Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-232-2010.pdf
PDF · 91.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10C/232/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci navrhovateľov: 1/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. W. XXX, XXX XX I., zomrel dňa XX.XX.XXXX, 2/ Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. W.Y. XXX, XXX XX I., 3/ C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom, U. W. XXX, XXX XX I., proti odporcom: 1/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. W. XXX, XXX XX I., 2/ I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. W. XXX, XXX XX I., obaja právne zastúpení JUDr. Jozefom Borisom, advokátom, so sídlom Pod Párovcami 163, 921 01 Piešťany, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Konanie v časti o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a Zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo dňa 02.07.2010, o určenie neplatnosti Vyhlásenia zo dňa 02.07.2010 a o určenie vlastníckeho práva navrhovateľov 1/ a 2/ v podiele 1/5 k nehnuteľnostiam: rodinný dom súp. č. XXX, C-KN parcela č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2 a C-KN parcela č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, pre k.ú. U. W., vedené Správou katastra I. na LV č. XXX, sčasti zastavuje.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/ a 2/ sa podaním došlým súdu dňa 21.06.2010 domáhali, aby súd určil neplatnosť Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo dňa 02.07.2010, neplatnosť Vyhlásenia zo dňa 02.07.2010 a určil vlastnícke právo navrhovateľov v celosti k nehnuteľnostiam: rodinný dom súp. č. XXX, C-KN parcela č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2 a C-KN parcela č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, pre k.ú. U. W., vedené Správou katastra I. na LV. č. XXX. Návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia sú rodičia odporcu 1/ a svokrovci odporcu 2/. Zmluva bola uzatvorená v tiesni, keď odporcovia využili zdravotný stav navrhovateľa 1/ a ich právnu nevedomosť, v úmysle zmocniť sa bezprácne rodinného domu. Na strane navrhovateľov vznikla obava, že keby sa odporcovia odsťahovali z rodinného domu, zostali by v starobe bez pomoci a starostlivosti. Odporcovia sa voči ním správajú šikanózne, neplnia si svoje povinnosti plynúce z vecného bremena týkajúceho sa oprávnenia navrhovateľov na doživotné pokojné bývanie v rodinnom dome.
Na základe návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ a súhlasu C. H., nar. XX.XX.XXXX, súd uznesením č.k. 10C/232/2010-39 zo dňa 13.08.2010 pripustil, aby do konania vstúpil C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., U. W. XXX na strane navrhovateľa.
Na základe návrhu navrhovateľov 1/ až 3/ súd uznesením na nariadenom pojednávaní zo dňa 03.03.2011 pripustil zmenu žalobného návrhu nasledovne: „Prikazuje sa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov navrhovateľovi 1/ a 2/ nehnuteľnosti vedené na Správe katastra I., pre Obec I., k.ú. U. W., zapísané na LV č. XXX, rodinný dom súp. č. XXX, postaveného na C-KN parcele č. XXXXX/XX, C-KN parc. č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2, v podiele 4/5, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
alternatívne
Odporcovia 1/, 2/ sú povinní vydať navrhovateľom 1/, 2/ nehnuteľnosti vedené na Správe katastra I., pre Obec I., k.ú. U. W., zapísané na LV č. XXX, rodinný dom súp. č. XXX, postaveného na C-KN parcele č. XXXXX/XX, C-KN parc. č. XXXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2, parc. č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 673 m2, do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v podiele 4/5, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“
Vo zvyšnej časti, za súhlasu odporcov, vzali navrhovatelia návrh sčasti späť. Navrhovateľ 3/ v podaní došlým súdu dňa 02.03.2012, za súhlasu odporcov, vzal v celom rozsahu svoj návrh späť.
