Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-88-2011.pdf
PDF · 114.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/88/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľky: B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C..L.. S. XXXX/XX, Z., právne zastúpená JUDr. Alenou Kaplanovou, advokátkou so sídlom Nám. 1. mája 14, Piešťany, proti odporcovi: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.. J. XXXX/XX, Z., právne zastúpený JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátom so sídlom Teodora Tekela 23, Trnava, o zaplatenie 758,90 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu 264,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 17.10.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobou, došlou tunajšiemu súdu dňa 01.12.2010, sa navrhovateľka domáhala zaplatenia istiny vo výške 758,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 17.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že u odporcu si objednala stavebné úpravy bytu, kde vykonané práce neboli uskutočnené riadne, včas a s odbornou starostlivosťou a odporca napriek viacerým výzvam zo strany navrhovateľky vady diela neodstránil, preto navrhovateľka musela požiadať o odstránenie vád iného dodávateľa, čím jej bola spôsobená celková škoda vo výške 758,90 eur, spočívajúca v cene novo vykonaných prác v sume 494 eur a časť škody vo výške 264,90 eur spočívajúca v cene odstráneného neupotrebiteľného sprchovacieho kúta s vaničkou. Vzhľadom k tomu, že odporca napriek výzve navrhovateľky, ktorú prevzal dňa 13.10.2010, škodu dodnes neuhradil, vznikol jej aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnila v zákonnej výške.
Okresný súd Piešťany vyhovel návrhu platobným rozkazom č.k. 5Ro/506/2010-19 zo dňa 21.03.2011, voči ktorému však podal odporca odôvodnený odpor. V ňom uviedol, že nárok navrhovateľky neuznáva, pretože v návrhu neuviedla, čo konkrétne mal navrhovateľke urobiť, čo neurobil, v čom nemalo dielo vlastnosti dohodnuté v zmluve o dielo. Ak sa navrhovateľka domáha nárokov z uzavretej zmluvy o dielo podľa § 631 a nasledovných Občianskeho zákonníka, v návrhu si neuplatnila odstránenie vád diela, ale náhradu škody, teda podľa nej zodpovedá odporca za náhradu škody a nie za vady. V oboch prípadoch však ide o rozličné inštitúty, ktoré majú iný účel, sú založené na rozdielnych zásadách a predpokladoch vzniku zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu. Za nedostatky vlastného plnenia je daná zodpovednosť za vady, a až iná ujma, vzniknutá ako následok vadného plnenia, je škodou. Navrhovateľka však v návrhu žiadnym spôsobom nešpecifikovala ujmu, spôsobenú následkom vadného plnenia. Za vady diela pritom zhotoviteľ zodpovedá vždy len v rámci zodpovednosti za vady
