Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-20-2010.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/20/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. apríla 2012 v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Evou T ó t h o v o u rozhodol
t a k t o :
rozhodol:
Obžalovaný:
P. Y. - nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom D. č. XXX
sa uznáva za vinného, že
hoci je ako otec v zmysle § 62 a násl. Zákona o rodine a na základe rozsudku Okresného súdu v Trenčíne, sp. zn. 30P 77/2008 zo dňa 21.08.2008, právoplatného dňa 11.09.2008, zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry C. Y., nar. XX.XX.XXXX, sumou 132,78,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa I. J., bytom C. B. č. 5, taktiež mu bolo povolené splácať dlh na výživnom až do úplného vyrovnania dlhu pod následkom straty výhody splátok, svoju vyživovaciu povinnosť si od februára XXXX doposiaľ (vrátane mesiaca apríl 2012) pravidelne neplní, pričom v uvedenom období prevádzkoval živnosť, z ktorej mal príjem čím mu vznikol celkový dlh na výživnom vo výške 5.236,74 €,
t e d a
- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín podala dňa 11.02.2010 obžalobu na obvineného P. Y. pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona.
Hlavné pojednávanie konané dňa 10.04.2012 sa v zmysle § 252 ods. 2 Tr. poriadku, po splnení všetkých zákonných podmienok, konalo v neprítomnosti obžalovaného, nakoľko súd neakceptoval ospravedlnenie obžalovaného z neúčasti na hlavnom pojednávaní a aj bez jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní bolo možné náležite zistiť skutkový stav.
Obžalovaný P. Y. v prípravnom konaní, pri výsluchu dňa 17.12.2009, spáchanie stíhaného skutku priznal a ako dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti uviedol skutočnosť, že je živnostník a nemal dostatok financií. Dlh by chcel čo najskôr uhradiť, mal snahu uhradiť aspoň niečo z dlhu, no p. J. od neho peniaze nechcela, chcel jej dať do rúk 400,- €, no ona ich odmietla.
Svedkyňa I. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od jej trestného oznámenia obžalovaný riadne neplatí výživné na dcéru. S touto sa síce stretáva, občas jej kúpi nejaké lízatko alebo čokoládu, na Vianoce jej kúpi nejakú trigovicu, prípadne pyžamo, ale inak na jej výchovu a výživu nijakým spôsobom neprispieva. Vec riešila cestou exekútora, ktorému obžalovaný poukázal v roku 2010 sumu 200,- €, táto suma je zohľadnená vo výške dlžného výživného vo vydanom trestnom rozkaze v tomto konaní zo dňa 14.10.2011, následne na jej účet jeden krát poukázal 13.10.2011 sumu 140,- €, odvtedy nič nezaplatil. Svedkyňa ďalej uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, pracuje ako učiteľka v materskej škôlke, dieťa netrpí núdzou. Svedkyňa poprela tvrdenie obžalovaného, že jej chcel dať do rúk sumu dlžného výživného vo výške 400,- €.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/77/2008 zo dňa 21.08.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2008, rodného listu dieťaťa, správ OÚ Trenčín, výpisu zo živnostenského registra, správy Sociálnej poisťovne, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, správy Daňového úradu Trenčín, správy Obce Soblahov, odpisu registra trestov, pripojených spisov Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T 120/2009, 2T 104/2009, najmä trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T 122/2009 zo dňa 24.01.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2011, trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 1T 120/2009 zo dňa 22.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2010.
Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že obžalovaný P. Y. je povinný na základe rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 30P/77/2008 zo dňa 21.08.2008, právoplatného dňa 11.09.2008, prispievať na výživu maloletej dcéry C. sumou 132,78 € mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.04.2008 a zároveň mu bolo povolené splácať dlh na výživnom za obdobie od 01.04.2008 do rozhodnutia súdu vo výške 663,88 € v mesačných splátkách po 66,38 € popri bežnom výživnom až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Obžalovaný za obdobie od februára 2009 doposiaľ uhradil výživné v celkovej výške 340,- €, z toho 200,- € poukázal na výživné v roku 2010 cestou súdneho exekutora, pričom táto suma už bola zohľadnená v trestnom rozkaze zo dňa 14.10.2011 a sumu 140,- €.poukázal dňa 13.10.2011 na účet matky dieťaťa I. J..
Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je zo spáchania tohto skutku priamo usvedčovaný výpoveďou svedkyne I. J., ale i svojou výpoveďou, v ktorej sa priznal, že v žalovanom období si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil.
Skutočnosť, že obžalovaný si neplní svoju vyživovaciu povinnosť sa snažil ospravedlniť tým, že je živnostník a nemá dostatok finančných prostriedkov na plnenie uvedenej povinnosti. Tento dôvod však súd považuje za irelevantný, pretože obžalovanému nič nebránilo v tom, aby živnosť, z ktorej nedosahoval také príjmy, aby si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť ukončil, riadne sa zamestnal a z dosiahnutých prostriedkov poskytoval výživné svojej dcére.
Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že všetky vykonané a vyhodnotené dôkazy sú vo vzájomnej zhode a dostatočne a bezpečne odôvodňujú záver o vine obžalovaného.
Obžalovaný bol schopný v čase páchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Svojim úmyselným konaním sa vyhýbal plneniu svojej vyživovacej povinnosti tým, že hoci mal príjem zo živnosti, neprispieval riadne na výživu svojho maloletého dieťaťa, čím porušil právo maloletého dieťaťa na výživné. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky trestného činu, a to ako všeobecné, tak i osobitné (znaky skutkovej podstaty) tak, ako to predpokladá Trestný zákon, a preto ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona.
Pri rozhodovaní o výške trestu súd okrem iného prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Z hľadiska osoby páchateľa a jeho pomerov súd zistil, že obžalovaný P. Y. bol doteraz štyrikrát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.01.2011 sp. zn. 2T 122/2009, pre prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov, za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.12.2009 sp. zn. 1T/120/2009, právoplatného dňa 01.05.2010 a rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 3T/110/2009, právoplatného dňa 13.10.2009 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Zo správy o povesti je zrejmé, že obžalovaný sa taktiež dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorého bol uznaný vinným v roku 2008 a v roku 2009 bolo priestupkové konanie voči jeho osobe za ďalší priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zastavené. Z potvrdenia ÚPSVaR je zrejmé, že obžalovaný v období od januára do novembra 2009 nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ani nepoberal dávku a príspevky v hmotnej núdzi; z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplynulo, že v tejto dobe nepoberal ani dávku v nezamestnanosti.
S poukazom na vyššie uvedené pomery obžalovaného, skutočnosť, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej jeho trestnej veci a za nezistenia žiadnej priťažujúcej ani poľahčujúcej okolnosti, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov nepodmienečne s vedomím, že takto uložený trest je dostačujúci pre nápravu obžalovaného a ochranu spoločnosti.
Keďže obžalovaný Tibor Y. nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto prečinu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, zaradil ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.