Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/199/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu: ETP Management budov, s.r.o., Záhradnícka 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 970 707, práv zast.: MALICH advokátska kancelária, s.r.o., Dunajská 25, Bratislava, IČO: 47 256 991, proti žalovanému: PARILAN DRUŽSTVO, Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 50 114 077, práv. zast.: ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, v konaní o zaplatenie 3.303,45 eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe, a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 18.6.2020, jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 18.6.2020 v napadnutom výroku II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: I. Súd konanie v časti o zaplatenie 2 676,85 eur zastavuje. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 626,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 1 468 eur od 8.10.2013 do 11.6.2014 čo predstavuje sumu vo výške 94,40 eur; vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 367 eur od 12.6.2014 do zaplatenia; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 21,57 eur od 24.7.2014 do zaplatenia; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 907,76 eur od 24.7.2014 do 13.5.2015 čo predstavuje sumu vo výške 66,90 eur; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 50,33 eur od 14.5.2015 do zaplatenia; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 35,95 eur od 16.6.2015 do zaplatenia; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 778,44 eur od 16.6.2015 do 2.1.2018 čo predstavuje sumu vo výške 180,08 eur; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 43,14 eur od 3.1.2018 do zaplatenia; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 2 049,40 eur od 13.9.2016 do 2.1.2018 čo predstavuje sumu vo výške 241,55 eur; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 43,14 eur od 3.1.2018 do zaplatenia; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 1 200,56 eur od 3.1.2018 do 7.2.2018 čo predstavuje sumu vo výške 10,66 eur; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 64,71 eur od 8.2.2018 do zaplatenia; a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta. (ďalej aj „Rozsudok“).

2. V odôvodnení napadnutého Rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu, doručeným súdu 9.10.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia 1.468,46 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia záväzkov, vyplývajúcich mu zo zákona o bytoch a zo Zmluvy o výkone správy. Uviedol, že žalovaný je od 3. 6. 2009 výlučným vlastníkom bytu č. X nachádzajúceho sa na 4 p. vo vchode F. XX v bytovom dome na M. A.. Č.. XX Q. W.. Spoločnosť Prvá správcovská, a.s. (od

24. 8. 2004 pod obchodným menom AB správcovská, a.s.), IČO: 35 685 271 na strane jednej a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na strane druhej uzavreli 1. 12. 1998 Zmluvu o výkone správy č. 98/0187 a 11. 5. 2005 Dodatok č. 1 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej AB správcovská, a.s. až do 31. 12. 2006 vykonávala správu bytového domu. Hoci žalovaný zmluvu o výkone správy nepodpísal, je ňou viazaný, pretože ju podpísala nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a s prevodom vlastníctva bytu prešli na nového vlastníka bytu - žalovaného práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. AB správcovská, a.s. (ako predávajúci) uzavrela 14. 12. 2006 so žalobcom (ako kupujúcim) zmluvu o predaji časti podniku, na základe ktorej žalobca s účinnosťou od 1. 1. 2007 vstúpil do všetkých práv a povinností vyplývajúcich pre spoločnosť AB správcovská, a.s. z vyššie uvedenej zmluvy o výkone správy. V rozpore so svojimi povinnosťami si žalovaný neplnil niektoré svoje záväzky riadne a včas, t.j. neuhradil odmenu za správu vo výške 32,73 eur za časť kalendárneho roka 2009, odmenu za správu vo výške 84,80 eur za kalendárny rok 2010, odmenu za správu a poplatok za upomienku vo výške 90,60 eur za kalendárny rok 2011, odmenu za správu a poplatok za upomienku vo výške 94,92 eur za kalendárny rok 2012, a v roku 2013 neuhrádzal mesačné platby príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv, zálohové platby a odmenu za správu riadne a včas (spolu 1 165,41 eur za obdobie od 1. 1. 2013 do 30. 9. 2013), čím mu vznikol nedoplatok 1 468,46 eur. Súd vydal 11. 11. 2013 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný 10. 12. 2013 odpor. Uviedol, že Mestská časť Staré Mesto v postavení jediného vlastníka celého bytového domu uplatnením svojho práva väčšinového vlastníka, vstúpila do záväzkového vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Právny predchodca žalovaného nebol v tom čase vlastníkom žiadnych bytových ani nebytových priestorov v bytovom dome, originárnym spôsobom sa stal vlastníkom bytu č. X, XX Y. XX v bytovom dome k 21. 12. 2002 na základe Zmluvy o vstavbe V-1136, 1139/99 z 15. 3. 2000 a kolaudačného rozhodnutia z 21. 12. 2002. v tomto období nijakým spôsobom nezaväzoval právneho predchodcu žalovaného pristúpiť už k existujúcej zmluve o výkone správy. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. -67 z 30.4.2010. Zmluva nebola individuálne dojednaná a právny predchodca žalovaného ju nepodpísal a ani nikdy nemal zákonnú povinnosť k nej pristúpiť, nakoľko k nej nepristúpil ani jeho právny predchodca. Zároveň poukázal, že výška odmeny za správu a poplatkov za upomienku je z jeho pohľadu stanovovaná svojvoľným rozhodnutím žalobcu, čo je jednoznačne možné považovať za nekalú podmienku. Dňa 30.6.2004 právny predchodca žalovaného uzatvoril Zmluvu o výkone správy so spoločnosťou MONAQ Leasing, s.r.o. a túto skutočnosť listom oznámil právnemu predchodcovi žalobcu. To, že došlo k ústnej dohode medzi MONAQ Leasing, s.r.o. a právnym predchodcom žalobcu, nepriamo potvrdzuje aj tá skutočnosť, že právny predchodca žalobcu opakovane prijal uvedené finančné prostriedky (výlučne iba vo výške plnení spojených s užívaním bytu a nebytových priestorov bez odmeny za výkon správy) od spoločnosti Monaq Leasing s.r.o. a teda akceptoval, že žalovaný nikdy nepristúpil alebo s ním neuzavrel Zmluvu o výkone správy.

3. Uznesením z 30.7.2015 č. k. - 152, právoplatným 22.8.2015 súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny 857,46 eur zastavil a pripustil zmenu petitu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 1 254,05 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 1 468,46 eur od 8. 10. 2013 do 11. 6. 2014 čo predstavuje sumu vo výške 94,40 eur; vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 367,76 eur od 12. 6. 2014 do zaplatenia; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 21,57 eur od 24. 7. 2014 do zaplatenia; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 907,76 eur od 24. 7. 2014 do 13. 5. 2015 čo predstavuje sumu vo výške 66,90 eur; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 50,33 eur od 14. 5. 2015 do zaplatenia; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 35,95 eur od 16. 6. 2015 do zaplatenia; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 778,44 eur od 16. 6. 2015 do zaplatenia.

