Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cb/119/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: PACE print, s.r.o., Rožňavská 2, Bratislava 821 01, IČO: 44 759 053, proti odporcovi: Philip Trading spol. s r.o., Sabinovská 10, Bratislava 821 02, IČO: 35 725 249, o zaplatenie 3.163,92 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.163,92 EUR spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 289,06 EUR od 10.3.2010 do zaplatenia,

zo sumy 2.499,- EUR od 10.4.2010 do zaplatenia,

zo sumy 375,86 EUR od 10.6.2010 do zaplatenia,

ako aj trovy konania v sume 189,50 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 30.6.2010 domáhal zaplatenia sumy 3.163,92 EUR spolu s 0,03 % denným úrokom z omeškania za každý deň omeškania, titulom neuhradenia kúpnej ceny za dodaný tovar.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 23.2.2010 odporca prevzal tovar, čo potvrdil podpisom na faktúre č. 10-0031. Faktúra bola vystavená na sumu 589,06 EUR s lehotou splatnosti do 9.3.2010. Dňa 7.5.2010 odporca uhradil z celkovej výšky dlžnej sumy čiastku vo výške 300,- EUR. Zvyšok dlžnej sumy vo výške 289,06 EUR odporca do dnešného dňa neuhradil. Následne dňa 10.3.2010 prevzal ďalší tovar, čo potvrdil svojim podpisom na faktúrach vystavených k jednotlivým vyrobeným zákazkám: č. 10-0041 na čiastku 898,45 EUR so splatnosťou 9.4.2010; č. 10-0042 na čiastku 422,45 EUR so splatnosťou 9.4.2010; č. 10-0044 na čiastku 1.178,10 EUR so splatnosťou 9.4.2010, ktoré do dnešného dňa neuhradil. Okrem týchto tovarov prevzal dňa 4.6.2010 aj ďalší tovar, čo opätovne potvrdil svojim podpisom na faktúre č. 10-0123 na čiastku 375,86 EUR so splatnosťou 9.6.2010, ktorú do dnešného dňa

neuhradil. Odporca napriek takto prevzatému záväzku do dnešného dňa neuhradil navrhovateľovi dlžnú sumu v celkovej výške 3.163,92 EUR. Odporca tak neurobil aj napriek tomu, že bol k predmetnej úhrade niekoľkokrát vyzvaný a to aj listom zo dňa 4.6.2010. Na uvedené výzvy odporca reagoval tým, že viackrát

ústne, telefonicky a e-mailovým prísľubom deklaroval, že dlžné čiastky uhradil alebo vzápätí uhradí, avšak k skutočnej úhrade nedošlo.

Odporca bol na pojednávanie konané dňa 5.4.2012 riadne predvolaný (predvolanie prevzal dňa 12.3.2012), svoju neúčasť nijako neospravedlnili, preto súd vec v zmysle prejednal v neprítomnosti odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľ dodal odporcovi tovar, prevzatie ktorého potvrdil na jednotlivých faktúrach, ktoré slúžia zároveň ako dodacie listy, a ktorými vyúčtoval cenu dodaného tovaru. Jedná sa o faktúry č. 10-0031 zo dňa 23.2.2010 na sumu 589,06 EUR, z ktorej dňa 7.5.2010 uhradil sumu 300,- EUR, č. 10-0041 zo dňa 10.3.2010 na sumu 898,45 EUR, č. 10-0042 zo dňa 10.3.2010 na sumu 422,45 EUR, č. 10-0044 zo dňa 10.3.2010 na sumu 1.178,10 EUR a č. 10-0123 zo dňa 4.6.2010 na sumu 375,86 EUR. Odporca predmetné faktúry v plnej výške doposiaľ neuhradil a zostávajúca neuhradená cena predstavuje sumu 3.163,92 EUR. Odporca záväzok uznal v liste zo dňa 2.7.2010 označenom ako Mimosúdne vyrovnanie záväzku.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že ako vyplýva z jednotlivej úhrady, ktorú v predmetnej veci vykonali, navrhovateľovi bola uhradená čiastková úhrada 289,06 EUR z celej pôvodnej žalovanej istiny. Ďalšie čiastkové plnenia nebolo možné uhradiť z dôvodu zlej finančnej situácie. Z dôvodu hospodárskej krízy všetky spoločnosti stopli marketing a reklamnú produkciu. Ako náhle to situácia dovolí, je ochotný doplatiť čiastku 3.163,92 EUR zo žalovanej istiny. Ďalej boli dohodnutí, že navrhovateľ nebude uplatňovať úroky z omeškania z dlžnej sumy a uplatňovaná sadzba nie je správna.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odporu uviedol, že odporca svoj odpor podal bez relevantného odôvodnenia vo veci samej. Navrhovateľ riadne preukázal svoj nárok na zaplatenie peňažnej sumy 6.480,- EUR (195.224 Sk) s prísl., a to dôkazmi priloženými k návrhu, ktoré neboli zo strany odporcu nijako vyvrátené. Predmetný odpor považuje za účelový z dôvodu oddialenia plnenia zo strany odporcu.

Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 407 ods. 3 Obch. zák., ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola v období od 13.5.2009 do 12.4.2011 vo výške 1 % ročne.