a nie v rámci zodpovednosti za škodu, teda navrhovateľka nemôže požadovať náhradu ujmy za vadne poskytnuté plnenie z titulu náhrady škody, čo vyplýva z § 510 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka by teda mohla uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak by bola vytkla odporcovi vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mala možnosť vec prezrieť, čo však neurobila a domáhala sa vždy iba nároku na náhradu škody. Odporca pritom navrhovateľke škodu nikdy nespôsobil, a preto uplatnený nárok neuznáva, žiada ho zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomným vyjadrením k návrhu, výsluchom účastníkov konania a ich právnych zástupcov, listami navrhovateľky adresovanými odporcovi, písomným stanoviskom odporcu k navrhovateľkou uplatneným nárokom, pokladničnými blokmi, objednávkou č. XX/XXXX, faktúrou č. XX/XXXX, svedeckými výpoveďami, priestupkovým spisom Obvodného úradu v Piešťanoch č.k. Z., ďalšími listinnými dôkazmi, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľka v konaní uviedla, že odporcu jej odporučila suseda, ktorá bola spokojná s tým, ako jej pokládol dlažbu na balkóne. Oslovila preto odporcu a ústne sa dohodli, že odporca jej za cenu 150 eur zateplí bočné strany balkóna s tým, že materiál zakúpila navrhovateľka. Keďže práce na balkóne vykonal k spokojnosti navrhovateľky, táto mu dohodnutú odmenu 150 eur zaplatila a dohodla sa s ním aj na prerobení sprchového kúta v kúpeľni, kde malo dôjsť k zámene umiestnenia umývadla a práčky, súčasne do novoinštalovaného umývadla mal priviesť teplú vodu, ďalej mal odstrániť pôvodnú sprchovú vaňu a podmurovku a namontovať novú sprchovú vaňu s čelným panelom a nahradiť odstránené obklady v časti, kade viedol teplú vodu. Vzhľadom k rozdielnej výške pôvodného sprchového kúta a nového, ktorý mal byť namontovaný, dohodli sa aj na posunutí sprchovej batérie smerom hore aj s prívodom vody a odporca mal dorobiť aj obklady. Odporca jej povedal, že je živnostník, preto sa s ním na začiatku prác dohodla, že všetky doklady (faktúry, objednávku) jej doloží po skončení prác, čo sa ale nestalo dodnes. Počas prác v kúpeľni bola navrhovateľka prítomná, odporca ich vykonával v zmysle jej pokynov, avšak z odbornej stránky sa riadil iba vlastnou skúsenosťou, navrhovateľke do toho nedovolil zasahovať s odôvodnením, že ona tomu nerozumie. Po ukončení prerábky kúpeľne, kedy jej odporca uviedol, že sprchový kút môže použiť až po uplynutí 48 hodín, sa dohodli ešte na prerobení WC, kde podľa dohody mal odporca posunúť toaletnú misu, nachádzajúcu sa bližšie k bočnej stene miestnosti, do stredu miestnosti, kde v minulosti, keď bolo WC v pôvodnom stave, bolo aj umiestnené. Úlohou odporcu teda bolo vrátiť WC do pôvodného stavu ( odstrániť z odtoku koleno, ktoré odbočovalo z pôvodného odtoku, a nahradiť ho rovnou rúrou). Odporca rúru nasadil, jej pevnú inštaláciu však musel z dôvodu pokročilej hodiny odložiť na iný deň. Medzičasom pri prvom sprchovaní navrhovateľka zistila, že dokončená kúpeľňa vykazuje vady a to zlé spádovanie vaničky, ktoré spôsobilo vytápanie susedov, čo mu hneď telefonicky oznámila a žiadala opravu, to už mal ale cenu za prerábku kúpeľne uhradenú. O dva dni sa odporca v zmysle dohovoru dostavil, aby dokončil WC, kedy mu opätovne vytkla vady sprchového kútu a žiadala opravu. Vytiahol preto čelný panel sprchovej vaničky, lepidlom zalepil sifón, nakoľko sa domnieval, že tento tečie. Navrhovateľka mu márne tvrdila, že sa nejedná o chybu sifónu, nakoľko voda neodteká a trvala na tom, že to treba celé rozobrať a skontrolovať, kde nastala chyba, pustila pred ním tiecť vodu, sám odporca videl, že