Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-124-2020.pdf
PDF · 192.08 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/124/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu JUDr. Ivany Rudinskej a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. v právnej veci žalobcu: Danucem Slovensko a.s. /pôvodne CRH (Slovensko), a.s./, 906 38 Rohožník, IČO: 00 214 973, právne zastúpený: PricewaterhouseCoopers Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Karadžičova 2, 815 32 Bratislava, IČO: 47 235 772, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a .
II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
III. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Správca dane vykonal podľa § 46 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „daňový poriadok“) u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2013. Daňová kontrola začala dňa 19.06.2013 na základe Oznámenia č. 9900430/5/2800109/2013/Zat zo dňa 14.06.2013. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol z daňovej kontroly č. 9900430/5/1674036/2014/Zat zo dňa 30.04.2014 (ďalej aj „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu doručený splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu dňa 02.05.2014 (deň ukončenia daňovej kontroly).
2. Splnomocnený zástupca daňového subjektu dňa 26.05.2014 doručil správcovi dane v určenej lehote písomné vyjadrenie k protokolu, súčasne označil a predložil ďalšie dôkazy, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Správca dane vykonal v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku ďalšie dokazovanie a miestne zisťovanie. Dňa 30.03.2015 oboznámil daňový subjekt o priebehu a o výsledkoch tohto dokazovania, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 156490/2015. Daňový subjekt k skutočnostiam uvedeným v zápisnici zaslal písomné vyjadrenie. Správca dane v zmysle § 68 ods. 3 daňového poriadku opakovane spísal s daňovým subjektom zápisnice dňa 22.06.2015 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20399142/2015) a dňa 07.01.2016 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100104795/2016) o priebehu a výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom.
3. Správca dane zotrval na svojich záveroch uvedených v protokole a následne vydal prvostupňové rozhodnutie č. 46751/2016 zo dňa 18.01.2016, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2013, znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XXX XXX,XX eura z dôvodu nesplnenia podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“). Voči predmetnému rozhodnutiu správcu dane daňový subjekt podal odvolanie, ktorému žalovaný nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil žalobou napadnutým rozhodnutím č. 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016.
II.
Žaloba
4. Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote podľa § 250b ods. 1 v tom čase účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „OSP“) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016 a rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 46751/2016 zo dňa 18.01.2016.
5. Žalobca v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 250i ods. 2 písm. a/ OSP) z dôvodu, že žalovaný na zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval právnu normu (§ 43 ods. 5 zákona o DPH), keď aplikáciu uvedenej právnej normy nevykonal v súlade so Smernicou Rady č. 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica o DPH“), zásadami, na ktorých je Smernica o DPH a jednotná úprava DPH v Spoločenstve založená a v rozpore s príslušnými rozhodnutiami Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj „SDEÚ“) vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, keď žalovaný dodávke tovaru žalobcom vykonanej pre odberateľa A. B. – C. D. do Českej republiky v rozpore s uvedenými predpismi nepriznal oslobodenie od DPH napriek tomu, že žalobca v konaní pred žalovaným predložil viaceré dôkazy, ktoré dodanie preukazovali. Žalovaný nesprávne právne vyhodnotil, že žalobca nesplnil pri dodaní tovaru odberateľovi A. B. – C. D. do iného členského štátu (Česká republika) podmienky pre oslobodenie od DPH pre formálne nedostatky v dokladoch žalobcu a v rozpore so žalobcom predloženými dôkazmi a skutkovým stavom veci vyhodnotil dodanie tovaru odberateľovi A. B. – C. D.. podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH ako dodanie v tuzemsku, čo je v rozpore s článkom 138 ods. 1 Smernice o DPH i s ustálenou judikatúrou SDEÚ, na ktorú v žalobe poukázal.
6. Žalobca namietal záver, že podklady ním predložené v daňovom konaní (CMR, písomné vyhlásenie odberateľa, dodacie listy) nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré by preukazovali dodanie tovaru do iného členského štátu. Žalovaný i daňový úrad subjektívne a formalisticky hodnotili dôkazy predložené žalobcom v daňovom konaní a pri právnom posúdení neprihliadali na skutočnosť, že tovar bol skutočne dodaný do Českej republiky, i keď na podklade formálne neúplných dokladov. Dodanie tovaru do Českej republiky potvrdila i česká daňová správa. Žalovaný fyzické dodanie tovaru do Českej republiky nespochybňoval, , keďže i dožiadaná česká daňová správa uviedla (str. 21 štvrtý odsek rozhodnutia žalovaného), že „...predmetný tovar bol doručený na sídlo spoločnosti A. B. - C. D., E. XXXX/XX F., E. G.. Prepravcom predmetného tovaru bola spoločnosť A. B. - C. D., E. XXXX/XX F., E. G., DIČ: H..“ Žalovaný uvedenú zásadnú informáciu poskytnutú od českej daňovej správy pri právnom posúdení veci celkom opomenul. Žalovaný namietal nepreukázanie fyzického vyloženia tovaru v mieste jeho doručenia (str. 25 druhý odsek rozhodnutia žalovaného), čo je však vo vzťahu k posúdeniu uskutočnenia fyzického presunu tovaru do iného členského štátu len druhoradou skutočnosťou. Výklad článku 138 Smernice o DPH nestanovuje, že tovar sa má v mieste doručenia aj fyzicky vyložiť, prípadne, že dodávateľ má sledovať, či a ako ďalej s tovarom odberateľ nakladá, nakoľko je to neprimerané obvyklej obchodnej opatrnosti dodávateľa. Preto bol výklad žalovaného v tomto smere nad rámec a v rozpore s účelom Smernice o DPH, ktorá má zabezpečiť jednoduché oslobodenie od DPH pre tých dodávateľov, ktorí v dobrej viere uskutočnili dodanie tovaru do iného členského štátu. Výklad ustanovenia § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH v kontexte článku 138 ods. 1 Smernice o DPH, ktorá má priamy účinok, sa má uskutočňovať nie formalisticky, rigidne a doslovne, ale s ohľadom na obsah, účel a význam uvedenej právnej normy, ako aj s ohľadom na princípy zaručujúce jednoduché uplatnenie oslobodenia cezhraničnej dodávky tovaru v rámci EÚ od DPH a smerujúce k zabezpečeniu neutrality DPH v určitých prípadoch dodaní v rámci Spoločenstva. Pri výklade ustanovenia § 43 zákona o DPH preto žalovaný
a daňový úrad nepostupovali v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ale naopak riadili sa formalistickým a doslovným výkladom uvedeného ustanovenia bez zohľadnenia obsahu, účelu a významu uvedeného zákonného ustanovenia v kontexte Smernice o DPH a ustálenej súdnej praxe SDEÚ, preto ich právne posúdenie veci trpí znakmi nezákonnosti.