Navrhovatelia zmenu žaloby odôvodnili tým, že odporcovia nehnuteľnosti nadobudli zmluvou označenou ako kúpna zmluva, za nehnuteľnosti zaplatili iba 300.000,- Sk. V skutočnosti sa jedná o kombinovanú zmluvu kúpnu a darovaciu. Predmetné nehnuteľnosti mali v čase uzatvorenia zmluvy hodnotu cca 3.000.000,- Sk. Ak navrhovatelia odpočítajú vyplatenú kúpnu zmluvu a hodnotu vecného bremena, jednalo sa o zmluvu v časti 1/5 z celku kúpnu a v časti 4/5 z celku darovaciu. Išlo o zastretý právny úkon. Po prevode nehnuteľností denne dochádzalo a dochádza u navrhovateľov k znepríjemňovaniu života zo strany odporcov. Neumožňujú im návštevy, slovne ich urážajú a provokujú, neustále ich kamerujú. V auguste 2009 odporca 2/ fyzicky napadol navrhovateľa 1/ takým spôsobom, že je odvtedy dlhodobo liečený u psychiatra MUDr. I.. Navrhovatelia požiadali o vrátenie daru. Odporcovia na výzvu odpovedali negatívne.
Dňa 19.03.2011 navrhovateľ 1/ zomrel, pričom dedičské konanie bolo skončené osvedčením o dedičstve 9D/255/2011, Dnot 105/2011 zo dňa 23.05.2011, pričom predmetom dedenia neboli žalované nehnuteľnosti. Po právoplatnosti rozhodnutia súd v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. začal opätovne konať s navrhovateľom 3/ ako dedičom po navrhovateľovi 1/, a preto nebolo potrebné rozhodovať o jeho procesnom návrhu na nariadenom pojednávaní zo dňa 03.03.2011.
Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Poukázali, že navrhovatelia neboli v tiesni, boli vlastníkmi nehnuteľnosti, mali slobodnú vôľu ako s nehnuteľnosťou naložia. Bola uzatvorená riadna kúpna zmluva a táto zmluva obsahovala všetky podstatné náležitosti, vrátane kúpnej ceny. Nemohlo ísť o darovaciu zmluvu. Uviedli, že hodnota nehnuteľností mohla byť 1,5 až 2 mil. Sk. Namietli, že neterorizujú navrhovateľov, práve naopak, navrhovatelia terorizujú ich. Po dedine navrhovateľ 2/ rozniesol, že sú vrahovia a pod.. Je pravdou, že používajú fotoaparát a kameru, je to však z dôvodu, aby sa mohli brániť voči ohováraniu a klamstvám.
Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, ich výsluchom a výsluchom svedka I.. J. R. na nariadenom pojednávaní, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp.zn.: 9D/255/2011, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
Dňa 02.07.2007 bola na notárskom úrade Mgr. J. R. uzatvorená Kúpna zmluva a Zmluva o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu medzi navrhovateľom 1/ a 2/ ako predávajúcimi a oprávnenými a odporcami 1/ a 2/ ako kupujúcimi a povinnými. Predmetom zmluvy bol predaj žalovaných nehnuteľnosti a zriadenie vecného bremena za odplatu, spočívajúceho v práve doživotného bývania v rodinnom dome s tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ budú užívať celé II. poschodie tohto domu a spoločne s odporcami prízemie tohto domu a spoločné priestory. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 300.000,- Sk a odplata za zriadenie vecného bremena 60.000,- Sk. Do skončenia dokazovania nebolo medzi účastníkmi sporné, že odporcovia zložili kúpnu cenu 300.000,- Sk.
Svedok I.. J. R. vypovedala, že zmluva sa uzatvorila na podnet oboch účastníkov. V rámci rokovania a spisovania zmluvy vznikli medzi účastníkmi spory. Nevedeli sa dohodnúť na jednotlivých podmienkach zmluvy. Z tohto dôvodu sa zmluva ani na prvý krát nespísala. Mohlo to byť tak na druhý alebo tretí krát. Pri spisovaní zmluvy nemala dobrý pocit. Upozorňovala obe rodiny, že v budúcnosti im môžu vzniknúť problémy. Potvrdila, že zmluva bola uzatvorená slobodne a bez nátlaku. Osobne účastníkov k ničomu nenútila, len vysvetľovala.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 41a ods. 1 cit. zák. ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.
Podľa ods. 2 cit. zák. ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
Podľa § 49 cit. zák. účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
Podľa § 588 cit. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 589 cit. zák. cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 628 cit. zák. darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách dohoda o cene je dohoda o výške ceny alebo dohoda o spôsobe, akým sa cena vytvorí, s podmienkou, že tento spôsob cenu dostatočne určuje. Dohoda o cene vznikne aj tým, že kupujúci zaplatí cenu tovaru vo výške požadovanej predávajúcim.
