Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cob-177-2011.pdf
PDF · 77.02 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/177/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing a.s., Panonská cesta č. 11, Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený Mgr. Martinom Jánským, advokátom, Štúrova č. 13, Nitra proti žalovanému: W. Y., Q. T. č. XXXX/XX, D. Y., o zaplatenie 3.771,13 eur s prísl. o odvolaní žalobcu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 4C 392/2010-70 zo dňa 1.7.2011 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovanému ukladá povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.771,13 eur so 14,25 %-ným úrokom z omeškania od 25.8.2008 do zaplatenia, trovy konania vo výške 226,- eur titulom súdneho poplatku a 1.160,22 eur trovy právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu Mgr. Martina Jánskeho všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 141,09 eur.
odôvodnenie:
Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.771,13 eur so 14,25 %-ným úrokom z omeškania od 25.8.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania z ktorého mal preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 1.8.2006 leasingová zmluva, ktorou poskytol žalobca ako prenajímateľ žalovanému ako leasingovému nájomcovi nájom automobilu Škoda Fabia Combi 1,2 s tým, že vlastníctvo k predmetu leasingu o dodržaní všetkých podmienok vyplývajúcich z leasingovej zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienkach prejde na žalovaného. Žalovaný sa zaviazal splácať nájomné v pravidelných mesačných leasingových splátkach po 8.991,50 Sk. Žalovaný svoje leasingové povinnosti riadne a včas neplnil, preto žalobca v súlade s ust. čl. 4.4.1. Všeobecných zmluvných podmienok leasingovú zmluvu vypovedal listom zo dňa 2.5.2008 a vyzval žalovaného na odovzdanie predmetu leasingu a vyhotovil finančné vyúčtovanie leasingovej zmluvy, podľa ktorého celkový nedoplatok z leasingu voči žalovanému vyčíslil vo výške žalovanej istiny, ku ktorej si uplatnil i nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchod. Zákonníka, keď vychádzal zo základnej úrokovej sadzby NBS platnej ku dňu 25.8.2008, ktorá k 1. dňu omeškania bola vo výške 4,25 % a k nej je úrok z omeškania o 10 % vyšší.
Žalovaný poukázal na to, že má zdravotné problémy, preto i opakovane ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaniach pred súdom, je už dlhší čas nezamestnaný a s manželkou sú poberateľmi sociálneho príspevku vo výške 120,- eur, spolu majú 3 deti z čoho 2 dospelé a 17-ročná dcéra ešte navštevuje strednú školu, nájomné za užívanie bytu uhrádzajú vo výške 100,- eur mesačne, preto žiadal, keďže
výšku žalovanej istiny nepopieral, aby mu súd umožnil splácať uvedenú istinu vo výške 30,- eur mesačne.
Súd nárok žalobcu posúdil podľa ust. § 273 ods. 1 Obchod. zák., ktorým sú upravené všeobecné obchodné podmienky ako osobitné dojednania ku zmluve, poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorého priznal výšku úroku z omeškania a s poukazom na § 160 ods. 1 O.s.p. vzal do úvahy majetkové, sociálne a finančné pomery žalovaného a umožnil mu splácať dlh v pravidelných splátkach po 30,- eur mesačne pod stratou výhody splátok. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti rozhodnutia o zročnosti pohľadávky podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd v tejto časti rozhodnutie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu i s príslušenstvom v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení poukázal na to, že pri aplikovaní ust. § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., ktorým súd umožnil žalovanému peňažné plnenie splácať v mesačných splátkach po 30,-eur toto rozhodnutie neodôvodnil a vôbec nevzal do úvahy pomer výšky priznaného plnenia a dobu, kedy dôjde k zaplateniu dlhu, keď by mesačné splácanie trvalo cca 172 mesiacov t.j. takmer 15 rokov, čo je neprimerané a bezdôvodné zvýhodnenie dlžníka, k čomu súd vôbec neprihliadol a výšku splátok ponechal nemennú i v prípade, ak by sa nepriaznivá situácia u žalovaného, ak by aj skutočne bola, zlepšila, k čomu poukázal na platnú judikatúru (R 87/1966, RV/1968).Odvolateľ namietal, že súd prvého stupňa pri povolení splátok vychádzal výlučne z tvrdení žalovaného, ale za týmto účelom nevykonal žiadne dokazovanie, neskúmal majetkové ani sociálne pomery žalovaného. Odvolateľ poukázal i na nejasne formulovanú časť výroku v súvislosti s hrozbou straty výhody splátok. V závere odvolania odvolateľ požiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si vyčíslil za 1 úkon právnej služby - odvolanie vo výške 141,09 eur, k tomu režijný paušál + 20 % DPH.
Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania o odvolaní rozhodol rozsudkom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, ale účastníkov konania o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku neupovedomoval elektronickými prostriedkami, pretože o doručovanie písomnosti touto formou nepožiadali (§ 214 ods. 3 O.s.p.).
Odvolací súd pri preskúmaní odvolaním napadnutej časti rozhodnutia dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nie je správny vzhľadom na to, že súd nevenoval dostatočnú pozornosť skutočnostiam, ktoré sa spájali s plnením povinnosti žalovaného, oproti čomu zohľadnil síce sociálnu situáciu žalovaného, ale bez toho, aby ju mal akýmikoľvek dôkazmi a dokladmi preukázanú.
Odvolací súd z uvedeného dôvodu vzal do úvahy, že žalovaný odo dňa vypovedania leasingovej zmluvy, a to odo dňa 17.4.2008 neuhradil až do dňa rozhodnutia odvolacieho súdu v prospech žalobcu žiadnu ďalšiu leasingovú splátku, ani čiastočne, na výzvy žalobcu ani v súvislosti s pred žalobnými upomienkami na úhradu dlžnej sumy nereagoval, čím by bol predišiel i súdnemu konaniu. Svoj záväzok voči žalovanému žiadnym spôsobom nepoprel, na základe čoho odvolací súd má za to, že splácanie pohľadávky žalobcu v splátkach ako ich určil súd prvého stupňa nie je v súlade s rovnosťou strán konania, pretože napriek preukázanej pasivite žalovaného vo vzťahu k plneniu povinností, ku ktorým sa zmluvou zaviazal, ho súd prvého stupňa ako dlžníka neprimerane zvýhodnil, keď mu umožnil dlh splácať v splátkach po 30,- eur mesačne, čo by vzhľadom na výšku nesplatenej pohľadávky znamenalo neustále narastajúce príslušenstvo predstavujúce úroky z omeškania, neúmernú dĺžku obdobia úhrad, čím je veriteľ výrazne znevýhodnený. Odvolací súd vzal tiež do úvahy, že predmet leasingového nájmu bol poskytnutý žalovanému ako živnostníkovi, ako vyplýva zo zmluvy č. LZF 06/80/197 zo dňa 1.8.2006 a ktorý sa pri jej uzatváraní zaviazal mesačne uhrádzať leasingové splátky vo výške 9.010,30 Sk, ktorú žalovaný akceptoval. Žalovaný podľa výpisu zo živnostenského registra ku dňu 1.6.2007 ukončil svoju podnikateľskú činnosť, ale žiadne ďalšie úkony súvisiace s touto skutočnosťou a leasingovou povinnosťou nevykonal. Zákon umožňuje, aby súd stanovil podľa okolností daného prípadu dlhšiu lehotu
na splnenie povinnosti ako do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ale vzhľadom na výšku žalobcovi priznaného plnenia a pasívne správanie sa žalovaného, ktorý od roku 2008 žiadne ďalšie splátky nevykonal, nepovažuje odvolací súd za dôvodné, aby bola dlžníkovi poskytnutá takáto výhoda a bolo mu umožnené splácať predmetný dlh v neprimerane dlhej dobe. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa ust. § 220 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti výroku o umožnení splácať žalovanú istinu v splátkach zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešného žalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. predstavujúce odmenu právneho zástupcu za 1 úkon právnej pomoci
- vyjadrenie k odvolaniu vo výške 141,09 eur, k tomu 7,41 eur paušálna náhrada a 20 % DPH, čo je celkom 178,20 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.