7. Skutočnosť, že žalobca dodanie tovaru uskutočňoval a v dobrej viere predával tovar do iného členského štátu EÚ, konkrétne pre odberateľa A. B. – C. D. (Česká republika), bolo v konaní pred žalovaným preukázané viacerými dokladmi. Žalovaný dal žalobcovi za vinu, že dodanie do iného členského štátu nepreukázal z formálneho hľadiska (predložením bezchybných dokladov s náležitosťami podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH), čo je však nezákonný prístup v duchu článku 138 ods. 1 Smernice o DPH a judikatúry SDEÚ. Podľa judikatúry SDEÚ zásada daňovej neutrality totiž vyžaduje, aby oslobodenie od DPH bolo priznané, ak sú splnené základné požiadavky, hoci určité formality boli zdaniteľnými osobami zanedbané. Žalobca v daňovom konaní predložil hneď niekoľko dôkazov, a to najmä:
- Potvrdenie overenia IČ DPH odberateľa A. B. – C. D. v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH (A. B. – C. D. bol inou osobou podnikajúcou v Českej republike pod IČ DPH H.),
- Kúpnu zmluvu s odberateľom A. B. – C. D. s dodacou podmienkou EX WORKS Rohožník a dodatok č. 1 k zmluve,
- Faktúry za dodanie tovaru odberateľovi A. B. – C. D. do Českej republiky ako špecifikované na str. 13 prvý odsek rozhodnutia žalovaného,
- Doklady o medzinárodnom dodaní tovaru, tzv. CMR doklady s miestom vyloženia tovaru Hodonín, Česká republika,
- Dodacie listy o dodaní tovaru odberateľovi A. B. – C. D.,
- Písomné vyhlásenie odberateľa A. B. – C. D. za obdobie 01.01.2013 - 30.09.2013 (ako príloha k zápisnici o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/4824284/2013/Zat zo dňa 28.10.2013), v ktorej odberateľ A. B. – C. D. vyhlásil, že tovar prevzali konkrétni vodiči za odberateľa A. B. – C. D. s odkazom na príslušné CMR doklady a identifikujúc i rozhodné obdobie prevzatia tovaru 01.01.2013 - 30.09.2013,
- Písomné vyhlásenie odberateľa A. B. – C. D.. zo dňa 19.05.2014,
- Plné moci pre vodičov k prevzatiu tovaru preukazujúce odobratie tovaru priamo odberateľom ním splnomocnenými osobami - vodičmi,
- Zmluvu o výpožičke nákladných vozidiel zo dňa 27.10.2010.
8. Žalovaným namietanú absenciu vierohodnosti dokladov nijako nemohol spôsobiť žalobca, keďže tento v dobrej viere predával tovar odberateľovi A. B. – C. D. ako dodanie do Českej republiky. Ak mal žalovaný za to, že v dôsledku rozporuplných výpovedí svedka p. A., konateľa A. B. – C. D. a zároveň aj konateľa ďalšieho odberateľa H. D., malo dôjsť k spochybneniu dodania tovaru do iného členského štátu, nemožno uvedené dávať za vinu žalobcovi, keďže tento o rozporných skutočnostiach a o ďalšej dodávke nevedel, ani vedieť nemohol. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok C-271/06 A. D. I. & H.. OHG: bod 23, podľa ktorého bolo by zjavne neprimerané, ak by bola zdaniteľnej osobe pripísaná zodpovednosť za stratu v daňových príjmoch spôsobenú podvodným správaním tretích osôb, na ktoré nemá daná osoba žiadny vplyv. Bolo v rozpore so zásadou proporcionality presúvať na žalobcu dôkazné bremeno o prípadnom podvodnom konaní na strane odberateľa A., keďže dokazovanie v tomto smere prináleží žalovanému. Preto ak žalovaný žiadne podvodné konanie v dodávke tovaru žalobcom neidentifikoval a v celom rozhodnutí žalovaného o tom nie je ani zmienka, mal priznať dodávke tovaru oslobodenie od DPH. Uvedené je v súlade s ustálenou súdnou praxou SDEÚ, napr. vec C-271/06 Netto Supermarket GmbH & Co. OHG, najmä body 23 a 27. Žalobca ďalej poukázal na rozsudky SDEÚ C-430/09, C-409/04, C-184/05, C-245/04, C-587/10, C-273/11.
9. Žalobca ďalej namietal, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza rozhodnutie žalovaného, je v rozpore s obsahom spisov (§ 250j ods. 2 písm. b/ OSP). Daňový úrad prijal vo veci skutkový záver (ktorý si osvojil aj žalovaný), že na podklade zistených skutočností a dôkazov, bolo spochybnené dodanie tovaru žalobcom do iného členského štátu, a preto neuznal opodstatnenosť oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH. Uvedený skutkový záver je v rozpore s obsahom spisu, keďže česká daňová správa v odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií uviedla, že prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť A. B. - C. D., prepravu objednala a organizovala spoločnosť A. B. - C. D., cena za prepravu bola zahrnutá v cene tovaru, t.j. vo faktúrach za dodanie tovaru; sám žalovaný na str. 21 štvrtý odsek rozhodnutia odkazom na zistenie českej daňovej správy dodanie tovaru pripúšťa; doručenie tovaru potvrdzuje i informácia na str. 3 písm. i), j) a k) rozhodnutia žalovaného.
10. Žalobca v zmysle § 250j ods. 2 písm. a), b) a c) OSP tiež vytýkal žalovanému, že nedostatočne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k tomu, kto vykonal prepravu tovaru, t.j. neustálil dostatočným spôsobom skutkovo, ktorá z viacerých dodaní bola tzv. pohyblivá zložka dodania tovaru v reťazci. Žalovaný bez dostačujúco zisteného skutkového stavu len na základe domnienok a prenesením dôkaznej núdze na žalobcu uzavrel, že prvá dodávka tovaru od žalobcu odberateľovi A. nebola spojená s prepravou, t.j. ide o tuzemské dodanie tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Podľa názoru žalovaného a zo zistených skutočností sa javí, že spoločnosť A. nemohla reálne vykonať prepravu tovaru, pretože nemala dopravné prostriedky. Žalovaný i daňový úrad však opomenuli dôkaz predložený žalobcom v daňovom konaní - Zmluvu o výpožičke nákladných vozidiel zo dňa 27.10.2010, ktorou žalobca preukázal, že odberateľ A. dopravné prostriedky na uvedenú prepravu k dispozícii mal. Pokiaľ žalovaný vytýkal žalobcovi, že nepreukázal, že právo nakladať s tovarom bolo prevedené na druhého z odberateľov (H. D.) v Hodoníne (ČR), t.j. v členskom štáte určenia prepravy, ide o neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, keďže identifikáciu prepravy ku konkrétnej dodávke v reťazci medzi jednotlivými subjektmi považoval žalovaný za rozhodujúcu z pohľadu priznania oslobodenia dodávke tovaru od DPH. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné najmä pre neúplné a nedostačujúce zistenie skutkového stavu ohľadne vykonania „prvej“ prepravy tovaru v rámci reťazca od žalobcu odberateľovi A., ako i nezákonným postupom žalovaného, keď túto dôkaznú povinnosť v rozpore so zásadou proporcionality v daňovom konaní preniesol na žalobcu.
11. Záverom namietal, že konanie správneho orgánu je zaťažené takou vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e/ OSP), ktorá spočívala v nezákonnom vylúčení žalobcu z účasti na úkone vykonávanom zo strany dožiadaného Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica - vypočutí p. Nezvala, bývalého konateľa H. D. ako svedka v konaní dňa 12.02.2014, pričom zápisnica z vypočutia tohto svedka bola použitá ako dôkaz v konaní pred správcom dane a v odvolacom konaní pred žalovaným. Tým došlo k odňatiu práva žalobcu klásť svedkovi p. A. ako konateľovi H. D. otázky pri jeho vypočutí, čo spôsobuje nezákonnosť celého daňového konania, protokolu, prvostupňového rozhodnutia, ako aj rozhodnutia žalovaného, ktoré je preto potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, podľa ktorého má daňový subjekt, počas daňovej kontroly aj mimo nej, v daňovom konaní právo klásť svedkovi pri jeho vypočutí otázky. Uvedený dôkaz nesie povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Žalobca túto vadu vytýkal už v odvolaní voči rozhodnutiu žalovaného, pričom s touto námietkou sa žalovaný vysporiadal nezákonným, nepostačujúcim spôsobom. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/12/2012, 8Sžf/6/2012, 4Sž/68/98, 4Sž/74/98, 4Sž/75/98.
