Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_21C-74-2011.pdf
PDF · 116.83 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/74/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Kolcunovou v právnej veci žalobcu AmiTel, s.r.o., L. Svobodu 73, Poprad, IČO: 36 509 175, zastúpeného Mgr. Michalom Tupým, bytom Úzka 5, Dunajská Lužná, proti žalovaným ad 1/ J.. Q. F., N.. XX.X.XXXX, A. B. XXX, S., štátny občan SR, ad 2/ P. F., N.. XX.X.XXXX, A. B. XXX, S., štátny občan SR, právne zastúpených JUDr. Marcelom Kohútom, advokátom, Námestie sv. Egídia 95, Poprad, o zaplatenie 11.220,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania v sume 1.422,15 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 12.3.2010 domáhal uloženia povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť sumu 11.220,50 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 11.5.2009 do zaplatenia titulom náhrady škody a náhrady trov konania.
Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je podnik poskytujúci verejné elektronické komunikačné služby a siete v zmysle zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Žalobca je vlastníkom metropolitnej siete v meste Poprad, ktorá pozostáva aj z optických vlákien na ulici R.. B. M. W., ktoré žalobca umiestnil v dňoch od 13. do 15.11.2006 na základe rozhodnutia mesta Poprad č. j. XXXXX/XXXX/XXXX/Oúr/Ďm zo dňa 13.11.2006. Žalovaní dňa 18.12.2007 pri stavebných prácach v súvislosti s výstavbou polyfunkčného objektu na ulici R.. B. M. W. poškodili optické vlákna žalobcu. Uvedené konanie malo za následok výpadok metropolitnej siete. Stavebný úrad výslovne uložil žalovanému v stavebnom povolení č. Y. zo dňa 19.10.2006 požiadať pred začatím stavebných prác o presné vytýčenie podzemných vedení správcov sietí, tzv. o určenie trasy tej ktorej siete. Uviedol, že vytyčovanie sietí je potrebné robiť vždy v čase pred samotným zahájením stavebných prác, aby bola zabezpečená aktuálnosť a presnosť vytýčenia práve v čase začatia stavebných prác. Žalovaný si zadovážil vytýčenie sietí hneď po nadobudnutí právoplatnosti stavebného povolenia, ale výkopové práce na pozemku parkoviska pred stavebným objektom začal až po vyše roku, čím vytýčenie sietí spred roka stratilo na aktuálnosti. Za predpokladu, žeby si žalovaný splnil povinnosť zadovážiť si aktuálne vytýčenie všetkých sietí v čase pred započatím výkopových prác na pozemku parkoviska, mal by vedomosť o optickom vedení a k škode by nedošlo. Keďže žalovaní nemali vedomosť o existencii vedenia optokáblov na predmetnom pozemku z dôvodu, že o vytýčenie žalobcu nepožiadali, spôsobili pri výkopových prácach s ťažkým mechanizmom poškodenie optických vlákien žalobcu. Poukázal na to, že žalovaní si nesplnili povinnosť zadovážiť vytýčenie žalobcovho vedenia a tým spôsobili materiálnu škodu
v požadovanej výške. Žalobca vyzval žalovaných na plnenie dňa 7.5.2009, s doručením dňa 10.5.2009 a nasledujúcim dňom sa žalovaný dostal do omeškania, čím si uplatnil úrok z omeškania.
V skrátenom konaní bol vydaný platobný rozkaz č. k. 7Ro/112/2010-20 zo dňa 30.8.2010, voči ktorému podal žalovaný v 1. rade včas odpor. Poukázal na nepravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaní poškodili optické vlákna pri realizácii výkopových prác z dôvodu, že žiadne v danom mieste neboli zrealizované. Argumentoval, že išlo len o povrchovú úpravu - zrovnanie terénu a žalobca mal umiestniť svoje optické vlákna v existujúcich teplovodných kanáloch. Navyše tieto optické vlákna boli osadené v hĺbke cca 19 cm, čím porušili všetky stavebno-technické predpisy. Žalovaní mali zato, že nie sú zodpovední za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pretože k nej došlo v dôsledku nesprávneho postupu a porušenia noriem žalobcom.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 16.6.2011 uviedol, že na umiestnenie optického kábla mal povolenie a umiestnil predmetný optický kábel na základe vydaného povolenia mesta Poprad v zmysle príslušných stavebných noriem.