4. Uznesením z 3. 4. 2018 súd prvej inštancie rozhodol, že v konaní namiesto žalovaného MONAQ GROUP DRUŽSTVO, IČO: 35 820 276 pokračuje s jeho právnym nástupcom PARILAN DRUŽSTVO, IČO: 50 114 077.

5. Uznesením z 3. 4. 2018 č. k. - 174 súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 3 303,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 1 468,46 eur od 8. 10. 2013 do 11. 6. 2014 čo predstavuje sumu vo výške 94,40 eur; vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 367,76 eur od 12. 6. 2014 do zaplatenia; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 21,57 eur od 24. 7. 2014 do zaplatenia; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 907,76 eur od 24. 7. 2014 do 13. 5. 2015 čo predstavuje sumu vo výške 66,90 eur; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 50,33 eur od 14. 5. 2015 do zaplatenia; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 35,95 eur od 16. 6. 2015 do zaplatenia; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 778,44 eur od 16. 6. 2015 do zaplatenia; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 2 049,40 eur od 13. 9. 2016 do zaplatenia.

6. Podaním z 12. 3. 2018 a 25. 5. 2018 žalobca vzal čiastočne žalobu späť s tým, že trval na istine výške 626,60 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 1 468,46 eur od 8. 10. 2013 do 11. 6. 2014 čo predstavuje sumu vo výške 94,40 eur; vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 367,76 eur od 12. 6. 2014 do zaplatenia; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 21,57 eur od 24. 7. 2014 do zaplatenia; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 907,76 eur od 24. 7. 2014 do 13. 5. 2015 čo predstavuje sumu vo výške 66,90 eur; vo výške 9,15 % p.a. zo sumy 50,33 eur od 14. 5. 2015 do zaplatenia; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 35,95 eur od 16. 6. 2015 do zaplatenia; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 778,44 eur od 16. 6. 2015 do 2. 1. 2018 čo predstavuje sumu vo výške 180,08 eur; vo výške 9,05 % p.a. zo sumy 43,14 eur od 3. 1. 2018 do zaplatenia; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 2 049,40 eur od 13. 9. 2016 do 2. 1. 2018 čo predstavuje sumu vo výške 241,55 eur; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 43,14 eur od 3. 1. 2018 do zaplatenia; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 1 200,56 eur od 3. 1. 2018 do 7. 2. 2018 čo predstavuje sumu vo výške 10,66 eur; vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 64,71 eur od 8. 2. 2018 do zaplatenia.

7. Podaním z 30. 4. 2018 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. nemá voči spoločnosti PARILAN DRUŽSTVO právo na zaplatenie sumy 626,60 eur vrátane úrokov z omeškania, v súvislosti s odmenou za správu bytu č. X, nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo vchode F. XX. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Vzájomnú žalobu žalovaný skutkovo odôvodnil tým, že hoci je výlučným vlastníkom bytu Č.. X Q. Q. F. XX Q. W. T. na J. M. A.P. XX, F. XX, W., Zmluvu o výkone správy č. 98/0187 z 1. 12. 1998 v znení dodatku č. 1 nepodpísal a podľa jeho názoru ňou nie je viazaný, pretože právny predchodca žalovaného a žalovaný nikdy nepristúpili k Zmluve o výkone správy a ani so žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom neuzavreli žiadnu inú zmluvu o výkone správy. K vzájomnej žalobe sa 25. 5. 2018 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný je vlastníkom bytu v bytovom dome. Zmluva o výkone správy, ktorá bola platne uzatvorená na základe väčšinového rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, a teda všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome z nej vyplývajú práva a právne povinnosti, vrátane žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že plniac si svoju zmluvnú povinnosť, ani pri najlepšej vôli nemôže nespravovať spoločné časti alebo spoločné zariadenia predmetného bytového domu v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalovaného, pretože je to nemožné. Preto sú ustanovenia v Zákone o bytoch koncipované tak, že Zmluva o výkone správy je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a zaväzuje aj nového vlastníka bytu a nebytového priestoru, ktorý nadobudol byt, resp. nebytových priestor po uzatvorení zmluvy o výkone správy so správcom. To znamená, že pokiaľ bude žalobca v súlade s platne uzatvorenou Zmluvou o výkone správy spravovať spoločné časti a spoločné zariadenia predmetného bytového domu, bude spravovať, udržovať, opravovať, prevádzkovať a prípadne zhodnocovať aj majetok žalovaného. Žalobca má ďalej za to, že žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem na podaní vzájomnej žaloby.

8. Rozsudkom pre zmeškanie č. k. - 257 z 23. 10. 2018 v spojení s opravným uznesením z 3.12.2018 súd konanie v časti o zaplatenie 2 676,85 eur zastavil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 626,60 eur spolu s úrokmi z omeškania a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu a súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 299 z 10.12.2019 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. - 257 z 23.10.2018 v znení opravného uznesenia č. k. - 274 z 3.12.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: V posudzovanej veci je žalovaný výlučným vlastníkom bytu č. X na 4 p. vo vchode F. XX od 3. 6. 2009, v bytovom dome na M. A.. XX v Bratislave, ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, okres W. G., E.: W. - P..Č.. X. P., katastrálne územie: X. P., ako stavba so súpisným č. XXX, postavená na parcele č. XXX/X. Dňa 1.12.1998 uzavrela spoločnosť Prvá správcovská, a.s. (od 24.8.2004 pod obchodným menom AB správcovská, a.s.), IČO: 35 685 271 na strane jednej a vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na strane druhej Zmluvu o výkone správy č. 98/0187 a 11.5.2005 Dodatok č. 1 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej AB správcovská, a.s. až do 31.12.2006 vykonávala správu bytového domu. Právny predchodca žalovaného nebol v tom čase vlastníkom žiadnych bytových ani nebytových priestorov. Právny predchodca žalovaného sa stal vlastníkom bytu č. X, Č.. XX, Č.. XX v predmetom bytovom dome dňa 21. 12. 2002, na základe Zmluvy o vstavbe V - 1136, 1139/99 z

