Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Saz/4/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom A. A. A., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., F. XX, XXX XX E., zákonný zástupca: G. B. (otec), nar. X. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., F. XX, XXX XX E., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom Bitúnková 8, 940 01 Nové Zámky, o správnej žalobe vo veciach zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-7275-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného č.: PPZ-HCP-BA12-7275-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023 o zaistení žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: C. D., bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov E., F. XX, XXX XX E., zrušuje.

II. Nariaďuje žalovanému, aby bezodkladne prepustil zo zaistenia žalobcu: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, bez dokladu totožnosti, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnková 14, 078 01 Sečovce na základe rozhodnutia č.: PPZ-HCP-BA12-7275-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA12-7275-015/2023-AV zo dňa 24. septembra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „“) zaistil žalobcu za účelom výkonu administratívneho vyhostenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 24. decembra 2023.

2. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že žalobca bol dňa 24. septembra 2023 zadržaný, pričom nevedel hodnoverným spôsobom preukázať svoju totožnosť. Vykonaním ďalších úkonov bolo zistené, že nedisponuje žiadnym oprávnením k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky, resp. schengenského priestoru. Toho istého dňa bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu s tým, že mu nebola určená lehota na vycestovanie. Následne žalovaný začal konanie o zaistení žalobcu, pričom v rámci tohto zisťoval možnosť využitia alternatív k zaisteniu s tým výsledkom, že žalobca by stanovené

podmienky nevedel a nechcel splniť. Pri stanovení doby zaistenia žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že žalobca nemá platný cestovný doklad, pričom poukázal na to, že v rámci tejto doby bude v spolupráci s útvarom policajného zaistenia vykonávať potrebné úkony smerujúce k vyhosteniu žalobcu, a to najmä overenie totožnosti, vykonanie pohovoru na zastupiteľskom úrade krajiny, zabezpečenie náhradného cestovného dokladu, vybavenie leteniek a zabezpečenie prepravy. Žalovaný konštatoval, že vzhľadom na prebiehajúce konanie o vyhostení je zaistenie žalobcu v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd ako s Dohovorom o právach dieťaťa. V tejto súvislosti uviedol, že žalobca je umiestnený spoločne s jeho matkou a otcom v jednom zariadení, čím žalovaný chránil jeho najlepšie záujmy a nepretrhol tak rodinné väzby členov rodiny. Aj keď umiestnenie žalobcu je zásahom do jeho práv, je v záujme žalobcu, aby zotrval so svojimi rodičmi a nebol od nich odlúčený. Tiež dodal, že žalobca je umiestnený v zariadení, v ktorom sú vytvorené podmienky aj na umiestnenie rodín s deťmi.

II.

Správna žaloba, stanoviská

A.

3. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach správnu žalobu vo veciach zaistenia podľa ust. v účinnom znení (ďalej aj „“), namietajúc, že

- do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť, pretože je kurd a v krajine pôvodu kurdi čelia utláčaniu a diskriminácii zo strany tureckých štátnych orgánov;

- vyhostením žalobcu do Turecka dôjde k porušeniu čl. 3 Európskeho dohovoru;

- žalovaný sa nezaoberal skúmaním účelnosti a efektívnosti zaistenia žalobcu, ani sa nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia;

- žalovaný nezaujal žiadnu právnu úvahu k otázke prípustnosti zaistenia maloletej osoby z pohľadu dodržania medzinárodného princípu najlepšieho záujmu dieťaťa;

- maloletý žalobca je zraniteľnou osobou v zmysle a ;

- z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vyplýva, že policajné orgány by nemali postihovať maloleté deti za imigračný status a konanie ich rodičov, keďže nemôžu ovplyvniť správanie ich zákonného zástupcu [ napríklad rozsudky ESĽP zo 04.05.2023 vo veci A. M. a ďalší proti Francúzsku, č. 7534/20; z 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva proti Belgicku, č. 41442/07];

- nie je možné dávať na ťarchu maloletej osoby a vytýkať jej riziko úteku, ktoré ona nemohla ovplyvniť, pretože iba nasledovala dospelú osobu;

- citovanú judikatúru aplikuje vo svojej rozhodovacej činnosti aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (napr. rozsudky pod sp. zn. zo 17.10.2016, sp. zn. zo 14.06.2016) resp. krajské súdy (rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. );

- žalovaný nedostatočne odôvodnil zásah do základného práva na osobnú slobodu maloletej osoby;

- zaistenie žalobcu nie je v jeho najlepšom záujme, je v rozpore s čl. 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa a tiež s čl. 5 ods. 1 písm. f) Európskeho dohovoru.

