Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/105/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľa: Z.. J. X., nar. XX.X.XXXX, bytom U. U., Q. Č. Č..X, proti odporcovi: CWS Slovensko, s.r.o., IČO: 31 411 045, so sídlom Bratislava, Chalúpkova 9, zastúpený JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom so sídlom Hlohovec, Pribinova 46, o náhradu mzdy, takto

rozhodol:

Súd návrh v časti o zaplatenie istiny 1.206,69 eur spolu s úrokom z omeškania z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa pôvodnou žalobou zo dňa 30.7.1998 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 61.209,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1.5.1997 a nahradiť mu trovy konania a to titulom náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, čo pri jeho priemernej mzde 17.500,- Sk predstavuje celkovo sumu 35.000,- Sk, ďalej náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 9 dní, čo predstavuje 5.250,- Sk a napokon titulom nedoplatku, vzniknutom na nevyplatených prémiách za obdobie január až apríl 1997 vo výške 10% obchodného obratu ním riadenej pobočky, takže spolu mu odporca nevyplatil na mzdových nárokoch sumu 61.209,- Sk. V návrhu poukázal na skutočnosť, že pri výpočte výšky svojich nárokov vychádzal iba z neúplných údajov, nakoľko odporca mu odmietol oznámiť údaje z účtových dokladov.

Po vykonanom dokazovaní súd rozhodol vo veci dňa 12.03.2009 tak, že zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.276,94 eur ( 68.595,- Sk ) spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy od 1.5.1997 a konanie v časti náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 5.250,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6 % ročne od 1.5.1998 do zaplatenia súd zastavil. Odporca sa voči rozsudku odvolal čo do sumy 36.353,- Sk, predstavujúcej priznaný nedoplatok na vyplatených prémiách, vo zvyšku rozsudok nadobudol právoplatnosť ( ohľadom priznanej sumy 1070,24 eur a zastaveného konania).

Odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa nedoplatku na prémiách a vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že súd nesprávne vec posúdil, nevykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a dôkazy nesprávne vyhodnotil. Uložil súdu prvého stupňa odstrániť procesnú vadu spočívajúcu v neujasnení predmetu konania, opätovne vyhodnotiť vykonané dôkazy a ustáliť, či a ku ktorému dňu došlo k účinnej zmene v odmeňovaní navrhovateľa a v akom rozsahu, zaoberať sa zhodným návrhom účastníkov na vykonanie znaleckého dokazovania a opätovne vo veci rozhodnúť.

Súd v zmysle záverov odvolacieho súdu vyzval navrhovateľa na upresnenie žalobného petitu a uznesením č.k. -236 zo dňa 24.05.2010 pripustil na základe jeho podania zo dňa

23.03.2010 zmenu návrhu. Takto sa zostávajúcim predmetom konania stal nárok navrhovateľa na doplatenie prémií za obdobie mesiacov január až apríl 1997 vo výške 1.206,69 eur ( 36.353,- Sk) so 17,6% úrokom z omeškania ročne od 01.05.1997 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil, žiadal ho zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

Súd doplnil dokazovanie v smere, naznačenom odvolacím súdom, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich písomnými vyjadreniami, pracovnou zmluvou, funkčným a platovým zaradením navrhovateľa, zmenou platového zaradenia, Prémiovým poriadkom odporcu č. X/XX zo dňa 30.12.2006, mzdovými listami navrhovateľa a prémiovými listami, zápisom z pracovnej porady odporcu zo dňa 13.1.1997, kúpnopredajnými zmluvami ( objednávkami), potvrdením o priemernom zárobku navrhovateľa ku dňu skončenia pracovného pomeru, znaleckým posudkom znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo a financie, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.7C 136/97-19 zo dňa 28.1.1998 a potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, svedeckou výpoveďou D. K., ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 1.3.1996 pracovnú zmluvu, na základe ktorej nastúpil u neho ako regionálny obchodný zástupca - vedúci pobočky U. U. na plný pracovný úväzok od 01.03.1996. Pracovná zmluva bola uzavretá za mzdových podmienok stanovených osobitným platobným výmerom, platným od vzniku pracovného pomeru ( cit. z bodu 5. pracovnej zmluvy). Týmto platobným výmerom bolo „Funkčné a platové zaradenie“ s účinnosťou od 01.03.1996, vydané odporcom dňa 4.3.1996, ktorým navrhovateľ odporcu zaradil do funkcie regionálneho obchodného zástupcu- vedúceho pobočky U. U. a určil mu základný plat vo výške 4.000,- Sk mesačne s tým, že k základnému platu mu bude poskytovaná prémia vo výške 10% z obchodného obratu pobočky U. U. s dovetkom, že základný plat je viazaný na vykonávanie zverenej funkcie a možno ho meniť na základe osobných vlastností a dosiahnutých výsledkov pri vykonávaní funkcie. Navrhovateľ potvrdil prevzatie tejto listiny podpisom.