15. 3. 2000 a kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia, č. ŽP-16271/2001-Ja/281/H z 21. 12. 2002. Právny predchodca žalovaného nepodpísal zmluvu o výkone správy. Predmetom sporu je nedoplatok žalovaného titulom neuhradených preddavkov a vyúčtovania za nehnuteľnosti v jeho výlučnom vlastníctve - byt č. X (vlastníkom je od 3. 6. 2009). Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd poukazuje na , keďže na správu jedného domu môže byť dohodnutá len jedna z foriem správy domu a správa domu už bola zabezpečená Zmluvou o výkone správy č. 98/0187 z 1. 12. 1998, žalovaný nemohol konať svojvoľne a výkon správy bytu a nebytových priestorov si zabezpečiť osobitne s iným subjektom ako bol správca, ktorého si vlastníci bytov a nebytových priestorov zvolili hlasovaním v súlade s , nadpolovičnou väčšinou. Z ostatných ustanovení zákona napr. jednoznačne vyplýva, že právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí a spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a keďže Zmluva o výkone správy bola uzavretá na princípe väčšinového rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaväzuje všetkých, teda aj tých, ktorí Zmluvu nepodpísali, resp. k nej nepristúpili. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že nakoľko väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa Zmluvou o výkone správy dohodla na povinnosti platiť mesačne preddavkové platby za služby a prípadné nedoplatky za služby, tieto povinnosti platili aj pre žalovaného, a to napriek tomu, že k Zmluve o výkone správy nepristúpil. Súd prvej inštancie poukazuje aj na vývoj skutkových okolností, ktoré priniesla aplikácia s tým, že novela tohto zákona, účinná od 1. 7. 2004 v ustanovení zakotvila povinnosť každého nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome pristúpiť k Zmluve o výkone správy; a aktuálne znenie ust. cit. zákona explicitne upravuje povinnosť vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý nadobudol zmluvou o vstavbe alebo nadstavbe domu pristúpiť k Zmluve o výkone správy s tým, že vývojom prešlo aj ust. cit. zákona, ktoré v znení účinnom v čase nadobudnutia vlastníctva bytu a nebytových priestorov žalovaným upravovalo, že na správu jedného domu môže byť dohodnutá len jedna z foriem správy domu uvedených v odseku 1, pričom v aktuálnom znení je už jednoznačne upravený vzťah tak, že na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve. Súd sa nestotožnil s právnou konštrukciou žalovaného, ktorý podľa jeho názoru nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom ako správcom, avšak bol spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení, príslušenstva a pozemku, ktoré tento správca na základe zmluvy o výkone správy spravuje a je prakticky vylúčené, aby nespravoval spoločné časti a spoločné zariadenia v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalovaného, nakoľko žiadať od správcu, ktorý na základe platnej zmluvy o výkone správy správu bytového domu aj vykonáva, aby od výkonu správy v uvedenom rozsahu upustil, by znamenalo závažné porušenie zmluvných povinností žalobcu voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Ďalej žalovaný poukazuje na to, že zmluva o výkone správy je spotrebiteľskou zmluvou a právny predchodca žalovaného k nej ako spotrebiteľ nikdy nepristúpil. Zmluva o výkone správy nie je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný mohol ovplyvniť jej obsah prostriedkami vyplývajúcimi zo (napr. iniciovanie zmeny správcu na schôdzi vlastníkov bytových a nebytových priestorov väčšinovým hlasovaním). Ak by Zmluva o výkone správy žalovaného aj nezaväzovala, ten by sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, keďže prijal od žalobcu služby (dodávka energií a pod.), za ktoré nezaplatil (odmenu správcu). Platby do fondu opráv hradia vlastníci bytov a nebytových priestorov a používajú sa v prospech všetkých vlastníkov, teda aj žalovaného. Súd nesúhlasí ani s obranou žalovaného, ktorý namietal, že zmluva o výkone správy ho nezaväzuje, keďže výstavba podkrovia právnych predchodcom žalovaného na základe zmluvy o vstavbe nepredstavuje prevod bytu alebo nebytového priestoru a aj s poukazom na vtedy platnú právnu úpravu je zrejmé, že neexistovala povinnosť pristúpiť k zmluve o výkone správy. Tu súd poukazuje na , , z ktorých vyplýva, že žalovaný vstavbou zasiahol do spoločných priestorov, ktorých sa stal spoluvlastníkom, pričom ich správu spolu so správou bytov a nebytových priestorov vykonával žalobca na základe zmluvy. Takýmto vstupom podľa súdu prešli práva a povinnosti aj na žalovaného a tento sa aj v kontexte stal viazaný predmetnou zmluvou. Vyplýva to aj z účelu , ktorý zákonodarca zvýraznil novelou účinnou od 1. 7. 2004, kde v zakotvil povinnosť pristúpenia k zmluve o výkone správy a s novelou účinnou od 1. 4. 2010 dokonca v zakotvil povinnosť pristúpiť k zmluve o výkone správy aj pre vlastníkov bytov, ktorí nadobudli vlastníctvo bytu na základe zmluvy o vstavbe. Žalovaný namietal, že uzavrel vlastnú zmluvu o výkone správy so spoločnosťou Monaq Leasing, s.r.o., k čomu súd uvádza, že v čase nadobudnutia bytu žalovaným, zákon stanoval možnosť dohodnúť iba jednu z foriem správy

domu, pričom v tom čase už bola uzavretá zmluva o výkone správy z 1. 12. 1998. Až novelou účinnou od 1. 7. 2007 bola výslovne špecifikovaná možnosť uzavrieť iba jednu zmluvu s jedným správcom alebo iba jednu zmluvu o spoločenstve.

10. K vzájomnej žalobe žalovaného súd prvej inštancie konštatuje, že ju považuje za nedôvodnú a žalovaný nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že spoločnosť ETP Management budov, s.r.o. nemá voči spoločnosti PARILAN DRUŽSTVO právo na zaplatenie sumy 626,60 EUR vrátane úrokov z omeškania, v súvislosti s odmenou za správu bytu č. 9. Vzájomnou žalobou žalovaný „de facto“ žiadal vyriešiť (určiť) či nárok uplatnený žalobcom je dôvodný alebo nie, teda len duplikoval právnu otázku, ktorá je predmetom tohto sporu od začiatku, od podania žaloby a ktorú súd vyhodnocoval v rámci posúdenia merita veci. Žalovaného povinnosťou ako vlastníka bytu a nebytových priestorov je, s poukazom na už vyššie naznačenú argumentáciu, podieľať sa na výkone správy domu, v zmysle čoho je vzájomná žaloba žalovaného nedôvodná, bez naliehavého právneho záujmu a súd ju zamietol.

