Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-53-2012.pdf
PDF · 66.44 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/53/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr. Ivana Ilavského a JUDr. Pavla Sládka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05. apríla 2012, v trestnej veci odsúdeného E. O. v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie prejednal sťažnosť, ktorú podal odsúdený proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave sp.zn. 6PP/171/2011 zo dňa 21.02.2012, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného E. O., sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozhodnutím rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného E. O. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý vykonáva na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.04.2008, sp.zn. 3T/50/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.06.2009, sp.zn. 1To/47/2008 v trvaní 7 rokov pre trestný čin úverového podvodu podľa § 250a odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 so zaradením pre jeho výkon do prvej nápravno - výchovnej skupiny.
Z napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd na jednej strane pri posudzovaní žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody mal za to, že bola splnená formálna podmienka pre rozhodovanie o žiadosti, avšak pri posudzovaní materiálnej podmienky uvedenej v § 66 odsek 1 Trestného zákona dospel k záveru, že vzhľadom na menej priaznivú resocializačnú prognózu nie je možné od odsúdeného očakávať, že v prípade pobytu na slobode povedie riadny život. Okresný súd súčasne mal za to, že odsúdený už bol vo výkone trestu odňatia slobody a mal teda v minulosti možnosť preukázať, že výkon trestu plní svoj účel a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, avšak sa dopustil opakovane skutkov kvalifikovaných ako trestné činy, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Je dôležité podľa názoru okresného súdu poukázať aj na to, že u odsúdeného ani alternatívny trest vo forme podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody nesplnil svoj účel a odsúdený sa dopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú bol právoplatne odsúdený. Skutočnosť, že odsúdený už bol podmienečne prepustený predstavuje v konkrétnom prípade vo vzťahu k posúdeniu splnenia materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie negatívny aspekt. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv, a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že už sa trestnej činnosti viac nedopustí. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť súd ma za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu obvineného je možné len počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Z týchto dôvodov teda okresný súd má za to, že u odsúdeného nie sú splnené podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a preto jeho žiadosť ako nedôvodnú zamietol.
Proti tomuto uzneseniu si podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený E. O., ktorú písomne pomerne obsiahlo odôvodnil. V jej dôvodoch okresnému súdu vyčíta, že svoje zamietavé stanovisko k jeho žiadosti oprel o jedinú, aj to hypotetickú domnienku, že na základe jeho minulosti nie je možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Zo zákonných ustanovení, ktoré sa dotýkajú podmienok o rozhodnutí o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody v spojitosti s výkladom, ako ich chápe zákonodarca, logicky a v jednote s Ústavou Slovenskej republiky je možné pouvažovať hodnotenie jeho minulosti ako predpoklad, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu nie je predpoklad, že povedie riadny život, za nezákonné.
Zákonným predpokladom, o ktorý má súd pri rozhodovaní opierať svoje závery, je plnenie povinností a správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu a práve z nich a hlavne z nich, má vyvodiť záver, či preukázal polepšenie a či je možné od neho očakávať, že bude v budúcnosti viesť riadny život. Vo svojej sťažnosti sa tiež odsúdený zaoberá pojmom trestnosť činu a vyvodzuje zo svojich úvah závery vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okrem iného odsúdený v sťažnosti tiež namietal, že okresný súd sa vôbec nezaoberal podaním jeho manželky, ktoré bolo súdu doručené. V tomto namieta porušenie humánneho princípu, keď trest má postihovať hlavne páchateľa a pritom mať čo možno najmenší vplyv na jeho rodinu a blízkych. Okresný súd podľa jeho názoru nevzal do úvahy relevantné závery z hodnotenia, z ktorého vyplýva jeho polepšenie, ktoré by mali tvoriť podstatu jeho rozhodovania. Len sa jednostranne zameral na hodnotenie jeho minulosti a z tejto skutočnosti vyvodil meritórne rozhodnutie. Odsúdený preto navrhol, aby krajský súd zrušil uzneseniu okresného súdu a vo veci sám rozhodol alebo vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Krajský súd v rozsahu uvedenom v § 192 odsek 1 Trestného poriadku na základe včas a riadne podanej sťažnosti odsúdeným, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. V prvom rade krajský súd konštatuje, že aj podľa jeho názoru podstatná materiálna podmienka uvedená v ustanovení § 66 odsek 1 Trestného zákona spočívajúca v tom, že možno u odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, nie je možné posudzovať len podľa názoru, ako ho prezentuje v podanej sťažnosti odsúdený, ale túto materiálnu podmienku treba posudzovať širšie, vrátane toho aké sklony a povahové vlastnosti, či spôsob života prezentoval žiadateľ o takéto podmienečné prepustenie v minulosti. Nie je možné vychádzať pri posudzovaní očakávania špecifikovaného ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona len podľa toho, ako sa odsúdený správa počas výkonu trestu odňatia slobody.
Ani podľa názoru sťažnostného súdu nie je daná žiadna skutočnosť, ktorá by odôvodnila oprávnenie prijať u odsúdeného prognózu, že v prípade podmienečného prepustenia na slobodu, bude viesť riadny život, ktorú materiálnu podmienku zakomponoval zákonodarca v ustanovení § 66 odsek 1 Trestného zákona ako jednu zo základných podmienok pre prípadné pozitívne takéto rozhodnutie.
Doterajší spôsob života odsúdeného počas pobytu na slobode, takejto prognóze bráni. Ako správne poukázal okresný súd, počas pobytu odsúdeného na slobode sa tento dopustil trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody, a teda ak už raz nerešpektoval podmienky, ktoré mu boli súdom dané, nie je dôvod opakovane mu dávať takúto šancu, keď evidentne raz takúto šancu nevyužil. V tomto smere naopak, by bolo prijatie názoru odsúdeného nesprávne a nezákonné. Je tomu tak preto, že opakovanie úmyselnej trestnej činnosti u odsúdeného nebolo len výsledkom zhluku nepriaznivých okolností, ale bolo zjavne prejavom jeho negatívneho postoja k dodržiavaniu spoločenských noriem.
Z týchto dôvodov, teda krajský súd mal za to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná, a preto ju zamietol podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je riadny opravný prostriedok prípustný.