Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-3-2012.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/3/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému: M. G., nar. X.X.XXXX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou W. N., tajomníčkou Krajského súdu v B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 978,28 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19Cb/145/2010-33 zo dňa 29.9.2011, jednomyseľne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur a vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 128,39 eur zastavil. Ďalej žalovaného zaviazal zaplatiť úroky z omeškania vo výške 7,05 eur a poplatky vo výške 6,64 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 32,55 eur a zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť GE Money, a.s., sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 849,88 eur spolu s 0,1 % denným úrokom z omeškania zo sumy 641,96 eur od 28.11.2007 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 128,39 eur, ako aj nahradiť trovy konania titulom poskytnutého a nesplateného úveru a taktiež titulom zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.12.2005 uzatvoril ako veriteľ v zastúpení obchodného zástupcu so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere č. 1126873485. Obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súhlas s obsahom zmluvy, Obchodnými podmienkami a Sadzobníkom poplatkov vyjadril žalovaný vlastnoručným podpisom na zmluve. Na základe tejto zmluvy poskytol pôvodný žalobca žalovanému úverový rámec vo výške 663,88 eur. Z tohto poskytnutého úverového rámca čerpal žalovaný sumy podľa priloženej platobnej histórie, a to formou nákupov tovaru alebo výberov hotovosti. Účastníci sa v zmluve dohodli, že žalovaný bude poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 33,19 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvú splátku bol žalovaný povinný uhradiť do 15.1.2006. V zmysle Sadzobníka poplatkov, ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť Obchodných podmienok a v súlade s
ustanovením § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších právnych predpisov, si zmluvné strany dohodli mesačný zmluvný úrok za čerpanie úveru a pre prípad omeškania s plnením záväzku úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Ďalej si zmluvné strany dohodli v súlade s ustanovením § 300 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvnú pokutu za omeškanie so splácaním úveru vo výške 20 % z dlžnej sumy, ktorá do dňa ukončenia zmluvy predstavovala jednotlivé dlžné splátky v omeškaní a po ukončení zmluvy predstavovala dlžnú sumu nesplatenej istiny, ako aj zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej súhrnnej výške úrokov, ktoré by bol žalovaný povinný platiť od momentu uplatnenia práva žalobcu na predčasné splatenie do konca riadnej doby splatenia poskytnutých peňažných prostriedkov z úverového rámca. Medzi účastníkmi vznikol obchodný záväzkový vzťah na základe zmluvy, ktorá podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka je absolútnym obchodom. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre žalovaného povinnosť platiť pravidelné mesačné splátky. Žalovaný z ceny úveru uhradil splátky, ktorých prehľad a započítanie je uvedené v platobnej histórii pod položkou s názvom „Započítanie Vašej platby“. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v zmysle Obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zročnosti úveru, a to ku dňu, keď v platobnej histórii uvedená položka s názvom „Dohodnutá mesačná splátka“ bola vyššia ako zmluvne dohodnutá mesačná splátka. Dlžná suma vo výške 849,88 eur pozostávala z istiny vo výške 641,96 eur, z úroku vo výške 135,13 eur, z úroku z omeškania vo výške 39,60 eur, zo zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur a z poplatkov vo výške 6,64 eur. Nakoľko žalovaný svoj celkový dlh neuhradil, dostal sa do omeškania a v zmysle zmluvy a Sadzobníka bol povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z dlžnej istiny 614,96 eur od 28.11.2008 a tiež zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20% z istiny , t.j. sumu 128,39 eur.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 20.5.2010 č.k. 21Cb/92/2009-56 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10.2.2011 č.k. 21Cb/92/2009-60 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 777,09 eur, 6,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 641,96 eur od 28.11.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania v časti prevyšujúcej 6,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 641,96 eur od 28.11.2008 do zaplatenia súd zamietol a nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 39,60 eur, zmluvnej pokuty vo výške 154,95 eur a poplatkov vo výške 6,64 eur vylúčil na samostatné konanie, v ktorom mal rozhodnúť aj o náhrade trov konania. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.7.2010 a vylúčené nároky boli zapísané pod sp. zn. 19Cb/145/2010.
Žalobca zobral žalobu čiastočne späť pokiaľ sa týka zmluvnej pokuty 128,39 eur. Keďže v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 128,39 eur vzal žalobca žalobu späť, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 O.s.p..