11. Po podaní žaloby vzal žalobca žalobu v časti sumy 2.676,85 EUR späť z dôvodu úhrady istiny v tejto časti žalovaným po podaní žaloby, preto súd konanie v tejto časti zastavil, nakoľko s tým súhlasil aj žalovaný.

12. Tým, že sa žalovaný dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi v zmysle ust. Nariadenia vlády SR č. aj úroky z omeškania, tak ako si ich žalobca uplatnil v podanej žalobe. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa , , v spojení s tak, že žalobca, keďže bol plne úspešný (vyhovené celej žalobe; zastavenie konania v časti zavinil žalovaný úhradou predmetnej časti až po podaní žaloby), má právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s ustanovením .

13. Proti výroku II., III., IV. rozsudku podal podľa a včas odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Zmluva o výkone správy prvého vlastníka Nehnuteľností nezaväzuje, pretože nebola ako spotrebiteľská zmluva individuálne dojednaná a vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu, kedy žalobca prijímal plnenia na základe Zmluvy o výkone správy MQL a žalovaný má povinnosti na základe Zmluvy o výkone správy MQL, je možné považovať nárok žalobcu na odmenu za správu za nekalý. Najvyšší súd SR, ktorý uznesením zo dňa 26.2.2020, č. k. a rozhodol v skutkovo a právne totožnej veci vedenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného (U.. P.. U. Č.) tak, že zrušil prvostupňové, ako aj odvolacie rozhodnutie vydané v prospech žalobcu. Najvyšší súd SR v predmetnom uznesení konštatoval, že “Nesprávne právne posúdenie charakteru zmluvy súdmi nižších inštancií malo za následok aj nesprávne započítanie poskytnutých platieb žalovaným aj na úhradu odmeny a za správu správcovi bytového domu.” Hoci žalovaný je výlučným vlastníkom bytu, Zmluvu o výkone správy zo dňa 01.12.1998 (ďalej aj ako „Zmluva o výkone správy“ alebo „Zmluva“) nikdy preukázateľne nepodpísal a podľa jeho názoru ňou nie je ňou viazaný. Zmluva o výkone správy s právnym predchodcom žalobcu je na „princípe väčšinového rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov“, ktorú uzatvorilo Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Mestská časť Staré Mesto (ďalej len „Mestská časť Staré Mesto“). Mestská časť Staré Mesto v postavení jediného vlastníka celého bytového domu uplatnením svojho práva väčšinového vlastníka, vstúpila do záväzkového vzťahu s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Prvá správcovská a.s., čo vyplýva aj z obsahu Zmluvy o výkone správy (čl. I. bod 1.; čl. X. bod 3. Zmluvy o výkone správy), t.j. predmetné konanie jediného vlastníka zaväzuje všetkých vlastníkov. Dávny právny predchodca žalovaného, U.. P.. U. Č. ešte ako fyzická osoba nebol v tom čase vlastníkom žiadnych bytových ani nebytových priestorov v bytovom dome. Právny predchodca žalovaného sa stal originárnym spôsobom vlastníkom bytu č. X, Č.. XX Y. Č.. XX v predmetnom bytovom dome dňa 21.12.2002, na základe Zmluvy o vstavbe V-1136, 1139/99 zo dňa 15.03.2000 a kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu Bratislava I, odbor životného prostredia, č. ŽP-16271/2001-Ja/281/H zo dňa 21.12.2002, pričom kolaudačným rozhodnutím zo dňa 14.02.2003, č. SUI-2003/00075-K/2/Km bola vykonaná zmena v užívaní bytových priestorov č. XX Y. Č.. XX na nebytové priestory. Zmluva bola podľa názoru žalovaného právnemu predchodcovi žalovaného a tým aj žalovanému vlastne nanútená. Zo žiadneho zákona nevyplývalo/nevyplýva, že právny predchodca žalovaného alebo žalovaný boli/ sú povinní uzatvoriť predmetnú Zmluvu. Z uvedeného dôvodu preto žalovaný zotrváva na názore, že ani sám žalovaný nie je viazaný Zmluvou. Pre posúdenie právnych vzťahov medzi účastníkmi sporu je rozhodujúce znenie o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len

