Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/395/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľky: W. O., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z. č. XXX, právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Stopkom, advokátom, Advokátska kancelária, B. XXXX/X , XXX XX J., proti odporcom: v rade 1/ R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z., O. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Bohuslavom Majchrákom, spol .s.r.o., sídlo kancelárie Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, v rade 2/ W. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. Z., O. č. XXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľky a odporcu v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. -180 zo dňa 4.4.2011, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Čadci návrh navrhovateľky a protinávrh odporcu v rade 2/, ktorým sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. I. Z. ako C-KN 11682 - záhrada o výmere 1081 m2, C-KN 11680 - orná pôda o výmere 1144 m2, C-KN 11675 - orná pôda o výmere 849 m2, C-KN 11673/1 - orná pôda o výmere 52 m2, C-KN 11697 - orná pôda o výmere 210 m2, C-KN 11674/1 - orná pôda o výmere 265 m2, C-KN 11694 - orná pôda o výmere 1081 m2, C-KN 11692 - ttp. o výmere 571 m2, C-KN 11687 - ttp. o výmere 281 m2, C-KN 11683

- zastavaná plocha o výmere 1438 m2, patria do podielového spoluvlastníctva navrhovateľky v 1 a odporcu v rade 2/ v 1 zamietol, keď z výsledkov vykonaného dokazovania, vzhľadom na tvrdenia odporcu v rade 1/ o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nielen titulom kúpno- predajnej zmluvy, uzatvorenej s F. H. 9.5.1997, odvkladovanej pod V 970/1997 zohľadnil nadobudnutie vlastníckeho práva i titulom vydržania. Za nesporné považoval, že od uzatvorenia kúpnej zmluvy s F. H. do podania návrhu na súde, uplynulo viac ako 10 rokov. Tým, že odporca odkúpil nehnuteľnosti kúpno-predajnou zmluvou od F. H. 9.5.1997, ktorá bola riadne odvkladovaná aj katastrálnym úradom, bol presvedčený o vlastníctve k sporným nehnuteľnostiam, v dobrej viere tieto nehnuteľnosti ako ich skutočný vlastník užíval, až do podania žaloby na súd, nebol či už zo strany navrhovateľky, alebo odporcu v rade 2/ v držbe rušený. Ako vlastník sa k predmetným nehnuteľnostiam správal, platil dane, čo bolo preukázané listom Obce Nová Bystrica. Za nie bez významu, vychádzajúc zo zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností a právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, na základe kúpnej zmluvy a taktiež aj zmluvy o budúcej kúpnej zmluve ešte z 23.8.1996, ako i výsluchu svedka F. H., ktorý s F. H. pripravoval podklady pre uzatvorenie kúpnej zmluvy, ustálil, že odporca 1.rade splnil všetky úkonom predpísané predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva uplynutím vydržacej lehoty. F. H. potvrdil deľbu získanej kúpnej ceny medzi deti F. H., z ktorých časť prevzal aj W. H., právny predchodca navrhovateľky a odporcu v rade 2/, ktorý do svojej smrti v roku 2000 nikdy vo vzťahu k vlastníctvu odporcu v rade 1/, nevzniesol námietku, ani sa nedovolával ochrany svojho vlastníckeho práva.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote doručili odvolanie navrhovateľka i odporca v rade 2/. Navrhovateľka v podanom odvolaní poukazovala, že okresný súd sa riadnym spôsobom nevysporiadal so svedeckými výpoveďami, uskutočnenými na pojednávaní 21.3.2011, na ktorom svedkovia potvrdili, že odporca bol rušený v užívaní nehnuteľností, bolo mu opakovane, sústavne vytýkané nielen zo strany navrhovateľky, ale aj zo strany odporcu v rade 2/, ako i svedkov, že nie je vlastníkom predmetných pozemkov. Nemohol byť preto v dobrej viere, že je vlastníkom, nakoľko vydržacia doba mu prestala plynúť momentom, keď s prihliadnutím na bežnú opatrnosť, mu muselo byť jasné, že na neho apeluje skupina ľudí, sústavne a nepretržite. Bol rušený pánom S. W. s tým, že ho upozorňoval, že predmetné parcely patria jemu ako aj H.. V tejto súvislosti poukazovali na rozhodnutie a judikatúru súdov, podľa ktorých, nie je možné dobromyseľnosť posudzovať zo subjektívneho hľadiska, ale vždy je ju potrebné hodnotiť objektívne. Taktiež zastala názor, že rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne zdôvodnené, v zmysle ustanovenia V tomto smere poukazovala i na skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti nemohol nadobudnúť odporca ako vlastník, nakoľko predávajúca F. H. nebola vlastníkom nehnuteľností, bol pri spisovaní kúpnej zmluvy upozorňovaný na to, že „tých parciel je tam nejak priveľa“. Rozsudok okresného súdu žiadala zmeniť, prípadne zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca v rade 2/ považoval za neprijateľné, nepochopiteľné, akým spôsobom prišiel o svoje dedičstvo, ktoré nadobudol osvedčením o dedičstve D 705/00 D/1290/00, ktoré nadobudlo právoplatnosť v apríli 2001. Poukazoval, že okresný súd sa vôbec nezaoberal tým, že i vlastník má svoje práva, nezaoberal sa tým, že nehnuteľnosti zdedil a osobe, ktorá konala v rozpore so zákonom priznal viac práv ako vlastníkovi.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a rozsudok okresného súdu ako správny, podľa potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil správny právny záver, napokon svoje rozhodnutie i náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu, krajský súd považoval za potrebné dodať, že vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom a to so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí menovite vady, alebo nedostatok nadobúdacieho titulu, v prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nadobúdateľ nemohol pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu titul je. V takom prípade sa stane nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží.