12. Na základe všetkých uvádzaných dôvodov a argumentácie žalobca navrhol, aby súd po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil žalovanému späť na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. V prípade, ak súd dospeje na základe posúdenia veci k záveru, že sú dané podmienky a okolnosti aj na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, navrhol alternatívne, aby súd zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 103038162/2016 zo dňa 29.04.2016 i rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty číslo 46751/2016 zo dňa 18.01.2016 v celom rozsahu a vec vrátil žalovanému späť na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného k náhrade trov konania.
III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe túto nepovažoval za dôvodnú a zotrval na právnom názore a argumentácii vyjadrenej v napadnutom rozhodnutí.
14. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci uviedol, že správca dane správne vychádzal zo splnenia podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 zákona o DPH, ktorých splnenie daňový subjekt jednoznačne nepreukázal. Oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu je v súlade so Smernicou o DPH, ktorá v článku 138 ods. 1 ustanovuje, že členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo
na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Do 31.12.2006, dokedy bola v platnosti šiesta smernica, oslobodenie od dane z pridanej hodnoty bolo upravené v článku 28c A písm. a) prvý odsek tejto smernice. Smernica o DPH nešpecifikuje, aké dôkazy o dodaní tovaru má mať dodávateľ k dispozícií a každý členský štát má právo na základe čl. 131 smernice stanoviť konkrétne podmienky, za akých sa môže uplatniť oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Slovensko upravilo konkrétne podmienky pre uplatnenie oslobodenia od dane v § 43 ods. 1 až 8 zákona o DPH. Novelou zákona vykonanou zákonom č. 246/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.10.2012 sa podmienky spresnili a zákon ich vymedzuje v závislosti od toho, kto prepravu do iného členského štátu zabezpečil (§ 43 ods. 5 zákona o DPH).
15. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že doklady, ktoré predložil za účelom preukázania uskutočnenia predmetných dodávok odberateľovi A. B. - C. D. obsahujú len formálne nedostatky (nákladné listy CMR, dodacie listy a prehlásenie odberateľa). Žalovaný taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by správca dane, resp. žalovaný vykladali § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH formalisticky, rigidne a doslovne, keďže ide o hmotnoprávne podmienky, bez splnenia ktorých nie je možné uznať oslobodenie od dane. Aby bolo možné platiteľovi uznať oslobodenie od dane podľa 43 ods. 1 zákona o DPH, musí mať platiteľ k dispozícii jednoznačné dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu uskutočnilo. Podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ. V zmysle § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH, potvrdenie musí obsahovať adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ. Splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu ustanovených v § 43 zákona o DPH nespočíva len v predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry, dodacie listy a doklady CMR preukazujúce oslobodenie stanovené v uvedenom ustanovení zákona o DPH musia jednoznačne preukazovať všetky znaky vyžadovanej skutočnosti - objekt, subjekt i právnu skutočnosť. Ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Overenie uplatnenia oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky oslobodenia od dane boli splnené, či uplatnenie oslobodenia pre nesplnenie hoci len jednej zo zákonom o DPH vyžadovaných podmienok nie je vylúčené. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takému záveru nestačí len samotná existencia konkrétnych faktúr, dodacích listov, dokladov CMR a potvrdení o preprave tovaru do iného členského štátu, hoci tieto by obsahovali všetky formálnoprávne náležitosti. Musí sa overiť, či údaje v nich uvedené skutočne dokladujú predmetnú skutočnosť.
16. V danom prípade na základe zistených skutočností a dôkazov správca dane spochybnil dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ a neuznal opodstatnenosť uplatnenia oslobodenia od dane v zmysle § 43 zákona o DPH. Správca dane prijal záver, že doklady (medzinárodné nákladné listy CMR, písomné prehlásenie odberateľa, dodacie listy), ktoré platiteľ predložil za účelom preukázania oslobodenia od dane podľa § 43 zákona o DPH, nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu, čím daňový subjekt nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle ustanovení § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Správca dane deklarované dodanie tovaru vyhodnotil v zmysle § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH ako dodanie tovaru s miestom dodania v tuzemsku. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na skutočnosti, že daňový subjekt disponoval originálmi CMR dokladov - exemplár pre odosielateľa a aj ďalšou verziou tohto dokladu kópiou, ktoré predložil ku kontrole, pričom medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, resp. originály týchto dokladov sa líšili od ich kópií. Medzinárodné nákladné listy CMR obsahovali ako odberateľa a zároveň aj ako dopravcu tovaru spoločnosť A. B. - C. D., pričom správca dane zistil, že vozidlá uvedené na CMR nepatria tejto spoločnosti, ale spoločnosti H. D. a v oboch spoločnostiach je jediným konateľom pán J. K. A.. Z predložených medzinárodných nákladných listov CMR nebolo možné určiť dátum skončenia prepravy tovaru v inom členkom štáte, resp. dátum prevzatia tovaru odberateľom A. B. - C. D. v inom členskom štáte (§ 43 ods. 5 písm. c/ bod 3 zákona o DPH). Medzinárodné nákladné listy CMR neobsahovali adresu miesta vykládky tovaru (okrem medzinárodného nákladného listu CMR č. SK M 3573800). Správca dane zistil, že podľa predloženej plnej moci zo dňa 01.01.2013 mali vodiči predmetných vozidiel splnomocnenie na prevzatie tovaru za spoločnosť A. B. - C. D. v mieste plnenia Rohožník, pričom svojim podpisom potvrdzovali aj prevzatie tovaru za odberateľa v inom členskom štáte podľa riadku 24 CMR, resp. v danom riadku
je len pečiatka odberateľa bez podpisuNa základe vyjadrenia konateľa spoločnosti H. D. bolo zistené, že prepravu tovaru mala vykonať táto spoločnosť. Daňový subjekt až po ukončení daňovej kontroly predložil správcovi dane Vyhlásenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte, vystavené spoločnosťou A. B. - C. D. zo dňa 19.05.2014, ale ani toto vyhlásenie správca dane nepovažoval za vierohodné a súladné s ustanovením § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH. V prípade, že prepravu vykonal sám odberateľ, t.j. spoločnosť A. B. - C. D. tak, ako vyplýva z predložených medzinárodných nákladných listov CMR, ako aj z vyjadrenia daňového subjektu, tak daňový subjekt bol povinný preukázať oslobodenie od dane predložením potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktoré obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Predmetné vyhlásenie tieto náležitosti neobsahuje. Žalovaný preskúmaním tohto listinného dôkazu zistil, že vyhlásenie je vystavené v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH, čím by sám odberateľ potvrdzoval skutočnosť, že prepravu tovaru zabezpečoval inou osobou, teda ju nevykonal sám, ako je uvedené na medzinárodných nákladných listoch CMR a ako tvrdí aj daňový subjekt. Žalovaný ďalej zistil, že v predmetnom Vyhlásení o prevzatí tovaru v inom členskom štáte zo dňa 19.05.2014 J. K. A. - konateľ spoločnosti A. B. - C. D. v zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona o DPH vyhlásil, že spoločnosť A. B. - C. D. ako odberateľ fyzicky prebrala tovar uvedený na faktúrach číslo: 1418208903, 1418209490, 1418210194, 1418210397, 1418211350, 1418211433, 1418208806, 1418208802, 1418208485, 1418208484 za obdobie marec 2013 v Českej republike na adrese sídla spoločnosti v Hodoníne. Predmetom kontrolných zistení uvedených v Protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.j.: 9900430/5/1674036/2014/Zat zo dňa 30.04.2014 za zdaňovacie obdobie marec 2013 sú skutočnosti týkajúce sa faktúr číslo: 2240413040, 2240413196, 2240413200, 224041335, 2240413592, 2240413603, 2240413610, 2240413684, 2240413807, 2240413961, 2240414056, 2240414340, 2240414465, 2240414620, 2240414736, 2240414859, 2240414866, 2240415101, 2240415254, 2240415447, 2240415661 vyhotovených spoločnosťou F. (D.) L. pre zahraničného odberateľa A. B. - C. D.. Faktúry uvedené vo Vyhlásení o prevzatí tovaru v inom členskom štáte zo dňa 19.05.2014 nie sú predmetom kontrolných zistení uvedených v predmetnom protokole. Z uvedeného dôvodu Vyhlásenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte zo dňa 19.05.2014 nepreukazuje prevzatie tovaru uvedeného na faktúrach číslo: 2240413040, 2240413196, 2240413200, 224041335, 2240413592, 2240413603, 2240413610, 2240413684, 2240413807, 2240413961, 2240414056, 2240414340, 2240414465, 2240414620, 2240414736, 2240414859, 2240414866, 2240415101, 2240415254, 2240415447, 2240415661 vyhotovených spoločnosťou F. (D.) L. pre zahraničného odberateľa A. B. - C. D..
