Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-71-2011.pdf
PDF · 86.34 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/71/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci maloletej navrhovateľky : L. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou : K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, H. G. ako účastníčky konania a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda proti odporcovi : L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Š. XXX o určenie otcovstva takto
rozhodol:
Súd určuje, že odporca L. E., nar. X.X.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, bytom N. Š. XXX, syn rodičov A. E. a Y. E., rodenej L., je otcom maloletej L. Š.Q., nar. XX.X.XXXX, zapísanej v knihe narodení Matričného úradu N. E., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XXX, por. číslo XXX.
Maloletá L. Š. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
Odporca je povinný platiť výživné na malol. L. mesačne v sume 50 € vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom XX.X.XXXX.
Za obdobie od XX.X.XXXX do 31.3.2012 otec má dlh na zročnom výživnom v sume 1606,45 €.
Odporcovi na zaplatenie dlhu na zročnom výživnom v sume 1606,45 € súd povoľuje mesačné splátky po 20 €, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Styk odporcu s maloletou L. súd neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štátu súd náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
Maloletá navrhovateľka sa návrhom zo dňa 30.03.2011 domáhala na tunajšom súde o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s tým, že tvrdila, že jej matka v rozhodnom čase mala pohlavný styk len s odporcom. Žiadala zároveň o zverenie do výchovy matky a k výške výživného sa nevyjadrila s tým, že toto žiada od narodenia, pričom odporca na jej výživu doteraz ničím neprispel.
Kolízny opatrovník maloletého navrhovateľa žiadal návrhu v celom rozsahu vyhovieť.
Matka maloletej navrhla taktiež návrhu na určenie otcovstva voči odporcovi vyhovieť s tým, že žiadala maloletú zveriť do svojej starostlivosti a odporcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloletú od jej narodenia vo výške aspoň 50,-€ mesačne.
Odporca po vykonanom znaleckom dokazovaní uviedol, že s návrhom súhlasí a to aj čo do zverenia maloletého dieťaťa aj čo do výživného.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom pripojených listín a to správou sociálnej poisťovne ( č.l. 16, 65 ), správou ÚPSVaR ( č.l. 19, 26, 67 až 71 ), znaleckým dokazovaním ( č.l. 44 ), správou zo šetrenia výchovného prostredia ( č.l. 66 ), spisu tunajšieho súdu 6Po/1/2011 a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
Ako to vyplýva rodného listu maloletej navrhovateľky, pripojeného v spise tunajšieho súdu 6Po/1/2011, maloletá má v rodnom liste zapísanú matku. V rodnom liste nemá zapísaného otca. Z vyjadrenia matky maloletej vyplýva, že otcom je odporca. Odporca uviedol, že si nie je istý, či je otcom a preto chcel znalecké dokazovanie. Neskôr uviedol, že so závermi znaleckého posudku súhlasí. Súhlasí aj s tým, aby bola maloletá zverená matke a tiež súhlasil aj s výživným v sume 50,-€ mesačne, počnúc narodením maloletej. Uviedol, že od narodenia na maloletú doteraz neprispel žiadnou sumou ani ej nič nekúpil.
Maloletá je doma s matkou. Maloletá má bežné zdravotné problémy. Matka má na ňu bežné výdavky. Podľa šetrenia kolízneho opatrovníka, má matka vytvorené vhodné podmienky na výchovu maloletej.
Matka maloletej je toho času na materskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok. Iný príjem nemá. Toto vyplýva nielen z jej vyjadrenia ale aj zo správ zaslaných ÚPSVaR. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 3 maloletým deťom. Všetky tri sú v jej osobnej starostlivosti. Ide o deti vo veku 13 rokov, 10 rokov a 7 rokov. Spolu s maloletými deťmi býva aj so svojou matkou v obecnom byte. Je nemajetná.
Odporca je nezamestnaný. Má len základné vzdelanie. Nie je ničomu vyučený. Robí len príležitostné práce. Pracuje tak asi 4 - 5 dní v mesiaci. Na deň dostane okolo 20,-€. Býva u svojich rodičov. Prispieva im do domácnosti. Platí pôžičku. Nemá žiadny majetok. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Skutočnosti vyplývajú nielen z jeho vyjadrenia ale aj zo zadovážených správ.
Z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa ako aj odporcu vyplýva, že v čase rozhodnom pre počatie maloletého dieťaťa mali spolu súlož.
- 3 -
Z pripojeného znaleckého posudku vyplýva, že otcovstvo odporcu treba pokladať za prakticky dokázané s vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
Podľa ust. § 54 ods. 1,2/ zák. o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže ako dieťa, tak aj matka navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa ust. § 113 ods. 2/ O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa ust. § 36 ods. 1/ zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24 a 25 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 / zák. o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 3/ zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 4/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu s starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5/ zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodičia, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 1/ zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- 4 -
Podľa ust. § 25 ods. 2/ zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20- násobok sumy životného minima.
Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pokiaľ sa týka určenia otcovstva v tomto smere súd návrhu vyhovel. Z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa ako aj vyjadrenia odporcu a s poukazom na závery vykonaného znaleckého dokazovania je preukázané, že otcom maloletého dieťaťa je odporca.
Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, maloleté dieťa súd zveril do osobnej starostlivosti matky, u ktorej bola maloletá aj doteraz a ktorá vytvorené podmienky na jeho výchovu. S týmto výchovným prostredím súhlasil kolízny opatrovník maloletého navrhovateľa ako aj odporca. Výživné na maloletú súd určil spätne odo dňa narodenia maloletého dieťaťa, pretože preukázané, že odporca doteraz na výživu maloletého dieťaťa ničím neprispieval. Súd určil výživné v sume 50,-€ od 28.08.2009. Ide o čiastku primeranú potrebám maloletého dieťaťa v tom ktorom čase a možnostiam odporcu. Keďže odporca výživné za celé to obdobie neplatil, za celé obdobie mu vznikol dlh vo výške ako je uvedená vo výroku rozsudku. Vzhľadom na výšku dlhu na zročnom výživnom ako aj pomery odporcu súd mu povolil podľa ust. § 160 ods. 1/ O.s.p. na zaplatenie dlhu na zročnom 8C/71/2011
- 5 -
výživnom splátky, ktoré nebudú na ujmu neprimerane ani maloletému navrhovateľovi. Styk súd neupravil, lebo obaja rodičia tento žiadali neupraviť.
V konaní vznikli trovy štátu, pretože bol vyplatený preddavok na účely znaleckého dokazovania a na odmene pre znalkyňu. Štátu však súd náhradu nepriznal, lebo navrhovateľka je maloletá a naviac bola v konaní úspešná, takže z jej strany nie je možné uložiť jej povinnosť nahradiť trovy štátu. Zo strany odporcu tak tiež nie je možné urobiť, lebo spĺňa podmienky pre oslobodenia vzhľadom na svoje osobné a majetkové pomery.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/ O.s.p. ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p. ), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy 8C/71/2011
- 6 -
trestného konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p.).