Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-30-2012.pdf
PDF · 77.04 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/30/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľa: P. I., nar. X.XX.XXXX, bytom F. Q. XX, M., zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou T. I., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Q. XX, M., proti odporcovi: JUDr. U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. Q. XX, M., v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok, č. k. 2C/103/2011-23 zo dňa 5.10.2010, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o povinnosti otca platiť bežné výživné a vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol, odvolaním účastníkov nenapadnutých, ponecháva n e d o t k n u t ý.
Rozsudok vo výroku o zameškanom výživnom a o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u je .
Vo výroku o povolení splátok na zameškané výživné rozsudok okresného súdu m e n í tak, že namiesto sumy mesačných splátok 100,- Eur je odporca povinný splácať zameškané výživné v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi prispievať na výživu navrhovateľa mesačne sumou 230,- eur vopred, vždy do 15. dňa v mesiaci, od 8.8.2011 na účet navrhovateľa, vedený v X. X., a.s., pobočka H., počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Zameškané výživné, ktoré vzniklo odporcovi voči navrhovateľovi od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku vo výške 408,08 eur, povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, so splatnosťou prvej splátky, počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Na základe vykonaného dokazovania, s odvolaním sa na platnú právnu úpravu, po oboznámení sa s dôkazmi, založenými v spise, považoval za preukázané, že navrhovateľ sa sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie a teda nie je v súčasnej dobe schopný sám sa živiť a pokrývať svoje odôvodnené potreby vlastným príjmom. Po zhodnotení odôvodnených potrieb navrhovateľa, príjmov, výdavkov oboch rodičov, s prihliadnutím i na súhlasný prejav odporcu, ktorý prejavil ochotu prispievať na
výživu navrhovateľa sumou 220,- eur mesačne, o zohľadnení potrieb maloletých sestier navrhovateľa a navrhovateľa samotného, ustálil výšku bežného výživného na 230,- eur mesačne. Zároveň rozhodol o zameškanom výživnom a to odo dňa podania návrhu na súd, až do vyhlásenia rozsudku okresným súdom vo výške 408,08 eur, ktoré povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, k rukám navrhovateľa, spolu s bežným výživným. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko obaja účastníci boli v konaní sčasti úspešní a sčasti neúspešní, keď okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel iba čiastočne, nakoľko tento sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti vo výške 300,- eur mesačne.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie odporca. Nesúhlasil s výškou ustáleného zameškaného výživného 408,08 eur. Tvrdil, že zameškané výživné je vo výške 108,09 eur, nakoľko v období od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku bývalej manželke dával každý mesiac sumu 900,- eur, z toho suma 180,-eur bola určená ako výživné na dcéru W., suma 220,- eur na výživné pre dcéru T., suma 328,49 eur bola určená na splácanie polovice úverov, vzniknutých počas trvania manželstva a suma 21,92 eur bola určená na náklady za elektriku a vodu. Zvyšok tejto sumy t. j. 149,59 eur bol mienený ako výživné na P. - navrhovateľa. Nesúhlasil s tvrdením, že suma 171,51 eur bola určená na domácnosť, pretože už vyše roka si platí všetko sám, sám si varí, perie a pod. Na domácnosť bola preto určená len suma 21,92 eur, nakoľko sa doma zdržuje minimálne. Preto žiadal sumu 299,18 eur odpočítať zo sumy zameškaného výživného vo výške 408,08 eur a toto určiť iba v rozdiele. Zároveň žiadal o zníženie výšky mesačnej splátky zo sumy 100,- eur na 27,03 eur s tým, že od 1.10.2011 došlo ku zvýšeniu cestovného na železnici, čím mu stúpli náklady na prepravu zo 16,- eur na 26,- eur mesačne. Jeho zárobok poklesol po odobratí daňového bonusu, pričom je potrebné odpočítať výživné, alikvotnú časť pôžičiek vzniknutých počas trvania manželstva, náklady na elektriku a vodu.
