Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9P-48-2024.pdf
PDF · 97.76 KB
Case nature
Subarea
9P/48/2024
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX. X. XXXX, občan Slovenskej republiky, s obvyklým pobytom v C. B. D., A. E. XX, F., XXXXX, prihlásený k trvalému pobytu v C. B. E. XX, G. F. H., dieťa rodičov: otec I. B., nar. XX. X. XXXX, občan Slovenskej republiky, s obvyklým pobytom v bližšie neurčenom mieste v Talianskej republike, prihlásený k trvalému pobytu v C. B. E. XX, G. F. H., zastúpený advokátkou JUDr. Eva Dorociaková, so sídlom 1. mája 697/26, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 351 189 a matka J. H., nar. XX. X. XXXX, občianka Slovenskej republiky, s obvyklým pobytom v C. B. D., A. E. XX, F., prihlásená k trvalému pobytu v C. B. E. XX, G. F. H., zastúpená advokátkou JUDr. Zuzana Medvecká, so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, IČO: 51 838 745, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, o právomoci konať o rodičovských právach a povinnostiach a o výživnom, takto
rozhodol:
I. Súd u s t a n o v u j e maloletému A. B., nar. XX. X. XXXX kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 1784/30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536 na zastupovanie pri rozhodovaní súdu o právomoci konať o rodičovských právach a povinnostiach a o výživnom.
II. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c k o n a ť o rodičovských právach a povinnostiach k maloletému A. B., nar. XX. X. XXXX a konanie z a s t a v u j e .
III. Súd vyhlasuje, že n e m á p r á v o m o c k o n a ť o výživnom na maloletého A. B., nar. XX. X. XXXX a konanie z a s t a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. B., nar. XX. X. XXXX začalo na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 3. 4. 2024 doručením návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému. Matka navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní zveril maloletého A. do jej osobnej starostlivosti, pričom matka bude zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 350 eur mesačne. Zameškané výživné na maloletého je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V návrhu matka uviedla, že s otcom maloletého I. B. spolu nežijú 4 roky, spoločne nehospodária, nevedú spoločnú domácnosť. Keďže file_0.jpg
file_1.wmf
rodičia maloletého A. spolu nežijú, je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému A.. Matka sa v súčasnosti zdržiava v Nemecku, kde pracuje a maloletý A. navštevuje Špeciálnu základná školu duševného zdravia v Kronach (druhý ročník). Zdravotný stav maloletého vyžaduje zvýšené výdavky. Maloletý A. má diagnostikované ADHD s poruchou učenia a vývinom motoriky. Uvedené skutočnosti vyžadujú u maloletého väčší stupeň osobnej starostlivosti, aj vyššie výdavky. Celkovú starostlivosť a výchovu o maloletého A. zabezpečuje matka sama. Toho času pracuje v Nemecku v spoločnosti W.O.M. WORLD OF MEDICINE Gmb, v Ludwigsstadte. Má príjem zo zamestnania. Otec maloletého by mal pracovať v Taliansku v meste Bozen, jeho zamestnávateľom by mala byť spoločnosť TechnoAlpin AG, Siemensstrase 12, 39 100 Bozen, Taliansko. Presná výška príjmu otca maloletého jej nie je známa.
3. Okresný súd Liptovský Mikuláš listom zo dňa 11. 4. 2024 informoval otca maloletého o jeho práve neprijať právomoc súdu Slovenskej republiky v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, sp. zn. 9P/48/2024. Otec listom doručeným súdu dňa 2. 5. 2024 oznámil súdu, že prijíma právomoc súdu Slovenskej republiky v tomto konaní (číslo listu spisu, ďalej č. l. 30, čl. 21). Otec maloletého na výzvu súdu neoznámil adresu bydliska v zahraničí, adresu na doručovanie zásielok súdu, zamestnávateľa ani spôsob kontaktovania. Výzva súdu mu bola doručená 25. 4. 2024 na adresu trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov v Slovenskej republike (č. l. 19). Otec vo svojom vyjadrení z 22. 5. 2024 potvrdil, že žije a pracuje v Taliansku v spoločnej domácnosti s priateľkou (č. l. 34-35). V súlade s platnou legislatívou v Taliansku platí dane.
4. Súd z oznámenia matky zo dňa 16. 4. 2024 zistil, že maloletý A. v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s matkou na adrese A. E. XX, F., XXXXX, Spolková republika Nemecko. Matka maloletého pracuje v Nemecku v spoločnosti W.O.M. WORLD OF MEDICINE Gmb, v Ludwigsstadte. Maloletý A. navštevuje Špeciálnu základná školu duševného zdravia v Kronach, Nemecko, kde je žiakom druhého ročníka. Z návrhu matky vyplynulo, že otec maloletého by mal v súčasnosti pracovať v Taliansku v meste Bozen, jeho zamestnávateľom by mala byť spoločnosť TechnoAlpin AG, Siemensstrase 12, 39 100 Bozen, Taliansko.
