Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5T-172-2011.pdf
PDF · 73.68 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/172/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Trebišov Mgr.Jozef Nadzam na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.4.2012
rozhodol:
Obžalovaný V. T. Y. O. U. K., K.. XX.X.XXXX B. B. K. I., I. O. W. V., T.. W. XX/XX
j e v i n n ý , že
ako zákonný otec si neplní z nedbanlivosti zákonnú vyživovaciu povinnosť a to v mieste bydliska a inde, ktorá mu vyplýva zo Zákona o rodine a zároveň mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Trebišov, č. k. 14P/5/2010, právoplatným 3.3.2011, prispievať na výživu svojej dcéry, mal. W. T., K.. XX.X.XXXX, sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, teda 25,40 €, do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca od právoplatnosti rozsudku, k rukám opatrovníčky O. O., čím mu vznikol dlh na bežnom výživnom za obdobie od 3.3.2011 doposiaľ vo výške 130,20 €
t e d a :
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného,
t ý m s p á c h a l
prečin „Zanedbania povinnej výživy“ podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o h o o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 1, § 36 písm. j, l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný sa k spáchaniu skutku v prípravnom konaní priznal, uviedol, že si je vedomý, že od 3.3.2011, kedy bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti O. O., na túto neprispieval, pretože je nezamestnaný, nemá žiadnu prácu a ešte sa ani nezaevidoval na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Výživné neplatí, pretože nemá príjem, prácu, iba občas absolvuje nejaké brigády, ktoré však pokryjú iba jeho výdavky a finančne ho podporuje aj jeho sestra P. R.. Uviedol, že svoje konanie ľutuje.
V konaní pred súdom obžalovaný vypočutý nebol, pretože sa súdu nepodarilo zabezpečiť jeho prítomnosť na súde. Súd vydal vo veci Trestný rozkaz dňa 15.11.2011, ktorý obvinený neprevzal, podľa oznámenia Obvodného oddelenie PZ vo Vranove nad Topľou vyplýva, že tento sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, odcestoval do Českej republiky, na neznámu adresu. Z oznámenia Obvodného súdu pre Prahu 7, zo dňa 10.2.2012 vyplýva, že k osobe V. T., nar. XX.X.XXXX nie sú vedené žiadne záznamy v centrálnej evidencii osôb.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd opatrením zo dňa 13.2.2012 rozhodol, že proti obžalovanému vykoná konanie proti ušlému a zároveň mu ustanovil na jeho zastupovanie v tomto konaní obhajcu, JUDr. Petra Pihorňu.
Obžalovaného zo skutku usvedčuje v celom rozsahu poškodená O. O., ktorá uviedla, že jej dcéra X. O., bývala istý čas s obžalovaným v W. V., pričom počas ich spolužitia sa dcére narodilo dieťa, W. T., ktorej sa stala opatrovníčkou na základe rozsudku Okresného súdu Trebišov dňa 8.2.2011, pričom obžalovaný bol zaviazaný prispievať na jej výživu vo výške 25,40 € do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca. Svedkyňa uviedla, že doposiaľ jej obžalovaný nezaplatil žiadne výživné, od kedy sa rozišiel s dcérou X., v lete 2009, prestal sa zaujímať aj o svoju dcéru W. a nijako nekontaktoval ju, ani dcéru. Maloletej nekupoval nič, ani sa nezaujímal, či nie je chorá a ako sa má. Uvedené skutočnosti potvrdila v konaní aj svedkyňa X. O., matka maloletého dieťaťa.
Z rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 8P/62/2009 zo dňa 17.4.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.5.2009 vyplýva, že O. O. bola ustanovená za poručníka maloletému dieťaťu W. O..
Z rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 14P/5/2010 zo dňa 8.2.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.3.2011 vyplýva, že obžalovaný V. T. bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu dcéry W., sumou 30% zo sumy životného minima, mesačne vždy do 20-teho dňa, toho ktorého mesiaca k rukám opatrovníčky maloletej, O. O. vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Zo správa o povesti, vydanej obcou W. V. 11.10.2011 vyplýva, že obžalovaný žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, Z. T. a tromi súrodencami, v obci sa nedopustil priestupku, za ktorý by bol riešený komisiou verejného poriadku.
Z opisu z Registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento doposiaľ nebol súdom trestaný.
Po vykonaných dokazovaniach, súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný napĺňa svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, pretože jednoznačne viac ako tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovateľa pre svoju maloletú dcéru W. T. a to formou nedbanlivosti.
Obžalovaný sa v prípravnom konaní k spáchaniu skutku priznal a tento oľutoval, na svoju obranu uvádzal, že výživné neplatil z dôvodu, že nemá žiaden príjem, pretože bol nezamestnaný a pokiaľ mal nejaký príjem občas z brigádnickej činnosti, tento pokryl iba jeho osobné výdaje. Obžalovaného zo spáchania skutku nepochybne usvedčuje tak opatrovníčka maloletého dieťaťa, O. O., ako aj matka maloletého dieťaťa, X. O..
V konaní neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že by na výživnom bola uhradená akákoľvek suma.
Vychádzajúc z uvedeného, súd má za preukázané, že obžalovaný predmetný skutok spáchal.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd pôvodne v Trestnom rozkaze, ktorý obžalovaný neprevzal pre jeho neprítomnosť uložil trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, domnievajúc sa, že takýto trest vzhľadom k minulosti obžalovaného, ako aj z potreby generálnej prevencie je postačujúci, prihliadajúc na to, že nemá zdravotné problémy a je nezamestnaný.
Keďže sa ďalej konalo proti obžalovanému konanie proti ušlému, uloženie trestu pôvodného z Trestného rozkazu do úvahy neprichádza, pretože takýto trest by bol v prípade ušlej osoby nevykonateľný, preto súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka, domnievajúc sa, že vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, takýto trest je z hľadiska tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie postačujúci, pričom súd pri ukladaní trestu zobral do úvahy dve poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a tento oľutoval a že v minulosti nebol súdom trestaný a vychádzajúc z uvedeného podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona, znížil zákonom určenú hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.