nedostatočne odteká, ale tvrdil jej, že to je v poriadku a viac sa tým odmietal zaoberať a vytknutú vadu odmietol odstrániť. V ten istý deň mu navrhovateľka reklamovala aj vadu balkónu, na ktorom zistila, že na rozdiel od bočných stien a plafóna, ktoré sú vykonané bezvadne, čelná stena s oknami vykazuje vady - vypadávanie kusov omietky, keďže túto stenu odporca nepotiahol klebrom. Na vytknuté vady balkónu odporca nijakým spôsobom nereagoval a nešiel sa na balkón ani pozrieť. Hodlal iba doinštalovať WC na miesto, kam minule vsunul rúru, kedy mu ale navrhovateľka oznámila, že vznikol problém, pretože, ak by pokračoval v doterajšej inštalácii, celá toaletná misa by bola posunutá dopredu (zadná časť nádrže by sa nachádzala zbytočne vzdialená približne 10 cm od steny) a zostával by príliš malý priestor na pohyb v miestnosti. Odporca však trval na tom, že toaletnú misu pripevní tak, ako začal, s čím navrhovateľka nesúhlasila, vytiahla mu vŕtačku zo zásuvky a oznámila, že ona si práce zaplatila, a preto odporca musí vykonávať práce podľa jej predstáv. Odporca argumentoval tým, že pri vyťahovaní rúry z odtoku by mohla prasknúť stúpačka, preto buď namontuje WC na pripravené miesto alebo odíde bez toho, aby prácu dokončil. V odchode sa mu navrhovateľka snažila zabrániť tým, že ho zamkla ho do kúpeľne, odkiaľ telefonicky privolal políciu a odvtedy sa s ním viac nestretla, WC jej musela dokončiť iná firma. V dôsledku vadného plnenia však navrhovateľka pri sprchovaní vytápala susedov dve poschodia pod ňou až do pivnice. Odporca zrejme vybral nevhodný typ sprchovej vaničky, navyše odtok umiestnil na nesprávnej strane, čím nebol zabezpečený spád na odtok vody. Odpad za sprchovým kútom nedorobil, vodu neodtlakoval a neodskúšal. Márne sa snažila s odporcom kontaktovať
všetkými dostupnými spôsobmi, telefonicky, písomne, osobne ho hľadala, poštu mu posielala na známu adresu a na všetky adresy, ktoré sa jej podarilo zistiť, vrátane plateného P.O. Boxu na pošte a strkala mu poštu aj za stierače auta. Takto mu dňa 19.02.2010 oznámila závady v kúpeľni, na balkóne aj WC a žiadala o odstránenie vád. Viackrát sa jej list vrátil nedoručený, napokon sa jej ho podarilo doručiť na adresu W. J. XX, kde odporca býval v podnájme, o doručení usudzuje z dôvodu, že list sa nevrátil. Napokon si vzala právničku, ktorá u neho uplatnila právo na náhradu škody a to listom zo dňa 20.09.2010 a zo dňa 11.10.2010. Keďže odporca na výzvy navrhovateľky nereagoval a vady diela neodstránil, bola nútená nájsť si inú firmu a to konkrétne pána X. P., ktorý zhodnotil nutnosť opráv v kúpeľni a následne tieto aj vykonal za cenu 494 eur, pričom navrhovateľka pri rekonštrukcii bola nútená vyhodiť sprchovú vaničku v hodnote 364,90 eur, ktorú pôvodne zakúpila za asistencie odporcu, pretože zostala neupotrebiteľná.
Podľa vyjadrenia navrhovateľky cena dohodnutých prác v kúpeľni predstavovala 500 eur vrátane posunutia WC, z ktorých mu navrhovateľka zaplatila pred započatím prác sumu 50 eur ako zálohu, pri dokončovaní kúpeľne 350 eur a 30 eur za WC. Pri platení ceny prác v kúpeľni ešte nevedela o jej vadách. O zaplatení jej odporca nevydal žiaden doklad napriek tomu, že si navrhovateľka doklady pýtala.
