Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/10/2012

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľky R. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. Č.. XXX, proti odporcovi W. N., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E.É. Č.. XX, prechodne XXX XX Š., I. XXXX/XX, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

rozhodol:

Súd schvaľuje súdny zmier nasledovného znenia :

I. Odporca sa zaväzuje prispievať na výživu navrhovateľky od 1.1.2012 do 29.2.2012 a to vo výške 150,- EUR mesačne, spolu teda vo výške 300,- EUR, ktorú sumu sa odporca zaväzuje uhradiť v 3 mesačných splátkach po 100,- EUR počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, kde splátky sú splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky pod hrozbou straty výhody splátok.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

III. Odporca je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Galanta súdny poplatok za podaný návrh vo výške 1,80 EUR a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným súdu dňa 12.1.2012 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na platenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. zo dňa 28.7.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 3.8.2011. Dôvodom rozvratu manželstva boli rozdielne povahové vlastnosti manželov a úplné citové odcudzenie.

Svoj návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že je nezamestnaná, pracuje len na Dohodu o pracovnej činnosti s mesačným príjmom do 116, 80 eur.

Na pojednávaní pred súdom navrhovateľka uviedla, že od marca je zamestnaná na trvalý pracovný pomer v spoločnosti Samsung Voderady, s mesačným príjmom 365,- eur. Vzhľadom k tomu navrhla určiť príspevok za mesiace január a február 2012 po 150,- eur.

Odporca súhlasil s určením príspevku na výživu navrhovateľky v sume 150,- eur mesačne za mesiace január a február 2012, teda tak, ako to navrhovateľka žiadala pred súdom s tým, že sumu 300,- eur spatí v troch mesačných splátkach. On je dobrovoľne nezamestnaný.

Podľa ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou.

Podľa súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa veta prvá schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.

V prípadoch, v ktorých to povaha vecí pripúšťa, zákon umožňuje skončenie sporu dispozitívnym úkonom účastníkov, ktorým je zmier.

Povahou veci v zmysle § 99 ods. 1 treba rozumieť predovšetkým prípustnosť hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu účastníkmi konania.

Z hľadiska procesných dôsledkov má zmier účinky rozsudku. Preto sa vyžaduje jeho schválenie súdom. Tieto dôsledky však umožňujú súdu, aby zmier schválil iba o takom predmete konania, o akom by inak mal právomoc rozhodnúť. Ak je navrhovaný zmier v súlade s právnymi predpismi, súd ho vždy schváli (§ 99 ods. 2 a contrario). Preto nemôže zvažovať napríklad to, či zmier je rovnako výhodný pre všetkých účastníkov konania.

Keďže sa v danom konaní prejednávala vec, ktorá pripúšťa schválenie zmieru, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti uznesenia.

Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 25.9.2004 v Nových Zámkoch, ktoré bolo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod sp. zn. zo dňa 28.7.2011 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 3.8.2011. Súd za príčinu rozpadu manželstva zistil rozdielnosť pováh manželov a úplné citové odcudzenie.

Navrhovateľka bola do marca 2012 nezamestnaná, poberala dávky v nezamestnanosti od 16.7.2011 do 16.1.2012. Odporca je dobrovoľne nezamestnaný.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 cit. zák. ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

Podľa § 72 ods. 3 cit. zák. príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa § 73 cit. zák. právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 ods. 1 cit. zák. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 cit. zák. výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 cit. zák. výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 cit. zák. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Zo znenia ustanovenia § 72 ZR možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:

- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,

- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,

- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať,

- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,

- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu (má to význam aj z hľadiska vzniku trestnoprávnej zodpovednosti za trestný čin zanedbania povinnej výživy).

Zánik manželstva ako právna skutočnosť zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva.

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v § 75.

Hľadisko príčin, ktoré viedli k rozvratu manželstva, možno vyvodiť z podmienky požadovaného súladu vyživovacej povinnosti s dobrými mravmi (a to prioritne práve takéto hľadisko) v rámci spoločných ustanovení. Zákon však toto kritérium aj špeciálne upravil priamo v súvislosti s úpravou príspevku na

výživu rozvedeného manžela. Na základe použitej formulácie súdu vzniká obligatórna povinnosť brať do úvahy príčiny rozvratu. Iné okolnosti, ktoré môžu byť v rozpore s dobrými mravmi (napr. trestná činnosť, nemorálny život, správanie sa k bývalému manželovi po rozvode), možno posudzovať v zmysle § 75 ods. 2. S poukázaním práve na úpravu následkov rozporu s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2) súd môže v týchto prípadoch návrh zamietnuť s tým, že ustanovenie § 72 predstavuje len úpravu povinného hľadiska pre rozhodovanie súdu, zatiaľ čo následok vyplýva z § 75 ods. 2. Prípadný súhlas oprávneného bývalého manžela s rozvodom je z tohto hľadiska irelevantný. Príčiny rozvratu súd posudzuje predovšetkým na základe pripojených rozvodových spisov (v prípade rozvodov na základe dohody, o ktorých sa uvažuje, tento dôkaz nebude prichádzať do úvahy, keďže príčiny sa zisťovať nebudú, predmetné okolnosti bude treba preukázať inými dôkazmi), ako aj príslušných výpovedí. Rozpor s dobrými mravmi by pri tomto druhu vyživovacej povinnosti mal byť vo všeobecnosti zreteľný. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy predovšetkým v prípadoch, ak zavinenie rozpadu manželstva je možné v prevažnej miere pričítať jednému z manželov.

Vzhľadom na uvedené sú dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je potrebné v celom rozsahu vyhovieť, preto schválil súdny zmier.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.

O povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh súd rozhodol s poukazom na , , a o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zák. ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa § 4 ods. 2 písm. e/ cit. zák. od poplatku sú oslobodení - navrhovateľ v konaní o určenie výživného, ako aj v konaní o jeho zvýšení.

Podľa § 7 ods. 4 cit. zák. ak je predmetom poplatkového úkonu opakujúce sa plnenie, základom poplatku je súčet cien všetkých opakujúcich sa plnení.

V danom prípade súdny poplatok by predstavoval 6 % z priznanej sumy 300,- eur, t.j. 18,- eur.

Podľa § 11 ods. 7 veta prvá cit. zák. ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90% zo všetkých zaplatených poplatkov.

Keďže účastníci schválili súdny zmier do začiatku pojednávania vo veci samej a poplatková povinnosť (súdny poplatok za návrh) prešla na odporcu, avšak len vo výške 10 % poplatku určeného podľa § 7 ods. 4, nakoľko 90 % by sa zo súdneho poplatku muselo v danom prípade vrátiť. Preto je odporca povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 1,80 eur.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie ( ). Proti výroku III. tohto uznesenia nie je možné podať odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.