Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/12/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Záleskou v právnej veci žalobcu P.U.P.H. „HBH" Waldemar Lutnik s miestom podnikania ul. Wawrzyniaka 43, 66 400 Gorzów Wlkp., NIP PL 597-000-64-31, Poľská republika, právne zastúpeného JUDr. Annou Kecerovou Veselou, advokátkou, Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, proti žalovanému Q. V. s miestom podnikania B. XXXX/X, XXX XX I., IČO XX XXX XXX, o zaplatenie 3 777,65 zlotých a o zaplatenie 7 638,92 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 3 777,65 zlotých s 9 % ročným

úrokom z omeškania od 3.4.2010 do zaplatenia, 7 638,92 eur s 9 % ročným úrokom z z omeškania od 14.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 1 877,30 eur, pozostávajúcu zo súdneho poplatku vo výške 509,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 367,80 eur, ktorú je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť JUDr. Anne Kecerovej Veselej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3 777,65 zlotých a 7 638,92 eur s príslušenstvom. Uviedol, že žalobca uzavrel so žalovaným verbálne kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovanému dodal a žalovaný prevzal tovar - pánsku a dámsku obuv podľa požiadaviek žalovaného. Dôkazom o vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi sú potvrdené faktúry, ktoré zároveň slúžia ako dodací list. Žalovaný ich podpisom potvrdil prevzatie tovaru od žalobcu. Žalobca vyúčtoval žalovanému za dodaný tovar kúpnu cenu vo výške 7 596 zlotých faktúrou č. 0021/10/WDT zo dňa 3.3.2010 so splatnosťou dňa 2.4.2010. Žalovaný túto faktúru uhradil čiastočne, nezaplatený zostatok predstavuje 3 777,65 zlotých. Žalobca vyúčtoval žalovanému za dodaný tovar kúpnu cenu vo výške 7 857,12 eur faktúrou č. 0156/10/WDT zo dňa 14.10.2010 so splatnosťou dňa 13.11.2010. Žalovaný túto faktúru uhradil čiastočne, nezaplatený zostatok predstavuje 7 638,92 eur. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne výzvou zo dňa 9.6.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávok. Žalovaný na túto výzvu reagoval návrhom na mimosúdne vyriešenie sporu a postupné splnenie dlhu, ktorého právny základ žalovaný nespochybňoval. Z neskoršieho správania žalovaného bolo zrejmé, že išlo len o snahu o- oddialenie splnenia záväzku. Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie dlhu v splátkach, žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval. Uplatnenie úroku z omeškania žalobca odôvodnil podľa § 369 Obch. zák. účinného od 15.1.2009 nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr. Navrhol, aby súd vydal v právnej veci platobný rozkaz, žiadal náhradu trov konania. Žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 509,50 eur.

Okresný súd Trenčín vydal v právnej veci platobný rozkaz č.k. -54 zo dňa 31.5.2010, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, čím nastali účinky podľa

V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že s platobným rozkazom nesúhlasí z týchto dôvodov : verbálne uzavretá zmluva nebola zo strany žalobcu dodržaná z dôvodu neskorého dodania jesenného tovaru, z dôvodu dodania nekvalitného tovaru, čo žalovaný uviedol aj v korešpondencii s právnou zástupkyňou žalobcu, žalobca si doposiaľ neprevzal nepredajný tovar zo skladu, čím žalovanému vznikajú náklady na jeho preskladovanie, žalobca sa po dodaní tovaru dištancoval od riešenia reklamovaného tovaru a zástupca žalobcu viac žalovaného nenavštívil z obavy, že príde o províziu, verbálne bol dohodnutý úrok z omeškania rovnajúci sa nule z dôvodu kompenzácie neskorej dodávky a prevzatia nepredaného tovaru. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol, žiadal náhradu trov konania.

K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril prostredníctvom právnej zástupkyne písomným podaním zo dňa 16.12.2011. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca mohol žalovanému dodať jesenný tovar aj v skoršom termíne, avšak žalovaný skoršiu dodávku nepožadoval, pretože mal záujem najprv dopredať jesenný tovar z minulých rokov a preto akceptoval dodanie jesenného tovaru 14.10.2010. K nekvalite tovaru žalobca uviedol, že kupujúci je povinný prezrieť si tovar pri jeho prevzatí alebo bezprostredne po ňom. Žalovaný počas prvých troch mesiacov od odania tovaru nenamietal žiadne vady tovaru. Námietky tohto typu žalovaný začal používať až keď mal problémy s platením kúpnej ceny žalobcovi za dodané topánky. Žalovaný nezaplatil za celú jesennú dodávku tovaru a zas časť dodávky z jari 2010.