Na základe zhodnotenia osobných vlastností a dosahovaných výsledkov navrhovateľa, došlo dňa 27.01.1997 k zmene základného platu a to listinou, podpísanou oboma účastníkmi, označenou ako „Zmena platového zaradenia“ s účinnosťou od 01.02.1997 na sumu 5.000,- Sk mesačne a súčasne zamestnávateľ určil navrhovateľovi pre výkon práce región - kraj U. U..

S účinnosťou od 01.01.2007 vydal odporca Prémiový poriadok č. X/XX zo dňa 30.12.2006, ktorým sa určili nové sadzby prémií pre obchodných referentov a predajcov na všetkých stupňoch tak, že bola stanovená výška základnej mesačnej prémie 6 % z prémiovej základne, ktorou sa rozumie dosiahnutá mesačná hodnota obchodného obratu bez DPH vypočítaná z realizovaných a zaplatených kúpnopredajných zmlúv príslušných pracovníkov, ďalej výška štvrťročnej výkonnostnej odmeny vo výške 4% z prémiovej základne za podmienky splnenia predpísaného limitu obratu za príslušný štvrťrok, ďalej výška cieľovej polročnej prémie a napokon výška dodatkovej prémie za následný spotrebný materiál ( náplne) vo výške 2% z obchodného obratu bez DPH za príslušné prémiové obdobie vypočítaná z realizovaných a zaplatených objednávok príslušných pracovníkov. Podľa všeobecných a záverečných ustanovení strácajú platnosť všetky ustanovenia týkajúce sa poskytovania prémií v platových výmeroch príslušných pracovníkov a to nadobudnutím účinnosti tohto prémiového poriadku, t.j. od 01.01.1997. Prémiový poriadok bol prejednaný na poradách odporcu a neprítomným účastníkom bol dodatočne zaslaný poštou.

Od januára 1997 začal odporca odmeňovať navrhovateľa podľa kritérií obsiahnutých v novom prémiovom poriadku, s čím navrhovateľ nesúhlasil. Súdu navrhovateľ tvrdil, že ani nevedel, čo je jeho obsahom a ani nemal záujem sa s ním oboznámiť. Podľa prezenčnej listiny z porady zo dňa 13.01.1997, na ktorej bol prejednaný návrh tohto prémiového poriadku, bol však navrhovateľ na porade prítomný a podľa tvrdenia odporcu neboli k prémiovému poriadku pripomienky.

Keď navrhovateľ zistil, že odporca ho začal odmeňovať podľa Prémiového poriadku č. 1/97, skončil pracovný pomer okamžite listom zo dňa 28.04.1997, doručeným odporcovi dňa 29.04.1997, z dôvodu, že zamestnávateľ nedodržal dohodnuté mzdové podmienky, stanovené podľa platného funkčného a platového zaradenia v zmysle bodu 5 uzavretej pracovnej zmluvy a od 1.1.1997 až do ukončenia pracovného pomeru mu nevyplácal 10% podiel z obchodného obratu pobočky U. U.. Odporca síce podal

žalobu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, súd však jeho žalobu zamietol ako oneskorene podanú.

Medzi účastníkmi zostala sporná otázka, podľa akých kritérií bol odporca povinný odmeňovať navrhovateľa s účinnosťou od 01.01.1997, teda, či sa na navrhovateľa vzťahoval odporcov Prémiový poriadok č. X/XX, alebo mu prislúchalo odmeňovanie podľa pôvodného platového výmeru.

