhrady trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom je realizáciou ústavou garantovaného práva na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy), na úrovni zákona upraveného v ustanoveniach § 24 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Preto nemožno nikomu brániť, aby bez zreteľa na jeho možnosti, či schopnosti, splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní pred súdom. Účastník konania, ktorý advokátovi udelí plnomocenstvo na zastupovanie v konaní pred súdom si však musí byť vedomý aj rizika, že mu v konaní nevznikne právo na náhradu trov konania, prípadne, že mu náhrada týchto trov nebude priznaná. Právo účastníka konania dať sa v konaní zastúpiť je úzko späté s právom na náhradu trov konania, ktoré ako jedna z obsahových súčastí práva na súdnu ochranu, tiež v súlade s ochrannou funkciou civilného procesného práva, zabezpečuje, aby bola kompenzovaná ujma na majetku účastníka, ktorý len dôvodne uplatňoval alebo bránil svoje práva (porov. napr. Nálezy ÚS ČR vo veci IV. ÚS 2777/11, tiež vo veci III. ÚS 2984/09). Tieto dve práva však nie sú späté nerozlučne, čo nachádza v Občianskom súdnom poriadku odraz práve v znení ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré okrem zásady úspešnosti (rovnocenne) ako ďalšiu podmienku priznania náhrady trov konania zakladá účelnosť vynaložených trov. Obe tieto podmienky musia byť pritom naplnené súčasne a teda iba vtedy, ak úspešnému účastníkovi (vedľajšiemu účastníkovi) vznikli v konaní trovy, ktoré možno považovať za účelne vynaložené, súd účastníkovi môže priznať náhradu takto vzniknutých trov.
Ak preto súd rozhoduje o trovách konania (o ich náhrade) podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (no i podľa iných ustanovení), nemôže si vystačiť iba so zistením, že účastníkovi trovy vznikli, no musí skúmať aj to, či ide o trovy vynaložené účelne a ani náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať bez skúmania účelnosti ich vynaloženia.
Správnosť vyššie uvedeného potvrdzujú aj závery doterajšej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov v Slovenskej republike, no tiež Ústavného súdu SR. V tejto súvislosti možno poukázať na Nález ÚS SR vo veci II. ÚS 78/03 z 9.9.2004, podľa odôvodnenia ktorého, cit. : „Samotné nepriznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ súd uplatní zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania nemôže predstavovať zásah do podstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc zaručenej čl. 47 ods. 2 Ústavy“, pričom predmetom skúmania bolo nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za zastupovanie štátneho orgánu komerčným právnikom.
V prejednávanej veci vedľajší účastník žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia za zastupovanie advokátom, konkrétne v sume 213,50.- eura za dva úkony právnej pomoci.
Súd sa dôkladne zaoberal otázkou účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pričom však po starostlivom zvážení všetkých okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatnenie či bránenie jeho práv, resp. práv žalovaného, na ktorého strane vedľajší účastník vystupoval v prejednávanej veci, a to z nasledovných dôvodov :
Vedľajším účastníkom v prejednávanej veci je Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, teda združenie podľa § 25 z.č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa. V zmysle tohto ustanovenia je účelom zriadenia takejto právnickej osoby okrem iného podávanie návrhov na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, účasť v konaní v procesnom postavení účastníka konania a tiež zastupovanie spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa na základe plnomocenstva. Predpokladom pre zápis združenia okrem iného je aj to, že združenie aktívne pôsobí
v oblasti ochrany spotrebiteľov po dobu najmenej dvoch rokov (§ 25 ods. 3 uvedeného zákona). Z týchto oprávnení združenia potom vyplýva aj požiadavka, aby združenie bolo spôsobilé bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom, poskytovať aktívnu pomoc spotrebiteľovi, a to vrátane kvalifikovanej právnej pomoci. Kvalifikovanosť združenia oprávneného na zastupovanie účastníka konania (spotrebiteľa) pritom vyplýva nielen z uvedených požiadaviek podmieňujúcich zápis združenia do zoznamu oprávnených osôb na vykonávanie tejto činnosti, ale aj z ďalších právnych úprav (napr. oprávnenia vyplývajúce z § 10 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, § 10 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa). Reálne napĺňanie dikcie zákona a s tým súvisiace dostatočne kvalifikované personálne a materiálne zabezpečenie v prípade vedľajšieho účastníka v prejednávanej veci je zrejmé aj z jeho základných dokumentov a obsahu jeho internetovej stránky (<http://www.wix.com/oz-hoos/ hoos/cielove-aktivity>), na ktorej ponúka svoje služby spotrebiteľom. Zodpovedajú tomu totiž verejne dostupné stanovy vedľajšieho účastníka, jeho cieľové aktivity, ako aj to, že na svojej stránke umiestnil v elektronickej podobe aj viacero spravidla vzorových podaní na súd, a to napr. žaloby proti spoločnostiam ProfiCredit, Pohotovosť a SOS Finance, avšak aj vzorovú žalobu proti Ministerstvu spravodlivosti SR o náhradu škody a žalobu proti správcovi bytového domu o zdržanie sa výkonu činnosti a primerané zadosťučinenie, pričom vo všetkých týchto žalobách vedľajší účastník zadefinoval svoje procesné postavenie ako žalobca (príp. spolu so spotrebiteľom), alebo ako zástupca žalobcu - spotrebiteľa. Taktiež tomu zodpovedá aj skutočnosť, že podľa aktuálnych údajov v registri združení za vedľajšieho účastníka je okrem iných oprávnená konať navonok aj JUDr. Iveta Štefeková.