Predmetom tohto konania boli nároky žalobcu, ktoré súd posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Obchodného zákonníka, príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka pojednávajúcich o spotrebiteľských zmluvách. V danom prípade úprava spotrebiteľských zmlúv má prednosť pred úpravou podľa Obchodného zákonníka, a keďže zákon o spotrebiteľských úveroch nerieši konkrétne otázku primeranosti zmluvnej pokuty, použil súd prvého stupňa na právne posúdenie tohto nároku úpravu podľa Občianskeho zákonníka. Citoval ust. § 53 ods. 1, 4 Obč. zák., poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, citoval ust. § 544 ods. 1, 2 Obč. zák.. Súd sa zaoberal výškou dohodnutej zmluvnej pokuty a jej primeranosťou vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a vzájomným právam a povinnostiam účastníkov právneho vzťahu v zmysle ustanovení právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Súd pri rozhodovaní zohľadnil nielen hodnotu zabezpečovanej povinnosti, ale aj jej význam. Dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 20 % je neprimerane vysoká, lebo predstavuje až jednu pätinu dlžnej sumy. Keďže nekalá (neprijateľná) zmluvná podmienka je neplatná, súd nepriznal žalobcovi nárok na jej plnenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti zamietol žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur.
Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto ustálil vo výške 6,5% ročne a preto v prevyšujúcej časti takisto žalobu zamietol. V súlade so Sadzobníkom poplatkov zaviazal žalovaného aj na zaplatenie poplatku za správu revolvingového účtu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 150 O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal na to, že žaloba bola podaná advokátom a trovy konania v prevažnej miere pozostávajú z trov právneho zastúpenia, pričom v týchto sporoch ide o rutinne podávané žaloby tou istou advokátskou kanceláriou v množstve sporov, ktoré sa vedú na súde prvého stupňa, pričom právny zástupca používa rovnaký text žaloby, pripája rovnaké dôkazy, z ktorých napokon vyplynulo, že neboli spôsobilé uniesť dôkazné bremeno vo všetkých ním tvrdených skutočnostiach. Žalobca na realizáciu prístupu k spravodlivosti využil takzvane neprimeraný prostriedok, ktorým vyvolal zbytočné trovy konania a navýšil tak povinnosť spotrebiteľa o tieto trovy, ktoré od neho požaduje už v žalobe. Pritom takúto žalobu mohol po jej prípadnom skoncipovaní advokátom použiť vo všetkých sporoch, rovnako aj u prípadného pokusu o zmier, ktorého odôvodnenosť je otázna, ako aj v prípade návrhu na zámenu účastníka, pretože tento navyše žalovaný nevyvolal a tieto trovy sú zjavne neúčelné pre uplatnenie práva. Právne zastúpenie tu nie je na mieste, pretože sa ani pre postoj spotrebiteľa neočakávala aktívna obrana a právny zástupca ani nemienil sa zúčastňovať na pojednávaniach, pritom vo všetkých prípadoch sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlňoval. V dôsledku toho v tomto konaní žalobcu ako poskytovateľa sa prejavuje porušenie zásady rovného prístupu oboch účastníkov k spravodlivosti, keďže je zrejmé že na druhej strane sporu je spotrebiteľ, ktorý nemá právne vzdelanie a v dôsledku svojich pomerov je tak druhotne znevýhodnený v tomto vzťahu.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zmluvnej pokute a výroku o trovách konania podal žalobca včas odvolanie. Navrhol zmluvnú pokutu mu priznať a takisto aj trovy konania. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu poukázal na to, že táto je upravená vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a niektoré ustanovenia o zmluvnej pokute sú predmetom úpravy aj Obchodného zákonníka. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorého použitie si musia zmluvné strany v zmluve dohodnúť a to v písomnej forme. Právo na zmluvnú pokutu je podmienené predchádzajúcou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom a dlžník je povinný platiť zmluvnú pokutu, len ak sa k jej plateniu zaviazal. Žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom špecifikoval povinnosť, za porušenie ktorej je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu, ako aj spôsob určenia zmluvnej pokuty. Nesúhlasil s argumentom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsahujúcej dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu jej neprimeranej výšky. Obdobná výška sankcie za neplnenie zmluvných povinností býva štandardne ustanovená aj v zmluvách uzatvorených medzi fyzickými osobami na jednej strane a bankovými inštitúciami na strane druhej. Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd nesprávne posúdil jeho nárok, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že on porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a Obchodných podmienok, na základe čoho je povinný znášať z toho vyplývajúce sankcie, spočívajúce okrem iného v zaplatení zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide o namietaný výrok o trovách konania, poukázal na čl. 47 Ústavy SR, na ust. § 24 O.s.p., 25 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vyjadril názor, že nebol dôvod na nepriznanie požadovaných trov právneho zastúpenia a že by v tomto prípade bol použitý neprimeraný prostriedok, ktorým sa vyvolali zbytočné trovy konania. Nesúhlasil ani s argumentom, že právne zastúpenie v danom prípade nebolo na mieste, pretože sa neočakávala aktívna obrana spotrebiteľa a nesúhlasil ani s tým, že by za účelom hospodárnosti konania priečilo jeho ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní. Práve v tomto zmysle nechcel úmyselne zvyšovať trovy konania, ktoré by sa inak navýšili o úkon právnej služby. Argumentácia, že vo všetkých sporoch sa jedná o obdobný spor, nie je v žiadnom prípade relevantná, nakoľko právny zástupca musí ku každému prípadu pristupovať s osobitnou starostlivosťou.