„Zákon“). Zákon až vo svojej Tretej časti upravuje výstavbu domu, do ktorej je zahrnutá aj vstavba domu. Ustanovenia tejto časti zákona však neupravujú, akým spôsobom sa budú riadiť vzťahy nových originárnych vlastníkov vo vzťahu ku správe domu. Z uvedeného vyplýva, že takýto nový vlastník nemá žiadnu povinnosť pristúpiť k už existujúcej Zmluve a v tomto prípade má plnú dispozičnú moc s kým a na základe akých podmienok si zabezpečí vykonávanie správy domu. Napriek skutočnosti, že žalovaný nie je Zmluvou viazaný, príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv platí, čo je prirodzené, a to z dôvodu neohrozovania prevádzky bytového domu. Žalovaný jedine neuhrádza odmenu za výkon správy, pretože odmena za výkon správy nie je položkou, ktorá sa týka riadneho chodu a fungovania bytového domu a samozrejme z dôvodu, že žalovaný Zmluvou nie je viazaný. Podľa názoru žalovaného, žalobca nemá právo na odmenu za správu, nakoľko právny predchodca žalovaného Zmluvu o výkone správy, ktorá určuje odmenu za správu nikdy nepodpísal. S poukazom na zásadu „z nepráva nemôže vzniknúť právo“ je zrejmé, že ani žalovaný nie je Zmluvou viazaný. Na Zmluvu o výkone správy sa vzťahujú príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, čo potvrdzuje aj judikatúra všeobecných súdov, a to bez ohľadu na skutočnosť, že súčasný žalovaný je právnickou osobou. Na žalovaného prešli všetky práva a povinnosti právneho predchodcu žalovaného U.. P.. U. Č. ako fyzickej osoby. Zmluva o výkone správe jednoznačne spĺňa všetky kritériá pre spotrebiteľské zmluvy, postavením právneho predchodcu žalovaného začínajúc a charakterom a spôsobom dojednávania zmluvy končiac. Právny predchodca žalovaného, U.. P.. U.Á. Č., sa ako fyzická osoba stal originárnym vlastníkom bytu. Vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu a žalobcovi, ktorým je právnická osoba konajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti, vystupoval právny predchodca žalovaného výlučne ako fyzická osoba, ktorá bola v postavení spotrebiteľa a mala záujem o zabezpečenie služieb týkajúcich sa výkonu správy. Je preto zrejmé, že v tejto situácii právny predchodca žalovaného, a tým aj žalovaný samotný spĺňa všetky definície „spotrebiteľa“ v zmysle ust. , pretože na žalovaného ako právnickú osobu prešli všetky práva a povinnosti právneho predchodcu žalovaného U.. P.. U.Á. Č. ako fyzickej osoby. Bytové veci nie sú vyňaté zo súdnej kontroly zmluvných podmienok. V neposlednom rade, samotné právo žalobcu na odmenu za výkon správy žalobca s právnym predchodcom žalovaného ani so žalovaným nikdy individuálne nedojednal. Berúc do úvahy právne závery v Rozsudku OS BA I, že žalovaný bol povinný platiť preddavkové platby do fondu údržby a opráv, tak v tomto kontexte mal súd zaviazať žalovaného iba na úhradu úrokov z omeškania z preddavkových platieb. Každopádne však súd nemal zaviazať žalovaného na úhradu odmeny za výkon správy. Samotné právo žalobcu na odmenu za výkon správy žalobca s právnym predchodcom žalovaného ani so žalovaným nikdy individuálne nedojednal. Právny úkon, ktorým bola Zmluva právnemu predchodcovi žalovaného a preto aj žalovanému samotnému, nanútená, nepožíva právnu ochranu. Žalovaný má za to, že v zmysle vyššie uvedených okolností, žalobcom požadovaná suma 626,60 EUR titulom odmeny za správu, nemá právny základ, pre zaplatenie uvedenej sumy v rozsahu, v akom je v tomto Konaní žalobcom požadovaná neexistuje právny dôvod. Žalovaný vzhľadom uvedené skutočnosti a záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR namieta, že by sa Zmluva o výkone správy č. 98/0187 vzťahovala aj na žalovaného. Žiada, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.06.2020 č. k. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alebo aby vo výroku 2, výroku 3 a výroku 4 zmenil a žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

14. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril najmä nasledovne: Žalovaný nie je spotrebiteľom v zmysle v znení neskorších predpisov, pretože je právnickou osobou a nie je spotrebiteľom ani v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, preto sa na neho ustanovenia o ochrane spotrebiteľa nevzťahujú. Žalovaný sa ako (predchádzajúci) vlastník bytu nemôže a nemohol individuálne dohodnúť so správcom na zmluve o výkone správy, či jej zmene, pretože Zmluva o výkone správy (v Žalobe ako dôkaz č. 3), jej zmenu, či zánik musí byť schválená podľa o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „") nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, nielen žalovaným. Zmenu Zmluvy o výkone správe samozrejme mohol navrhnúť, avšak táto zmena musí byť schválená vlastníkmi bytov a nebytových priestorov opäť podľa . Žalovaný, ani jeho právny predchodca nikdy nenavrhol zmenu Zmluvy o výkone správy na schôdzi vlastníkov, či v písomnom hlasovaní. Výška odmeny za správu v Zmysle zmluvy o výkone správy určite nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a ani nárok žalobcu na odmenu za správu nie je nekalý. Žalovaný sa tiež odvoláva na Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 26.2.2020 pod sp. zn. , , kde žalobcom bol žalobca (aj v tomto spore) a žalovaným fyzická osoba, ktorá pred žalovaným vlastnila predmetný byt. V tomto prípade (ktoré

ešte nebolo právoplatne ukončené) sa spor viedol voči fyzickej osobe. Žalobca disponuje množstvom právoplatne ukončených rozhodnutí, kde súdy posúdili Zmluvu o výkone správy ako zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľská, resp. nárok žalobcu na odmenu za správu nepovažovali za nekalý. V konečnom dôsledku je však v danom spore irelevantné, či je Zmluva o výkone správy spotrebiteľská zmluva alebo nie je, nakoľko žalovaný spotrebiteľom nie je, keďže je právnickou osobou. Žalovaný v Odvolaní uvádza, že Zmluvu o výkone správy nikdy preukázateľne nepodpísal a podľa jeho názoru ňou nie je viazaný. Žalovaný Zmluvou o výkone správy ako predchádzajúci vlastník predmetného bytu viazaný bol (žalovaný už predmetný byt predal, vlastníkom bol do 30.9.2019). V zmysle totiž: „S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. ... Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných časti domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome." Z tohto ustanovenia vyslovene vyplýva, že nového vlastníka zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku, ktoré boli vykonané pred prevodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. Žalovaný nadobudol predmetný byt (na základe Zmluvy o prevode zo dňa 03.06.2009, čo vyplýva z listu vlastníctva; v Žalobe ako dôkaz č. 2), preto žalovaného zaväzuje aj Zmluva o výkone správy, ktorá bola uzatvorená dňa 1.12.1998. Pritom nie je potrebné, aby Zmluvu o výkone správy podpísal, či akékoľvek pristúpenie k Zmluve o výkone správy. K Zmluve o výkone správy totiž pristupuje priamo zo zákona nadobudnutím bytu, resp. nebytového priestoru. Keďže Zmluva o výkone správy bola uzavretá na princípe väčšinového rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, zaväzuje všetkých, teda aj tých, ktorí Zmluvu o výkone správy nepodpísali, resp. k nej nepristúpili. Navyše tiež v stanovuje, že: ,,...Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy...." Ak teda žalovaný tvrdí, že niet konkrétneho ustanovenia v zákone, ktoré by upravovalo vzťahy nových originárnych vlastníkov vo vzťahu ku správe bytového domu a ktoré by mu ukladalo povinnosť pristúpiť k Zmluve o výkone správy, nemožno mu v súčasnosti s ohľadom na aktuálny právny stav dať za pravdu i napriek tomu, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1.7.2004, resp. od 1.7.2007. Treba priznať, že v staršom znení neustanovoval výslovne vlastníkovi, ktorý nadobudol byt, resp. nebytový priestor vstavbou alebo nadstavbou, povinnosť pristúpiť k zmluve o výkone správy. Avšak žalovaný nadobudol byt v predmetnom bytovom dome na základe zmluvy o prevode, a preto na neho v zmysle prešli ako na nového vlastníka bytu práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy. Zmluva o výkone správy, ktorá bola platne uzatvorená na základe väčšinového rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, vrátane žalovaného. Všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome z nej vyplývajú práva a právne povinnosti. Z tohto hľadiska nie je podstatné, že v staršom znení neustanovoval novým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome povinnosť pristúpiť k zmluve o výkone správy (hoci v staršom znení v ustanovoval, že: „vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy", čo musíme v súvislosti s povinnosťou vlastníkov podieľať sa na výkone správy domu interpretovať ako povinnosť uzatvoriť zmluvu o výkone správy, ak sa neuzatvorí zmluva o spoločenstve). Žalovaný uzatvoril zmluvu o prevode v roku 2009, t.j. až po novele účinnej od 1.7.2007.Podľa : „Právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. ... " Zmluva o výkone správy je právnym úkonom týkajúcim sa bytového domu, jeho spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku. V zmysle ustanovenia zaväzuje Zmluva o výkone správy všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, vrátane tých, ktorí ju nepodpísali. Žalovaný za poskytnuté plnenia a príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu na účet bytového domu (zriadený žalobcom výlučne v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome) platil (s výnimkou odmeny za správu), preto žalovaný uznal, že správcom predmetného bytového domu je žalobca, a teda za vykonávanie správy predmetného bytového domu mu náleží odmena vo výške stanovenej v Zmluve o výkone správy. Žalovaný preddavkové (zálohové) platby a ani príspevok do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu nikdy neplatil ani riadne ani včas, ale uhrádzal na