Vyššie uvedené nič nemení na tom, že aj takéto združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré vzniklo práve na to, aby poskytovalo predovšetkým právnu pomoc spotrebiteľom (a jeho registrácia tým bola podmienená), sa môže v postavení vedľajšieho účastníka konania dať zastúpiť v konaní advokátom (podľa čl. 2 Ústavy to zákon združeniu nezakazuje). Náhradu za takéto zastúpenie však v prípade subjektu, ktorý vznikol práve z dôvodu, aby účastníka konania (spotrebiteľa) v konaní zastupoval, nie je možné považovať za účelne vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP.
Hoci už vyššie uvedené závery boli dostatočným dôvodom na to, aby súd v prejednávanej veci nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia, súd zohľadnil aj ďalšie okolnosti, konkrétne okolnosti, ktoré majú pôvod v prejednávanej veci, osobitne v charaktere veci a postupe vedľajšieho účastníka v konaní.
Z hľadiska skutkovej a právnej zložitosti veci z pohľadu vedľajšieho účastníka prejednávaná vec predstavuje celkom jednoduchý spor, pričom naviac rovnakých (obdobných) sporov sa vedľajší účastník zúčastňuje v mnohých iných prípadoch. O tom svedčí aj to, že ako je súdu známe z úradnej činnosti a ako to vyplýva aj z podania, ktorým vedľajší účastník vstúpil do tohto konania, na tunajšom súde (i na väčšine iných súdov v Slovenskej republike) vstúpil vedľajší účastník do množstva rovnakých alebo obdobných sporov, kde jeho jediná konkrétna obrana spočíva vo vznesení námietky premlčania. Je preto celkom zrejmé, že z pohľadu vedľajšieho účastníka je účasť v tomto konaní celkom bežnou až rutinnou záležitosťou. Naviac, vedľajší účastník už priamo v písomnom podaní, v ktorom vzniesol námietku premlčania a uplatnil aj trovy právneho zastúpenia, ospravedlnil jeho neprítomnosť na pojednávaní, vytýčenom na termín 10.4.2012, avšak aj na všetkých ďalších pojednávaniach a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti a neprítomnosti jeho advokáta, vec prejednal a rozhodol. Pre úplnosť sa žiada dodať, že rovnako vedľajší účastník postupuje aj vo všetkých ďalších konaniach, v ktorých takto do konania vstúpil, pričom vo väčšine vecí splnomocnil totožného advokáta. O tom svedčí aj to, že vedľajší účastník už spolu so vznesením námietky premlčania reagoval na ním predpokladanú obranu žalobcu, ktorý podľa vyjadrenia vedľajšieho účastníka v obdobných sporoch namieta neprípustnosť vznesenia námietky premlčania vedľajším účastníkom. Napokon treba poukázať na to, že vedľajší účastník konania, v zastúpení advokátom, v jedinom písomnom podaní, ktoré súdu doručil, okrem námietky premlčania neuvádza žiadne konkrétne námietky alebo skutočnosti, ktoré by sa vzťahovali na túto konkrétnu vec, ale predstavujú iba výpočet všeobecne formulovaných tvrdení, obsiahnutých už vo všeobecných vzoroch podaní zverejnených na internetovej stránke vedľajšieho účastníka konania.
Za takýchto okolností potom nepochybne, tiež v spojení s už skôr uvedenými závermi, v žiadnom prípade nemožno považovať za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, ktorú vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom v tomto konaní.
Z uvedených dôvodov potom súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na Krajský súd v Bratislave.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.