Odporca nárok navrhovateľa na doplatenie prémií neuznal a žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť ako nedôvodnú s tým, že prémie, na ktoré mal navrhovateľ nárok, mu v prislúchajúcej výške vyplatil. Uviedol, že v r. 1996 odporca nemal prémiový poriadok a tento bol prijatý až od 1.1.1997 pod č. X/XX zo dňa 30.12.1996, ktorým stratili platnosť všetky ustanovenia týkajúce sa poskytovania prémií v platových výmeroch príslušných pracovníkov. Na základe uvedeného potom bola navrhovateľovi vydaná „ Zmena platového zaradenia“ zo dňa 27.1.1997 na sumu 5.000,- Sk s účinnosťou od 1.2.1997, kde sa už neuvádza, že k tomuto platu bude poskytovaná prémia vo výške 10% z obchodného obratu pobočky a to z dôvodu, že v tom čase už platil nový prémiový poriadok č. X/XX, z ktorého boli vypočítané a vyplatené aj prémie navrhovateľa od januára 1997. Podľa nového prémiového poriadku nie je už obchodný obrat rozhodujúci, ale rozhodujúce sú zmluvy, uzavreté konkrétnym pracovníkom. Dôvodom, prečo prikročil odporca k prijatiu prémiového poriadku bolo, že navrhovateľ si sám vypracovával zmluvy na opakované plnenie a takéto papiere bez podpisu a pečiatky odberateľa predkladal odporcovi ako svoj obrat v r. 1996. Od r. 1997 odporca preto v Prémiovom poriadku jasne stanovil, že každý pracovník bude odmeňovaný iba za zmluvy, ktoré skutočne uzatvorí a prinesie ako obrat do firmy, k čomu smerovalo aj ustanovenie prémiového poriadku, podľa ktorého kúpne zmluvy, neobsahujúce všetky náležitosti, nebudú brané do úvahy pre poskytnutie príslušnej prémie. Tento nový prémiový poriadok bol zverejnený na porade pracovníkov dňa 13.01.1997, ktorí jeho oboznámenie potvrdili svojím podpisom, vrátane navrhovateľa a tým, ktorí neboli prítomní, bol poriadok doručený poštou.

Navrhovateľ v konaní tvrdil, že okrem zvýšeniu základného platu zo sumy 4.000,- Sk na 5.000,- Sk nedošlo počas trvania jeho pracovného pomeru u odporcu k žiadnej zmene v jeho odmeňovaní a preto mu aj v r. 1997 prislúchali prémie v pôvodne dohodnutej výške 10%. Prémiový poriadok č. X/XX bol odporcovým interným rozhodnutím, ktoré nebolo výsledkom dvojstrannej dohody s navrhovateľom, preto nemohol mať vplyv na odmeňovanie navrhovateľa. Práve nedodržanie mzdových podmienok zo strany zamestnávateľa ho viedlo k ukončeniu pracovného pomeru dňa 28.4.1997.

Podľa veta prvá v znení účinnom ku dňu 01.01.1997, pred uzavretím pracovnej zmluvy je organizácia povinná oboznámiť pracovníka s právami a povinnosťami, ktoré by pre neho z pracovnej zmluvy vyplynuli, a s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať.

Podľa , v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma,

b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce.

Podľa , okrem toho možno v pracovnej zmluve dohodnúť ďalšie podmienky, na ktorých majú účastníci záujem.

Podľa , odo dňa, keď vznikol pracovný pomer

a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky pre úspešné plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo kolektívnou alebo pracovnou zmluvou; b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať osobne práce podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa , pri nástupe do práce musí byť zamestnanec riadne oboznámený s pracovným poriadkom platným u zamestnávateľa () a s právnymi a ostatnými predpismi na zaistenie

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí pri svojej práci dodržiavať. Zamestnanec musí byť riadne oboznámený aj s kolektívnou zmluvou a vnútornými predpismi.

Podľa , dojednaný obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa organizácia a pracovník dohodnú na jeho zmene. Ak bola pracovná zmluva uzavretá písomne, organizácia musí urobiť písomne aj jej zmenu.

Podľa , a 3 , zamestnancom prislúcha za vykonanú prácu mzda. Mzdou sa rozumie tarifná mzda (základná mzda, mzdová tarifa), mzdové príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. Mzda nesmie byť nižšia než minimálna mzda.