Obchodný zástupca žalobcu prichádza na Slovensko každé dva týždne, aby prevzal od obchodných partnerov obuv, ktorú koncoví zákazníci reklamovali. Žalovaný žalobcu neinformoval o žiadnych reklamáciách od zákazníkov, ktoré by žalobca nevybavil. Žalovaný informoval žalobcu o reklamácií topánok naposledy vo februári 2011, pričom išlo o dva páry obuvi, z ktorých jeden pár obuvi bol opravený obuvníkom žalobcu a na druhý pár žalobca vystavil žalovanému dobropis č. 85/11/WDK. Žalobca sa s každým obchodným partnerom, ktorý sa dostane do finančných ťažkostí, snaží vec riešiť mimosúdne a vzájomnou dohodou. V tomto prípade ide však o zrejmú neochotu žalovaného splniť svoje záväzky. Žalobca neuplatňuje úroky z omeškania v prípade mimosúdneho riešenia veci. Podaným odporom žalovaný nepriamo potvrdil, že tovar mu bol dodaný v množstve a cene, ktoré žalobca uviedol v žalobe.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie podľa výsluchom žalovaného, podľa oboznámením obsahu listinných dôkazov : certifikátu žalobcu o zápise do registra podnikania, faktúry č. 0021/10/WDT zo dňa 3.3.2010 vo výške 7 596 zlotých so splatnosťou dňa 2.4.2010, faktúry č. 0156/10/WDT zo dňa 14.10.2010 vo výške 7 857,12 eur so splatnosťou dňa 13.11.2010, výzvy zo dňa 9.6.2011, elektronickej pošty žalovaného zo dňa 13.6.2011, elektronickej pošty právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 22.6.2011, zo dňa 7.7.2011, objednávok zo dňa 19.10.2010, 20.9.2010, 24.7.2010, 11.6.2010, 20.5.2010, 3.5.2010, zoznamu žalobcu o tovare na sklade, fotografií žalovaného o kvalitatívnych nedostatkoch a skrytých vadách zistených po dodaní tovaru v počte 12 ks tovaru, výpis zo živnostenského registra žalovaného.

Žalovaný ako účastník konania na pojednávaní dňa 5.4.2012 uviedol, že dňa 3.5.2010 so zástupcom žalobcu urobil objednávku jesenného tovaru - obuvi zo syntetického materiálu bez teplých podšívok. Zástupca žalobcu nekomunikoval v slovenskom jazyku, mohlo dôjsť k mylným interpretáciám. Žalovaný požadoval tovar dodať v dvoch dodávkach, prvá dodávka sa mala uskutočniť v auguste 2010, predmetom dodávky mala byť členková obuv a zvyšok dodávky - nezaplatené čižmy mal byť dodaný do konca septembra 2010. Žalobca bol v omeškaní s dodávkou tovaru a po niekoľkých urgenciách, aj osobných, ktoré dokazujú ďalšie objednávky, vyzval žalovaný zástupcu žalobcu v Trenčíne, na dodržanie lehoty dodania. Dňa 20.9.2010 opri osobnej návšteve zástupcu žalobcu v Trenčíne žalovaný tomuto zástupcovi oznámil, že pokiaľ tovar nebude dodaný do 20.9.2010, tovar žalovaný prevezme iba do komisionálneho predaja s tým, že uhradí predaný tovar po vystavení dobropisu za vrátený tovar. Žalobca lehotu nedodržal a tovar dodal až dňa 19.10.2010. Týmto dňom vstúpila do platnosti dohoda zo dňa 20.9.2010. V apríli 2011 žalovaný telefonicky požiadal žalobcu, aby si prišiel nepredaný tovar zobrať