Na pojednávaní dňa 3.11.2011 splnomocnený zástupca žalobcu poukázal na to, že vykonávanie prác
- umiestnenie optických káblov vykonali na základe rozhodnutia mesta Poprad zo dňa 13.11.2006 č. j. XXXXX/XXXX/XXXX/Oúr/Ďm, v zmysle vydaného povolenia. Žalobca ohlásil predmetnú stavbu mestu Poprad - vlastníkovi pozemku a táto činnosť bola povolená na základe predložených rozhodnutí. Poukázal na to, že si splnili všetky zákonné povinnosti v zmysle osadenia káblov a bolo povinnosťou žalovaných, aby si zadovážili aktuálne vytýčenie optických sietí, keď začali so stavebnou činnosťou v roku 2007. Zdôraznil, že zadováženie vytýčenia sietí v roku 2006, kedy malo dôjsť k zásahu, bolo staré a žalovaní si nezabezpečili aktuálne vytýčenie siete. Nesúhlasil s námietkou právneho zástupcu žalovaných, že optické káble mali byť osadené v teplovodných kanáloch. K predloženej fotodokumentácii žalovanými uviedol, že táto je skresľujúca, nakoľko porovnávacím bodom sa brala zemina, na ktorej už bol násyp. Z toho vyplýva, že neexistuje relevantný bod, ktorý by zodpovedal určeniu výšky osadenia týchto káblov. Dôvodom spôsobenia škody poukázal na nevedomosť žalovaných. Takéto práce kde sú osadené káble sa majú vykonávať ručne, nie za použitia techniky, pretože bagrista nevie odhadnúť veľkou lyžicou zásah tak, aby nepoškodil káble. Preto je irelevantné, či ide o 30 alebo 70 cm hĺbku osadenia káblov. Príčinná súvislosť nestojí na hĺbke uloženia káblov, ale na nevedomosti žalovaných o umiestnení káblov.
Právny zástupca žalovaných uviedol, že žalovaní v čase umiestnenia optických káblov boli užívateľmi predmetného pozemku v zmysle zmluvy o nájme s mestom Poprad, bol žalobca povinný oznámiť žalovaným realizovanie stavebných prác, založenia optokáblov. Poukázal na vtedy platnú československú technickú normu 341050, podľa ktorej vedenie káblov sa musí ukladať do zeme v hĺbkach najmenej 35 cm (s ochranou) a 70 cm (bez ochrany), keď sa kábel kladie bez mechanickej ochrany. Súdu predložili dôkaz - fotodokumentáciu, ktorá mala preukázať, že predmetné káble boli uložené vo výške 20 cm v zemi. Uviedol, že žalovaní vykonávali na pozemku len povrchové úpravy a v prípade ak by bolo vedenie káblov uložené v hĺbke ako predpisuje norma, k žiadnej škode by nedošlo. Poukázal aj na pochybenie mesta Poprad, keďže žalovaných neinformoval ako nájomcov predmetného pozemku o vydaní, resp. povolení č. XXXXX/XXXX/XXXX/Oúr/Ďm zo dňa 13.11.2006. Citoval ustanovenie § 69 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, že ak podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je vo verejnom záujme a nevyhnutnom rozsahu oprávnený zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti začatí výkonu tohto oprávnenia je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Nájomná zmluva medzi žalovanými a mestom Poprad bola podpísaná dňa 6.11.2006. Bola uzavretá za účelom ukončenia stavby, na ktorú to bolo prenajaté, a to výstavby komplexu parkovísk a komunikácie pri polyfunkčnom dome na ulici R.. B.. Zdôraznil, že z ich strany neboli vykonané výkopové práce, išlo len o práce na zrovnanie terénu pri vybudovaní parkoviska. Takéto optokáble sa neukladajú do hĺbky 20 cm, ani do 30 cm hĺbky. Zamestnanci žalovaných nerealizovali výkopové práce,
len terénne úpravy. Nekopali žiadnu jamu, išlo len o zrovnanie terénu. Povinnosť v stavebnom konaní realizovať práce ručne sa vzťahuje len na výkopové práce, nie na terénne úpravy. Argumentoval, že hĺbka v danom mieste, kde boli uložené optické káble má vplyv na vznik škody, pretože aj keby si bol stavebník vedomý, že v danom mieste je uložený optický kábel, predpoklad by, že je uložený v hĺbke, ktorú predpisuje norma a rozhodnutie mesta Poprad, nie v hĺbke 20 alebo 30 cm, preto by na mieste realizoval terénne úpravy rovnakým spôsobom, čím by k škode došlo.