Podľa , zamestnávatelia samostatne rozhodujú o uplatnení príslušnej formy základnej mzdy (úkolovej, podielovej alebo časovej), prípadne popri nej o uplatnení ďalších mzdových foriem ustanovených v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách.

Podľa , pri mesačnom vyúčtovaní mzdy je organizácia povinná vydať pracovníkovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach zo mzdy. Na žiadosť pracovníka predloží mu organizácia na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda vypočítaná.

Podľa , právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.) je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

Podľa , prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

Podľa , neplatný je právny úkon, a) ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči zákonu alebo sa obchádza alebo sa inak prieči záujmom spoločnosti, b) ktorý sa neurobil slobodne, vážne, určite alebo zrozumiteľne, c) ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, d) ktorý urobil zamestnanec konajúci v duševnej poruche, ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným, e) ak nemá ten, kto ho urobil, spôsobilosť na právne úkony.

Predmetom konania je zaplatenie nedoplatku na prémiách za obdobie mesiacov január až apríl 1997, ktorý mal vzniknúť tým, že odporca nepostupoval pri odmeňovaní navrhovateľa v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy, ale postupoval podľa kritérií odmeňovania, na navrhovateľa sa nevzťahujúcich ( Prémiového poriadku č. X/XX), keď podľa tvrdenia navrhovateľa k zmene mzdových podmienok nedošlo pre absenciu zákonom predpísaných náležitostí. Odporca podľa neho nemohol jednostranným úkonom zmeniť dojednaný obsah pracovnej zmluvy, pretože v zmysle zákona, ak pracovná zmluva bola písomná, aj k zmene jej obsahu mohlo dôjsť len písomnou dohodou účastníkov, teda jednostranný právny úkon zamestnávateľa ( Prémiový poriadok č. X/XX) nemohol mať na obsah pôvodnej pracovnej zmluvy vplyv.

Ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení zákona, dojednanie o mzde nebolo podľa zákona povinnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Toto dojednanie pracovná zmluva, uzavretá medzi účastníkmi dňa 01.03.1996 ani neobsahovala, ale ohľadom mzdy sa jej účastníci iba v bode 5 pracovnej zmluvy dohodli, že pracovná zmluva sa uzatvára za mzdových podmienok stanovených osobitným platovým výmerom. Platovým výmerom, na ktorý pracovná zmluva odkazuje, je výmer zamestnávateľa zo dňa 04.03.1996, označený ako „Funkčné a platové zaradenie“, ktorým bol určený základný plat navrhovateľa 4.000,- Sk a prémia vo výške 10% z obchodného obratu pobočky U. U.. Z obsahu tohto dokumentu vyplýva, že nejde o dvojstrannú zmluvu, ale o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, adresovaný zamestnancovi ( nepochybne o tom svedčia formulácie typu „Vám určujem...“, „Vám bude poskytovaná...“), ktorým odporca stanovil mzdové podmienky navrhovateľa a navrhovateľ prevzatie dokumentu potvrdil svojim podpisom. Toto „Funkčné a platové zaradenie“ preto nebolo ( a to aj s ohľadom na neskorší dátum jeho vydania, než dátum uzavretia pracovnej zmluvy) súčasťou pracovnej zmluvy a preto ak zamestnávateľ jednostranným úkonom určil nové pravidlá odmeňovania navrhovateľa formou vydania Prémiového

poriadku č. X/XXXX, platného pre všetkých jeho zamestnancov vrátane navrhovateľa, nejednalo sa o zmenu písomne dojednaných podmienok v pracovnej zmluve. Neobstojí preto argument navrhovateľa, že k zmene mzdových podmienok, písomne dojednaných, mohlo dôjsť opäť iba písomným dvojstranným úkonom oboch zmluvných strán. Mzdové podmienky medzi navrhovateľom a odporcom neboli medzi nimi písomne dojednané, boli určené odporcom a odporca mal právo ich meniť s tým, že bol povinný navrhovateľa ako zamestnanca o nich riadne oboznamovať. Aj svedkyňa D. K., pracujúca v rozhodnom období u odporcu v pozícii obchodného zástupcu potvrdila, že na základe platového výmeru poberala základný plat a okrem toho prémie podľa pracovných poriadkov, ktoré vydávalo vedenie firmy, a ktoré boli aplikované celoplošne na území SR bez ohľadu na región, pričom prémiový poriadok bol oznamovaný na pracovných poradách, kde sa k nemu všetci mohli vyjadriť a následne bol odsúhlasený.