späť. Nekvalitný tovar žalovaný reklamoval ešte v októbri 2010. Tovar dodaný dňa 19.10.2010 bol dodaný na základe objednávok zo dňa 3.5.2010, 20.5.2010 a 11.6.2010 a je uvedený vo faktúre zo dňa 14.10.2010. Tovar bol žalovanému dodaný v Trenčíne, do jeho skladu v areály OZETA. Spolu s tovarom bola žalovanému dodaná aj faktúra, ktorá slúži ako dodací list. Tovar bol dodaný autom šoférom žalobcu, u ktorého spravil žalovaný ústnu výhradu prevzatia tovaru do komisionálneho predaja. Žalovaný si myslel, že túto výhradu môže u šoféra vykonať. Tento šofér robil so žalovaným aj objednávky a preberal od žalovaného finančnú hotovosť. Výhradu žalovaný na faktúru zo dňa 14.10.2010 nenapísal, oznámil ju ústne. Pokiaľ ide o faktúru zo dňa 3.3.2010 dodávka tohto tovaru bola realizovaná včas, ale žalovaný reklamoval kvalitatívne vady tohto tovaru. Tieto vady žalovaný reklamoval vždy pri osobnej návšteve zástupcu žalobcu a tieto sa dátumovo zhodujú s objednávkami zo dňa 20.5.2010, 11.6.2010, 24.7.2010, 20.9.2010 a 19.10.2010. Žalovaný dostal vždy iba odpoveď, že sa to bude riešiť. Uviedol, že trvá na tom, že žalobcovi vráti tovar a rozdiel 3 77,65 zlotých a 2 402,95 eur žalobcovi doplatí. Reklamácie žalovaný uplatňoval ústne, nie písomne, v minulosti boli ústne reklamácie vždy vybavené. Žalovaný na pojednávaní predložil súdu súpis vád spolu s fotografiami reklamovaného nekvalitného alebo nepredajného tovaru.

Žalobca má sídlo v Poľskej republike, žalovaný má sídlo v Slovenskej republike. Ide o konanie s cudzím prvkom a preto musel súd vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti na konanie v tejto veci a otázku aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného peňažného nároku žalobcu.

Podľa § 756 Obch. zák. ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ medzinárodná zmluva, ktorá je pre Slovenskú republiku záväzná a bola uverejnená v Zbierke zákonov, neobsahuje odlišnú úpravu.

Podľa článku 1 Dohovoru č. OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len Viedenský dohovor) tento dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch a/ ak tieto štáty sú zmluvnými stranami; alebo b/ ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, keďže medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktorá bola uverejnená v Zbierke zákonov, v danom spore Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru uverejnený v Zbierke , s prihliadnutím na to, že Slovenská republika urobila výhradu podľa článku 95 Dohovoru k článku 1 písm. b/ tohto Dohovoru, sa tento Dohovor aplikuje na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako priama norma cez Obch. zák. ako prioritnej doložky riešiacej vzťah a Viedenského dohovoru. Medzi žalobcom a žalovaným došlo ku kúpe tovaru, hnuteľných vecí. Žalobca je fyzickou osobou so sídlom podnikania v Poľsku, žalovaný je fyzickou osobou so sídlom podnikania na Slovensku. Poľsko a Slovensko sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru, čím je splnený aj medzinárodný prvok. V konaní súd nezistil, že žalobca a žalovaný dohodli vylúčenie aplikácie Dohovoru alebo jeho časti podľa článku 6 Dohovoru.

Podľa článku 4 Viedenského dohovoru tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä

a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti;

b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.

Podľa článku 7 ods.1 Viedenského dohovoru pri výklade tohto Dohovoru sa prihliadne na jeho medzinárodnú povahu a na potrebu podporovať jednotnosť pri jeho použití a dodržiavaní dobromyseľnosti v medzinárodnom obchode.

Podľa článku 11 Viedenského dohovoru zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, včítane svedkov.

Podľa článku 30 Viedenského dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa článku 45 ods. 1 písm. a/ Viedenského dohovoru ak nesplní predávajúci niektorú svoju povinnosť zo zmluvy o kúpe alebo z tohto Dohovoru, môže kupujúci uplatniť práva ustanovené v článkoch 46 až 52;

Podľa článku 46 ods.2 Viedenského dohovoru ak tovar nezodpovedá zmluve, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, len ak vadné plnenie zakladá podstatné porušenie zmluvy a ak je požiadavka na dodanie náhradného tovaru uplatnená buď súčasne s oznámením urobeným podľa článku 39, alebo v primeranom čase potom.