5. Hoci sú rodičia a maloleté dieťa občanmi Slovenskej republiky, ani jeden z nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Matka s maloletým dieťaťom žije v Spolkovej republike Nemecko , na území ktorej je matka zamestnaná a maloletý navštevuje základnú školu. Otec dieťaťa žije a pracuje v Talianskej republike. Dieťa a matka dieťaťa majú obvyklý pobyt v Spolkovej republike Nemecko a otec v Talianskej republike. Predmetom konania sú rodičovské práva a povinnosti a výživné na maloleté dieťa. Súd aplikoval NARIADENIE RADY (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, prepracované znenie (ďalej ako „Nariadenie Brusel IIb“) na konanie o rodičovských právach a povinnostiach a NARIADENIE RADY (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej ako „Nariadenie č. 4/2009“) na konanie o výživnom na maloleté dieťa.
6. Podľa článku 1 ods. 1 písm. b) Nariadenia Brusel IIb, toto nariadenie sa uplatňuje v týchto občianskych veciach: b) nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností.
7. Podľa článku 1 ods. 4 písm. e) Nariadenia Brusel IIb, toto nariadenie sa nevzťahuje na: e) vyživovaciu povinnosť.
8. Podľa článku 7 ods. 1 a 2 Nariadenia Brusel IIb, (Všeobecná právomoc) súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10.
9. Podľa článku 10 ods. 1 až 4 Nariadenia Brusel IIb, (Voľba súdu) 1. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c) ak je výkon právomoci v
najlepšom záujme dieťaťa. 2. Dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený. 3. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, len čo: a) proti rozhodnutiu vydanom v danom konaní už nemožno podať riadny opravný prostriedok, alebo b) konanie sa skončilo z iného dôvodu. 4. Právomoc založená podľa odseku 1 písm. b) bodu ii) je výlučná.
10. Po začatí konania súd skúma svoju právomoc konať vo veci. Súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc konať, ak sa začalo konanie na súde členského štátu, ktorý podľa Nariadenia Brusel IIb nemá právomoc konať vo veci samej (Článok 18 Nariadenia Brusel IIb).
11. Nie je sporné a súd má preukázané, že v čase začatia konania maloleté dieťa A. B. nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike – v štáte, v ktorom sa konanie začalo (Článok 17 písm. a/ Nariadenia Brusel IIb). Maloleté dieťa malo v čase začatia konania obvyklý pobyt v inom členskom štáte – Spolkovej republike Nemecko. Okresný súd Liptovský Mikuláš (súd Slovenskej republiky) nemá „všeobecnú právomoc“ konať o rodičovských právach a povinnostiach (odsek 8 odôvodnenia uznesenia).
12. Súd skúmal, či má právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach podľa Článku 10 Nariadenia Brusel IIb (odsek 9 odôvodnenia uznesenia). Okresný súd Liptovský Mikuláš – súd Slovenskej republiky by mal právomoc konať, ak by boli splnené stanovené podmienky (a-c): a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: (i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo (ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa.
13. a) (i) Ani jeden z rodičov dieťaťa, ktorí sú nositeľmi rodičovských práv a povinností nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike. (ii) Dieťa malo v minulosti obvyklý pobyt v Slovenskej republike a (iii) je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky. b) (i) Najneskôr v čase začatia konania sa účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností (rodičia) nedohodli o voľbe právomoci súdu Slovenskej republiky – dohodou v písomnej forme (Článok 10, ods. 2 Nariadenie Brusel IIb). (ii) V čase preskúmania právomoci súd nedisponuje výslovným prijatím právomoci všetkých účastníkov konania a nositeľov rodičovských práv a povinností v konaní o rodičovských právach a povinnostiach a po zaistení poskytnutia informácie súdom o práve neprijať právomoc, t. j. nielen rodiča, ale aj maloletého dieťaťa zastúpeného kolíznym opatrovníkom podľa vnútroštátneho práva Slovenskej republiky. „Podľa judikatúry Súdneho dvora by sa mala akákoľvek iná osoba ako rodičia, ktorá má podľa vnútroštátneho práva spôsobilosť byť účastníkom konania, ktoré začali rodičia, považovať za účastníka konania na účely tohto nariadenia, a preto by mala námietka tohto účastníka voči voľbe súdu zo strany rodičov daného dieťaťa po dátume, keď začal súd konať, brániť konštatovaniu, že voľbu právomoci akceptovali všetci účastníci konania k tomu dátumu. Pred vykonaním právomoci na základe dohody o voľbe súdu alebo prijatia právomoci by mal súd preskúmať, či sa takáto dohoda alebo prijatie právomoci zakladali na informovanej a slobodnej voľbe dotknutých strán a nie sú výsledkom zneužitia situácie alebo slabého postavenia jedného účastníka druhým účastníkom. Prijatie právomoci počas konania by mal súd zaznamenať v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi“ (Článok 