Pri právnom posudzovaní predmetnej veci, je potrebné zohľadniť, že pokiaľ by nadobudol odporca v rade 1/ vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, na základe neplatnej kúpno-predajnej zmluvy od nevlastníka, práve inštitút vydržania hojí nedostatky takéhoto nadobúdacieho titulu a za splnenia ďalších zákonom stanovených podmienok umožní, aby v takomto prípade nadobúdateľ nehnuteľnosti nadobudol vlastnícke právo práve prostredníctvom inštitútu vydržania, zo zákona po uplynutí zákonom stanovenej vydržacej lehoty.

V tejto súvislosti okresný súd správne zohľadnil, že odporca v rade 1/ nadobudol predmetné nehnuteľnosti titulom kúpno-predajnej zmluvy, uzatvorenej s F. H. 9.5.1997, ktorá bola odvkladovaná na katastrálnom úrade V 970/1997, ktorej vklad bol povolený 22.9.1997. O dobrej viere má zmysel uvažovať v prípade, keď držiteľ nie je subjektom práva, ktoré vykonáva.

V dobrej viere je držiteľ, ktorý sa domnieva že mu držaná vec, alebo vykonávané právo patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadne existencie svojho práva v omyle, ktorý sa vzťahuje buď k právnym skutočnostiam, k osobám, alebo k právnej úprave.

Zo zákona vyplýva, že držiteľ musí byť v dobrej viere, so zreteľom ku všetkým okolnostiam. Či je držiteľ v dobrej viere, alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu na každom požadovať, nemal resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, alebo právo patrí.

Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Z textu zákona vyplýva, že oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Z uvedeného vyplýva, že o dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží, alebo vykonáva právo v omyle, že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.

Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu na každom požadovať. Pri hodnotení dobrej viery, je vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Základ oprávnenej držby teda spočíva na ospravedlniteľnom omyle. Ak potom odporca v rade 1/ nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpno-predajnej zmluvy, ktorá bola príslušným katastrálnym úradom odvkladovaná, v skutočnosti ide o ospravedlniteľný omyl i napriek tomu, že zmluva o prevode veci na takom omyle založená je síce absolútne neplatná, avšak nadobúdateľ získal oprávnenú držbu. Predávajúca totiž bola zapísaná ako vlastníčka prevádzaných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, katastrálny úrad prevod nehnuteľností odsúhlasil tým, že rozhodol o povolení vkladu predmetnej kúpno- predajnej zmluvy. Pokiaľ sa potom odporca v rade 1/ odôvodnene domnieval, že mu nehnuteľnosti ako vlastníkovi patria, hoci tak v skutočnosti tomu nebolo, konal v dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam a nielen zo subjektívneho hľadiska.

Pokiaľ odvolatelia v podanom odvolaní namietali, že v priebehu 10-ročnej vydržacej lehoty bol rušený v držbe o užívaní nehnuteľností, tieto skutočnosti nepreukázali. Zo zápisnice z pojednávania pred okresným súdom v Čadci zo dňa 21.3.2011 bolo zistené, že navrhovateľka sama do výpovede uviedla, že skutočnosť, že odporca začal užívať pozemky, zistila až 10 rokov po uzatvorení zmluvy, bolo to v roku 2007, 2008, kedy tam začal odporca v rade 1/ stavať chaty, teda hýbať s pozemkami. Trestné oznámenie bolo podané až 16.6.2008, inú výzvu mu neadresovala. Žaloba na súd bola podaná až 25.8.2008. Na dobromyseľnosti odporcu o nadobudnutí vlastníckeho práva nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľka predmetné nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy prenajímala v prospech družstva. Skutočnosť, že odporca v rade 1/ bol v držbe predmetných pozemkov dobromyseľný, je potrebné odvíjať i od toho, že po celú dobu od nadobudnutia nehnuteľností kúpou, platil od týchto pozemkov miestne dane.

Za nie bez významu krajský súd tiež považoval uviesť, že pokiaľ v dedičskom konaní po právnom predchodcovi navrhovateľky a odporcu v rade 2, notár spísal a prejednal ako dedičstvo i pozemky v zmysle dedičského rozhodnutia po F. H. D 1278/94, nezohľadnil, že medzičasom nastali iné právne skutočnosti (osvedčenie vyhlásenia o vydržaní podľa , spísané do notárskej zápisnice u notárky JUDr. Dany Sálusovej N 96/97, Nz 125/97 zo dňa 23.4.1997, kúpna zmluva uzatvorená medzi F. H. nar. X.X.XXXX, bytom G. G. X. X. a R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom I. Z. O. č. XXX do dňa 9.5.1997, odvkladovaná pod V 970/1997 22.9.1997) brániace ich prejednaniu a vyporiadaniu.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného súdu, krajský súd jeho rozhodnutie ako správne, podľa 219 potvrdil.

O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, nakoľko okresný súd si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a teda o trovách odvolacieho konania rozhodne postupom podľa

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.