Podľa článku 46 ods.3 Viedenského dohovoru ak tovar nezodpovedá zmluve, môže kupujúci požadovať od predávajúceho odstránenie vadného plnenia, ibaže by to bolo neprimerané s prihliadnutím na všetky okolnosti. Požiadavka na odstránenie vadného plnenia sa musí uplatniť buď súčasne s oznámením urobeným podľa článku 39, alebo v primeranom čase potom.

Podľa článku 39 ods.1 Viedenského dohovoru právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.

Podľa článku 39 ods.2 Viedenského dohovoru právo kupujúceho z vád tovaru vždy zaniká, ak kupujúci neoznámi predávajúcemu vady tovaru najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď sa tovar skutočne odovzdal kupujúcemu, ibaže táto lehota nie je v súlade so zmluvnou záručnou lehotou.

Podľa článku 53 Viedenského dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa článku 59 Viedenského dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou alebo určiteľnej podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.

Podľa článku 60 písm. b/ Viedenského dohovoru povinnosť kupujúceho prevziať dodávku spočíva v prevzatí tovaru.

Podľa ustanovenia Poľskej republiky má medzinárodná zmluva, ktorou je Poľská republika viazaná, prednosť pred jej vnútroštátnymi právnymi predpismi. Poľská republika ratifikovala Viedenský dohovor dňa 13.03.1995, čo bolo zverejnené v jej zbierke zákonov (Dziennik Ustaw) pod č. 286/1996.

Viedenský dohovor ako norma priamo aplikovaná na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený kúpnou zmluvou upravuje nároky kupujúceho z vád dodaného tovaru v článkoch 46 až 52. Žalovaný v súdnom konaní tvrdil, že nároky z vád tovaru dodaného podľa objednávok zo dňa 20.5.2010, 11.6.2010, 24.7.2010, 20.9.2010 a 19.10.2010, teda aj nároky z vád tovaru, ktorého kúpnu cenu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 0156/10/WDT zo dňa 14.10.2010. Vady tovaru mali podľa tvrdenia žalovaného spočívať v nedodržaní lehoty dohodnutej na dodanie tovaru a v nekvalite tovaru. Z ustanovení a vyplýva, že občianske súdne konanie je ovládané prejednávacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie

dôkazy je zásadne vecou účastníkov. Platí, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Žalovaný v konaní neoznačil žiaden rozhodný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení, najmä skutočnosti, že označené vady tovaru v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť oznámil žalobcovi. Žalovaný v súdnom konaní preukazoval špecifikáciu kvalitatívnych vád dodaného tovaru. Medzi dodaním tovaru žalovanému dňa 14.10.2010, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná, a jeho preukázanou špecifikáciou čo do vád tovaru na pojednávaní dňa 5.4.2012, uplynula doba takmer jeden a pol roka (538 dní), čo nemožno v súlade s Viedenským dohovorom považovať za primeraný čas na oznámenie vád tovaru. Oznámenie vád tovaru vrátane špecifikácie vád tovaru je podľa názoru súdu podmienkou pre úspešné uplatnenie týchto vád. Žalovaný v súlade s týmto dohovorom nepostupoval a preto mu nároky z vád tovaru nepatria. V konaní žalovaný nepreukázal, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu komisionálnej zmluvy na tovar, ktorý mal žalobca dodať s oneskorením. Žalovaný ani netrval, že od kúpnej zmluvy odstúpil. Dodaním a prevzatím tovaru podľa špecifikácie v označenej faktúre vzniklo žalobcovi právo a žalovanému povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Výška kúpnej ceny, ktorú žalovaný doposiaľ žalobcovi nezaplatil nebola v konaní sporná. Z faktúry č. 0021/10/WDT žalovaný nezaplatil kúpnu cenu vo výške 3 777,65 zlotých a túto výšku žalovaný v konaní uznal tým, že vyjadril ochotu túto kúpnu cenu zaplatiť. Z faktúry č. 0156/10/ WDT žalovaný nezaplatil časť kúpnej ceny vo výške 7 638,92 eur. Žalovaný v konaní nepreukázal, že dlh predstavujúci zaplatenie kúpnej ceny - žalovanej istiny zanikol splnením, zaplatením. V konaní súd nezistil žiadne iné rozhodné skutočnosti, v dôsledku ktorých by došlo k zániku dlhu žalovaného iným spôsobom. Nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny je čo do základu a výšky dôvodný.