V prípade navrhovateľa zmenil zamestnávateľ mzdové podmienky vydaním Prémiového poriadku č. X/XX ( neskôr aj svojím rozhodnutím zo dňa 27.01.1997, ktorým určil základný plat navrhovateľa s účinnosťou od 01.02.1997 vo výške 5.000,- Sk oproti pôvodne určenému platu 4.000,- Sk) a týmto upravil kritériá vyplácania prémií od 01.01.1997. V zmysle záverečných ustanovení poriadku, nadobudnutím jeho účinnosti stratili platnosť všetky ustanovenia týkajúce sa poskytovania prémií v platových výmeroch príslušných pracovníkov. Nešlo teda o zmenu pracovnej zmluvy ( táto mzdové podmienky nestanovovala), ale iba o zmenu rozhodnutia zamestnávateľa, upravujúceho mzdové podmienky navrhovateľa ( resp. aj ostatných zamestnancov), ktoré od začiatku pracovného pomeru stanovoval zamestnávateľ sám jednostranným právnym úkonom, pričom však bol povinný riadne zamestnanca s nimi oboznámiť. So zmenou funkčného platu s účinnosťou od 01.02.1997 bol navrhovateľ riadne oboznámený, čo vyplýva z jeho podpisu na tomto dokumente a rovnako bol navrhovateľ riadne oboznámený aj s Prémiovým poriadkom č. X/XX a to na porade dňa 13.1.1997, ktorá sa týkala jeho prerokovania, a na ktorej je účasť navrhovateľa potvrdená jeho podpisom, pričom ani sám navrhovateľ pred súdom nepoprel účasť na tejto porade.

Hoci navrhovateľ pripustil, že do pracovnej zmluvy, datovanej 01.03.1996, nebola výslovne pojatá percentuálna sadzba jeho prémiovania, tvrdil však, že k podpisu zmluvy reálne došlo až následne po tom, čo ho zamestnávate upovedomil o mzdových podmienkach a teda pracovnú zmluvu navrhovateľ uzavrel vo vedomí, že k základnému platu 4.000,- Sk mu bude poskytovaná 10%-ná prémia z obchodného obratu pobočky. Podľa neho teda mzdové podmienky síce nemuseli byť podľa zákona dojednané, ale boli, pričom poukázal na skutočnosť, že práve prémie predstavovali podstatnú zložku jeho odmeny a bez vedomia tejto pohyblivej zložky by možno ani nebol pracovnú zmluvu uzavrel. Tvrdil, že uzavretiu pracovnej zmluvy predchádzali rokovania o podmienkach a to vrátane mzdových a výsledky dohody boli premietnuté vo Funkčnom a platovom zaradení. Navrhovateľ však existenciu takejto ústnej dohody nepreukázal a súd uzavrel, že ak navrhovateľovi mzdové podmienky vyhovovali v čase nástupu do pracovného pomeru, mal možnosť v prípade, že zamestnávateľ využil svoje právo tieto podmienky svojím rozhodnutím meniť, ukončiť pracovný pomer. Písomne však mzdové podmienky dvojstranne dohodnuté neboli a preto sa nevyžadovala písomná forma na ich zmenu.

Vychádzajúc z uvedeného navrhovateľ mal byť v rozhodnom období odmeňovaný s účinnosťou od 01.01.1997 podľa Prémiového poriadku odporcu č. X/XX pri súčasnom poberaní základného platu 4.000,- Sk, a od 01.02.1997 pri poberaní základného platu 5.000,- Sk. Tento stav potom trval až do 28.04.1997, kedy pracovný pomer skončil.