Odporca súdu uviedol, že je síce vyštudovaný opravár - mechanik poľnohospodárskej techniky, má však skúsenosť zo stavebnej firmy, kde pracoval ako murár - pomocník po dobu 2 rokov. Potvrdil, že s navrhovateľkou uzavrel ústnu zmluvu o dielo, pričom ale rozumel, čo navrhovateľka chce, viackrát jej vysvetľoval, ako bude postupovať a čo treba urobiť a ona s tým súhlasila. Takto sa zaviazal vykonať rekonštrukciu jej kúpeľne, konkrétne montáž sprchového kútu, preloženie umývadla, posunutie batérií v sprchovom kúte, odstránenie pôvodnej vaničky. Na mieste, kde mal byť inštalovaný sprchový kút, navrhovateľka chcela zachrániť staré obkladačky, ktoré osekal, ale nakoľko niektoré boli poškodené, odporca priniesol nové, ktoré na to miesto prilepil. Potvrdil, že po dokončení kúpeľne sa ešte dohodli na premiestnení toaletnej misy, ktorú navrhovateľka žiadala posunúť do stredu miestnosti, čo aj odporca spravil, avšak nastal problém s odpadovou rúrou, preto bolo podľa neho nutné posunúť misu viac vpred a to tak, že medzi stenou a nádržou zostane priestor 2 až 3 cm. Keďže však vzniknutá medzera bola cca 5 cm, teda väčšia než dohodnutá, navrhovateľka mu začala nadávať, na čo jej oznámil, že to teda nedokončí. Chcel si vziať veci a odísť, ale navrhovateľka ho zamkla v byte. Potvrdil, že za celú jeho prácu mu zaplatila približne 350 eur, pričom časť materiálu zakúpil on a časť spolu, z toho sprchový kút kupovali spolu podľa vzájomného dohovoru, nakoľko navrhovateľka chcela, aby nebola príliš vysoko, pričom on jej vysvetľoval, že je tam ešte sifón.. Poprel, že by bol vybral nevhodný sprchový panel, jednalo sa o štandardný a bol si vedomý technických parametrov, preto ten model považoval za vhodný. Pri výbere zohľadnil tiež rozmer kúpeľne a rozmery vaničky. V čase, keď on funkčnosť odtoku v sprchovom kúte otestoval, voda riadne odtekala, nebol si vedomý žiadnych závad, preto súdu nevedel súdu uviesť dôvod, pre ktorý mohlo dôjsť k vytopeniu. Poprel, že v čase, keď prišiel dokončiť WC, mu boli vytknuté vady v kúpeľni, nebolo tomu tak, žiadny sifón pod sprchovou vaničkou nelepil, prvý raz zistil, že je nejaký problém u navrhovateľky až vtedy, keď mu bol doručený platobný rozkaz. Podľa jeho názoru zhotovil dielo v zmysle ich dohovoru, navrhovateľka aj prejavila spokojnosť, ale len dovtedy, kým nenastal problém s WC. Jeho posunutie viac dopredu o 2 cm oproti ich dohody však zistil až po nasadení rúry, ktorá do druhého dňa zatvrdla, preto nemohol žiadosti navrhovateľky vyhovieť, keďže sa obával poškodenia stúpačky, čo aj navrhovateľke vysvetlil. Tá však žiadala vrátenie časti poskytnutej odmeny, pokiaľ nebude umiestnenie zodpovedať presne dohode. Odporca nesúhlasil a rozhodol sa odísť, po čom nasledoval incident, opísaný navrhovateľkou, ktorý riešila polícia. Nebol si vedomý žiadnych vád svojho diela a poprel, že by mu bola navrhovateľka akékoľvek vady diela vytkla, na list zo dňa 19.02.2010 si nepamätá, raz jej však na nejaký list písomne odpovedal. Navrhovateľka od počiatku požadovala náhradu škody, čo ale Občiansky zákonník vylučuje. Pokiaľ by aj nárok navrhovateľky bol uplatnený správne, výška uplatneného nároku je sporná, pričom odporca nemá možnosť obrany v tomto spore, nakoľko kompletná práca, ktorú pre navrhovateľku vykonal, bola odstránená. Preto žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
Svedeckou výpoveďou W. M. bolo zistené, že pri návštevách bytu jeho matky, situovanom pod bytom navrhovateľky, si všimol asi niekedy na jeseň roku 2010 opakovane mokrý fľak na plafóne v kuchyni, ktorý zatekal od navrhovateľky, na čo ju viackrát upozornil a žiadal zabezpečiť nápravu, kedy sa od nej dozvedel, že prerába kúpeľňu, ktorá bola vykonaná vadne. Na zatekanie upozornil aj domovníka, pretože v tom čase už voda od navrhovateľky tiekla nielen do ich bytu, ale aj na schodište. Po istom čase zatekanie prestalo.