23 preambuly Nariadenia Brusel IIb). c) Súd dospel k záveru, že výkon právomoci súdu Slovenskej republiky nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa z nasledovných dôvodov uvedených nižšie. Nariadenie Brusel IIb bolo prijaté s cieľom zaručiť najlepší záujem dieťaťa, preto by sa mala právomoc v prvom rade určovať podľa kritéria blízkosti (Článok 20 preambuly Nariadenia Brusel IIb). Právomoc by mal mať v prvom rade členský štát obvyklého pobytu dieťaťa, s výnimkou špecifických podmienok stanovených v tomto nariadení. Ak dieťa zmení pobyt skôr ako začne konanie, právomoc by mala nasledovať dieťa v záujme zachovania blízkosti (Článok 21 preambuly Nariadenia Brusel IIb), čo znamená právomoc založenú na aktuálne obvyklom pobyte dieťaťa v štáte, kde bolo dieťa oprávnene premiestnené (Článok 2 ods. 11 Nariadenia Brusel IIb). Blízkosť dieťaťa je jedným z predpokladov efektívneho vykonávania
spravodlivosti. Dieťa má v konaní právo vyjadriť svoje názory priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo vhodného subjektu (Článok 21 Nariadenia Brusel IIb). Nariadenie Brusel IIb preferuje osobné vypočutie, čo uľahčuje blízkosť dieťaťa k súdu v mieste jeho obvyklého pobytu. Ak nie je možné účastníka alebo dieťa vypočuť osobne, môže súd zvážiť vypočutie prostredníctvom videokonferencie alebo inou komunikačnou technológiou (Článok 53 preambuly Nariadenia Brusel IIb). Nariadenie Brusel IIb sleduje, aby boli cezhraničné konania o deťoch menej časovo a nákladovo náročné (Článok 58 preambuly Nariadenia Brusel IIb). V tomto konaní ani jeden z účastníkov nemá obvyklý pobyt v Slovenskej republike a bydliská účastníkov sú značne vzdialené od súdov v Slovenskej republike (vo dvoch rôznych štátoch: Spolkovej republike Nemecko a v Talianskej republike). Rodičia dieťa nežijú v susediacich štátoch, či v prihraničných oblastiach susediacich štátov so Slovenskou republikou. Je dôvodné predpokladať, že dokazovanie by sa predĺžilo, lebo súd Slovenskej republiky sa nemôže obracať priamo na fyzické a právnické osoby v zahraničí (napr. zamestnávateľov rodičov, daňové úrady, inštitúcie vyplácajúce príspevky a dávky štátnej pomoci), ale len prostredníctvom dožiadaných súdov (v Spolkovej republike Nemecko a Talianskej republike), čím vznikajú náklady na preklady do jazyka dožiadaného súdu. Rodičia a dieťa by mali vycestovať na pojednávanie z ich bydliska v zahraničí, čo zvyšuje ich náklady v konaní, ktoré musia znášať. V prípadne ich vypočutia dožiadanými súdmi v mieste ich bydliska vznikajú náklady na preklady do jazyka dožiadaného súdu. Zástupca dieťaťa, obvykle úrad práce, sociálnych vecí a rodiny by nemal možnosť prostredníctvom svojich zamestnancov osobne preveriť pomery dieťaťa v mieste jeho pobytu a možnosť osobne komunikovať s dieťaťom by bola takmer vylúčená. Súd Slovenskej republiky by posudzoval pomery vo dvoch rôznych cudzích štátoch, ktoré nepozná (Taliansko a Spolková republika Nemecko). V týchto konaniach súd považuje za dôležitú znalosť miestnych pomerov, najmä prostredia v ktorom dieťa žije, študuje, prijíma zdravotnú starostlivosť, má prístup ku kultúre, športu a podobne. Súd považuje za vhodnejšie a tým viac zodpovedajúce záujmom dieťaťa, aby jeho pomery posudzoval súd v mieste jeho bydliska. Súd považuje za lepšie pre dieťa, aby o rodičovských právach a povinnostiach konal rovnaký súd ako o výživnom (odkaz na odseky 14-19 odôvodnenia uznesenia). V záujme dieťaťa je, aby súd aplikoval právo štátu súdu, ktorý koná vo veci samej, kedy nie je potrebné zisťovať obsah cudzieho práva. V konaniach o výživnom určuje rozhodné právo Haagsky protokol z roku 2007 (Protokol o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. 11. 2007) podľa článku 15 Nariadenia č. 4/2009. Všeobecne sa podľa článku 3 Haagskeho protokolu z roku 2007 vyživovacia povinnosť spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného (t. j. maloletého – Spolkovej republiky Nemecko). Je iba vecou iniciatívy účastníkov súdu, ktorú súd nemôže ovplyvniť, či využijú možnosť voľby rozhodného práva dohodou (Článok 7 Haagskeho protokolu z roku 2007). Voľbu môžu urobiť pred začatím konania dohodou v písomnej forme. Preto právomoc súdu Slovenskej republiky nie je možné založiť ani podľa článku 10 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb (voľba súdu), keďže v tomto konaní nie je preukázané splnenie podmienky podľa článku 10 ods. 1 písm. b) a c) Nariadenia Brusel IIb. Podľa článku 18 Nariadenia Brusel IIb súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach k maloletému, keďže toto konanie patrí do právomoci iného členského štátu (Spolková republika Nemecko) a podľa § 9 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie o rodičovských právach a povinnostiach pre nedostatok právomoci zastavil (II. výrok uznesenia).