Právna zástupkyňa navrhovateľa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť. Poukazovala, že i keď jej odporca prispieval na domácnosť sumou 900,- eur mesačne, nikdy sa nevyjadril o tom, že suma 149,59 eur je mienená ako výživné na syna P.. I na pojednávaní pred okresným súdom sa sám odporca vyjadril, že synovi žiadne peniaze nedával. Suma, o ktorú sa cíti byť odporca ukrátený, bola použitá pre potreby detí na cestovné, na školu. Ak sa zvyšujú náklady na cestovné odporcu, zvyšujú sa i deťom, s ktorými každý deň dochádza vlakom do Ružomberka, jedna dcéra do Liptovského Mikuláša.
Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti.
Krajský súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preskúmal rozsudok okresného súdu iba vo výroku o výške zameškaného výživného a vo výroku, ktorým súd povolil odporcovi splácať zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške 100,- eur mesačne, spolu s bežným výživným. Odporca sa proti povinnosti prispievať na výživné navrhovateľa sumou 230- eur mesačne neodvolal, navrhovateľ sa neodvolal proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol.
Pokiaľ krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové zistenia a dospel k správnemu právnemu rozhodnutiu vo veci. Okresný súd výšku bežného výživného stanovil na sumu 230,- eur mesačne, v nadväznosti na čo, odo dňa podania návrhu na súd do rozhodnutia okresného súdu ustálil zameškané výživné vo výške 408,08 eur. V tejto sume zahrnul pomernú časť výživného za 24 dní mesiaca august 2011 a september 2011.
Pokiaľ odporca v podanom odvolaní namietal, že platil matke navrhovateľa na vedenie domácnosti sumu 900,- eur mesačne, z ktorej mienil sumu 149,59 eur poskytovať ako výživné pre navrhovateľa, nemohol krajský súd na túto skutočnosť uvádzanú otcom prihliadať, nakoľko navrhovateľ je dospelý a od dospelosti navrhovateľa bolo povinnosťou otca prispievať výživným priamo navrhovateľovi, t .j . do rúk navrhovateľa. Z odvolania otca nevyplýva, že by vôbec matka navrhovateľa vedela o tom, že suma
149,59 eur je poskytovaná na výživné na navrhovateľa, resp. že by navrhovateľ vôbec vedel o tom, že mu odporca takouto sumou prostredníctvom matky prispieva, resp. mieni prispievať. Ani z písomného vyjadrenia odporcu k návrhu navrhovateľa ani z jeho vyjadrenia pred okresným súdom na pojednávaní nevyplýva, že by prispieval nejakou finančnou čiastkou navrhovateľovi na výživné, pričom sám uviedol, že sumou približne 172,- eur prispieva na náklady na domácnosť.
Krajský súd preto nemohol uveriť jeho tvrdeniu, uvedenému v podanom odvolaní o tom, že na domácnosť je určená len suma 21,92 eur, nakoľko toto tvrdenie otca v odvolaní, priamo odporuje jeho vyjadreniu na pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 5.10.2011 (4. strana zápisnice).
Pokiaľ otec navrhovateľa žiadal zmeniť mesačnú splátku zameškaného výživného zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 27,03 eur, krajský súd úplne nemohol vyhovieť žiadosti otca, nakoľko je v jeho záujme, aby sa zameškané výživné uhradilo čo najskôr a zbytočne sa nepredlžovala doba jeho splatnosti. S prihliadnutím potom na výdavky otca, ktoré z mesačného príjmu vynakladá, na výšku jeho príjmu krajský súd zmenil mesačnú splátku súdom určenej sumy 100,- eur na 50,- eur mesačne s tým, že túto sumu bude poukazovať navrhovateľovi spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Krajský súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ pokiaľ i bol v odvolacom konaní úspešný, o náhradu trov odvolacieho konania nepožiadal a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké účelne vynaložené výdavky v súvislosti s podaným odvolaním vznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.