Vzhľadom na to, že žalovaní rozporovali hĺbku uloženia káblov, žalobca pristúpil k vykonaniu dôkazu výkopom optokáblov, ale na inom mieste ako mieste kde vznikla škoda, zaznamenaním formou notárskej zápisnice. Na mieste samom kde došlo k škode nebol vykonaný dôkaz, pretože tam je už asfaltové parkovisko a nie je zachovaný pôvodný terén. Súdu bol predložený CD nosič, na ktorom je zaznamenané že po premeraní bolo zistené, že optické káble v mieste výkopu sú uložené 60 cm pod povrchom. Splnomocnený zástupca žalobcu poukázal na ustanovenie § 69 ods. 3 zákona č. 610/2003, že nie je povinnosťou zo strany telekomunikačného podniku oznamovať takéto práce, ale ide len o oprávnenie ak daný podnik chce umiestniť verejnú sieť. Žalobca pri osadení káblov postupoval štandardne podľa stavebného poriadku, ktorý sa týka oznámenia drobných stavieb. Taktiež poukázal, že v mieste samom kde boli položené optické káble je ochranné pásmo v zmysle § 67 ods. 1 - 3 písm. b) citovaného zákona, ktoré sa nachádza popri línii verejnej siete, kde je zakázané vykonávať zemné práce a sú povolené len ručné práce.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, najmä oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím mesta Poprad č. j. XXXXX/XXXX/XXXX/Oúr/Ďm zo dňa 13.11.2006, situačným plánom, stavebným povolením č. j. Y. zo dňa 19.10.2006, vyčíslenou škodou, výzvou žalobcu zo dňa 7.5.2009, vyjadrením právneho zástupcu žalovaných, rozhodnutím mesta Poprad zo dňa 13.11.2006 č. j. XXXXX/XXXX/XXXX/Oúr/Ďm, oznámením k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 9.8.2006, zmluvou o nájme pozemkov č. XX/XXXX/P zo dňa 6.11.2006, povolením na napojenie účelovej komunikácie na miestnu komunikáciu zo dňa 18.8.2006 č. j. XXXX/XXXX/XXXX/Oúr/Čj, situačným plánom, fotodokumentáciou žalovaných z miesta poškodenia, oznámením mesta Poprad zo dňa 26.1.2012, notárskou zápisnicou N. XXX/XXXX, CD nosičom, faktúrou č. XXXXXXXX, preberacím protokolom zo dňa 10.11.2006 nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 19.10.2006 mesto Poprad vydalo stavebné povolenie č. j. Y., ktorým povolilo žalovaným ako stavebníkom stavbu polyfunkčný objekt na pozemku parcely č. XXXX/XXX v k. ú. W.. Mesto Poprad v bode 10 uvedeného stavebného povolenia uložilo stavebníkom, že pred začatím stavebných prác na stavbe je nutné požiadať o presné vytýčenie podzemných vedení správcov týchto sietí. Pre existujúce podzemné vedenia musia byť dodržané ochranné pásma podľa platných STN a výkopové práce v ich