Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37Er-2495-2008.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-37Er/2495/2008
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V vo veci exekúcie oprávneného: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00492736, Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zast.: JUDr. Marián Chovanec, advokát, Račianska 109/ C, Bratislava proti povinnému: I. Q., nar. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX J. vedenej u súdneho exekútora Mgr. Vladimír Usačev, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava, pod sp.zn.: EX 3461/08 na vymoženie uloženej povinnosti na sumu 23,24 Eur, trovy konania a trovy exekúcie takto
rozhodol:
Súd exekúciu sp. zn. 37Er 2495/2008, č. EX 3461/08 z a s t a v u j e .
Oprávnený j e p o v i n n ý do 3 dní zaplatiť exekútorovi Mgr. Vladimírovi Usačevovi, so sídlom exekútorského úradu Lehotského 4, 811 05 Bratislava trovy exekúcie vo výške 35,86 Eur.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 11.3.2008 začalo exekučné konanie proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz tunajšieho súdu sp. zn. 19Ro 11778/98 zo dňa 25.11.2008.
Na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal súd poverenie č. 5105 050837 zo dňa 15.4.2008 a vykonaním exekúcie bol poverený vyššie uvedený súdny exekútor.
Dňa 8.4.2009 bol tunajšiemu súdu doručený návrh povereného súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený, aj napriek výzve, nezložil preddavok na odmenu exekútora a náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom.
Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 31 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak oprávnený je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa osobitného predpisu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Vzhľadom na to, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej súdnym exekútorom, súd v súlade s citovanými ustanoveniami exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 14.10.2008 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 14.10.2008 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu
b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie nasledovne:
1. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 cit. vyhlášky
za 40 začatých hodín po 6,64 Eur ....................................................................... 265,60 Eur
2. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 3 a § 15 ods. 1 cit. vyhlášky
za 20 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur........................................................ 66,40 Eur
3. Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, a to poštovné
vo výške 3,98 Eur a náklady na vypracovanie spisu vo výške 9,96 Eur................ 60,18 Eur
4. Náhrada za stratu času podľa § 23 cit. vyhlášky (0,66 Eur x 30).......................... 24,42 Eur
5. 19 % DPH.............................................................................................................. 70,95 Eur
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Spolu celkom ........................................................................................................... 487,55 Eur
Po preskúmaní obsahu spisového materiálu súdneho exekútora č. Ex 3461/08, súdneho spisu sp. zn. 37Er/2495/2008 súd posúdil exekútorom uplatnenú výšku odmeny a náhrady hotových výdavkov a s poukazom na citované príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z.z. dospel k záveru, že takto vyčíslenú odmenu a náhradu hotových výdavkov nie je možné súdnemu exekútorovi priznať.
Predovšetkým sa súd nestotožňuje s výškou odmeny podľa počtu účelne vynaložených hodín podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ktorú si exekútor uplatnil vo výške 265,60 Eur.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že prevzatie a zaevidovanie poverenia na vykonanie exekúcie samo osebe nie je možné považovať za výkon exekučnej činnosti, ale za administratívne práce, na ktoré sa vzťahuje ust. § 25 vyhlášky, v zmysle ktorého v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Taktiež vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je tým výkonom exekučnej činnosti, za ktorú by exekútorovi patrila odmena podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Za vrátenie poverenia patrí exekútorovi len náhrada hotových výdavkov s takýmto vrátením poverenia spojených.
Súd takisto exekútorovi nepriznal odmenu za výkon exekučnej činnosti spojenej s jednotlivými príkazmi na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a s odblokovaním účtov povinného, nakoľko v súvislosti s príkazmi na začatie exekúcie nebola preukázaná účelnosť času stráveného pri výkone tejto exekučnej činnosti a v súvislosti s odblokovaním účtov povinného táto činnosť nebola zo strany súdneho exekútora preukázaná. Z obsahu exekútorského spisu je síce zrejmé, že príkazy na začatie exekúcie adresované jednotlivým bankám boli vyhotovené, avšak ich doručenie týmto bankám nebolo preukázané. V spise je priložený iba poštový podací lístok s uvedením jednotlivých peňažných ústavov, ktorým bola zásielka adresovaná, avšak z ktorého nevyplýva predmet doručovania a predovšetkým označenie konkrétnej exekučnej veci, ktorej sa doručovanie zásielky týka. Na tomto základe potom súd nemohol mať doručenie príkazov na začatie konania v danej exekučnej veci za preukázané, čo v konečnom dôsledku musí viesť taktiež k záveru súdu o tom, že nebola preukázaná ani účelnosť času strávená pri takto vykonávanej exekučnej činnosti, za ktorú by súdnemu exekútorovi patrila odmena podľa § 14 ods. 1 psím. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky. Účelnosť času stráveného pri výkone exekučnej činnosti musí totiž byť pre účely rozhodovania o odmene súdneho exekútora podľa citovaných ustanovení vyhlášky nepochybná.