Súd vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dodávka tovaru špecifikovaného v dodacích listoch ako aj vo faktúrach. Pre spôsob platenia kúpnej ceny sú predovšetkým rozhodujúce platobné podmienky, ktoré si účastníci dohodli v zmluve, inak platia osobitné ustanovenia § 449 a 450 a všeobecné ustanovenia § 337 až 339 Obch. zák.

„Ak v kúpnej zmluve nebolo dohodnuté, že kupujúci zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy predávajúceho s dohodnutou lehotou splatnosti, právo na zaplatenie kúpnej ceny môže byť vykonané prvý raz, keď predávajúci v súlade so zmluvou a umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom“ (R 124/1999).

Odporca tovar prevzal dňa 23.2.2010, 10.3.2010 a 4.6.2010, nárok na zaplatenie kúpnej ceny teda navrhovateľovi vznikol už uvedenými dňami, keďže dohoda upravujúca

splatnosť ceny medzi účastníkmi uzavretá nebola, a dňami nasledujúcimi (24.2.2010, 11.3.2010 a 5.6.2010) je odporca s jej zaplatením v omeškaní. Kúpna cena nebola odporcom doposiaľ v celom rozsahu zaplatená, pričom čiastočnú úhradu vykonal u faktúry č. 10-0041. Súd preto návrhu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 3.163,92 EUR. Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie (nárok mu pritom vznikol už dňom nasledujúcim po prevzatí tovaru), avšak nie vo výške 0,03 % denne (10,95 % ročne), ale vo výške 9 % ročne (8 percentuálnych bodov plus 1 % ECB), ktorý bol aj súdom za požadované obdobie priznaný. V presahujúcej výške sadzby (1,95 %) súd návrh zamietol.

V nadväznosti na čiastočnú úhradu ako aj písomné uznanie záväzku súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré sú, vzhľadom na v podstate totožnú právnu úpravu, primerane použiteľné aj v SR.

„Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného dokazovania a ak domnienka existencie uznaného záväzku nebola v konaní vyvrátená, súd musí mať podľa skutočnosť za preukázanú.

V konaní teda môžu nastať len dve situácie - buď sa skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, považuje za preukázanú, alebo v konaní vyšiel najavo opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t.j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). V žiadnom prípade však nemožno za situácie platného uznania záväzku robiť záver, že oprávnený veriteľ neuniesol, pokiaľ ide o skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právne domnienka, dôkazné bremeno, a to ani vtedy, ak povinný (dlžník) popiera takúto skutočnosť negatívnymi tvrdeniami.“ (rozsudok z 26. augusta 2004)

„Aj keď sa zdá byť na prvý pohľad logické, že účastníci môžu platne robiť právne úkony smerujúce k zmene alebo zániku ich práv či povinností alebo sa inak dotýkajúce ich právneho vzťahu, len za predpokladu, že medzi nimi takýto vzťah právne existuje, napriek tomu nemožno toto tvrdenie vzťahovať bez ďalšieho na akýkoľvek právny úkon bez toho, aby sa súčasne prihliadalo na to, či tu je, alebo nie je zákonom ustanovený dôvod neplatnosti takéhoto úkonu.

V niektorých prípadoch existenciu pohľadávky zákon neustanovuje ako podmienku (predpoklad) právneho úkonu, ktorý sa k nej vzťahuje. Tak to je aj v prípade neexistencie uznaného dlhu (záväzku), ktorá nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu uznania dlhu (záväzku), keďže v dôsledku konštrukcie vyvrátiteľnej právnej domnienky ( , ) dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, spočíva na dlžníkovi. V opačnom prípade, teda ak by platilo, že nemožno platne uznať neexistujúci dlh, by účinky uznania dlhu vôbec nenastali (vrátane vyvrátiteľnej právnej domnienky), čo by znamenalo, že dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu dlhu, by nikdy neniesol dlžník, naopak, veriteľ by musel vždy, dovolávajúc sa uznania dlhu, preukazovať existenciu uznaného dlhu ako podmienku platnosti uznania dlhu, a teda aj ako predpoklad na uplatnenie jeho účinkov.“ (rozsudok z 9. decembra 2004, rozsudok z 21. júna 2004)

„Pokiaľ žalovaný čiastočne uhradil faktúru žalobcu bez toho, že by označil, ktoré časti plnenia považuje za neuskutočnené, a úhrada (ani neuhradený zvyšok) nesúhlasí ani so žiadnou z čiastkových fakturovaných cien, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka upravená v ustanovení .“ (uznesenie zo 17. júla 2006)

Odporca v konaní nepreukázal, že záväzok na zaplatenie zostávajúcej časti kúpnej ceny ako aj úroku z omeškania v čase uznania netrval alebo po tomto uznaní zanikol. Odporca zároveň nepreukázal a nepredložil súdu relevantné dôkazy, že by medzi účastníkmi malo dôjsť k inej dohode ohľadne splatnosti kúpnej ceny.

Súčasne súd v súlade s ust. (navrhovateľ mal iba nepatrný neúspech) určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 189,50 EUR (zaplatený súdny poplatok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.