Svedeckou výpoveďou X. P. bolo zistené, že je vyučený inštalatér a už približne 10 rokov vykonáva vodoinštalačné a obkladačské práce. Navrhovateľkou bol oslovený, aby jej opravil zatekajúci sprchový kút, preto vykonal obhliadku miesta, pri ktorej zistil, že sprchová vanička sa hýbala, posúvala sa asi 2 cm od steny, nebola dôkladne upevnená, nachádzala sa iba položená na kvádri, ktorý sa časom vyheglal. Odsunutím bolo možné pozrieť odzadu cez špáru, kde zistil zatečenú vodu a cítil zatuchlinu. Z obhliadky urobil záznam, ten však zhorel pri požiari auta. Pri obhliadke mu navrhovateľka uviedla, že doma sa už týždeň nesprchovali, že musela chodiť k susede. S navrhovateľkou dohodol rozsah prác, pričom jej vysvetlil, že pokiaľ má byť práca kvalitná a vydržať, je potrebné osekať oduté obkladačky, položiť hydroizoláciu a prerobiť vaničku, nakoľko prívod vody aj odpady boli umiestnené príliš vysoko (pri podlahe sa ťahali rozvody vody do práčky a nad nimi bola osadená vanička). Pod vaňou sa nachádzali 2 tvárnice, na ktorých bola vaňa položená a zadná nožička sprchovej vane bola odrezaná. Svedok sa preto s navrhovateľkou dohodol, že odpad aj voda zostanú, urobí sa vyššia murovaná vaňa, priestor pod ňou bude celý podmurovaný, vyspádovaný, potrený hydroizoláciou, rovnako aj steny okolo, z ktorých však musel kvôli hydroizolácii osekať obklady, niektoré z nich boli oduté. Po odstránení bola predchádzajúca vanička nepoužiteľná, bolo možné ju použiť iba raz, ale pri jej montáži odporcom došlo k nesprávnym postupom, jednak bola v protispáde a voda nemohla dôkladne odtekať a jednak nebola vôbec pri krajoch upevnená, bola iba položená na dvoch tvárniciach. V kúpeľni svedok ešte urobil odpad, buď umývadla alebo práčky, ktorý bol tiež zle vyspádovaný. Pod vaničkou sprchy sa nachádzala podľa názoru svedka príliš hustá sieť spojov potrubí, pri realizácii ktorej tiež odporca pochybil, preto aj tieto prerobil a zo 6 spojov spravili iba 3 kvôli lepšiemu prietoku vody. Napokon vykonal kompletáž sprchového kútu, teda aj novú plastovú zástenu, keďže predchádzajúca bola oblého tvaru, ktorá pasovala výlučne k zakúpenej vaničke a navrhovateľka preto musela zakúpiť novú zástenu. Svedok súdu uviedol, že v kúpeľni zistili veľké množstvo závad, pokiaľ ide o balkón, nespomínal si, aké práce pre navrhovateľku vykonával, pokiaľ ide o WC, toto jeho firma nerealizovala. Z realizovaných prác považoval svedok za nutné na odstránenie vád minimálne odstránenie pôvodného sprchového kútu a vymurovanie nového, ktoré riešenie považoval za najvýhodnejšie z hľadiska ochrany proti zatekaniu pri približne rovnakých cenových reláciách, ako keby pôvodnú vaničku nahradil novou. Rovnako považoval za nevyhnutné osekanie kachličiek okolo sprchového kútu, nakoľko ani pod kachličkami nebola žiadna hydroizolácia.