Podľa § 2 ods. 1 cit. zák. neprimeranú cenu nesmie dohodnúť a) predávajúci a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky štátnych fondov alebo na ktorý sa poskytuje finančná pomoc zo zahraničia alebo z Európskej únie, b) predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa 10) pri predaji tovaru.
Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2, 3 O. s. p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Skôr ako súd pristúpil k posúdeniu merita veci, bolo potrebné sa zaoberať procesnými otázkami, ktoré nastali najmä po smrti navrhovateľa 1/. Smrťou navrhovateľa 1/ došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odporcov 1/ a 2/. Navrhovateľ 1/ závet nezanechal, dedičmi zo zákona sa stali manželka a dve deti. Po skončení dedičského konania navrhovateľa 1/ súd začal konať ako s navrhovateľom 3/ len so synom navrhovateľa 1/, pretože dcéra ako dedička je v pozícii odporcu a pri zmene je procesného postavania by došlo k zmareniu celého súdneho konania. Vzhľadom na tento stav odpadlo procesne rozhodnúť o späťvzatí žalobného návrhu zo strany navrhovateľ 3/ došlým súdu dňa 02.03.2012.
Navrhovatelia sa domáhajú prikázania nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele 4/5, čím je súd viazaný. Je možné konštatovať, že v tomto smere je žalobný návrh nepreukázaný. Medzi účastníkmi konania bola sporná hodnota žalovaných nehnuteľností. Kým navrhovatelia nehnuteľnosti ohodnotili na cca. 3.000.000,- Sk, odporcovia tvrdili, že ich hodnota je 1,5 až 2 mil. Sk. Keďže ani jedna z procesných strán do skončenia dokazovania nenavrhla ohodnotenie nehnuteľností znalcom, súd už z tohto dôvodu mohol žalobný návrh ako nepreukázaný zamietnuť.
Predmetom tohto konania bolo posúdenie platnosti Kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností a zmluvy o zriadení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo dňa 02.07.2010. Navrhovatelia spočiatku argumentovali, že zmluvu podpísali v tiesni a že kúpna cena nebola vyplatená. Neskôr upustili od týchto dôvodov a namietali, že išlo o zastretý právny úkon, pretože v skutočnosti išlo o darovaciu zmluvu. Súd na preukázanie týchto tvrdení vypočul svedka notára I.. J. R., ktorý uviedol, že zmluva bola uzatvorená slobodne a bez nátlaku.
Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.
Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).
Je možné konštatovať, že napadnutá kúpna zmluva spĺňa všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorej podmienky sú uvedené v § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne pochybenie účastníkov konania pri uzatváraní tejto zmluvy. Zmluva sa podpisovala na notárskom úrade, po dlhších rokovaniach. Ak jediným dôvodom neplatnosti, resp. zastretosti, mala byť nízka kúpna cena, je potrebné uviesť, že zákon o cenách nereguluje cenu nehnuteľností pri ich predaji medzi príbuznými, preto z toho dôvodu nie je možné sa úspešne domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy. Súd nemohol akceptovať tvrdenie navrhovateľov, že išlo čiastočne o darovaciu zmluvu. Ak by účastníci mali takúto vôľu, nič im nebránilo, aby to v zmluve výslovne uviedli.
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak si povinný neplní svoje povinnosti z vecného bremena spočívajúceho v práve nerušene strpieť určitú osobu vo svojej nehnuteľnosti, následkom porušenia tejto povinnosti nie je strata jeho vlastníckeho práva, ale na strane oprávneného je možnosť domáhať sa nápravy. Na podklade vykonaného dokazovania súd návrh v merite v celom rozsahu zamietol a vo zvyšnej časti, na základe čiastočného späťvzatia, za súhlasu odporcov, súd sčasti zastavil.
Súd zamietol doplnenie dokazovania výsluchom maloletej D. I. a výsluchom U. I. vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p. z dôvodu zložitého prípadu, pretože počas konania došlo k viacerým procesným zmenám.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov spolu s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.