účet žalobcu (zriadený výlučne v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome) 1 x naraz za celý rok po spracovaní vyúčtovania úhrad za plnenia za predchádzajúci rok čiastku podľa vlastného uváženia. Ak by takto postupoval, každý vlastník v bytovom dome, resp. vlastníci v ktorýchkoľvek bytových domov, nastal by v dome prevádzkový kolaps. Povinnosť žalovaného ako predchádzajúceho výlučného vlastníka predmetného bytu uhrádzať mesačne tieto zálohové platby vyplýva nielen zo Zmluvy o výkone správy (ČI. IV. ods. 3, 4 a 5 a ČI. VIII. Zmluvy o výkone správy) aj priamo z a z . Všetky povinnosti správcu predmetného bytového domu podľa a nasl. vykonáva žalobca, žalovaný má. resp. mal z nich osoh a zabezpečenú prevádzkyschopnosť predmetného bytového domu, avšak žalobcovi za tieto služby neplatil. Pričom je isté, že svoje základné povinnosti si údajný správca podľa žalovaného - spoločnosť MONAQ Leasing, s.r.o. (ktorá v súčasnosti po viacerých zmenách obchodného mena a právnych foriem zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom je samotný žalovaný) ako správca ani nikdy neplnil. Povinnosť platiť žalobcovi za výkon správy odmenu vyplýva z platne uzatvorenej Zmluvy o výkone správy, ktorá zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vrátane žalovaného, ale aj zo . Ak niektorý z vlastníkov nesúhlasí s formou výkonu správy a s osobou správcu, prípadne s obsahom Zmluvy o výkone správy, napríklad pokiaľ ide o výšku odmeny, nemá to vplyv na jeho povinnosť takúto odmenu platiť. Argument žalovaného, že nie je povinný platiť žalobcovi odmenu za výkon správy, nakoľko s ním nie je v zmluvnom vzťahu a preto nie je žiaden právny dôvod na to, aby odmenu za správu platil, neobstojí. Správca vykonáva správu predmetného bytového domu predovšetkým vo vzťahu k spoločným častiam, spoločným zariadeniam, príslušenstvu a prípadne pozemku, ktoré sú (resp. boli) v podielovom spoluvlastníctve aj žalovaného. Žalobca plniac si svoju zmluvnú a zákonnú povinnosť, ani pri najlepšej vôli nemôže a nemohol nespravovať spoločné časti alebo spoločné zariadenia predmetného bytového domu v rozsahu zodpovedajúcom podielu žalovaného, pretože je to nemožné. To znamená, že keď žalobca v súlade s platne uzatvorenou Zmluvou o výkone správy spravoval spoločné časti a spoločné zariadenia predmetného bytového domu, spravoval, udržoval, opravoval, prevádzkoval a prípadne aj zhodnocoval aj majetok žalovaného. S týmto názorom žalobcu sa stotožnil aj súd prvej inštancie. Z ustanovení upravujúcich správu bytových domov, z ustanovení o podielovom spoluvlastníctve, ale aj z povahy veci vyplýva, že nie je možné, aby v jednom bytovom dome vykonával správu spoločných častí a spoločných zariadení patriacich jednému z vlastníkov jeden správca a správu spoločných častí a spoločných zariadení patriacich inému z vlastníkov druhý správca. Zo Zmluvy o výkone správy vyplýva, že ju podpísali aj iní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, nielen Hlavné mesto SR Bratislava (Mestská časť Staré Mesto) a taktiež dodatok č. 1. Podľa je Zmluva o výkone správy záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, rovnako tomu bolo aj pred účinnosťou novely účinnej od 1.11.2018. Zmluva o výkone správy je podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a správcom, preto je záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome, teda aj pre žalovaného. Zmenu Zmluvy o výkone správy si môžu vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome odsúhlasiť na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov postupom uvedeným v a nasl. . Zmena Zmluvy o výkone správy sa stane záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ak bude podpísaná správcom a osobou poverenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, s úradne osvedčeným podpisom ( ). Pred novelou účinnou od 01.11.2018 bola zmena Zmluvy o výkone správy záväzná pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ak bola podpísaná nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a správcom. Zmena Zmluvy o výkone správy je aj aj bola možná, a to spôsobom uvedeným v a žalobca bol vždy ochotný o jej akejkoľvek zmene rokovať. Preto nie je pravda, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca nemajú, resp. nemali možnosť zmeniť obsah zmluvných podmienok v Zmluve o výkone správy. Zmena Zmluvy o výkone správy však musí byť schválená postupom uvedeným v - ide špeciálne ustanovený mechanizmus, ktorému musia ustúpiť aj spotrebiteľské pravidlá upravené v . Navyše v zmysle : „... Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve...", pričom podľa : „Ak boli v dome uzavreté zmluvy v rozpore s odsekom 3, je platná len zmluva o výkone správy alebo zmluva o spoločenstve uzavretá ako prvá; ostatné zmluvy dohodnuté na správu domu, ako aj iné zmluvy uzavreté v rozpore s odsekom 3 sú neplatné." Zmluva o výkone správy s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome a právnym predchodcom žalobcu bola uzatvorená dňa 1.12.1998. Zmluva o výkone správy medzi žalovaným a spoločnosťou