17. Správca dane vo svojom závere taktiež poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak by dodacie listy k faktúram, ktoré boli predložené daňovým subjektom, mali preukazovať prijatie tovaru odberateľom v inom členskom štáte, tak by mali byť potvrdené odberateľom, pričom predmetné dodacie listy neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou.
18. Rovnako za nedôvodný žalovaný považoval žalobný dôvod, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov. Správca postupoval v súlade so zásadami správneho konania obsiahnutými v § 3 daňového poriadku. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že z odpovede českej daňovej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií vyplýva, že svedok J. K. A. nepredložil žiadne nové doklady týkajúce sa následného predaja a prepravy predmetného tovaru medzi spoločnosťou A. B. - C. D. a spoločnosťou H. D., spoločnosťou H. D. a fyzickou osobou J. K. A.. J. K. A. len osvedčil doklady, t.j. faktúry za dodanie tovaru a medzinárodné nákladné listy CMR zaslané slovenskou daňovou správou a následne predložené J. K. A. českou daňovou správou k nahliadnutiu. Podľa zistení českej daňovej správy, spoločnosť A. B. - C. D. nakúpila predmetný tovar za účelom ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi. Spoločnosť A. B. - C. D. predmetný tovar predala odberateľovi H. D., M. F. XXXX/XX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, DIČ: XXXXXXXXXX. Česká daňová správa v odpovedi ďalej uviedla, že daňový subjekt A. B. - C. D. nedisponuje materiálno - technickými podmienkami potrebnými na vykonávanie predmetného druhu obchodovania, predmetné obchody boli zabezpečované v spolupráci so spoločnosťou H. D. a osobou J. K. A.. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie pána J. K. A., ako konateľa spoločnosti H. D. v zápisnici o ústnom pojednávaní č.: 9213401/5/569938/2014 zo dňa 12.02.2014, v ktorej potvrdil, že predmetnú prepravu vykonala spoločnosť H. D., pričom následne v Protokole o výsluchu svedka č. 3829837/14/3010-05403-707970 zo dňa 24.10.2014 spísanom českou daňovou správou uviedol, že predmetnú prepravu tovaru vykonala spoločnosť A. B. - C. D.. Podľa žalovaného bolo potrebné vziať do úvahy aj fakt, že J. K. A. bol v období od 26.02.2010 do 09.01.2015 jediným konateľom spoločnosti H. D. a zároveň v období od 13.06.2008 do 15.09.2014 jediným konateľom spoločnosti A. B. - C. D.;
podľa výpisu obchodného registra Krajského súdu v Brne zo dňa 24.02.2015 spoločnosti A. B. - C. D. bol od 13.06.2008 do 15.09.2014 jediným konateľom a spoločníkom uvedenej spoločnosti J. K. A., N. XXX/XX, XXX XX G.. Z predmetného výpisu tiež vyplýva, že spoločnosť v predmete činnosti nemala prepravu tovaru. Správcom dane v zmysle § 3 ods. 3 daňového poriadku boli posúdené všetky dôkazy získané vedením dokazovania, ako aj dôkazy predložené žalobcom, ktoré mali preukazovať uskutočnenie predmetných zdaniteľných plnení v zdaňovacom období marec 2013, ako aj ďalšie zistenia správcu dane, napr. výpisy z mýtnych transakcií vozidiel použitých na prepravu tovaru za zdaňovacie obdobie marec 2013 a až po ich celkovom vyhodnotení prijatý záver uvedený v rozhodnutí.
19. Žalovaný námietky týkajúce sa nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia nepovažoval za dôvodné. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 je na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje právo na oslobodenie od dane. Dodacia podmienka EXW znamená, že dňom uskladnenia tovaru si dodávateľ splnil svoj záväzok voči odberateľovi a týmto dňom nadobudol k tovaru vlastnícke právo odberateľ, ktorý si má sám zabezpečiť prepravu tovaru do iného členského štátu. V prípade, ak sa tovar dodáva bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania tovaru je podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, kedy sa jeho odoslanie uskutočňuje a jedná sa o tzv. nepohyblivú dodávku tovaru bez odoslania a prepravy. Len dodávka, ktorá je pohyblivou dodávkou, môže byť oslobodená od dane podľa § 43 zákona o DPH. Keďže dodávka tovaru uskutočnená medzi žalobcom a spoločnosťou A. B. - C. D. podľa dodacej podmienky EXW nebola založená na zaslaní alebo preprave a nebola ani zmluvne dohodnutá preprava tovaru, považuje sa za nepohyblivú dodávku tovaru. Aj v prípade dodacej podmienky EXW je možné dodávku tovaru oslobodiť od dane, ale len ak si platiteľ, v tomto prípade žalobca, zabezpečí jednoznačný dôkaz o preprave do iného členského štátu. Ako bolo správcom dane v konaní zistené, žalobca takýto jednoznačný dôkaz nepredložil. Žalobca sa opakovane odvolával na výsledok medzinárodných dožiadaní, v ktorých česká daňová správca podľa jeho názoru potvrdila, že prvá dodávka tovaru od žalobcu odberateľovi A. B. - C. D. bola spojená s prepravou, a že túto prepravu realizoval (zabezpečoval) A. B. - C. D.. Žalovaný mal však za to, že správca dane pri posudzovaní reťazového obchodu vychádzal práve z výsledkov medzinárodných dožiadaní a odpovedí českej daňovej správy. Správca dane zistil, že predmetom obchodu bolo dodanie toho istého tovaru medzi viacerými spoločnosťami v nezmenenom stave (potvrdené českou daňovou správou v odpovedi prijatej dňa 18.11.2014 na zaslanú žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií). Z medzinárodnej výmeny informácií správcovi dane vyplynulo, že tovar určený pre odberateľa A. B. - C. D. nebol v mieste určenia, resp. vykládky v Hodoníne fyzicky vyložený a ani v skutočnosti nebol cieľovým miestom určenia tovaru. Svoj záver správca dane odôvodnil tým, že tovar bol dodávaný v rámci reťazca, t.j. medzi viacerými daňovými subjektmi a bol prepravovaný od nákupu kontrolovaného daňového subjektu – žalobcu, k poslednému odberateľovi v reťazci v nezmenenom stave. Preprava tovaru mala byť vykonaná tými istými vozidlami.