blízkosti sa musia realizovať ručne a za prítomnosti pracovníkov jednotlivých organizácii. Dňa 13.11.2006 mesto Poprad vydalo rozhodnutie č. j. XXXXX/XXXX/XXXX/Oúr/Ďm na základe žiadosti žalobcu. V rozhodnutí mesto Poprad povolilo zvláštne užívanie miestnej komunikácie a zásah do telies chodníkov, spevnených plôch a verejnej zelene na ulici B. z dôvodu uloženia optických káblov v chráničke a pretláčania chráničky v trase chodníka (s minimálnym krytím chráničky 0,6 m) z dôvodu odľahčenia premávky. Zásah do telies chodníkov, spevnených plôch a verejnej zelene sa mal zrealizovať na pozemkoch v k. ú. W. podľa priloženej situácie v termíne od 13.11.2006 do 16.11.2006. Výkop ryhy a uloženie optických káblov sa malo vykonať vo verejnej zeleni v hĺbke minimálne 0,70 m s minimálnym krytím zásypom potrubia 0,60 m v rámci čiastočnej uzávierky miestneho chodníka. Dňa 6.11.2006 žalovaní podpísali zmluvu o nájme na pozemok parcely č. XXXX/XXX, ktorý mesto Poprad prenajalo na dobu neurčitú. V dňoch medzi 13.11. - 16.11.2006 boli vykonané práce žalobcom tak, že osadil optokáble na základe vyššie citovaného rozhodnutia mesta Poprad. Žalovaní dňa 18.12.2007 pri pozemných prácach v súvislosti s výstavbou polyfunkčného objektu na ulici R.. B. M. W. poškodili optické vlákna žalobcu, čo malo za následok výpadok žalobcovej metropolitnej siete v meste Poprad. Žalovaní vykonávali v tom čase terénne úpravy za účelom vybudovania parkoviska. Na miesto poškodenia prišiel konateľ spoločnosti, ktorý mal upozorniť pracovníkov žalovaných pri vykonávaní terénnych prác, že v zemi sú osadené optokáble. Asi po 15 minútach po odchode z miesta poškodenia sa konateľ spoločnosti vrátil s tým, že došlo k poškodeniu optických káblov a pretrhnutiu. Žalovaný v 1. rade vykonal
bezprostredne po poškodení optických káblov fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že optické káble boli osadené cca 20 cm v hĺbke zemi. Tieto káble boli pretrhnuté s tým, že z fotodokumentácie vyplynulo, že ide o dva optické káble, ktoré boli uložené nad sebou. Z ďalšej fotodokumentácie vyplýva, že od vedenia kábla v zemi do povrchu zeminy bolo nameraných 27 cm. Žalovaný v 1. rade uviedol, že pri vykonávaní prác nadvihli betónový panel a jeho nadvihnutím došlo k poškodeniu optických vlákien, keďže zemina bola na panele zo spodnej časti primrznutá. Žalovaný upozornil konateľa spoločnosti na mieste samom, že optokáble sa nenachádzajú v predpísanej hĺbke v zmysle rozhodnutia mesta Poprad, a mali sa nachádzať hlbšie.