B.

4. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný stručne zopakoval podstatné dôvody, pre ktoré pristúpil k zaisteniu žalobcu, skonštatoval, že uvedený postup bol správny a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

5. Podľa , zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

6. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.

7. Podľa , ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

8. Podľa , policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

9. Podľa § 221 ods. 1 S.s.p., žalobca sa môže správnou žalobou domáhať zrušenia rozhodnutia o zaistení, o predĺžení zaistenia, o predĺžení lehoty zaistenia vydaného podľa osobitného predpisu alebo určenia takého rozhodnutia za nezákonné, ak bol žalobca zo zaistenia prepustený.

10. Podľa § 230 ods. 1 písm. a) S.s.p., ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby podľa § 221 ods. 1, rozsudkom podľa povahy veci zruší napadnuté rozhodnutie o zaistení, rozhodnutie o predĺžení zaistenia alebo rozhodnutie o predĺžení lehoty zaistenia a nariadi žalovanému bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

11. Podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa na účely tohto Dohovoru sa dieťaťom rozumie každá ľudská bytosť mladšia ako osemnásť rokov, pokiaľ podľa právneho poriadku, ktorý sa na dieťa vzťahuje, nie je plnoletosť dosiahnutá skôr.

12. Podľa čl. 3 bodov 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa (1) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (2) Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

13. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 221 ods. 1 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

14. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 7. novembra 2023. Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili (žalobca ako aj žalovaný svoju účasť vopred ospravedlnili), preto správny súd v nariadenom pojednávaní pokračoval v ich neprítomnosti (§ 114 S.s.p.).

15. Žalobca v konaní namietal účelnosť a efektívnosť jej zaistenia, nakoľko sa v rozhodnutí žalovaný nezaoberal skúmaním a vyhodnotením existencie prekážok vyhostenia. Nie je zrejmé ako žalovaný skúmal a vyhodnocoval jednotlivé prekážky vyhostenia, a vo vzťahu ku ktorej konkrétnej krajine s tým, že nie je možné skúmať vyhostiteľnosť, nakoľko ani nie je zrejmé, kam mieni žalovaný žalobcu vyhostiť.

16. Správny súd na prvom mieste zdôrazňuje, že podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V súlade s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Všetky podmienky pritom musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody žalobcu.

17. Podľa konštantnej judikatúry kasačného súdu vo veciach zaistenia cudzincov (napr. sp. zn.1SZa/7/2016, sp. zn. ) žalovaný správny orgán je v rámci rozhodovania o zaistení povinný skúmať, či zaistením osoby bol naplnený účel, vyplývajúci z príslušných zákonných ustanovení, a či rozhodnutím o zaistení nedošlo k neprimeranému zásahu do práv účastníka chránených inými právnymi predpismi. Nevyhnutným predpokladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení cudzinca je v zmysle preukázanie existencie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení. Rovnako tak v rozhodnutí o zaistení nesmie absentovať dôvodnosť zásadného zásahu do jeho osobnej slobody. Povinnosťou žalovaného je preto odôvodniť rozhodnutie o zaistení tiež z hľadiska účelnosti zaistenia uvedenej v . Reálnosť vyhostiteľnosti je podmienkou zaistenia cudzinca, a to z toho dôvodu, aby sa predchádzalo svojvôli pri zaistení. Preto žalovaný musí s riadnou starostlivosťou pristupovať k prevereniu možnosti vyhostenia cudzinca do krajiny jeho pôvodu, resp. tretej krajiny. Ak nie je cudzinec vyhostiteľný, nie je jeho zaistenie ani efektívne, ani účelné.

18. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu č. PPZ-HCP- BA12-7275-010/2023-AV zo dňa 24.09.2023, v tomto nie je uvedené, kam má byť žalobca vyhostený. Zároveň však nemožno poprieť legálnu úpravu, keď v pripúšťa za splnenia tam uvedených podmienok možnosť neurčiť krajinu, do ktorej má byť cudzinec vyhostený. Uvedená skutočnosť tak sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia o administratívnom vyhostení, resp. napadnutého rozhodnutia o zaistení. Preto nemožno úspešne argumentovať tým, že každé rozhodnutie o zaistení cudzinca na účely výkonu administratívneho vyhostenia, keď cudzinec nebol administratívne vyhostený do konkrétnej krajiny, je potrebné a priori považovať za nezákonné a nepreskúmateľné z dôvodu nepreukázania podmienky potenciálnej vyhostiteľnosti. Takýto záver by popieral platnú právnu úpravu (vrátane Dohovoru) a nevyplýva ani z judikatúry kasačného súdu, či ústavného súdu, ktorá zachovanie, či porušenie princípu vyhostiteľnosti akcentuje vždy v okolnostiach konkrétneho prípadu (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj NS SR) sp. zn. a sp. ).

19. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. zo dňa 10.01.2020 podľa ktorého: „Neuvedenie krajiny do ktorej má byť cudzinec vyhostený síce v v druhej vete pripúšťa, avšak takýto údaj absentuje aj v rozhodnutí o zaistení, ktoré je predmetom tohto konania. Preto logicky nie je ani možné skúmať základnú podmienku zaistenia navrhovateľa, ktorou je jeho vyhostiteľnosť a v súvislosti s tým aj nepochybne relevantné otázky súvisiace s dĺžkou zaistenia ako sú efektívnosť, včasnosť a účelnosť administratívnych úkonov technického a organizačného charakteru potrebných pre samotné zabezpečenia vyhostenia, čo následne vyvoláva dôvodné pochybnosti o účele zaistenia. Pokiaľ teda rozhodnutie o zaistení na účel výkonu administratívneho vyhostenia nie je odôvodnené aj z tohto, vyššie uvedeného hľadiska, je z pohľadu kasačného súdu nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné“.

20. Z napadnutého rozhodnutia ako aj následného vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že za naplnenie účelu zaistenia považoval žalovaný iba samotné rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu zo dňa 24.09.2023, žalovaný úplne opomenul skúmať vyhostiteľnosť žalobcu. Napadnuté rozhodnutie o zaistení síce obsahuje citáciu viacerých právnych predpisov, avšak so všeobecným konštatovaním, bez konkrétneho zhrnutia vo vzťahu k osobe žalobcu. Žalovaný pritom sám ustálil štátnu príslušnosť žalobcu: Turecká republika a žiadnym spôsobom ju v konaní o administratívnom vyhostení alebo v konaní o zaistení nespochybňoval. Žalovaný sa nezaoberal tým, či bude žalobca vyhostený do Tureckej republiky, a to ani z pohľadu všeobecnej situácie v krajine jej pôvodu. Za tohto stavu si bol pritom žalovaný pred vydaním rozhodnutia o zaistení žalobcu povinný predbežne posúdiť a urobiť úsudok o tom, či je správne vyhostenie, vycestovanie alebo odovzdanie cudzinca aspoň potenciálne možné.

21. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že administratívny spis žalovaného neposkytuje žiadne podklady, na základe ktorých by bolo možné hodnotiť účelnosť a efektivitu zaistenia žalobcu, nakoľko dokumentuje iba skutkový stav veci ku dňu vydania rozhodnutia o zaistení a podanie správnej žaloby. Rovnako ani sprievodný list k žalobe a vyjadrenie k nej neobsahuje žiadne nové informácie o aktivite žalovaného a ďalších zainteresovaných orgánov (Útvar policajného zaistenia pre cudzincov) po vydaní rozhodnutia o zaistení. V rozhodnutí obsiahnutá identifikácia úkonov, ktoré je v prípade zaisteného potrebné vykonať (pre úspešnú realizáciu administratívneho vyhostenia – pre ktorý dôvod je držaný v zaistení), poskytuje súdu v prípade preskúmania zákonnosti rozhodnutia, vzhľadom

na počiatočné štádium zaistenia v čase vypracovania napadnutého rozhodnutia iba informáciu o predpokladanej aktivite žalovaného, čo dáva súdu možnosť hodnotiť efektívnosť takéhoto zaistenia len do budúcnosti. Avšak v aktuálnom konaní súd posudzoval správnu žalobu v čase, keď bol žalobca v zaistení už takmer jeden a pol mesiaca (z pôvodne stanovených troch mesiacov zaistenia). V takomto pokročilom štádiu pobytu v zaistení je pre posúdenie účelnosti a efektívnosti zaistenia (mať zaisteného k dispozícii pre účel výkonu administratívneho vyhostenia) nevyhnutné hodnotiť doposiaľ vykonané kroky žalovaného smerujúce k naplneniu tohto účelu. V aktuálnom konaní zistená pasivita žalovaného preto viedla správny súd k záveru o tom, že zotrvanie žalobcu v zaistení, by nebolo legitímne zdôvodnené a vykazovalo by znaky samoúčelnosti.