20. Žalobca vytýkal žalovanému, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný mal za to, že uvedená žalobná námietka nie je dôvodná. Správca dane požiadal v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Trnava, pobočka Skalica o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu H. D. za účelom preverenia skutočností týkajúcich vozidiel s EČV: D., D., D. uvedených na medzinárodných nákladných listoch CMR. Podľa záznamov z evidencie vozidiel Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Skalici, Okresné riaditeľstvo dopravného inšpektorátu Skalica, bola držiteľom nákladných vozidiel - ťahačov návesov s EČV: D., D., D., v čase uskutočnenia prepravy tovaru spoločnosť H. D., M. F. XXXX/XX, D., IČO: XX XXX XXX. Z odpovede na dožiadanie zaslanej Daňovým úradom Trnava, pobočka Skalica vyplýva, že zamestnanci Daňového úradu Trnava, pobočka Skalica navštívili dňa 18.12.2013 sídlo spoločnosti H. D. za účelom vykonania miestneho zisťovania. Miestne príslušný správca dane na mieste zistil, že v prípade sídla uvedenej spoločnosti sa jedná o bytový dom, názov spoločnosti bol spolu s ďalšími cca 11 spoločnosťami uvedený na papieriku, ktorý bol prilepený na poštovej schránke s menom O., na adrese sídla spoločnosti H. D. nebol zamestnancami správcu dane nikto zastihnutý a z uvedeného dôvodu nebolo možné vykonať miestne zisťovanie. Z odpovede na predmetné dožiadanie ďalej vyplynulo, že na základe opakovane zaslanej výzvy sa dňa 12.02.2014 J. K. A. - konateľ spoločnosti H. D., dostavil na Daňový úrad Trnava, pobočka Skalica za účelom preverenia skutočností uvedených v dožiadaní, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. j.: 9213401/5/569938/2014 zo dňa 12.02.2014, z ktorej (rovnako ani z odpovede na dožiadanie)nevyplýva skutočnosť, že predmetom ústneho pojednávania uskutočneným s J. K. A. - bývalým konateľom spoločnosti H. D., bolo vypočutie svedka v zmysle § 25 daňového poriadku. Zo samotného dožiadania, ako aj z obsahu predmetnej zápisnice vyplýva,
že predmetom preverenia boli skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru vykonanej vozidlami, ktorých držiteľom bola spoločnosť H. D., ktorá mala nimi vykonať prepravu daňovému subjektu A. B. - C. D.. Žalobca nebol účastníkom obchodného vzťahu medzi spoločnosťou A. B. - C. D. a spoločnosťou H. D., preto nebol oprávnený byť prítomný ako tretia osoba pri ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti H. D.. V danom prípade teda nedošlo k porušeniu práv žalobcu, pretože predmetný dôkaz nebol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
21. Záverom žalovaný uviedol, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého prijal záver, že žalobcom neboli jednoznačne preukázané splnené podmienky v zmysle § 43 zákona o DPH o oslobodení od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Žalovaný mal za to, že tvrdenie žalobcu o tom, že správca dane v rozpore so zákonom požadoval od žalobcu doklady nad rámec § 43 zákona o DPH je zavádzajúce a nepravdivé. Správca dane požadoval od žalobcu doklady na preukázanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, preto ani nepovažoval poukázanie žalobcu na rozsudky SDEÚ za dôvodné. Správca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal z vlastných zistení, z dokladov, ktoré predložil žalobca za účelom preukázania oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu v zmysle § 43 zákona o DPH.
IV.
Konanie na krajskom súde
22. Krajský súd v Bratislave ako súd (v čase rozhodovania) vecne a miestne príslušný vec preskúmal postupom podľa § 177 a nasl. v spojení s § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“) a po preskúmaní veci na nariadenom pojednávaní konanom dňa 24.05.2018 napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil. Za primárnu vo vzťahu k predmetnému zdaňovaciemu obdobiu marec 2013 považoval práve námietku nepreskúmateľnosti, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú, ostatným námietkam nepriznal dôvodnosť.
V.
Konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky
23. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/66/2018 zo dňa 28.04.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/145/2016-65 zo dňa 24.05.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že napadnutý rozsudok krajského súdu nespĺňa zákonné požiadavky na formálne i obsahové náležitosti rozsudku požadované v zmysle § 139 SSP. Uvedený rozsudok krajského súdu nedostatočne vychádza z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, t.j. zo skutkového stavu zisteného správcom dane a následne ním právne vyhodnoteného. Kasačný súd sa nestotožnil s právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku o tom, že preskúmavané rozhodnutie vykazuje znaky nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov vo vzťahu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
VI.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
24. Na základe § 3 ods. 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Správny súd v Bratislave začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Nitre a Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 5S/124/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-5S/124/2020.
25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na pojednávaní dňa 07.11.2023.
26. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
27. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju neodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
28. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
29. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
30. Podľa § 24 ods. l daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje: a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočností, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
31. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
32. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
33. Podľa § 44 ods. l daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
34. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) prvá veta zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník.
35. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s prepravou tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.
36. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
37. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
38. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. V zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, účinnom od 01.01.2013, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4: a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ a odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať: 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu, miesto a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou a dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
39. V zmysle § 43 ods. 8 zákona o DPH, ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ, alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) a c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.
40. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 491 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01.07.2023, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
42. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je posudzovať, či orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci preskúmavacieho konania správny súd skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred týmto orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
43. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie daňového úradu. Daňový úrad rozhodnutím určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX XXX,XX eura na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2013, znížil nadmerný odpočet na DPH zo sumy XXX XXX,XX eura na sumu XXX XXX,XX eura žalobcovi ako daňovému subjektu, ktoré bolo založené na nesplnení podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH. Žalobca námietky vecnej nesprávnosti a nezákonnosti rozhodnutia vymedzil nesprávnym posúdením veci, nedostatočne zisteným skutkovým stavom, rozporom zisteného skutkového stavu deklarovaného v rozhodnutí s obsahom administratívneho spisu a vadou konania.