Predmetom konania je náhrada škody na majetku, vzniknutá navrhovateľke vadným plnením odporcu.
Podľa § 504 OZ, nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
Podľa § 509 ods. 1 OZ, oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.
Podľa § 631 OZ, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 633 ods. 1 OZ, zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.
Podľa § 652ods. 1 OZ, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
Podľa § 655 ods. 1 OZ, ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
Podľa § 644 OZ, ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
Podľa § 645 ods. 1 OZ, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.
Podľa § 646 ods. 1 OZ, záručná doba je 24 mesiacov.
Podľa § 648 ods. 1 OZ, ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.
Podľa § 648 ods. 2 OZ, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.
Podľa § 649 OZ, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú. Čas od uplatnenia práva zo záruky až do vykonania opravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy a čase jej trvania.
Podľa § 510 OZ uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Z dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania boli platne uzavreté v októbri 2009 viaceré zmluvy o dielo a to o oprave a úprave veci podľa § 652 OZ a nasl. ( balkónová stena, WC, sprchového kúta, potrubia) ich obsahom bola povinnosť odporcu vykonať úpravu vecí, vykonať príslušné vodoinštalačné a obkladacie práce s tým súvisiace a ďalšie práce podľa pokynov navrhovateľky a týmto povinnostiam odporcu korešpondovala povinnosť navrhovateľky za vykonané dielo zaplatiť dohodnutú cenu.
Navrhovateľka si v konaní uplatňovala nárok na náhradu škody, pozostávajúci z nákladov na realizáciu opravných stavebných prác a vodoinštalačných prác a z nákladov vo výške ceny zničenej sprchovej vane, oba nároky odvodzovala od toho, že odporca nevhodným technologickým postupom prác spôsobil, že dielo vykazovalo také vady, ktoré spôsobili reálnu nepoužiteľnosť zhotoveného diela a potreba vynaloženia nákladov na novú realizáciu diela vyplynula z odborného posúdenia firmy X. P., ktorá sa vodoinštalačnými službami dlhodobo zaoberá.
Pri odplatných zmluvách, ako je tomu v súdenom prípade, zákon predpokladá, že povinnosti vyplývajúce zo záväzku budú riadne splnené a v tom prípade za predpokladu, že dielo bude mať určité náležitosti, vzniká nárok na odplatu za vykonané dielo. Ak záväzok zo zmluvy o dielo nebol splnený riadne a vec má v dôsledku toho vady, vzniká zhotoviteľovi záväzok zo zodpovednosti za vady voči objednávateľovi. O vadné plnenie ide v tých prípadoch, keď predmet plnenia nemá vlastnosti dohovorené zmluvou alebo stanovené zákonom a tieto znižujú možnosť využitia a upotrebenia veci, alebo ju znehodnocujú.