MONAQ Leasing, s.r.o. dňa 30.07.2004, a preto je, okrem iných dôvodov uvedených vyššie, aj z tohto dôvodu neplatná. O forme výkonu správy rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním založeným na väčšinovom princípe. Rovnako rozhodujú vlastníci o tom, s akým subjektom uzatvoria zmluvu o výkone správy, s akým znením a obsahom. Rozhodovanie o forme správy bytového domu a o súvisiacich otázkach je rozhodovaním týkajúcim sa bytového domu, jeho spoločných častí, spoločných zariadení, príslušenstva a pozemku. Nejde o správu konkrétnych bytov, resp. nebytových priestorov, ale o rozhodovanie o spoločných záležitostiach, o ktorých vlastníci bytov a nebytových priestorov musia rozhodovať ako spoluvlastníci. Vyžaduje sa teda spoločné rozhodovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov spôsobom upraveným v založenom na väčšinovom princípe. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť stým, že by v otázkach správy bytového domu postačovalo parciálne rozhodnutie jednotlivých vlastníkov. Právne úkony týkajúce sa bytového domu, spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu možno uskutočniť len na podklade rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov dosiahnutého vyššie uvedeným spôsobom. Spoluvlastníci rozhodujú o spoločnej veci väčšinovým rozhodovaním a právne úkony, ktoré na základe tohto rozhodovania uskutočnia, zaväzujú aj tých vlastníkov, ktorí s rozhodnutím nesúhlasili, prípadne sa rozhodovania zdržali alebo sa na rozhodovaní nezúčastnili. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku za vecne správne. Preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie

- Rozsudok potvrdil (vo výroku II. III. a IV. Rozsudku).

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 31.10.2023 a rozsudok verejne vyhlásený dňa 8.11.2023.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého Rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, najmä odvolania, vyjadrení strán sporu, vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého Rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje. Odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené v súlade s ust. Odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje, keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, na ktoré by bol odvolací súd povinný prihliadať a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. Odvolací súd dopĺňa na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia nasledovné:

17. Žalobca sa v spore domáha zaplatenia odmeny správcu za výkon správy nehnuteľnosti s poplatkom za upomienku, úrokmi z omeškania z neuhradených platieb v zmysle Zmluvy, a to v súvislosti s vlastníctvom nehnuteľnosti, ako nedoplatok za obdobie 1.7.2009 - 13.9.2016 (č. l. 179). Prvý vlastník nehnuteľnosť nadobudol (byt č. X) do vlastníctva originárnym spôsobom v bytovom dome k 21.12.2002 na základe Zmluvy o vstavbe. Žalovaný, resp. právny predchodca žalovaného (MONAQ Group, s.r.o.) nadobudol predmetný byt na základe Zmluvy o prevode zo dňa 3.6.2009 (č. l. 11) a bol vlastníkom do 30.9.2019. Žalovaný sporil nárok na odmenu správcu.

18. Podľa v znení úč. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným: Na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvu o výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým družstvom.

19. Podľa v znení úč. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným:Na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o spoločenstve.

20. Podľa v znení úč. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným : Zmluvy uzatvorené v rozpore s odsekom 3 sú neplatné.

21. Podľa v znení úč. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným : Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvoria so správcom písomnú zmluvu o výkone správy. Zmluva o výkone správy, jej zmena alebo jej zánik sa schvaľuje nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Schválená zmluva o výkone správy alebo jej zmena, alebo jej zánik je záväzný pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak je podpísaný nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcom. Správca je povinný schválenú zmluvu alebo jej zmenu doručiť každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru v dome. Na doručovanie sa vzťahuje osobitný predpis. Zmluva o výkone správy obsahuje najmä a) vzájomné práva a povinnosti správcu a vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri zabezpečovaní prevádzky, údržby a opráv domu, b) spôsob výkonu správy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku, c) zásady hospodárenia s prostriedkami fondu prevádzky, údržby a opráv vrátane rozsahu oprávnenia disponovať s nimi, d) zásady platenia úhrad za plnenia a hospodárenie s nimi, e) zásady určenia výšky platieb za správu, f)rozsah a obsah správy o činnosti správcu podľa odseku 2.

22. Podľa v znení úč. od 01.10.2007 do 31.01.2010, t. j. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným: S prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy. Ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je povinný pristúpiť k zmluve o výkone správy. Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním. Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome zaväzujú aj právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.

23. Podľa v znení úč. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným: Správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

24. Podľa v znení úč. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným: Právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

25. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaným, resp. právnym predchodcom podľa § 9 ods. 2 Zákona, právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú spoločenstvo, a ak sa spoločenstvo nezriaďuje, zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

26. Podľa prvá veta v znení úč. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným: s prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.

27. Podľa v znení úč. pri nadobudnutí vlastníctva žalovaným je možný výkon správy iba jedným správcom inak je ďalšia zmluva podľa Zákona neplatná.