44. Správny súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených žalobcom, dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
45. Priebeh administratívneho konania v danej veci zhrnul kasačný súd v bodoch 6. a 7. rozsudku sp. zn. 1Sžfk/66/2018 zo dňa 28.04.2020, na ktorý správny súd odkazuje:
„6. Podľa správcu dane a žalovaného údaje fakturované na výstupe nenaplnili podstatné znaky zdaniteľného obchodu (podľa správcu dane „dodanie tovaru do iného členského štátu“) uvádzané žalobcom, a tým malo dôjsť k dodaniu tovaru v tuzemsku podľa § 8 zák. č. 222/2004 Z.z. na základe nasledujúcich skutočností: 1) sporné dodanie tovaru (cement) na základe podmienky „Ex Works Rohožník“ s poukazom na Kúpnu zmluvu-cement z 21.08.2012 spolu s Dodatkom č. 1 z 20.09.2013 (ďalej spoločne „kúpna zmluva“) v prospech odberateľa v inom štáte (ďalej tiež „IC dodanie“), a to pre českú spoločnosť A. B. - C. D., Česká republika (ďalej len „český odberateľ“), za ktoré vykonanie vystavil žalobca viacero faktúr v kontrolovanom zdaniteľnom období, a) z riadku 16 medzinárodného nákladného listu CMR (exemplár pre odosielateľa - ďalej aj „doklad CMR“) predloženého žalobcom vyplynulo, že prepravu tovaru mal vykonať český odberateľ prostredníctvom vozidiel tam uvedených, i) v čase uskutočnenia prepravy tovaru bola držiteľom vozidiel spoločnosť H. D., D. (ďalej len „spoločnosť H.“), ii) spoločnosť H. nebola oprávnená vykonávať prepravu tovaru, iii) konateľom spoločnosti H. a súčasne aj českého odberateľa bol J. K. A., bytom G., E. G., iv) počas miestneho zisťovania dožiadaný správca dane v sídle spoločnosti H. nikoho nezastihol, b) konateľ spoločnosti H. (J. K. A.) do zápisnice z 12.02.2014 uviedol, že i) vozidlá uvedené na dokladoch CMR sú nákladné ťahače, ktoré vlastní spoločnosť H. a ii) návesy na prepravu tovaru (cisterny na cement) vlastní on sám ako fyzická osoba, iii) cena prepravy nebola fakturovaná samostatne, ale bola započítaná do ceny tovaru, iv) prepravu tovaru objednal a miesto nakládky a vykládky tovaru určil on sám, v) preprava tovaru začala v spoločnosti F. (Slovenská republika), pokračovala do Hodonína (Česká republika), potom v rozpore s často uvedeným údajom v riadku 3 CMR (Miesto vykladania tovaru - Hodonín, Česká republika) pokračovala do Skalice (Slovenská publika), odkiaľ bol tovar prepravený do Rohatca (Česká republika) a následne bol tovar dopravený konečnému zákazníkovi, vi) z výpisov z Elektronického mýtneho systému však správcovi dane vznikli pochybnosti o ekonomickej výhodnosti prepravy z Rohožníka do Hodonína (1) bola zistená trasa Rohožník - Bratislava - Podunajské Biskupice, alebo (2) vôbec pochybnosti o vykonaní samotnej prepravy, c) v písomnom prehlásenie o prevzatí tovaru konateľ českého odberateľa (J. K. A.) prehlásil, že tam uvedení vodiči prevzali od spoločnosti F. (D.) L., Rohožník za obdobie od 01.01.2013 až 30.09.2013 dodávky, ktoré boli fakturované uvedenou spoločnosťou F., d) bola predložená aj Plná moc vyhotovená českým odberateľom pre uvedených vodičov na prevzatie tovaru od uvedenej spoločnosti F., e) avšak na predložených dodacích listoch nie je potvrdené prevzatie tovaru českým odberateľom, i) žiadnym iným spôsobom ako prostredníctvom doručených a potvrdených dokladov CMR, sa žalobca neuistil, že tovar bol doručený na miesto určenia, ii) inými dokladmi, ktoré by preukazovali oslobodenie o dane v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. žalobca nedisponuje, iii) avšak existuje rozdiel podľa správcu dane medzi originálmi dokladov CMR a fotokópiami týchto dokladov, nakoľko na fotokópiách (riadky č. 23 a 24) je pripojený bližšie nešpecifikovaný podpis osoby, ktorá údajne tovar prevzala, hoci mohlo ísť o samotného vodiča, 2) prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (od 27.11.2013 do 20.03.2014 - ďalej len „MVI“ na č.l. 21) správca dane od českej daňovej správy zistil: a) český odberateľ nakúpil tovar za účelom jeho ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi, i) t.j. spoločnosti H. do Slovenskej republiky, b) český odberateľ nedisponuje materiálno - technickými podmienkami potrebnými na vykonávanie predmetného druhu obchodovania, i) predmetné obchody boli zabezpečované v spolupráci so spoločnosťou H. a osobou J. K. A., ii) počas prepravy uskutočnenej opakovane cez územie Českej republiky a Slovenskej republiky bol tovar naložený v cisternách, iii) záznamový systém GPS český odberateľ vo vozidlách nepoužíva, c) česká daňová správa potvrdila vyvezenie tovaru na územie Slovenskej republiky.
7. Na základe vykonaných dôkazov v zmysle § 24 Daňového poriadku, a to najmä a) zistenie, že tovar v mieste určenia, resp. vykládky v Hodoníne nebol fyzicky vyložený a ani v skutočnosti nebol cieľovým miestom určenia tovaru, poprípade b) nečinnosť žalobcu pri zistení nezrovnalostí v dokladoch CMR, t.j. riadky č. 23 a 24, rovnako aj nemožnosť určenia dátumu skončenia prepravy tovaru v inom členskom štáte, resp. dátum prevzatia tovaru českým odberateľom (§ 43 ods. 5 písm. c/ zák. č. 222/2004 Z.z.), či absencia adresy miesta vykládky tovaru alebo skončenia prepravy tovaru, resp. adresu miesta prevzatia tovaru v prípade intrakomunitárneho dodania, správca dane dospel k záveru, ktorý si osvojil aj žalovaný, že žalobca si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. a ako daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní.
46. Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle daňového poriadku zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými predpismi (§ 3 ods. 1 daňového poriadku) v zmysle zásady súčinnosti (§ 3 ods. 2 daňového poriadku) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Daňová kontrola je z tohto pohľadu jedným z najvýznamnejších nástrojov štátu v podmienkach správy daní, ktorá slúži na ochranu fiškálnych záujmov štátu pri súčasnom zachovaní práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb a zároveň predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu, ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania.
47. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci z dôvodu, že žalovaný na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právnu normu obsiahnutú v § 43 ods. 5 zákona o DPH, pretože sa riadil formalistickým a doslovným výkladom uvedeného ustanovenia bez zohľadnenia obsahu, účelu a významu uvedeného zákonného ustanovenia v kontexte Smernice o DPH a ustálenej súdnej praxe SDEÚ. Správny súd uvádza, že podľa čl. 138 ods. 1 smernice o DPH členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Smernica o DPH nešpecifikuje dôkazy o dodaní tovaru, ktoré má mať dodávateľ k dispozícii. Konkrétne podmienky, za akých je možné uplatniť oslobodenie od dane jasne upravil zákonodarca v § 43 ods. 1 – 8 zákona o DPH. Ustanovenie § 43 zákona o DPH oslobodzuje od dane dodanie tovaru do iného členského štátu pri splnení zákonom ustanovených podmienok. Základnou podmienkou na oslobodenie tovaru odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet je, aby nadobúdateľ bol osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Takéto oslobodenie od dane musí od 01. októbra 2012 platiteľ dane preukázať na základe prísnejšie špecifikovaných dôkazov o preprave, resp. prevzatí tovaru v členskom štáte odberateľa. Podmienky oslobodenia od dane platiteľ preto musí preukázať:
- kópiou faktúry (ako to bolo aj pred účinnosťou novely zák. o DPH) a ďalej
- dokladom o odoslaní tovaru, ak je preprava zabezpečená dodávateľom alebo odberateľom prostredníctvom poštového podniku,
- kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené prevzatie tovaru v inom členskom štáte, príp. iným dokladom, ak je preprava zabezpečená dodávateľom alebo odberateľom osobou inou ako poštovým podnikom,
- potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, príp. poverenou osobou, s presne vymedzeným obsahom [podľa písm. c) bod 1 až 5], ak prepravu vykoná dodávateľ alebo odberateľ,
- inými dokladmi, napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby, dokladom o platbe za prepravu.
48. Novela zák. o DPH (zákon č. 593/2007 Z.z.) doplnila nový odsek 8, ktorým sa riešia aplikačné problémy z praxe v prípadoch použitia dodacej parity EXW - Ex Works, t.j. v prípadoch, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ treťou osobou. V uvedenom prípade dodanie tovaru nastane už v deň, keď platiteľ dane (dodávateľ) oznámi odberateľovi, že tovar má k dispozícii v jeho prevádzkových priestoroch, pretože v tento deň odberateľ nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri dodaní tovaru odberateľovi so sídlom v inom členskom štáte EÚ sa často stáva, že platiteľ dane nemá príslušné doklady preukazujúce prepravu tovaru do iného členského štátu EÚ už v zdaňovacom období, keď došlo k dodaniu tovaru, pretože preprava sa uskutoční až neskôr. V takomto prípade by teda nebolo možné aplikovať oslobodenie od dane napriek tomu, že ide o dodanie tovaru do iného členského štátu, čím by boli narušené princípy neutrality dane. Preukázanie oslobodenia dodania tovaru od dane príslušným dokladom bude môcť platiteľ dane uskutočniť najneskôr do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ dane nebude môcť do uvedenej lehoty preukázať oslobodenie od dane, potom v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom táto 6-mesačná lehota uplynula, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane (tovar zdaní).
49. Správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že ním predložené doklady majú len formálne nedostatky a správca dane a žalovaný aplikovali ustanovenie § 43 ods. 1 a 5 zák. o DPH rigidne. Aby bolo možné platiteľovi uznať oslobodenie od dane musí mať platiteľ jednoznačné dôkazy o tom, že sa dodanie do iného členského štátu uskutočnilo.
50. Zo žalobcom predložených dokladov správca dane zistil rozdiely v údajoch predložených originálov CMR a ich kópiami. Tieto rozdiely v riadkoch 23 a 24 CMR zaznamenal v Tabuľke č. 2 prvostupňového rozhodnutia. Žalobca disponoval originálmi CMR dokladov - exemplár pre odosielateľa a aj ďalšou verziou tohto dokladu (kópiou), ktoré predložil ku kontrole, pričom medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, resp. originály týchto dokladov sa líšili od ich kópií (str. 28 prvý odsek napadnutého rozhodnutia). Z predložených medzinárodných nákladných listov zároveň nie je možné určiť dátum skončenia prepravy tovaru, resp. dátum prevzatia odberateľom tovaru A. B. – C. D. v inom členskom štáte. Okrem CMR SK M 3573800 neobsahujú ani presnú adresu miesta vykládky tovaru ani adresu skončenia prepravy tovaru, resp. adresu miesta prevzatia tovaru v inom členskom štáte. Medzinárodné nákladné listy CMR obsahujú ako odberateľa a zároveň aj ako dopravcu tovaru spoločnosť A. B. - C. D., pričom správca dane zistil, že vozidlá uvedené na CMR nepatria tejto spoločnosti, ale spoločnosti H. D. a v oboch spoločnostiach je jediným konateľom pán J. K. A.. J. K. A. ako konateľ spoločnosti H. D. pôvodne v Zápisnici o ústnom pojednávaní č.j.: 9213401/5/569938/2014 zo dňa 12.02.2014 potvrdil, že predmetnú prepravu vykonala spoločnosť H. D., pričom až následne v Protokole o výsluchu svedka č. 3829837/14/3010-05403-707970 zo dňa 24.10.2014 spísanom českou daňovou správou uviedol, že predmetnú prepravu vykonala spoločnosť A. B. - C. D..
51. Na základe prijatých odpovedí (dňa 20.03.2014 a 18.11.2014) zo žiadostí o medzinárodnú výmenu daňových informácií vyplynulo, že daňový subjekt A. B. – C. D. potvrdil, že nakúpil predmetný tovar za účelom ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi, ktorým bola spoločnosť H. D., M. F. XXXX/XX, XXX XX D.. Česká daňová správa v odpovedi tiež uviedla, že daňový subjekt A. B. – C. D. nedisponuje materiálno – technickými podmienkami potrebnými na vykonávanie predmetného druhu obchodovania, predmetné obchody boli zabezpečované v spolupráci so spoločnosťou H. D. a osobou J. K. A..
52. Správny súd konštatuje, že správca dane i žalovaný vo svojich rozhodnutiach uviedli tiež informácie z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií od českej daňovej správy, ktorá uviedla, že prepravu tovaru zabezpečila spoločnosť A. B. – C. D., prepravu objednala a organizovala spoločnosť A. B. – C. D., cena za prepravu bola zahrnutá v cene tovaru t.j. vo faktúrach za dodanie tovaru. Preprava bola uskutočnená nákladnými vozidlami s EČV: D., D., D. vo vlastníctve spoločnosti H. D. a cisternami vo vlastníctve fyzickej osoby J. K. A.. Z odpovede českej daňovej správy vyplýva, že tovar bol prepravený do spoločnosti A. B. – C. D., E. XXXX/XX F., E. G., pokračoval do spoločnosti H. D., M. F. XX, D., D. G., odkiaľ pokračoval fyzickej osobe J. K. A., N. XX, G. a následne konečným zákazníkom. Podľa informácií českej daňovej správy bol predmetný tovar až do doby dodania konečnému spotrebiteľovi naložený v cisternách. Zároveň skutočnosť, že predmetný tovar bol vyvezený na územie Slovenskej republiky, bola zdokladovaná prehlásením odberateľa spoločnosti H. D.. Spoločnosť H. D. bola v uvedenom období jediným odberateľom spoločnosti A. B. – C. D..
53. Z uvedených informácií vyplýva, že tovar určený pre odberateľa A. B. - C. D. nebol v mieste určenia, resp. vykládky v Hodoníne fyzicky vyložený a ani v skutočnosti nebol cieľovým miestom určenia tovaru a tovar bol dodávaný v rámci reťazca, t.j. medzi viacerými daňovými subjektmi a bol prepravovaný od nákupu kontrolovaného daňového subjektu k poslednému odberateľovi v reťazci v nezmenenom stave.
54. Tieto informácie z medzinárodných výmen daňových informácií boli správcom dane i žalovaným posudzované vzájomne s ďalšími dôkazmi získanými v procese vedenia dokazovania.
55. Správca dane získal informácie z mýtneho systému zaznamenaných transakcií vozidiel s EČV D., D., D.. Z preverovaných výpisov z mýtnych transakcií za obdobie marec 2013 týkajúcich sa vozidiel použitých na prepravu tovaru v niektorých prípadoch vyplynulo, že vozidlo, ktoré malo vykonať prepravu tovaru v konkrétny deň a čas odchodu uvedený na predloženom dodacom liste k jednotlivým faktúram uvedeným v tabuľke č. 3, sa po naložení tovaru pohybovalo smerom nezodpovedajúcim deklarovanej prepravnej trase Rohožník – Hodonín (ČR), resp. v niektorých prípadoch nebol pre vozidlo zaznamenaný žiaden pohyb. Uvedené zakladá pochybnosť o skutočnej preprave do ČR na adresu deklarovanú ako miesto vykládky v zmysle CMR, prípadne pochybnosť o skutočnom zámere českého odberateľa prepraviť predmetný tovar do iného členského štátu.
56. V nadväznosti na pochybnosti vyplývajúce z predkladaných medzinárodných nákladných listov CMR, dodacích listov, písomných prehlásení odberateľa, žalobca mohol mať vedomosť o nezrovnalosti medzi skutočnosťou, že dopravcom je česká spoločnosť, vozidlá používané týmto dopravcom majú slovenské EČV, t. j. žalobca mohol mať prípadnú pochybnosť o vykonaní prepravy tovaru odberateľom A. B. - C. D.. Získanie informácie o predmete podnikania odberateľa A. B. - C. D. tak mohlo viesť žalobcu k overeniu si skutočností týkajúcich sa prepravy tovaru, o ktorej realizácii mohol z predkladaných dokladov žalobca oprávnene pochybovať. Taktiež z predložených medzinárodných nákladných listov CMR nevyplýva potvrdené prevzatie tovaru odberateľom A. B. - C. D.. V tomto smere žalovaný konštatoval, že v nadväznosti na predložené doklady za účelom preukázania oslobodenia od dane mohli byť uvedené skutočnosti vo sfére vplyvu poznania žalobcu a v prípade existencie adekvátnych kontrolných mechanizmov v uvedených prípadoch viesť žalobcu k zvýšenej pozornosti pri uplatnení oslobodenia od dane.