Súd v ďalšom zaoberal skúmaním výšky prémií, ktoré mu v zmysle platných pravidiel odmeňovania odporcu v rozhodnom období prislúchali, t.j. v zmysle Prémiového poriadku č. X/XX a výšku reálne vyplatených prémií za uvedené obdobie. Vzhľadom k tomu, že na výpočet uvedených súm boli potrebné odborné znalosti, súd ustanovil v konaní znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, ktorý vo svojom posudku č. XX/XXXX zistil, že z realizovaných a zaplatených kúpno- predajných zmlúv navrhovateľ dosiahol u odporcu za obdobie od 01.01.1997 do 28.04.1997 obchodný obrat 364.369 Sk, obchodný obrat navrhovateľa za „náplne“ bol vo výške 60.519,- Sk. Znalec však poukázal na skutočnosť, že k vyčísleniu obchodného obratu nie je v spise žiadna korektná účtovná dokumentácia, keď odporca si neplnil povinnosti uložené mu zákonom a to povinnosť pri vytváraní analytickej evidencie pohľadávok jej členenie podľa jednotlivých dlžníkov, preto znalec nemohol úplne identifikovať zo záznamov účtovníctva žiadaný obchodný obrat a keďže predložené kúpno-predajné zmluvy boli z dôvodu nečitateľnosti v znaleckom dokazovaní nepoužiteľné, použil znalec pomocnú dokumentáciu odporcu a to prémiové listy za mesiace január až apríl 1997. Ďalej znalec vyčíslil, že podľa

Prémiového poriadku č. X/XX by vzniklo navrhovateľovi právo na vyplatenie prémií v sledovanom období vo výške 21.862,- Sk ako základná prémia 6% obchodného obratu v plnej hodnote a vo výške 1.210,- Sk ako dodatková prémia 2% za následný spotrebný tovar ( náplne). Napokon znalec zistil, že podľa mzdového listu navrhovateľa za r. 1997, mu odporca v tomto období vyplatil celkovo prémie vo výške 25.957,- Sk, pričom v dokumentácii nebola doložená a preukázaná výška prémií za minulé obdobie.

Navrhovateľ považoval znalecký posudok v tomto konaní za nepoužiteľný, údaje a výpočty tam zistené považoval za nevierohodné, keďže vychádzali z nesprávnych údajov a neúplných podkladov, čo potvrdil sám znalec. Za tento stav zodpovedá odporca, ktorý poskytol znalcovi nesprávne podklady, plné rozporných údajov, odporca poskytol rozdielne podklady znalcovi ako súdu, rovnako znalec nezohľadnil niektoré kúpnopredajné zmluvy, ktoré pritom odporca do súdneho spisu založil, prémiové listy nesúhlasia s kúpnymi zmluvami a navyše prémiové listy, ktoré odporca doložil v počiatkoch súdneho konania nesúhlasia s neskôr doloženými prémiovými listami, je teda zrejmá manipulácia s listinnými dôkazmi zo strany odporcu.

Odporca poprel manipuláciu s listinnými dôkazmi, pripustil však, že nedisponuje kompletnou zostavou dokladov, žiadaných znalcom. Voči znaleckému posudku nemal výhrady, s jeho výsledkami sa stotožnil a navrhol žalobu zamietnuť, poukazujúc na skutočnosť, že podľa zásad odmeňovania, ktoré sa na navrhovateľa vzťahovali v období od januára 1997 do apríla 1997, mu v zmysle znaleckého dokazovania prislúchali prémie vo výške 23.072,- Sk ( 21.862,- Sk + 1.210,- Sk), pričom odporca mu ich zaplatil vo výške 25.957,- Sk. K výhradám navrhovateľa odporca uviedol, že napriek tomu, že bol podrobený viacerých daňovým kontrolám, nikdy mu neboli vytknuté nedostatky vo vedení účtovníctva. Toto sa viedlo centrálne a hlavnú účtovnú knihu odporca aj predložil znalcovi. Pomocné podklady pre výpočet prémií s ohľadom na časový odstup odporca nearchivuje, archivuje iba tie, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť, preto musel robiť spätne výpočty pomocou mzdových listov, aby dospel k sumám, z ktorých boli prémie vypočítané. Odporca pripustil, že do súdneho spisu síce založil niektoré kúpno-predajné zmluvy, ktoré neboli odporcom zohľadnené, tie ani znalec nebral do úvahy, išlo však o prípady fiktívnych zmlúv, neobsahujúcich podpis klienta, kedy sa nejednalo o obchod dojednaný navrhovateľom, ale objednávka bola urobená telefonicky do firmy, čo navrhovateľ vydával za ním uzavretú zmluvu. Vydanie Prémiového poriadku č. X/XX bolo motivované okrem iného práve tým, aby sa podobným zmluvám predchádzalo a aby boli pevne stanovené pravidlá uzavierania zmlúv, za ktoré bude zamestnancom prislúchať odmena. Navrhovateľ argumentoval tým, že obchodné podmienky, predtlačené na rube zmluvy obsahovali ustanovenia, ktorými boli odberatelia výrazne znevýhodňovaní, preto bol navrhovateľ nepriamo nútený k takému spôsobu uzavierania zmlúv, nakoľko ak by sa s podmienkami klienti oboznámili, neboli by také zmluvy podpísali. Bežne sa preto zmluvy uzatvárali telefonicky, alebo na základe vlastnej objednávky klienta, firma tovar dodala a klient zaplatil, čiže k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo aj bez písomnej formy. Nejednalo sa teda o žiadne fiktívne zmluvy, takéto obchody boli dokonca uzatvárané za spoluúčasti zamestnávateľa, ktorý aj sám vstupoval do podobných rokovaní. Navrhovateľ preto trval na tom, aby mu odporca doplatil na prémiách sumu vo výške 1.206,69 eur, ktorú vypočítal matematickým spôsobom z dokladov, predložených odporcom a vychádzajúc z pôvodne dohodnutých zásad odmeňovania podľa obchodného obratu.

