Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-202-2011.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/202/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou v právnej veci navrhovateľa: S. P., X.. XX.XX.XXXX, bytom P.Č. XX, L., proti odporkyni: U. P., K.. R., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, L., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa S. P.F., X.. XX.XX.XXXX, a odporkyne U. P., K.. R., X.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 25.10.1986 pred Mestským národným výborom v Liptovskom Mikuláši, zapísané v knihe manželstiev Mestského národného výboru v Liptovskom Mikuláši, vo zväzku XX, ročník 1986, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným tunajšiemu súdu dňa 23.12.2011 sa navrhovateľ domáhal rozvodu svojho manželstva s odporkyňou. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že manželstvo s odporkyňou uzatvorili neplánovane po prvých týždňoch spoločného pobytu na Liptove z dôvodu gravidity odporkyne a začiatky manželského spolužitia sprevádzali časté hádky a nezhody, ktoré utlmila až spoločná starostlivosť o deti. Problémy a nedorozumenia medzi manželmi vznikali najmä v dôsledku rozdielnych názorov na spôsob života, vedenie domácnosti a výchovu synov, ako aj v dôsledku rozdielov v prístupe k spoločenskému životu. Vzťah medzi účastníkmi v poslednom roku vyústil do úplného vzájomného ľudského a partnerského odcudzenia, a to aj vzhľadom na obojstrannú neochotu vyjasniť si problémy rozhovormi a komunikáciou. Navrhovateľova náchylnosť udržiavať časté spoločenské pracovné a osobné kontakty s inými ženami a nadviazanie dôvernej známosti s inou ženou vyústilo do hlbokej manželskej krízy, ktorú sa podarilo čiastočne utlmiť, avšak už nikdy neustúpila. Vyvrcholením partnerského rozkolu a duševného i fyzického odcudzenia bolo štvorročné odlúčenie z dôvodu navrhovateľovho služobného pobytu v zahraničí, kde
-21-
nadviazal dôverný vzťah s inou ženou. K poslednému pokusu o zmierenie medzi účastníkmi došlo dňa 29.06.2011, kedy došlo k späťvzatiu návrhu na rozvod navrhovateľom a následnému zastaveniu konania. Posledný neúspešný pokus o zmierenie medzi účastníkmi vyústil do kritického stavu, kedy navrhovateľ ako i odporkyňa trpia vážnymi duševnými depresiami, antipatiou až nenávisťou a v súčasnosti sú medzi nimi vážne rozpory vo všetkých oblastiach spolunažívania. Navrhovateľ považuje za najzávažnejší problém manželstva komunikáciu, nakoľko s odporkyňou nekomunikuje ani o najzákladnejších záležitostiach života a obe strany už odmietajú participovať na vedení a financovaní spoločnej domácnosti. Navrhovateľ s odporkyňou nemá žiadne spoločné plány, obaja si vybavujú svoje
záležitosti samostatne, intímne spolu nežijú už viac ako tri roky, pričom uvedené problémy podľa názoru navrhovateľa vyústili do definitívneho vzájomného odcudzenia a vzniknutú situáciu považuje za veľmi závažnú a nevidí už žiadnu možnosť na jej zlepšenie a už vôbec nie na odstránenie.
Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadrila, na pojednávaní s návrhom na rozvod manželstva súhlasila.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s obsahom sobášneho listu, rodnými listami plnoletých detí, ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.10.1986 pred Mestským národným výborom v Liptovskom Mikuláši, u oboch išlo o prvé manželstvo, obaja účastníci sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Ich posledné spoločné bydlisko bolo v G. v rezidencii Zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v R. C. K. a z ich manželstva sa pochádzajú už toho času plnoleté deti O., X.. XX.XX.XXXX , a S.A., X.. XX.XX.XXXX..
Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že na svojom návrhu na rozvod manželstva trvá, nakoľko ich manželstvo prestalo plniť základné predpoklady pre ďalšie zotrvanie účastníkov v spoločnom manželskom zväzku. Navrhovateľ ďalej uviedol, že ich manželstvo bolo spočiatku usporiadané a nezhody v komunikácií začali vznikať pred 10 rokmi, kedy navrhovateľ nadviazal mimomanželský pomer. Navrhovateľ sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval k 01.2.2012 a predtým žili odlúčene takmer štyri roky, nehospodária spolu rok a pol a intímne spolu účastníci nežijú už takmer štyri roky. Z manželstva pochádzajú dve toho času plnoleté deti O., X.. XX.XX.XXXX, ktorý študuje v poslednom ročníku na Technickej univerzite v Bratislave, a S., X.. XX.XX.XXXX, ktorý študuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave, pričom obom plnoletým synom navrhovateľ prispieva na výživu. Navrhovateľ je zamestnaný na H. B. Y. R., kde je jeho priemerný mesačný netto príjem 1400,-Eur.
Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nemá výhrady voči výpovedi navrhovateľa s výnimkou prispievania na výživu plnoletých synov, nakoľko o tejto skutočnosti odporkyňa nemá vedomosť. Na doplnenie odporkyňa uviedla, že spočiatku bola v manželstve spokojná, až kým sa asi pred 10 rokmi neprevalila navrhovateľova náklonnosť k iným ženám, čo vyústilo do vážnej krízy, ktorú však v záujme spoločných detí prekonali a v súčasnosti si navrhovateľ našiel vážnu známosť a odporkyni oznámil, že sa chce dať rozviesť, v čom mu ona nechce brániť. Do odchodu navrhovateľa zo spoločnej domácnosti ten prispieval sumou 500,-Eur mesačne na
-22-
chod domácnosti a v súčasnosti už odporkyňa žije v spoločnej domácnosti len s oboma plnoletými synmi. Odporkyňa je zamestnaná v spoločnosti V., J. X, Bratislava, kde je jej priemerný mesačný netto príjem do 1000,-Eur, rodinné prídavky poberá navrhovateľ a odporkyňa nemá vedomosť o tom, či ich odovzdáva synom. Odporkyňa uviedla, že sama živí svojich dvoch plnoletých synov, pričom starší syn O. príležitostne brigáduje.
Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa nášho právneho poriadku sa v manželstve uplatňuje zásada rovnoprávnosti v manželských vzťahoch. Ak sa však neplní, môže mať za následok rozvrat manželstva a následne môže viesť k rozvodu manželstva.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
-23-
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta práva O.s.p. s poukazom na to, že v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa po vyhlásení, odôvodnení a právnom poučení tohto práva výslovne vzdali, čo súdu potvrdili svojím podpisom do zápisnice.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva oznámiť orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma späť svoje predchádzajúce priezvisko.