57. Taktiež dodacie listy neobsahovali potvrdené prevzatie tovaru odberateľom A. B. - C. D., dátum a čas prevzatia tovaru, množstvo a druh prevzatého tovaru a zároveň ani odberateľom potvrdené miesto, na ktorom došlo k prevzatiu tovaru, a preto ani tento dôkaz nie je možné považovať za relevantný a preukazujúci prijatie tovaru odberateľom.
58. Ako ďalší dôkaz žalobca (až po ukončení daňovej kontroly) predložil správcovi dane Vyhlásenie o prevzatí tovaru v inom členskom štáte vystavené spoločnosťou A. B. - C. D. zo dňa 19.05.2014. Tento dôkaz nie je možné považovať za relevantný, pretože v zmysle § 43 ods. 8 zákona o DPH žalobca nemal predmetný doklad k dispozícii do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. V preskumávanej veci si žalobca uplatňoval oslobodenie od DPH za dodanie tovaru v mesiaci marec 2013 s tým, že prepravu vykoná sám odberateľ teda spoločnosť A. B. - C. D.. Žalobca bol tak povinný písomné vyhlásenie odberateľa mať k dispozícii najneskôr do ukončenia 6. mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa dodanie tovaru uskutočnilo, preto správny súd považoval predmetné vyhlásenie za účelové. Predmetné vyhlásenie nemožno pokladať za vierohodné a ani súladné s ustanovením § 43 ods. 5 písm. c) bod 3 zákona o DPH.
59. Správny súd konštatuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na oslobodenie od DPH. Doklady, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania oslobodenia od dane a to medzinárodné nákladné listy CMR, písomné prehlásenie odberateľa, dodacie listy nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré reálne preukazujú prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Medzinárodné nákladné listy CMR neboli riadne vyplnené, preprava nebola riadne potvrdená prepravcom a ani odberateľom nebolo potvrdené prevzatie tovaru. Dodacie listy neboli potvrdené odberateľom uvedeným na faktúre a ani žiadnou inou osobou.
60. Faktúry, dodacie listy a doklady CMR preukazujúce oslobodenie stanovené v uvedenom ustanovení zákona o DPH sú ako dôkaz použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť.
61. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi.
62. Ak žalobca v žalobe argumentoval, že požadované doklady predložil, správny súd musí konštatovať, že nepostačuje iba formálna existencia faktúr, resp. dodacích listov, CMR, ktoré sú aj podľa názoru súdu nedostatočné, neúplné, reálne nepreukazujúce konkrétnu príslušnú prepravu z tuzemska do Českej republiky. V danom prípade mal prepravu zabezpečiť odberateľ, a preto bolo povinnosťou žalobcu ako dodávateľa preukázať dodanie tovaru z územia Slovenskej republiky do iného členského štátu (ČR) s poukazom na obsah ustanovenia § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH, kópiou faktúry a písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu.
63. Z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že splnenie podmienok pre oslobodenie od dane je povinný preukázať platiteľ, ktorý oslobodenie od dane uplatňuje. Aj podľa názoru súdu, správca dane správne a v súlade s § 3 ods. 2 daňového poriadku na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyhodnotil všetky dôkazné prostriedky, ktoré boli jednak predložené žalobcom, ako aj tie, ktoré získal vyžiadaním informácií, pričom postupoval v súlade so zásadou uvedenou v § 3 ods. 6 daňového poriadku a jednoznačne mal preukázané, že tieto dôkazy predložené žalobcom reálne neodrážali zistené skutočnosti v zmysle požadovaných dokladov s poukazom na obsah § 43 ods. 5 zákona o DPH. Predložené doklady ani podľa názoru súdu nie je možné považovať za vierohodné doklady, ktoré objektívne a reálne preukazujú prepravu z tuzemska do Českej republiky.
64. Správca dane požadoval od žalobcu doklady na preukázanie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu len v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH, preto ani správny súd nepovažoval odkaz žalobcu na rozsudky SDEÚ za dôvodný.
65. Preukázať oprávnenosť tvrdení a dôkazných prostriedkov je na daňovom subjekte. Povinnosť splnenia dôkazného bremena nie je na daňovom orgáne, táto povinnosť mu zo zákona nevyplýva. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať oprávnenosť jeho nárokov, ako aj vierohodnosť predložených dokladov, čo v danom prípade žalobca nepreukázal, aj keď predložil doklady, na ktoré v žalobe poukazuje, avšak tieto nepreukázali reálne plnenie toho, čo v nich bolo uvádzané.
66. Správny súd sa nemohol stotožniť ani s ďalšími námietkami ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jeho rozporu s obsahom spisu.
67. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že skutkový stav vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu marec 2013 počas výkonu daňovej kontroly, bol postačujúco zistený, tento sa premietol do obsahu napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia.
68. Neobstojí podľa názoru súdu ani námietka, podľa ktorej bol žalobca nezákonne vylúčený z účasti na výsluchu svedka p. Nezvala pred Daňovým úradom Trnava, pobočka Skalica dňa 12.02.2014, keďže zápisnica z tohto výsluchu tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Správny súd sa plne stotožnil s názorom žalovaného, že predmetom preverenia boli skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru vykonanej vozidlami, ktorých držiteľom bola spoločnosť H. D., ktorá mala nimi vykonať prepravu daňovému subjektu A. B. - C. D.. Žalobca nebol účastníkom tohto obchodného vzťahu, nebol preto oprávnený byť prítomný na ústnom pojednávaní s konateľom spoločnosti H. D., a preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva klásť svedkovi otázky žalobcu.
69. Správny súd k námietke ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu ohľadne vykonania „prvej“ prepravy tovaru uvádza, ,že dodacia podmienka EXW znamená, že dňom uskladnenia tovaru si dodávateľ splnil svoj záväzok voči odberateľovi a týmto dňom nadobudol k tovaru vlastnícke právo odberateľ, ktorý si má sám zabezpečiť prepravu tovaru do iného členského štátu. V prípade, ak sa tovar dodáva bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania tovaru je podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, kedy sa jeho odoslanie uskutočňuje a jedná sa o tzv. nepohyblivú dodávku tovaru bez odoslania a prepravy. Keďže dodávka tovaru uskutočnená medzi žalobcom a spoločnosťou A. B. - C. D., podľa dodacej podmienky EXW, nebola založená na zaslaní
alebo preprave a nebola ani zmluvne dohodnutá preprava tovaru, považuje sa za nepohyblivú dodávku tovaru.
70. Záverom správny súd uvádza, že predmetná vec sa netýka správneho trestania, ako to uviedol právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.11.2023. Predmetom správnej žaloby vo veciach správneho trestania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy týkajúcich sa priestupku, správneho deliktu alebo ktorým bola uložená sankcia za iné podobné protiprávne konanie. V prejednávanej veci bol žalobcovi znížený nadmerný odpočet DPH, nebola riešená otázka zodpovednosti za správny delikt. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie môže v budúcnosti viesť k vydaniu rozhodnutia, ktorým správca dane uloží žalobcovi sankciu podľa § 154 a nasl. daňového poriadku, nemá na tento záver vplyv, keďže uloženie sankcie za správny delikt je výsledkom samostatného administratívneho konania a nemožno extenzívnym výkladom použitým žalobcom aj akékoľvek rozhodnutie predchádzajúce rozhodnutiu o uložení sankcie považovať rovnako za rozhodnutie týkajúce sa správneho trestania.
71. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov správne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili a svoje rozhodnutia riadne a podrobne odôvodnili, preto správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
72. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu náhradu účelne vynaložených trov. Z rovnakého dôvodu správny súd rozhodol o trovách kasačného konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov kasačného konania.
73. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave /§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s 145 ods. 2 písm. a/ a § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.