Z výpovede konateľa spoločnosti Amitel, s.r.o. vyplynulo, že práce na osadenie optických káblov boli objednané na základe ponuky firmy Panorama plus, s.r.o. Práce sa začali na základe stavebného povolenia mesta Poprad a počas prác mali byť vykonávané kontroly osadenia káblov. Pri vykonávaní týchto prác dozoroval stavebný dozor pán H. z firmy žalobcu, ktorý podpisoval faktúry a preberací protokol. Uviedol, že v deň 18.12.2006 vykonávania stavebných prác žalovanými prišiel do miesta, kde boli vykonávané práce s ťažkou technikou, preto oboznámil stavebníkov, že sú tam osadené optokáble. Ťažká technika zarovnávala terén lyžicou, kde bol stiahnutý 15 - 20 m zeminy pozdĺžne. Oslovil pracovníkov, ktorí boli na tomto mieste a vyzval ich, aby zastavili tieto práce, pretože tam boli umiestnené optické káble. Títo pracovníci mali upovedomiť bagristu o uložení optokáblov, keďže bol na obedňajšej prestávke. Následne sa vzdialil z miesta z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a po 15 minútach prišiel alarm - SMS, že došlo k poškodeniu káblov a výpadku siete. Keď došiel na miesto poškodenia, žalovaný v 1. rade ho upozornil na to, že tieto káble nie sú dostatočne hlboko. Fotodokumentáciu si v tom čase keď bol na mieste neurobil a nemal vedomosť, aby jeho spolukonateľ, ktorý mal po ňom prísť vykonal fotodokumentáciu z miesta škody. Ďalej uviedol, že pri vstupoch a výstupoch na parkovisko bola vykopaná hlbšia jama, pretože išlo o miesta pri vstupoch a výstupoch, kde pod nimi boli osadené optické káble hlbšie z dôvodu, že dochádzalo k väčšej záťaži na povrchu zeme. Zároveň sa osadila telekomunikačná šachta asi 10 m od miesta pretrhnutia káblov smerom ku kostolu. S káblom sa manipulovalo iba v tom smere, že boli osadené nižšie na mieste plochy parkoviska pre väčšiu záťaž.
Z výpovede žalovaného v 1. rade vyplynulo, že na mieste samom nebola urobená skrivka, teda odhrnutá pôda bagrom, lebo tam boli betónové panely. Vyvrátil tvrdenie žalobcu, že malo byť odkrytých 20 cm zeminy ťažkou technikou, keďže na voľný terén bol položený panel, ktorý bol primrznutý k povrchovej vrstve zeminy a tým sa poškodili optické káble.
Z výpovede svedka V. V. vyplynulo, že objednané práce zo strany žalobcu vykonali na základe objednávky. Výkop sa vykonal na základe požiadavky na určitej trase zadanej žalobcom. Pred výkopom sa zrealizovala prehliadka všetkých sietí týkajúcich sa elektriny, vody, plynu, telekomunikácie. Tieto siete sú osadzované v rôznych hĺbkach, ktoré určujú na mieste samom správcovia sietí, ktorí uvedú v akej hĺbke sa nachádza tá konkrétna sieť. Optické káble sa mali osádzať v hĺbke 60 cm na základe objednávky žalobcu. Zrealizoval sa výkop, zavolala sa kontrolná osoba z firmy žalobcu. Bola premeraná ryha, teda výkop a do výkopu bola uložená chránička pre optokáble s tým, že navrch sa dala čierna fólia v prípade ak by došlo k nejakým zásahom inými správcami sietí. Na všetkých miestach pri osadzovaní optokáblov bola použitá rovnaká miera 0,6 x 0,4 m. Po zásype sa vykonala kontrolná ohliadka pánom H. a podpísala sa faktúra s preberacím protokolom na časť týchto prác. Vyjadril sa k súdom predloženej fotodokumentácii a uviedol, že z jeho pohľadu bola odobratá vrchná časť zeminy a keďže nie je vidieť trávnik, mal za to, že časť vrchnej pôdy bola odobratá. Ozrejmil skutočnosť, že mierka 0,6 x 0,4 m je šírka výkopu a 0,60 m je hĺbka výkopu. Uviedol, že chránička môže mať v priemere cca 4 cm a nad chráničkou bol urobený násyp 0,60 m. Hĺbka ryhy od terénu bola 60 cm. Na namietanie právneho zástupcu žalovaných, že optokáble boli uložené nad sebou aj keď mali byť vedľa seba, uviedol, že v prípade oblúkov sa mohlo stať, že chránička bola nad druhou chráničkou, keďže chráničky nešli len priamou líniou, ale ťahali sa aj po chodníkoch, cestách, čiže sa s nimi odbočovalo, či už doprava alebo doľava. Preto sa mohlo stať, že pri vzniknutom oblúku chráničky sa poukladali nad sebou, avšak po
zrovnaní trasy sa poukladali vždy vedľa seba. Z fotodokumentácie vyplynulo, že vo výkope boli dve vedľa seba a jedna nad chráničkou.
Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného, znáša ju sám.
Podľa § 67 ods. 1 - 3 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na ochranu vedení sa zriaďuje ochranné pásmo. Ochranné pásmo vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby príslušného stavebného úradu alebo dňom doručenia ohlásenia drobnej stavby.
Ochranné pásmo vedenia je široké 1, 5 m od osi jeho trasy a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.
V ochrannom pásme je zakázané vykonávať prevádzkové činnosti spojené s používaním strojov a zariadení, ktoré rušia prevádzku sietí, pridružených prostriedkov a služieb.
Podľa § 69 ods. 3 vyššie citovaného zákona, podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je povinný pri výkone oprávnení podľa odseku 1 počínať si tak, aby nespôsobil škodu na nehnuteľnostiach, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O začatí výkonu oprávnenia je povinný upovedomiť vlastníka alebo užívateľa dotknutej nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Z dôvodu havárie, výkonu práv podľa zmluvy o pripojení alebo poruchy na vedení je podnik oprávnený vstúpiť na cudziu nehnuteľnosť aj bez predchádzajúceho upovedomenia; v takom prípade upovedomí vlastníka alebo užívateľa bez zbytočného odkladu.
Podľa § 132 Občianskeho zákonníka (ďalej len OSP), dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne. Pri skúmaní vzniknutej škody bol súd povinný zaoberať sa v prvom rade, či došlo zo strany žalovaných k protiprávnemu konaniu ako škodcu, ktorý mal spôsobiť žalovanú škodu a tým, či žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a výsluchom žalobcu, žalovaného v 1. rade, svedkami, listinnými dokladmi založenými v spise. Súd nevykonal ďalšie dokazovanie nad rámec dôkazných návrhov účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 1, 4 OSP, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu. Ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné, nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci. Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu a bola vykonaná priamo z miesta poškodenia optických káblov je zrejmé, že optické káble neboli
osadené v zemi v predpísanej hĺbke v zmysle rozhodnutia mesta Poprad zo dňa 13.11.2006. Ten uložil žalobcovi povinnosť, že výkop ryhy a uloženie optických káblov sa vykoná vo verejnej zeleni minimálne 0,70 m s minimálnym krytím zásypom potrubia 0,60 m v rámci čiastočnej uzávierky miestneho chodníka. Je zrejmé, že aj keď by súd vzal do úvahy námietky žalobcu, že pri meraní hĺbky osadenia optických káblov došlo k nánosu zeminy na povrch zeme, či už o 10 alebo 20 cm, optické káble neboli osadené v zemi v hĺbke 70 cm s tým, že nad optickými káblami mal byť urobený zásyp minimálne v hĺbke 0,60 m. Súd nevzal do úvahy vykonané dokazovanie zo strany žalobcu výkopom a meraním zaznamenaným v notárskej zápisnici, keďže nešlo o identické miesto, ale išlo o miesto cca 20 m vzdialené od miesta poškodenia. Súd tento dôkaz nemohol akceptovať, keďže fotodokumentácia z miesta samého jasne preukazuje, že tieto káble neboli osadené v predpísanej hĺbke. Nestotožnil sa s argumentmi žalobcu, že príčinnou súvislosťou spôsobenej škody mala byť nevedomosť žalovaných o umiestnení optických káblov. Z vyjadrenia konateľa spoločnosti, že po 15 minútach na dostavil na miesto poškodenia a bezprostredne na to bol upozornený žalovaným v 1. rade, že tieto káble neboli uložené v predpísanej hĺbke, vyplýva že už v tom čase mal žalovaný v 1. rade vedomosť v akej hĺbke majú byť osadené optické káble. Žalovaný počítal s tým, že optokáble sú osadené v hĺbke minimálne 70 cm. S ohľadom na tento predpoklad konal s opatrnosťou primeranou tomuto predvídaniu uloženia v predpísanej hĺbke. Súd ma tiež za to, že v danom prípade došlo k pochybeniu mesta Poprad, ktoré neupozornilo užívateľa pozemku na to, že dôjde k realizácii uloženia optických káblov na parcele ktorú mesto prenajalo žalovaným. Už pri uzatváraní nájomnej zmluvy so žalovanými dňa 6.11.2006 bola u prenajímateľa - mesta podaná žiadosť o povolenie uloženia optických káblov. Mesto Poprad už v tom čase malo vedomosť o zámeroch žalobcu. Minimálne po vydaní rozhodnutia o povolení na uloženie optických káblov malo toto rozhodnutie mesto zaslať na vedomie žalovaným.
