Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-28-2012.pdf
PDF · 77.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/28/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. G., nar. X.X.XXXX bytom ako matka zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica dieťa rodičov C. G. nar. XX.X.XXXX, bytom J. J. Č.. XX a O. G., nar. X.X.XXXX, bytom Č. M. XXXX o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. XC XXX/XXXX - 35 zo dňa 25.3.2010 vo výroku o výžive tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca O. G. nar. XX.X.XXXX k maloletej E. G. nar. X.X.XXXX zo sumy 35 € mesačne na sumu 50 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné j e otec p o v i n n ý zasielať vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa návrhom podaným na tunajší súd dňa 22.2.2012 sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej E. zo sumy 35 € mesačne na sumu 100 € mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia dôvodiac tým, že výživné, ku ktorému bol otec maloletého dieťaťa zaviazaný v rámci rozvodového konania v r. 2009 nie je výživným postačujúcim pre pokrytie základných potrieb maloletého dieťaťa.
Otec s návrhom matky nesúhlasil, žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnúť s odôvodnením, že nemá dostatok finančných prostriedkov na prispievanie zvýšeným výživným ako to požaduje matka, poukázala na svoje aktuálne osobné a majetkové pomery.
Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa doporučoval súdu zvýšiť vyživovaciu povinnost otca k maloletej Viktórii s prihliadnutím na opodstatnené potreby dieťaťa ako i na schopnosti a možnosti otca.
V rámci dokazovania súd vypočul rodičov maloletej, oboznámil sa s rozvodovým spisom tunajšieho súdu sp. zn. XC XXX/XXXX, rozsudkom zo dňa 25.3.2010, aktuálnymi potvrdeniami o príjme rodičov maloletého dieťaťa na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci:
Výška vyživovacej povinnosti otca k maloletej bola upravená v rámci rozvodového konania vyššie citovaným rozsudkom M. D. E. Ž.W. L. Y. a ustálená na sumu 35 € mesačne. V čase tohoto rozhodovania matka maloletého dieťaťa u svojho zamestnávateľa Q. D..O..M.. X. dosahovala príjem na úrovni 400 €, otec u zamestnávateľa A. C. Q. L. C. L. E. dosahoval príjem vo výške 393 €. Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti matka odôvodňovala tým, že výživné, ktorým otec prispieva je nepostačujúce, maloletá Viktória počnúc mesiacom september r. 2011 sa stala žiačkou 5. ročníka Základnej školy okrem nevyhnutných výdavkov dcéra sa venuje mimoškolským aktivitám, matka zo svojho príjmu nie
je schopná pokryť všetky potreby maloletého dieťaťa. Podľa jej vyjadrení u zamestnávateľa dosahuje príjem na úrovni 370 € mesačne / čl. 7 spisu /, z ktorého príjmu uhrádza bývanie v rozsahu 70 -100 € mesačne, kterou sumou prispieva rodičom, cestovné z miesta bydliska do miesta výkonu práce u matky predstavuje sumu 60 € mesačne, uhrádza poistné pre seba a dceru 40 € mesačne, stravu dcére v školskej družine 16 €, samotnú školskú družinu 2,60 €. Otec uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov pre prispievanie zvýšeným výživným ako to matka požaduje v rozsahu 100 €, argumentoval tým, že aktuálne žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a jej maloletou dcérou. U svojho zamestnávateľa dosahuje príjem 430 € mesačne / čl. spisu 8 /, z ktorého uhrádza poplatky v súvislosti s bývaním na nájomný byt 171 €, plyn 57 €, elektrina 33 €, poistka 40 €, káblová televízia, depozit titulom úhrady nájomného za byt 72 € mesačne. Podľa vyjadrení otca družka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti dosahuje u zamestnávateľa ako predavačka príjem na úrovni 270 €. Otec uviedol, že je nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej majetkovej hodnoty, jeho zámerom je založiť si rodinu s aktuálnou priateľkou. Ďalej poukázal na skutočnosť, že jeho matka a brat prispievajú pre maloleté dieťa, o ktoré v konaní ide i naturálnym plnením zakupovaním hnutelných vecí.
Podľa § 78 ods. 1. Zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieta je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., pri zmene pomerov sa vždy prihliada na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnost, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnost v minimálním rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieta alebo na nezaopatrené dieta podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieta osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5. Zák. o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd zhodnotiac výsledky dokazovania mal jednoznačne za to, že v danom prípade došlo u maloletého dieťaťa k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje i úpravu výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu, naposledy ustálenej v rámci rozvodového konania v roku 2010. Od času poslednej úpravy výšky výživného len s prihliadnutím na vývoj životných nákladov došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, maloletá Viktória je žiačkou 5. ročníka Základnej školy venuje sa mimoškolským aktivitám, všetky nevyhnutné výdavky pre maloleté dieťa uhrádza matka, ktorá zabezpečuje i osobnú starostlivosť o maloletú. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadol nielen na opodsatnené potreby maloletého dieťaťa ale zohľadnil tiež schopnosti a možnosti na strane otca, zohľadnil tiež skutočnosť, že od času posledného rozhodovania došlo k zvýšeniu príjmu na strane otca zo sumy 393 € na aktuálny priemerný mesačný príjem vo výške 438 €, príjem matky u zamestnávateľa od času posledného rozhodovania bol bez väčšej zmeny na úrovni 400 € mesačne. Súd súhlasí s tvrdeniami matky, že výživné na úrovni 35 € pre dieťa vo veku 10 rokov, v súčasnej dobe je výživným neprimeraným pokiaľ otec maloletého dieťaťa má schopnosť a možnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnost s prihliadnutím na reálne zárobkové schopnosti a možnosti. Súd zohľadnil všetky okolnosti a pre posúdenie odôvodnenie vynaložených nákladov zohľadňoval tiež výdavky vynaložené na strane matky ako i strane otca a dospel k záveru, že primeraným výživným je suma 50 € ku ktorej
zaviazal k prispievaniu otca počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia k rukám matky maloletého dieťaťa do budúcna.
Ak matka požadovala určenie výšky vyživovacej povinnosti v rozsahu 100 € mesačne pre maloleté dieťa výška výživného v takomto rozsahu s prihliadnutím na potreby dieťaťa ako i schopnosti a možnosti otca nie je výškou primeranou, je nutné poukázať na skutočnosť, že vyživovacia povinnost svedčí pre oboch rodičov / § 62 ods. 2. Zák. o rodine / preto i matka maloletého dieťaťa primeraným spôsobom i keď zabezpečuje osobnú starostlivosť sa musí podielať výživným pre dieťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to výslovne do zápisnice súdu. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.