Súd mal z listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov za preukázané, že v r. 1996 dochádzalo aj k uzatváraniu kúpnopredajných zmlúv nepodpísaných odberateľom, ktoré obchody odporca riadne odmeňoval. Podľa všeobecných a záverečných ustanovení Prémiového poriadku č. X/XX však kúpnopredajné zmluvy neobsahujúce všetky náležitosti, nebudú brané do úvahy pre poskytnutie príslušnej prémie. Keďže tento prémiový poriadok sa vzťahuje aj na navrhovateľa, s účinnosťou od 01.01.1997 mal navrhovateľ právo na prémie iba z kúpnopredajných zmlúv, obsahujúcich všetky náležitosti, preto mu odporca oprávnene odmietol vyplácať prémie z neúplných zmlúv.

Súd vzal do úvahy neúplnosť poskytnutej dokumentácie zo strany odporcu čiastočne spôsobenú značným časovým odstupom, a možno preto usudzovať, že výsledky znaleckého dokazovania nie sú celkom presné, avšak presnejšie výpočty by nebolo možné dosiahnuť ani ďalším dokazovaním, vrátane vykonania kontrolného znaleckého dokazovania, nakoľko aj toto by muselo vychádzať z rovnakej účtovnej dokumentácie, pre účely tohto sporu neúplnej. Súd dospel k záveru, že výšku navrhovateľovho

nároku je možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, resp. vôbec vzhľadom na absenciu súboru všetkých kúpnopredajných zmlúv, uzavretých v sledovanom období navrhovateľom. Preto nezostávalo iné, než určiť ju podľa úvahy súdu ( ). Súd preto vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, vzal do úvahy odporcom predložené listinné dôkazy, kritériá odmeňovania podľa Prémiového poriadku č. 1/97 a v neposlednom rade výpočty znalca, ktoré súd vyhodnotil ako približné, a dospel k záveru, že navrhovateľ bol odporcom odmenený v zmysle platných mzdových predpisov a nemá na prémiách žiadne nedoplatky. Odporca vyplatil navrhovateľovi od januára do apríla 1997 prémie vo výške 25.957,- Sk, čo aj navrhovateľ potvrdil, pričom podľa výpočtov znalca mu prislúchali prémie vo výške 23.072,- Sk ( 21.862,- Sk + 1.210,- Sk). Súd, berúc do úvahy eventualitu, že pri týchto výpočtoch nemuseli byť niektoré zmluvy, obsahujúce všetky náležitosti započítané ( ak ich už nemal odporca k dispozícii), uzavrel, že navrhovateľovi prislúchali prémie vo výške 25.957,- Sk, v ktorej mu aj reálne boli vyplatené, preto ďalšie nároky navrhovateľa sú nedôvodné a jeho návrh preto zamietol.

Súčasne súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením v zmysle ustanovenia a

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).