Súd takisto nemá preukázané doručenie, resp. pokus o doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie Registru obyvateľov SR a tým aj účelnosť exekútorom vynaloženého času na takýto úkon, nakoľko v spise súdneho exekútora sa nenachádza doručenka k tejto žiadosti ani odpoveď Registra obyvateľov SR, z ktorej by bolo možné usudzovať na jej doručenie. Pre záver o neúčelnosti času stráveného pri tomto úkone exekučnej činnosti svedčí tiež ten fakt, že v čase vyhotovenia žiadosti o zistenie pobytu povinného nebol na takýto postup exekútora dôvod, nakoľko jej vyhotovenie sa viaže k tomu istému dňu (30.4.2008), ako vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bolo zo strany exekútora doručované na dovtedy známu adresu pobytu povinného. Je zrejmé, že až po neúspešnom pokuse o doručenie upovedomenia o začatí exekúcie z dôvodu, že adresát nie je známy, by bolo zisťovanie adresy pobytu povinného odôvodnené a účelné.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za čas účelne vynaložený len pri jednom upovedomení o začatí exekúcie a spôsobu exekúcie za výkon exekučnej činnosti, nakoľko doručovanie toho istého upovedomenia povinnému a oprávnenému nie je v zmysle citovaného ustanovenia možné považovať za dva časovo samostatné úkony exekučnej činnosti. Aj v tomto prípade má exekútor za ďalšie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a spôsobu exekúcie, hoci aj inému subjektu, nárok len na náhradu hotových výdavkov s takýmto doručením spojených.
Z uvedených dôvodov a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku zo dňa 18.06.2007, sp. zn. 1 MCdo 7/2006, v zmysle ktorého pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov je určujúci čas potrebný na vykonanie exekúcie bez zreteľa na počet úkonov, ktoré si exekúcia vyžaduje; sčítanie časového trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods. 2 vyhlášky je v súlade s jej ustanovením § 14 ods. 1 písm. a), súd po sčítaní časového trvania jednotlivých relevantných úkonov exekučnej činnosti (vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, 2 x žiadosť o súčinnosť na Sociálnu poisťovňu, žiadosť o súčinnosť na Geodetický a kartografický ústav, návrh na zastavenie exekúcie a vyčíslenie trov exekúcie, každý v trvaní 10 min., výzva na zaplatenie preddavku v trvaní 5 min.) priznal exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky vo výške 13,28 Eur (6 úkonov v trvaní po 10 min a 1 úkon v trvaní 5 min. predstavuje po sčítaní 2 začaté hodiny, t. j. 6,64 Eur).
Za jednotlivé úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky súd exekútorovi priznal odmenu vo výške 16,60 Eur za 5 úkonov exekučnej činnosti pozostávajúce zo získania poverenia na vykonanie exekúcie, doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie majetku povinného a 2 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného. V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou za každé vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie už súd uviedol, že doručenie príkazu na začatie konania nemal v danej veci za preukázané, pričom je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, by exekútorovi patrila odmena len za jedno vykonané doručenie príkazu na začatie exekúcie. V opačnom prípade by odmena za takýto úkon exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. Výkon exekučnej činnosti spojený s každým vyhotovením príkazu na začatie exekúcie by bolo možné zohľadniť pri posudzovaní odmeny podľa počtu účelne vynaložených hodín na exekúciu, avšak iba za predpokladu, že by súd mal preukázané doručenie alebo aspoň kvalifikovaný pokus o doručenie takéhoto príkazu, ktoré je nevyhnutne potrebné pre posúdenie účelnosti času vynaloženého na výkon exekučnej činnosti.
Súd exekútorovi nepriznal odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za úkon spočívajúci v zisťovaní bydliska povinného cez žiadosť o súčinnosť adresovanú Registru obyvateľov SR, nakoľko samotné vypracovanie tejto žiadosti bez toho, aby bol vykonaný, resp. preukázaný aspoň pokus o jej doručenie, nie je možné považovať za „zisťovanie“ bydliska povinného.
Vo vzťahu k výške exekútorom uplatnenej náhrady hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v celkovej sume 60,18 Eur, a to za archiváciu spisu, cestovné náhrady, poštové obálky, vytlačené listy a poštovné, súd konštatuje, že vznik týchto hotových výdavkov v uvedenej sume nebol zo strany súdneho exekútora preukázaný. Obzvlášť pri výške sumy ako náhrady hotových výdavkov na poštovnom je ich vznik viac ako pochybný, nakoľko poštovné v sume 1,20 Eur (36,15 Sk) pri každom úkone exekučnej činnosti nemá oporu v rozhodnutí Poštového regulačného úradu o regulácii maximálnych cien a podmienkach regulácie cien poštových služieb tuzemského styku (Rozhodnutie poštového regulačného úradu zo dňa 24.11.2006 č. 628/2006 a zo dňa 07.10.2008 č. 390/2008 Z.z.).
Uplatnenú náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky súd súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie. Nakoľko z predloženého spisu je zrejmé, že exekútor v predmetnej exekučnej veci vykonával jednotlivé úkony exekútorskej činnosť v Bratislave, kde má aj sídlo jeho exekútorský úrad, má súd za to, že exekútorovi náhrada za stratu času nepatrí. Z rovnakého dôvodu nepriznal súd súdnemu exekútorovi ani náhradu cestovných výdavkov, ktoré súdny exekútor ani nijakým spôsobom súdu nepreukázal.
Súd exekútorovi priznal daň z pridanej hodnoty v súlade s ustanovením § 196 druhá veta Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. No nakoľko súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vôbec, nepriznal mu z tejto náhrady ani DPH.
Preto súd exekútorovi priznal 20% DPH zo sumy 29,88 Eur, t. j. vo výške 5,98 Eur.
Súd teda súdnemu exekútorovi priznáva trovy exekúcie v celkovej výške 35,86 Eur.
Keďže k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného spočívajúceho v nezaplatení preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd na úhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, písomne, dvojmo.