Podľa článku 78 Viedenského dohovoru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.

Podľa článku 1 ods.1 Nariadenia Rím I toto nariadenie sa uplatňuje na situácie, v ktorých dochádza k stretu rôznych právnych poriadkov pri zmluvných záväzkoch v občianskych a obchodných veciach.

Podľa článku 4 ods.1 písm. a/ Nariadenia Rím I pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto : zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu.

Podľa článku 19 ods.1 Nariadenia Rím I na účely tohto nariadenia sa za obvyklý pobyt spoločností alebo iných subjektov s právnou subjektivitou alebo bez nej považuje miesto ich ústredného riadenia.

Podľa článku 25 ods.1 Nariadenia Rím I toto nariadenie nemá vplyv na uplatňovanie medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je jeden alebo viacero členských štátov v čase prijatia tohto nariadenia a ktoré ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky.

V zmysle čl. 58 ods.1 Viedenského dohovoru je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu v deň, keď mu predávajúci umožní nakladať s dodaným tovarom, t.j. do omeškania sa kupujúci dostáva nasledujúci deň po dodaní tovaru. V zmysle čl. 78 Viedenského dohovoru platí, že ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny, má druhá strana nárok na úroky z omeškania. Výška úrokov však Viedenským dohovorom nie je určená. Súd preto v tomto smere za použitia príslušných ustanovení Nariadenia Rím I aplikoval právne predpisy Poľskej republiky. V zmysle čl. 481 ods. 1,2 a čl. 482 ods.1 Civilného kódexu platného na území Poľskej republiky sa maximálna výška úrokov z omeškania určuje osobitným nariadením. Podľa § 1 nariadenia Rady ministrov na určenie výšky zákonných úrokov zo dňa 4.12.2008 je zákonná úroková sadzba stanovená na 13 % ročne. Žalobcom uplatnená výška úroku z omeškania zodpovedá zákonnému zneniu citovaného nariadenia Rady ministrov Poľskej republiky. Žalobca uplatnil proti žalovanému úrok z omeškania vo výške 9 % ročne a touto dispozíciou žalobcu bol súd v konaní viazaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech priznal súd náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Náhrada trov konania pozostáva zo súdneho poplatku vo výške 509,50 eur a z trov právneho zastúpenia JUDr. Anny Kecerovej Veselej, advokátky, za tieto úkony právnej služby, hotové výdavky a náhrady za stratu času :

- prevzatie a príprava - plnomocenstvo zo dňa 16.5.2011 podľa , , vyhlášky č. po 253,94 eur + 7,41 eur paušál

- žaloba zo dňa 12.9.2011 podľa , , vyhlášky č. po 253,94 eur + 7,41 eur paušál

- vyjadrenie k odporu zo dňa 16.12.2011 podľa , , vyhlášky č. po 253,94 eur + 7,41 eur paušál

- účasť na pojednávaní dňa 5.4.2012 podľa , , vyhlášky č. po 253,94 eur + 7,63 eur paušál

- náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie dňa 5.4.2012 podľa vyhlášky č. Rajec - Trenčín, Trenčín - Rajec v rozsahu 4 polhodiny po 12,71 eur = 50,84 eur

- cestovné dňa 5.4.2012 podľa vyhlášky č. a podľa pri základnej náhrade 0,183 eur/km, priemernej spotrebe paliva motorového vozidla Audi A6, ev.č. ZA330EJ vo výške 7,1 litra/100 km, cene PHM 1,484 eur/liter vo vzdialenosti 160 km = 43,37 eur

Právna zástupkyňa žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, o ktorej rozhodol súd podľa vyhlášky č. Trovy právneho zastúpenia 1 139,83 eur + 20 % DPH vo výške 227,97 eur = 1 367,80 eur. Náhrada trov konania spolu 1 877,30 eur.

Podľa je žalovaný náhradu trov konania zaplatiť právnej zástupkyni žalobcu.

Lehota na splnenie povinností je určená podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.

Náležitosti odvolania : ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutia napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej)

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( , , )

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).