V zmysle vyššie citovanej právnej úpravy žalobca bol povinný upovedomiť užívateľa pozemku - žalovaných o začatí výkonu pozemných prác. Súd má zato, že žalovaní postupovali s náležitou opatrnosťou a v danom prípade nebol preukázaný kauzálny nexus medzi konaním žalovaných a vznikom škody. Ani zabezpečenie aktuálneho vytýčenia uloženia optických káblov by v danom prípade nezabránilo vzniku škody, pretože aj tak by žalovaní predpokladali ich umiestnenie v minimálnej hĺbke 60 cm. Žalovaní na mieste škody nevykonávali výkopové práce, ale len terénne úpravy premiestneným betónovým panelom umiestneným na povrchu, ktoré sa nedali vykonať ručne. Vzhľadom na to, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za škodu medzi protiprávnym úkonom žalovanými a vzniknutou škodou a k škode došlo bez zavinenia žalovaných, nebol dôvod sa zaoberať výškou škody z dôvodu hospodárnosti konania. Na záver súd konštatoval, že existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Nezadováženie si aktuálneho plánu sietí nebolo hlavnou príčinou nato, aby mali zodpovednosť niesť žalovaní. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný.
Zo skutkových okolností prípadu súd dôvodil, že bol to práve samotný žalobca, ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť a podcenil uloženie optických káblov v zmysle rozhodnutia mestského úradu, obišiel ich a taktiež STN, ktorá ukladá povinnosť v akej hĺbke majú byť osadzované káble.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd v zmysle zásady úspechu priznal trovy konania, ktoré vznikli úspešným žalovaným pozostávajúce z prevzatia a prípravy zastúpenia zo dňa 4.10.2010, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 6.10.2010, zastúpenia na pojednávaniach v dňoch 3.11.2011, 16.1.2012, 19.3.2012. Súd priznal trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení v zmysle § 10, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, 5 kde základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 % ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Základná sadzba tarifnej odmeny v zmysle § 10 citovanej vyhlášky predstavuje za jeden úkon právnej služby a 270,54 eur zo žalovanej sumy 11.220,50 eur a 1
a 135,27 eur (5 x 135,27 eur). Súd priznal náhradu hotových výdavkov predstavujúcich režijný paušál za úkony prevzatie a príprava zastúpenia, odpor v sume 14,42 eur (2 x 7,21 eur), za úkon zastúpenie na pojednávaní dňa 3.11.2011 vo výške 7,41 eur a za zastúpenie na pojednávaniach v dňoch 16.1.2012 a 19.3.2012 sumu 15,26 eur (2 x 7,63 eur), čo predstavuje spolu 37,09 eur a za 5 úkonov právnych služieb sumu 676,35 eur. Ďalej súd priznal zaplatený súdny poplatok za odpor žalovanými v sume 673 eur. Na vyhlásenie rozsudku sa dostavil právny zástupca žalovaných, ktorému prináleží za tento úkon 1 s režijným paušálom a 35,71 eur. Celkovo trovy právneho zastúpenia a trovy vzniknuté za zaplatený súdny poplatok predstavujú sumu 1.422,15 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.