V priebehu odvolacieho konania vstúpil na strane žalovaného do konania vedľajší účastník, ktorý sa ospravedlnil na odvolacie pojednávanie a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti s tým, že navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Súčasne si neuplatnil náhradu trov konania.
Opatrovník žalovaného sa vo veci nevyjadril.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Dôvody, pre ktoré súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty sú správne. V danom prípade so zreteľom na výšku zabezpečovanej zmluvnej povinnosti ide o neprimerane vysokú zmluvnú pokutu a teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť ešte jednu významnú okolnosť a to tú, že zmluvná pokuta v danom prípade za omeškanie so splácaním úveru vo výške 20% z dlžnej sumy, minimálne 100,- Sk denne z dlžnej sumy, je uvedená v Obchodných podmienkach pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, pričom tieto Obchodné podmienky nie sú podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu. Podpis žalobcu a žalovaného sa nachádza len na zmluve o úvere, v ktorej je odkaz na Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, ako aj Sadzobník poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, avšak takýto odkaz na Obchodné podmienky nestačí, pokiaľ ide o zmluvnú pokutu. Táto totiž musí byť podľa 544 ods. 2 Obč. zák. uzavretá písomne a to pod následkami neplatnosti v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák.. Podľa tohto ustanovenia totiž, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Odvolací súd má za to, že Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty podrobnejšie upravujú podmienky zmluvy o úvere a používanie platobnej karty. Akonáhle však v takýchto Obchodných podmienkach sa nachádza iná zmluva, ktorá podľa zákona vyžaduje písomnú formu, musia byť potom Obchodné podmienky podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu, inak je potom takáto zmluva, ktorá vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu, neplatná, ak takáto forma dodržaná nie je. V danom prípade neboli dodržané podmienky ust. § 544 ods. 2 a § 40 ods. 1 Obč. zák. a preto nemožno považovať dohodu o zmluvnej pokute za platnú. Z tohto hľadiska tento nárok nebolo možné žalobcovi priznať.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o trovách konania, odvolací súd má za to, že v tomto konaní žalobca nebol úspešný, pretože z požadovaného 0,1% denného úroku z omeškania mu bol priznaný len 6,5% úrok z omeškania, čo znamená, že ohľadne zvyšku t.j. 30% úroku z omeškania úspešný nebol, pričom ak sa táto suma kapitalizuje z požadovanej istiny 641,96 eur za obdobie 3 rokov, tak to zodpovedá sume 577,76 eur. Ďalej, ak sa k tomu pripočíta zastavené konanie ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 128,39 eur, zamietnutá žaloba ohľadne úroku z omeškania vo výške 32,55 eur a zmluvnej pokuty vo výške 26,56 eur, potom to dáva sumu 765,26 eur, čo je vlastne úspech žalovaného a žalobcovi bola prisúdená suma 777,09 eur so 6,5% úrokom zo sumy 641,96 eur a súčasne úrok z omeškania vo výške 7,05 eur a poplatok vo výške 6,64 eur, čo spolu pri kapitalizácii úroku z omeškania za 3 roky znamená celkovú sumu 915,96 eur. Ak teda porovnáme úspech žalovaného s úspechom žalobcu, potom žalovaný má úspech 83% a teda z tohto hľadiska žalobcovi nemožno náhradu priznať, keďže v konaní nebol úspešný. Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o trovách konania potvrdil.
V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak nepodal návrh v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. a preto o tejto otázke vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným odvolací súd nerozhodoval.
Vedľajší účastník nežiadal priznať trovy odvolacieho konania, preto mu tieto odvolací súd neprisúdil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.