28. Odvolací súd v zhode so skorším rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 14.6.2018 v obdobnom spore a v zhode s názorom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že

a) v posudzovanej veci vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli dňa 1.12.1998 Zmluvu o výkone správy č. 98/0187 so správcom Prvá správcovská a.s. a dňa 11.05.2005 Dodatok k nej, v súlade s ktorým na základe zmeny obchodné mena pôvodného správcu (Prvá správcovská, a.s. na AB správcovská, a.s.), uzavrel správca s novým obchodným menom s vlastníkmi bytov a nebytových

priestorov Zmluvu o výkone správy. Dňa 14.12.2006 došlo medzi správcom daného bytového domu a žalobcom k uzavretiu Zmluvy o predaji časti podniku, v súlade s ktorou prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o výkone správy na žalobcu.

b) Pôvodná právna úprava o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, a to až do účinnosti novely uvedeného (účinný od 1. júla 2004), neobsahovala právnu úpravu, ukladajúcu povinnosť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru, resp. vlastníkovi, ktorý nadobudol byt vstavbou alebo nadstavbou povinnosť pristúpiť k zmluve o výkone správy.

c) Povinnosťou žalovaného ako vlastníka bytu je podieľať sa na výkone správy domu (§6 Zákona), pričom argumentácia žalovaného v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie by znamenala, že správca by nemohol zabezpečovať prevádzku, údržbu a opravy domu, výkon správy spoločných častí a zariadení domu, čo tvorí základnú náplň jeho činnosti a negoval by zmysel inštitútu výkonu správy bytového domu správcu, avšak na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí k zmluve o výkone správy pristúpili.

d) Z vyplýva, že na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom. Zmluvu o výkone správy so spoločnosťou MONAQ Group, spol. s r. o. nie je preto možné považovať s poukazom na za platný právny úkon.

e) V danom prípade nebolo možné stotožniť sa s právnou konštrukciou žalovaného, ktorý podľa jeho názoru nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom ako správcom, a to z dôvodu, že tento je spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení, príslušenstva a pozemku, ktoré správca na základe zmluvy o výkone správy spravuje a je prakticky vylúčené, aby nespravoval spoločné časti a spoločné zariadenia v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalovaného, nakoľko žiadať od správcu, ktorý na základe platnej zmluvy o výkone správy správu bytového domu aj vykonáva, aby od výkonu správy v uvedenom rozsahu upustil, by znamenalo závažné porušenie zmluvných povinností žalobcu voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v danom bytovom dome. Uvedený výklad totiž zodpovedá zmyslu výkonu správy bytov a nebytových priestorov v zmysle ustanovení o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; prípadná nedôslednosť (nejednoznačnosť) právnej úpravy nemôže mať za následok odňatie práv.

29. Z citovaných ustanovení je teda potrebné dospieť k záveru, že správcom v rozhodnom čase nadobudnutia vlastníctva bytu žalovaným, resp. právnym predchodcom mohol byť iba jeden správca s tým, že žalovaný ako nadobúdateľ bytu prevodom vlastníckeho práva (zmluvou) je zaviazaný z právnych úkonov týkajúcich domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonaných pred prevodom a zároveň na neho prešli práva a povinnosti z existujúcej platnej zmluvy o výkone správy na daný bytový dom, a teda je povinný (§10 Zákona) uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia ako aj odmenu správcu, príp. ďalšie zmluvné nároky a príslušenstvo pohľadávky na základe Zmluvy a Zákona.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že odvodzuje svoje postavenie od právneho predchodcu v tom zmysle, že ak právny predchodca mal byť spotrebiteľ a nepristúpil k Zmluve, nie je povinný k Zmluve pristúpiť ani žalovaný a nemusí ju rešpektovať. Podľa názoru odvolacieho súdu zákonodarca dodatočne explicitne ustanovil, že aj vlastník bytu, ktorý vlastníctvo nadobudol vstavbou je povinný k zmluve pristúpiť (§8a Zákona), osobitne zdôraznil, že na následného vlastníka bytu prechádzajú s prevodom vlastníctva bytu aj práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy.

31. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že iný subjekt sa stál správcom bytu, nakoľko to je v rozpore s účelom zákona, ako aj objektívnou možnosťou náležite spravovať bytový dom v súlade s právami a povinnosťami vlastníkov, pri zachovaní ich práva na zmenu zmluvy rozhodovaním na väčšinovom princípe ako aj v rozpore s § 6 ods. 3 Zákona.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu posúdenie Zmluvy ako spotrebiteľskej alebo „nespotrebiteľskej“ nie je rozhodujúce na meritórne posúdenie tohto sporu, keďže žalovaný je viazaný Zmluvou v zmysle Zákona (§8a, § 9 Zákona), t. j. prednostne sa aplikuje špeciálna právna úprava viazanosti Zmluvou ako zákonný dôsledok nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu prevodom, keďže na nového vlastníka bytu

alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy (konkrétneho bytového domu), čiže nejedná sa o individuálne dojednávanie zmluvy vo vzťahu ku konkrétnemu novému vlastníkovi, a to aj z toho dôvodu, že znenie Zmluvy a jej zmeny sa prijímajú na väčšinovom princípe.

33. Na doplnenie odvolací súd uvádza, že žalovaný je právnickou osobou (aj MONAQ Group, s. r. o. ako nadobúdateľ bol právnickou osobou), nie fyzickou osobou a rozhodnutia NS SR č. k. a zo dňa 26.2.2020, na ktoré poukazuje, sa týkajú žalovaného fyzickej osoby a za iné obdobie vlastníctva nehnuteľnosti, teda spotrebiteľský charakter Zmluvy analogicky nemožno aplikovať v tomto spore.

34. Skutočnosť, že žalovaný uhrádzal za platby spojené s užívaním bytu (okrem odmeny správcu) je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné posúdiť ako právny úkon uznania záväzku uhrádzať plnenia spojené s užívaním bytu a teda spochybnenie záväznosti zmluvy o výkone správy a nároku správcu na odmenu nemôže byť úspešné, nakoľko nároky vychádzajú z činnosti správcu a teda spravovania bytového domu na podklade uzavretej Zmluvy.

35. Žalovaný súdu, o. i., ani náležite nepreukázal, že správu bytového domu platne vykonáva iný subjekt.

36. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nemá naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáha vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou žalovaný žiada riešiť právnu otázku, ktorú súd rieši v konaní o žalobe žalobcu. Jedná sa o zbytočnú duplicitu uplatneného nároku a teda na strane žalovaného nie je naliehavý právny záujem na takomto určení, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 21. napadnutého rozsudku a teda vecne správnym odôvodnením.

37. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

38. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

39. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie a v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa ust. , potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalobcom. Súd prvej inštancie správne rozhodol o žalobe žalobcu aj pokiaľ ide o príslušenstvo, vychádzajúc z omeškania žalovaného v zmysle podanej žaloby, jej zmien a čiastočného späťvzatia. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, keďže súd prvej inštancie správne vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu s tým, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalovaný a teda žalobcovi patrí nárok na náhradu trov prvoinštnačného konania v rozsahu 100 %.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, nakoľko bol v rozsahu podaného odvolania plne úspešný.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).