22. Uvedené platí o to viac, že maloletý žalobca je zraniteľnou osobou, ktorú možno zaistiť v zmysle druhej vety ust. len v nevyhnutnom prípade, a na čo najkratší čas.

23. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že deti by nemali byť pozbavované osobnej slobody, a to bez ohľadu na to, či majú zákonného zástupcu alebo sú bez sprievodu. Rovnako vo viacerých prípadoch rozhodol, že umiestnenie detí v zariadeniach, kde boli pozbavené osobnej slobody, bolo porušením čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovanú v rozsudku sp. zn. zo dňa 14.6.2016 (Judikát roka 2017). V zmysle predmetného rozsudku správny orgán musí s poukazom na najlepší záujem dieťaťa (zakotvený v článku 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho alebo jej najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére), postupovať obozretne pri umiestňovaní detí spolu s rodičom [čo je aj prípad žalobcu – pozn. správneho súdu] v útvare policajného zaistenia a pri úvahe o ich umiestnení by nemal opomenúť, že najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vyjadrením hodnôt, na ktorých je postavený systém ochrany práv dieťaťa, nie je možné účinne dosiahnuť bez reflektovania na judikatúru ESĽP, ktorá ohľadne pozbavenia osobnej slobody dieťaťa a ochrany práv a najlepšieho záujmu dieťaťa vo veciach zaistenia maloletých cudzincov, najmä tých, ktorí sú v sprievode rodičov, opakovane konštatovala porušenie čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach.

25. Kasačný súd považoval za dôležité tiež zdôrazniť, že deti by nemali byť postihované za imigračný status svojich rodičov (t.j. za to, že ich rodičia cestujú bez potrebných dokladov, resp. s pozmenenými dokonca falšovanými dokladmi), ani za ich predchádzajúce správanie, ktoré je vyhodnocované ako riziko úteku. Pritom poukazoval na rozhodovaciu prax ESĽP vyjadrenú v rozsudku zo dňa 19.01.2012 vo veci Popov proti Francúzsku sťažnosť č. 39472/07 a 39474/07, rozsudku zo dňa 12.10.2006 vo veci A. A. a H. A. v. F. (sťažnosť č. 13178/03) a rozsudku zo dňa 19.01.2010 vo veci Muskhadzhiyeva i. v. Belgicko (č. 41442/07).

26. Uvedené závery možno aplikovať aj na prípad žalobcu, ktorý je v sprievode svojich rodičov.

27. Administratívny spis, ani samotné napadnuté rozhodnutie pritom neobsahuje žiadne podklady/ dôvody, ktoré by zdôrazňovali naliehavosť zaistenia žalobcu ako zraniteľnej osoby, pričom doposiaľ nespochybnená vybavenosť Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce takýmto dôvodom nie je. Samotná skutočnosť, že žalobcovi bolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení je základnou a logickou podmienkou pre aplikáciu dôvodu zaistenia podľa . Navyše, neoprávnený pobyt (a až absurdne vyznievajúce konštatovanie o absentujúcej spolupráci u žalobcu a dokladu totožnosti keďže žalobca je dieťa do jedného roka veku) by v zmysle vyššie citovaných záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. ESĽP, nemal byť kladený na ťarchu žalobcu. K uvedenému preto musia v zmysle ods. 8 pristúpiť ďalšie okolnosti odôvodňujúce nevyhnutnosť zaistenia. Tieto však neboli žalovaným prezentované v napadnutom rozhodnutí, a napokon pre správny súd ani z obsahu administratívneho spisu nevyplývajú.

28. Za vyššie uvedených okolností správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (účelnosť a efektívnosť zaistenia, tiež jeho nevyhnutnosť podľa ) a zotrvanie žalobcu v zaistení, by predstavovalo porušenie jeho práv, zaručených v článku 3 ods.1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Z uvedeného dôvodu správny

súd podľa § 230 ods. 1 písm. a) S.s.p. napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil okamžité, bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

29. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a v konaní plne úspešnému mal. žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.