Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-429-2011.pdf
PDF · 80.52 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/429/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti T. V. H., nar. XX.X.XXXX a G. G. H., nar. XX.X.XXXX , zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky Q. H., trvale bytom v X., L. XX a otca V. H., trvale bytom v X., L. X, prechodne v X.G., L. XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti rozhodol
rozhodol:
Súd znižuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T. V. H., nar. XX.X.XXXX zo sumy 150,- eur na sumu 100,- eur mesačne a k maloletému G. G. H., nar. XX.X.XXXX zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne od 29.6.2011.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 15C/8/2010-63 zo dňa 24.6.2010 v časti výroku o výživnom.
Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 29.6.2011 žiadal otec o zníženie vyživovacej povinnosti ku každému z maloletých detí na 30,- eur mesačne.
Svoj návrh otec odôvodnil tým, že pri rozvode nežiadal o delenie majetku, nakoľko sa s manželkou dohodol, že kvôli deťom si môže zobrať všetko čo chce. Jeho finančná situácia ale najmä zdravotná situácia sa od rozvodu nezlepšila, skôr naopak. Od 20.4.2010 do 28.2.2011 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 eur mesačne. Od 1.3.2011 je zamestnaný na 10 hodín týždenne, od 1.6.2011 na 20 týždenne.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí, oboznámil sa s príjmom otca, s príjmom matky, aj s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:
O vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Bratislava II v konaní č.k. 15C/8/2010-63 zo dňa 24.6.2010, v ktorom bolo manželstvo rodičov rozvedené, deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého T. V. sumou 150,- eur mesačne a na maloletého G. G. sumou 100,- eur mesačne. V čase pôvodného rozhodovania
bol otec nezamestnaný, bol evidovaný na úrade práce bez nároku na podporu v nezamestnanosti. Matka dosiala za zdaňovacie obdobie príjem 15.386,- eur, výdaje predstavovali výšku 8.383,- eur. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že vzhľadom na doterajší životný štýl otca, súd dospel k názoru, že otec je schopný zabezpečiť finančné prostriedky, zamestnať sa a plniť si tak vyživovaciu povinnosť.
Otec na písomne podanom návrhu trval, žiadal aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom v rozsahu ako uviedol v návrhu. V čase rozvodu bol nezamestnaný, ale predpokladal, že to bude dočasné, takže sa proti rozsudku nedovolával. Situácia sa odvtedy nezlepšila. Aktuálne je zamestnaný v Mestskej časti Bratislava Nové mesto na 2/3 úväzok. Býva na sociálnej ubytovni, za ktorú uhrádza 150,- eur mesačne. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Má ukončené stredoškolské vzdelanie. Snaží sa nájsť si aj inú prácu, má podané žiadosti v LIDLI, v TESCU aj v iných spoločnostiach. Pri hľadaní práce je limitovaný svojím zdravotným stavom, ktorý mu neumožňuje napr. pracovať v noci a pod. Pravidelne užíva lieky, je sledovaný v psychiatrickej ambulancii, ktorú raz do mesiaca navštevuje.
Otec je zamestnaný, za mesiac júl 2011 mal vyplatenú mzdu 337,51 eur, v auguste 2011 475,- eur, v septembri 2011 409,- eur, v novembri 2011 429,- eur, v decembri 2011 528,- eur.
Matka so znížením vyživovacej povinnosti nesúhlasila. Starší syn T. navštevuje X. ročník Obchodnej akadémie. Do školy cestuje MHD, za lístok uhrádza štvrťročne 33,- eur. Stravuje sa v škole, stravná jednotka je 1,20 eur denne. Synovi uhrádza ročne príspevok v škole vo výške 70,- eur. Je alergik, pravidelne užíva lieky. Synovi uhrádza poplatok za mobilný telefón vo výške 20,- eur mesačne. Mladší syn navštevuje MŠ, kde za stravu uhrádza mesačne 23,- eur, príspevok MŠ je vo výške 50,- eur polročne. Chodí na výtvarný a spevácky krúžok, za každý mesačne uhrádza 30,- eur. Požiadala ÚPSVR o priznanie náhradného výživného a jej žiadosti bolo vyhovené. Býva v podnájme v 2-izbovom byte, za ktorý uhrádzala 400,- eur mesačne, v priebehu konania došlo k zmene bývania, bola nútená s a presťahovať do iného bytu, za ktorý bude uhrádzať 450,- eur mesačne. Vlastní motorové vozidlo zn. Honda r. v. 2006, ktoré nadobudli počas manželstva.
Podľa daňového priznania za rok 2010 dosiahla matka príjmy vo výške 14.987,28 eur, výdavky dosiahli výšku 7.886,83 eur.
Kolízny opatrovník nesúhlasil so znížením vyživovacej povinnosti, nakoľko zníženie nie je v záujme maloletých detí.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 63 ods.3 Zákona o rodine Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca došlo k zmene pomerov. V pôvodnom konaní súd vychádzal z doterajšieho životného štýlu otca a predpokladu, že otec je schopný zamestnať sa a zabezpečiť si finančné prostriedky. Aktuálna situácia je taká, že otec je zamestnaný, jeho príjem však nedosahuje výšku príjmov z minulosti a došlo aj k zníženiu životnej úrovne otca. Nemožno spravodlivo od rodiča žiadať, aby dosahoval také príjmy, ktoré by uspokojili všetky nároky maloletých detí. Demokratické zriadenie a trhové hospodárstvo prinieslo pre našu spoločnosť aj diferenciáciu v príjmoch, ktorá sa premieta do životnej úrovne jednotlivých členov spoločnosti, teda aj detí, ktoré nemajú rovnaké podmienky. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, je však nevyhnutné prispôsobiť životnej úrovni rodičov aj výdavky detí. Súd nevyhovel otcovi v plnom rozsahu, nakoľko výživné, ktoré navrhoval sa približovalo minimálnemu výživnému, nezohľadňovalo potreby detí, pričom súd bral do úvahy aj možnosti brigádnickej činnosti, ktoré ponúka región v ktorom otec žije a to aj po zohľadnení zdravotných problémov otca. Otec sa síce nachádza v zložitej životnej situácie, nemôže však prenechávať bremeno výživy maloletých detí výlučne na matku.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.