V súdenom prípade, keďže žiadne osobitné vlastnosti neboli dojednané, mala navrhovateľka ako objednávateľ nárok na zhotovenie veci, resp. úpravu veci tak, aby vykazovali obvyklé teda bežné
vlastnosti, ktoré sa so zreteľom na ich povahu všeobecne predpokladajú. Ak zhotovený sprchový kút spôsobuje pri bežnom používaní vytápanie susedov, chodby domu a zatekanie vody do kúpeľne, ide nesporne o vadné plnenie a v tejto časti sa navrhovateľke podarilo vadnosť plnenia preukázať nielen vlastnou výpoveďou, ale aj svedeckými výpoveďami dvoch svedkov a podporne aj listinnými dôkazmi ( výzva na odstránenie vád zo dňa 19.02.2010, objednávka opravy sprchového kútu). Zhodnotením týchto dôkazov súd zistil, že odporca (nemajúci oprávnenie na prevádzkovanie podobnej živnosti) sa pri inštalovaní nového sprchového kúta navrhovateľky dopustil vážnych chýb, zvolil nesprávne technické postupy a montáž bola vykonaná neodborne, čo spôsobilo nepoužiteľnosť veci ( nedostatočné odtekanie odpadovej vody a jej zatekanie pod sprchovú vaňu aj do kúpeľne). Svedok W. M. potvrdil, že voda zo sprchy navrhovateľky opakovane spôsobovala mokré fľaky na plafóne bytu patriaceho jeho matke, svedok X. P., podnikajúci od 01.03.2004 okrem iného aj v predmete vodoinštalatérstvo ( do 01.02.2012 na základe živnostenského oprávnenia a od 01.01.2012 ako spoločník obchodnej spoločnosti RALAS - stav. s.r.o.) súdu uviedol, že pri obhliadke zistil, že odporcom nainštalovaná sprchová vanička sa hýbala, bola iba položená na kvádri bez toho, aby bola upevnená. Bolo možné ju odsunúť a pozorovať pod vaničkou zatečenú vodu a zatuchlinu, pričom voda spod vaničky pretekala dolu a vylievala sa aj do kúpeľne. Pri rekonštrukčných prácach zistil, že pod vaňou ani na stenách okolo nej nebola nanesená žiadna hydroizolácia, odtok vody spolu so sieťou potrubí pod vaničkou bol urobený rovnako neodborne a nefunkčne.
Odporca síce súdu tvrdil, že si nie je vedomý žiadnych vád diela a o tom, že je tu nejaký problém sa dozvedel až doručením platobného rozkazu, toto jeho tvrdenie sa však ukázalo nepravdivé. Navrhovateľka síce súdu nedokázala preukázať svoje tvrdenia o tom, že odporcu na vady upozornila ihneď po ich zistení telefonicky, aj ústne v posledný deň jeho práce u nej, preukázala však poštovým podacím lístkom, že vady odporcovi vytkla písomnou formou listom zo dňa 19.02.2010. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka tento list doručovala odporcovi opakovane a všetkými dostupnými spôsobmi, je veľmi pravdepodobné, že mu bol doručený v uvedenom období viackrát. Jeho obsahom je výpočet početných vád diela, upozornenie na vytápanie spodných podlaží v dôsledku vád a výzvu na urgentné odstránenie závad do konca februára 2010, pretože kúpeľňu nemôže používať. Odporca na výzvu navrhovateľky nereagoval, preto dňa 28.07.2010 oslovila firmu X. P. a objednala si u neho opravu sprchového kúta a náter balkónovej steny z dôvodu neodbornej inštalácie, o čom svedčí predložené objednávka č. XX/XXXX. Tento zhotoviteľ vyfakturoval navrhovateľke práce a materiály faktúrou č. XX/XXXX v celkovej sume 494 eur, čo navrhovateľka uhradila dňa 06.08.2010. Dňa 11.10.2010 si u odporcu uplatnila cestou svojej advokátky náhradu škody vo výške žalovanej sumy ako cenu nutných opravných prác na odstránenie vád diela odporcu a ceny neupotrebiteľnej sprchovej vaničky. Podľa predloženej poštovej doručenky odporca výzvu prevzal dňa 13.10.2010. Listom zo dňa 29.10.2010 zaslal navrhovateľke písomné stanovisko, kde neuznal žiadnu škodu, poprel, že by bol dodal navrhovateľke vadné plnenie a jej požiadavky na finančnú náhradu odmietol.
Zhotoviteľovi pri zmluve o dielo vyplýva povinnosť vykonať dielo riadne. Vadné plnenie diela je predpokladom pre vznik nielen zodpovednosti za vady, ale aj zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je rozhodujúce, že bola porušená povinnosť vyplývajúca zhotoviteľovi buď zo zmluvy alebo právneho predpisu, súčasne že došlo k vzniku škody a napokon, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, pričom dôkazné bremeno je na strane žalobcu.