14. Podľa článku 1 Nariadenia č. 4/2009 1. Toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
15. Podľa článku 3 Nariadenia č. 4/2009 (Všeobecné ustanovenia o právomoci) V členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorých účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
16. Podľa článku 4 Nariadenia č. 4/2009 (Voľba súdu) 1. Účastníci konania sa môžu dohodnúť, že právomoc konať o existujúcich alebo prípadných budúcich sporoch medzi nimi vo veci vyživovacej povinnosti majú tieto súdy členských štátov: a) súd alebo súdy členského štátu, v ktorom má jeden z účastníkov obvyklý pobyt; b) súd alebo súdy členského štátu, ktorého štátnym príslušníkom je jeden z účastníkov; c)... Podmienky stanovené v písmenách a), b) alebo c) musia byť splnené v čase uzavretia
dohody o voľbe súdu alebo v čase začatia konania na súde. Právomoc založená dohodou je výlučná, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak. 2. Dohoda o voľbe súdu sa uzaviera v písomnej forme. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. 3. Tento článok sa nevzťahuje na spor o vyživovaciu povinnosť dieťaťa vo veku do 18 rokov.
17. Súd Slovenskej republiky nemá právomoc konať o výživnom na maloletého podľa článku 3 písm. a) a b) Nariadenia č. 4/2009, keďže obvyklý pobyt maloletého je v Spolkovej republike Nemecko a obvyklý pobyt otca je v Taliansku. Súd Slovenskej republiky nemá ani právomoc konať o výživnom na maloletého podľa článku 3 písm. d) Nariadenia č. 4/2009, keďže nemá právomoc konať o výkone rodičovských práv a povinností (podľa Nariadenia Brusel IIb), ktoré sa týkajú vyživovacej povinnosti spojenej s týmto konaním.
18. Po začatí konania súd skúma svoju právomoc konať vo veci. Súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc konať, ak sa začalo konanie na súde členského štátu, ktorý podľa Nariadenia č. 4/2009 nemá právomoc konať vo veci samej (Článok 10 Nariadenia č. 4/2009).
19. V čase začatia konania mal povinný rodič (otec) maloletého dieťaťa obvyklý pobyt v Talianskej republike a oprávnený - maloleté dieťa v Spolkovej republike Nemecko. Okresný súd Liptovský Mikuláš (súd Slovenskej republiky) nemá „všeobecnú právomoc“ konať o výživnom (Článok 3 Nariadenia č. 4/2009). Založenie právomoci na voľbe súdu sa na konania o vyživovacej povinnosti pre maloleté deti nevzťahuje (Článok 4 ods. 3 Nariadenia č. 4/2009). Preto podľa článku 10 Nariadenia č. 4/2009 súd vyhlásil, že nemá právomoc konať o výživnom k maloletému dieťaťu, keďže toto konanie patrí do právomoci iného členského štátu (Spolková republika Nemecko alebo Talianskej republiky) a podľa § 9 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku konanie o rodičovských právach a povinnostiach pre nedostatok právomoci zastavil (III. výrok uznesenia).
20. Rodičia sú zákonní zástupcovia maloletých detí (§ 23, § 26 , § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže podľa § 31 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak by v konaní mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (§ 20, § 21, § 22 z. č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorý ho bude v konaní pri rozhodovaní súdu o právomoci konať o rodičovských právach a povinnostiach a o výživnom zastupovať (I. výrok uznesenia).
21. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52, § 57 Civilného mimosporového konania ta, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu (II., III. a IV. výrok) možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš (písomne v počte vyhotovení pre každého účastníka a súd). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 písm. a/, m/, § 359, § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).
Proti tomuto uzneseniu (I. výrok) odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 Civilného sporového poriadku).