Navrhovateľka včas ( v lehote 6 mesiacov od prevzatia veci) a riadne ( s výslovným uvedením zistených vád ako aj práva, ktorého sa domáha) vady diela u odporcu reklamovala, čím jej vzniklo právo v prípade nečinnosti odporcu uplatniť na súde voči nemu konkrétne práva zo zodpovednosti za vady zhotovenej veci. Navrhovateľka však svoje právo domáhať sa zodpovednosti odporcu za vady neuplatnila, ale si uplatnila voči nemu náhradu škody. Odporca sa bránil tým, že za prípadné nedostatky plnenia si mohla navrhovateľka uplatniť iba nároky zo zodpovednosti za vady, čo neurobila, pričom však nemôže požadovať náhradu ujmy za vadne poskytnuté plnenie z titulu náhrady škody. V tomto smere je treba dať odporcovi za pravdu, pretože právo na náhradu škody nie je právom vyplývajúcim zo zodpovednosti za vady a navrhovateľka nemôže z titulu náhrady škody uplatňovať nároky zo zodpovednosti za vady. Realizáciou opravy odporcom vykonaného vadného diela síce navrhovateľka odstránila vady diela, ale ujma, ktorá jej vznikla titulom odporcovho vadného plnenia môže byť nahradená len v rámci zodpovednosti za vadu a nie za škodu odporcu. Navrhovateľka sa voči odporcovi mohla domáhať teda iba nárokov zo zodpovednosti za vady, ( napr. bezplatného odstránenia vád, opravy, zľavy, prípadne
odstúpenia od zmluvy) a to v závislosti od povahy riadne uplatnených a preukázaných vád. Preto uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 494 eur ako vynaloženej ceny za realizáciu opravných prác smerujúcich k odstráneniu vád odporcu z hľadiska právneho posúdenia neobstojí a súd preto žalobu v tejto časti zamietol.
Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že neodborným postupom odporca spôsobil aj poškodenie sprchovej vane, ktorú montoval (odrezal nožičku), z dôvodu čoho pri rekonštrukcii realizovanej navrhovateľkou za účelom odstránenia vád diela, už nebolo možné tento materiál použiť. Tým došlo na strane navrhovateľky k vzniku škody, spočívajúcej v zmenšení jej majetku o cenu tejto vane, ktorá škoda je preukázateľne výsledkom zavineného porušenia povinností odporcu ako zhotoviteľa ( povinnosti vykonať dielo riadne a v zmysle záväznej technickej normy, ak je na vykonanie diela taká ustanovená). Zhotoviteľ diela zodpovedá za poškodenie, zničenie alebo stratu veci, ktoré prevzal na splnenie svojho záväzku. Pokiaľ nesprávnym technologickým postupom pri montáži došlo k poškodeniu komponentu sprchového kúta, ktorý sa v dôsledku jeho konania stal nepoužiteľný, zodpovedá odporca za túto škodu navrhovateľke a je povinný nahradiť jej skutočnú škodu, v tomto prípade cenu neupotrebiteľnej sprchovej vane, ktorú navrhovateľka preukázala pokladničným blokom vo výške 264,90 eur. Vychádzajúc z uvedeného súd posúdil žalobu v tejto časti za dôvodnú a preto jej vyhovel a zaviazal odporcu k zaplateniu dlžnej sumy 264,90 eur a vzhľadom k omeškaniu odporcu aj k zaplateniu úrokov z omeškania z uvedenej sumy odo dňa 17.10.2010, teda dňa nasledujúceho po márnom uplynutí lehoty na plnenie určenej vo výzve navrhovateľky a to vo výške zákonného úroku 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009, teda vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súčasne, vzhľadom k tomu, že rozsudok bol odročený na vyhlásenie v zmysle § 156 ods. 2 O.s.p., pričom nebolo zrejmé, či účastníci a ich právni zástupcovia využijú právo byť prítomní pri tomto vyhlásení, nemohol súd uzavrieť otázku výšky vzniknutých trov konania a preto rozhodol, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením za použitia ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).